Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200693
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8013200693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a

členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: J. F., bytom M.
XX, W., zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov,
proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Pionierska 33, Prešov, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P zo dňa 30. mája 2013,
na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21.
novembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21.

novembra 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu JUDr. Slavomíra Ilavského
náhradu trov odvolacieho konania v sume 72,92 € z titulu trov právneho zastúpenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P zo dňa 30. mája 2013 v
spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v

Prešove č. ORP-P-114/ODI2-PO-2013,VS: 34355 zo dňa 18. apríla 2013 a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
OkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvPrešoveč.ORP-P-114/ODI2-PO-2013,VS:34355zodňa18.
apríla 2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len
„zákon o priestupkoch“), za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 150 €.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku konštatoval, že správne orgány rozhodli predčasne, keď
na základe vykonaného dokazovania nepreukázali, že k zraneniam žalobcu došlo v príčinnej súvislosti
s dopravnou nehodou tak, ako to prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku svojho rozhodnutia.
Mal za to, že správne orgány vydali nezákonné rozhodnutia, nakoľko správny orgán prvého stupňa
si uvedenú skutočnosť neozrejmil, čím v konaní nastala vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.

Ďalej konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že
dňa 21. mája 2012 bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný záznam o podaní vysvetlenia podľa
§ 60 ods. 2 zákona o priestupkoch o 11.00 hod. so žalobcom, ktorý sa dostavil na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru, okresný dopravný inšpektorát, oddelenie výkonu služby Prešov. Žalobca k dopravnejnehode zo dňa 21. mája 2012, ku ktorej došlo v čase o 10.50 hod. na ul. A. v Prešove uviedol, že
prechádzal po ul. A. v Prešove pred križovatkou s ul. B., mimo prechod pre chodcov v smere od centra
mesta Prešov k MsP Prešov. Ďalej uviedol, že keď chcel vstúpiť na vozovku, vozidlo červenej farby

idúce a odbočujúce na ul. B. v smere do centra mesta Prešov, sa pohlo a náhle cúvlo, to sa opakovalo
viac krát. Pri jednom cúvnutí sa rozhodol, že prejde cez vozovku, ale ako náhle už bol na vozovke,
vozidlo sa pohlo smerom dopredu a prednou časťou mu narazilo do ľavej nohy. Uviedol, že nespadol na
vozovku, iba s ním zatackalo a rýchlo sa presunul na druhú stranu vozovky. Tam si všimol, že vozidlo
sa už zaradilo do kolóny v smere do centra mesta.

Zároveň krajský súd vyslovil, že prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku len na základe
tvrdenia žalobcu, že k takejto dopravnej nehode došlo. Zdôraznil, že prvostupňový správny orgán
a následne ani žalovaný sa v preskúmavaných rozhodnutiach žiadnym spôsobom nevysporiadali so
skutočnosťou, že k nehode malo dôjsť dňa 21. mája 2012 o 10:50 hod. pričom až o 23:00 hod. žalobca
bol na lekárskej pohotovosti ošetrený a spáchanie priestupku oznámil až nasledujúci deň 22. mája 2012

o 11:00 hod., teda skoro 24 hodín po údajnej dopravnej nehode. K zraneniu žalobcu však mohlo dôjsť
v priebehu 24 hodín aj iným spôsobom a na inom mieste. Mal za to, že žiadnymi relevantnými dôkazmi
nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi zranením žalobcu a dopravnou nehodou zo dňa 21. mája
2015 o 10.50 hod. na danom mieste tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán v rozhodnutí. Z
výpovede vodiča Ing. H. A. zistil, že tento nevie o tom, že spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej

by malo dôjsť k zraneniu žalobcu. Aj samotný žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že bezprostredne po
údajnejdopravnejnehodesinebolvedomý,žedošlokjehozraneniu,aažnáslednehozačalapobolievať
noha, preto išiel na lekársku pohotovosť.

Dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán vo výroku rozhodnutia konštatoval, že došlo k

zrážke chodca s vozidlom, ako aj, že pri nehode došlo k zraneniu chodca. Dodal, že žalovaný tým,
že potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, neodstránil rozpory či došlo alebo nedošlo
k dopravnej nehode, a to aj s poukazom na to, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ako
spisový materiál uviedol aj Záznam dopravnej nehody, Zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody
a Fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody.

Zdôraznil, že ak správne orgány kladú žalobcovi za vinu porušenie pravidiel cestnej premávky a v
dôsledku toho vznik dopravnej nehody, sú povinné sa vysporiadať aj s obsahom pojmu dopravná nehoda
podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“) a na základe tohto ustanovenia aj s povinnosťami účastníkov cestnej

premávky, ktorí boli účastní na tejto dopravnej nehode, a to v zmysle § 66 ods. 2 cit. zákona.

