Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. december 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/166/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010542

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815010542.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa
18.12.2015 v trestnej veci obžalovaného Q. Č. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. Č., B.. XX.X.XXXX P. Č., C. L., O. X. Č. Č.. XXX, H. B. J. L.: P. X. Č.. XXX,

j e v i n n ý , ž e :

dňa 5.6.2015 v čase okolo 23,15 hod. v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci Čavoj, okres
Prievidza, po tom, ako prišiel domov pod vplyvom alkoholu, sa v kuchyni začal hádať so svojou bývalou
manželkou Y. Č., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ktorú najprv sotil tak, že poškodená spadla
na sporák, pričom ako naň narazila rukou, rozbila sklenú výplň dvierok sporáka, pričom k jej zraneniu

nedošlo, následne poškodená odišla do obývačky, kde za ňou obvinený prišiel s nožom v ruke a vyhrážal
sa jej zabitím takým spôsobom, že jej dvakrát povedal, že ju „zaklaje“, na čo poškodená ihneď volala na
políciu, čím svojím konaním u poškodenej Y. Č. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal

závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písmeno a) a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, a za to

o d s u d z u j e :

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písmeno m)
Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) mesiacov,
výkon ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 22 (dvadsaťdva) mesiacov. o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného
Q. Č. (ďalej len obžalovaný) o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv

371/15/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná
dokazovanie v rozsahu výroku o treste.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný inému
sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu,
pričom čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), b) Trestného zákona, s poukazom na § 138
písmeno a) a § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Štát chráni občianske spolunažívanie proti páchateľom, ktorý ho svojím vyhrážaním narúšajú.

Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti.

Súd k výroku o treste vykonal dokazovanie, v rámci ktorého vypočul obžalovaného, oboznámil sa s
listinnými dôkazmi.

Obžalovaný sa k spáchaniu svojej trestnej činnosti priznal, jej spáchanie úprimne oľutoval. Rozrušila ho
okolnosť, že poškodená mu vyhodila veci, má stále jednu vyživovaciu povinnosť a tú si i naďalej plní.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika osoby obžalovaného, vyplýva
z nich, správa na č. 100-101, že obžalovaný bol v minulosti postihnutý v priestupkovo konaní za

priestupky predovšetkým proti občianskemu spolunažívaniu, tieto boli spáchané v roku 2012, naposledy
v decembri 2012, odvtedy sa nedopustil žiadneho priestupku. Zo správy o povesti č.l. 103 vyplýva,
že v mieste bydliska požíva dobrú povesť, spoluobčania ho vnímajú ako pracovitého a nekonfliktného
človeka. V mieste bydliska nebol postihnutý komisiou verejného poriadku za žiaden priestupok, v čase
organizovania spoločenských podujatí sa aktívne zapája do ich usporiadania. Oboznámil sa s odpisom

registra trestov č.l. 102, z ktorého vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol 4-krát súdne trestaný,
posledné odsúdenie je vo veci 2T/140/08, kde bol uznaný vinným z prečinu podľa § 207 odsek 2
Trestného zákona a bolo u neho upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na odsúdenie vo
veci 3T/204/07. Obžalovaný bol naposledy vo výkone trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/70/02, v ktorej bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa

31.1.2011, uznesením sp. zn. 1Pp/150/10 so skúšobnou dobou 4 roky.

Pri ukladaní trestu súd, zohľadniac základné zásady ukladania trestu, zohľadniac ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovaného
jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - okolnosť, že sa priznal a

oľutoval trestnú činnosť, jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už
bol za trestný čin odsúdený, teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcimi okolnosťami
a tým pri ukladaní trestu použitie i ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac spôsob
spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného
zákona, a aj vzhľadom na samotný postoj obvineného k trestnej činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho

vyhlásením o uznaní viny, ostatné správy k osobe obvineného, potom súd dospel k záveru, že nie
je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom nepodmienečným, tak ako to vo svojej záverečnej reči
navrhol prokurátor, pretože súd má za to, že účel trestu splní i trest odňatia slobody 9 mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona
podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov. Súd má za to, že i keď je nesporné,

že v minulosti sa obžalovaný dopustil viacerých skutkov voči tej istej poškodenej, spôsobom života od
jeho posledného výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že vtedy uložený nepodmienečný trest splnil
voči nemu účel trestu, pretože po dobu viac ako 7 rokov (tak ako na to poukázal i Najvyšší súd SR v
odôvodnení svojho rozhodnutia o dovolaní) viedol bezúhonný život, nedopustil sa žiadneho trestného
činu. Trestná činnosť súvisela s pretrvávajúcimi spormi s poškodenou, inak správanie obžalovaného je

na požadovanej spoločenskej úrovni. Obžalovaný je zamestnaný, má vyživovaciu povinnosť, ktorú siplní. Vyššie uložený trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej miere
splní účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.