Následnevyslovil,žeaksprávneorgánynepreukážu,čikzraneniamžalobcudošlovpríčinnejsúvislostis
dopravnou nehodou (zrážka žalobcu s vozidlom vodiča Ing. H. A.), tak ako to uviedol vo svojom posudku
znalec MUDr. V. K., sú podľa názoru súdu povinné v zmysle § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch

konanie o priestupku zastaviť. Súčasne doplnil, že sa pritom nestačí opierať iba o jediný znalecký
posudok, v ktorom je uvedené, že k takýmto zraneniam mohlo dôjsť s najväčšou pravdepodobnosťou
stretomžalobcustupýmpredmetomoširšejkontaktnejploche,ktorýpôsobilnauvedenúoblasťstrednou
silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri náraze prednej ľavej časti
osobného motorového vozidla do ľavého kolena žalobcu.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/65/2013-49 zo dňa 21. novembra 2014 zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa. Alternatívne žiadal, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu
zamietne. Namietal, že podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ OSP krajský súd dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Závery súdu prvého stupňa uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku pokladal za
nesprávne, nakoľko predmetnú udalosť v cestnej premávke - dopravnú nehodu oznámil sám žalobca
na Okresnom dopravnom inšpektoráte v Prešove, kde zo svojho pohľadu opísal ako sa predmetná
udalosť odohrala. Mal za to, že na posúdenie dopravnej nehody nemá vplyv skutočnosť, že táto bola

žalobcom oznámená až cca 24 hodín od jej vzniku. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa,
že k zraneniam žalobcu mohlo dôjsť v priebehu 24 hodín aj iným spôsobom a na inom mieste z dôvodu,
že spisový materiál obsahuje lekársku správu - nález žalobcu vyhotovenú dňa 21. mája 2012, t.j. v deň
dopravnej nehody, ako aj z dôvodu, že sám žalobca v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 21. septembra2012 uviedol, že v súvislosti so zranením, ktoré vzniklo pri dopravnej nehode vyhľadal lekárske ošetrenie
dňa 21. mája 2012 v čase o 19.00 hod. a ošetrený bol až o 23.00 hod. toho dňa, pričom ako dôvod
ošetreniaažo23.00hod.uviedol,žetambolovtomčaseveľaľudí.Zuvedenéhovyvodil,žesámžalobca

už dňa 21. mája 2012, t.j. v deň dopravnej nehody svoje bolesti v kolene priamo spájal s dopravnou
nehodou a z tohto dôvodu vec oznámil.

Ďalej uviedol, že vznik dopravnej nehody považuje za jednoznačne preukázaný, a to najmä tvrdením
žalobcu, ktorý ju zavinil. Dodal, že nepozná ďalší spôsob, ktorým by preukazoval jej vznik okrem

vyjadrenia samotného vinníka, keďže k tejto dopravnej nehode došlo v mieste, ktoré nie je monitorované
kamerovýmsystémom,tedaneexistujezáznamtechnickéhoprostriedku,ktorýbydokumentovaljejvznik
a nie je známy nijaký priamy svedok. Mal za to, že ak by aj miesto dopravnej nehody bolo monitorované
kamerovým systémom, ani z jeho záznamu by nebolo možné preukázať vzájomný kontakt chodca a
vozidla, keďže pohyb chodca pri priblížení vozidla mohol byť reflexívny, t.j. nepreukazoval by, či chodec
uskočil alebo jeho pohyb bol spôsobený nárazom. Ďalej uviedol, že ani vyjadrenie svedka, či svedkov by

nemohlo prispieť k presnejšiemu zisteniu skutkového stavu, a to najmä z dôvodu, že žalobca po kontakte
s vozidlom nespadol a urýchlene sa odobral na druhú stranu vozovky. Doplnil, že ani z vyjadrenia vodiča
Ing. H. A. nevyplýva vedomosť, že spôsobil dopravnú nehodu, nakoľko necítil žiaden náraz a žalobca
pri prechádzaní cez cestu nespadol. Vznik dopravnej nehody podľa žalovaného preukazuje najmä
výpoveďžalobcuvovzájomnejsúvislostisoznaleckýmposudkomznalcaMUDr.V.K..Taktiežuviedol,že

predmetnú udalosť v cestnej premávke nemohol právne kvalifikovať iným spôsobom, keďže táto napĺňa
znaky dopravnej nehody v zmysle § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z. z. V nadväznosti na uvedené
namietal, že z cit. zákonného ustanovenia nevyplýva kumulatívnosť znakov dopravnej nehody, preto
tvrdil, že udalosť v cestnej premávke, ktorá spĺňa jeden z povinných znakov, teda v tomto prípade bola
zranená osoba, bolo potrebné právne kvalifikovať ako dopravnú nehodu. K otázke plnenia povinností

účastníkovdopravnejnehodyvzmyslecit.zákonauviedol,ževzhľadomnasituáciupodopravnejnehode
nie je reálne možné vyžadovať od jej účastníkov splnenie povinností v zmysle § 66 ods. 2 cit. zákona.
V závere odvolania uviedol, že v súčasnosti už nemá možnosť doplniť spisový materiál o jednoznačný
dôkaz, že k zraneniu žalobcu došlo v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok Krajského súdu v Prešove
potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalovaného označil za nedôvodné. Uviedol, že žalovaný
zopakoval už uvádzané dôvody a v odvolaní v prevažnej časti poukázal na všeobecné skutočnosti
napriek tomu, že každý prípad dopravnej nehody je individuálny s osobitnými okolnosťami skutkového
deja. Mal za to, že súd prvého stupňa dôsledne a starostlivo preskúmal rozhodnutia žalovaného, ako aj

prvostupňového správneho orgánu a ich zrušenie považoval za dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je
potrebné vo výroku ako vecne správny potvrdiť, aj keď z odlišných dôvodov. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. januára 2017 (§ 156 ods.
1 a 3 OSP).

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona
účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch (účinného do 30.06.2012) priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch v platnom znení priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na
zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. (účinného do 30.06.2012) porušením pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku

vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej
udalosti.

Podľa § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. v platnom znení porušením pravidiel cestnej premávky
závažnýmspôsobomjetaképorušeniepravidielcestnejpremávky,vktoréhodôsledkuvzniknedopravná
nehoda, pri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie

si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Predmetom súdneho preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-PO-KDI3-44/2013-P zo dňa 30. mája 2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.

ORP-P-114/ODI2-PO-2013,VS: 34355 zo dňa 18. apríla 2013 o uložení pokuty vo výške 150 € žalobcovi
za porušenie § 3 ods. 2 písm. a/, § 53 ods. 1, 3, 4 zákona č. 8/2009 Z. z., čím v zmysle § 137 ods.
2 písm. c/ cit. zákona závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, z ktorého dôvodu bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. g/ zákona o priestupkoch, ktorý spáchal na tom skutkovom základe, že dňa 21. mája 2012 v

čase o 10.55 hod. v meste Prešov na križovatke miestnej komunikácie - ul. A. a cesta J. - ul. B., ako
účastník cestnej premávky sa nesprával disciplinovane a ohľaduplne, ale ohrozil bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky tým, že ako chodec pri prechádzaní cez cestu nepoužil priechod pre chodcov, ale
vstúpil na vozovku mimo priechodu pre chodcov v bezprostrednej blízkosti vozidla, ktoré zastavilo pred
križovatkou na pokyn vyplývajúci z dopravného značenia a následne začínalo jazdný úkon pohýnania

sa, pričom žalobca sa nepresvedčil či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Svojim správaním donútil
vodiča motorového vozidla zn. T. C., ev. č. W. U., ktoré v tom čase viedol Ing. H. A. k brzdeniu, avšak aj
napriek tomu došlo k zrážke chodca s vozidlom. Pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktoré si vyžiadalo
liečenie v trvaní od 21. mája 2012 do 02. júla 2012 t.j. 43 dní a dočasnú pracovnú neschopnosť od 22.
mája 2012 do 11. júna 2012, t.j. 21 dní.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či v konaní došlo k spáchaniu priestupku tak, ako bolo
vymedzené vo výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, ako aj v rozhodnutí o odvolaní, a či
sankcia bola uložená v súlade so zákonom s prihliadnutím na osobu páchateľa a závažnosť priestupku.

Odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že zákonom č. 430/2015 Z. z., ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 430/2015 Z. z.“) boli do textu vyššie
citovaných zákonných ustanovení § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z. a § 22 ods. 1 písm. g/

zákona o priestupkoch za slovo dopravná nehoda vložené slová „pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo
inému spôsobí škodu na majetku“.

V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o priestupkoch, z
dikcie ktorého vyplýva, že rieši problematiku časovej pôsobnosti zákona.

Platí zásada, že zodpovednosť za priestupok sa zásadne posudzuje podľa toho zákona, ktorý bol účinný
v čase, keď sa spáchal priestupok, t.j. kedy bol dokonaný. Ak by sa po spáchaní priestupku prijal nový
priestupkový zákon, posudzoval by sa priestupok podľa toho zákona, ktorý bol účinný v čase, keď došlo
k spáchaniu. Táto zásada sa však neuplatní, ak by nový zákon bol pre páchateľa priaznivejší. Vtedy

musí postupovať podľa neskoršieho (priaznivejšieho) zákona.

Právna úprava časovej pôsobnosti zákona takto nadväzuje na príslušné ustanovenia medzinárodných
dokumentov z oblasti správneho (administratívneho) trestania, z ktorých vyplýva požiadavka uplatniťtaké základné zásady, akými sú zásada „nullum crimen, nulla poena sine lege“, t.j. žiaden delikt a žiaden
trest bez zákona; ďalej zásada prezumpcie neviny, rovnosti pred zákonom a pred správnym orgánom a
osobitne zásada zákazu retroaktivity, t.j. spätnej účinnosti zákona.

Pripúšťa sa však použitie neskoršieho zákona na priestupky spáchané pred jeho účinnosťou za
podmienky, že úprava v ňom obsiahnutá je pre páchateľa priestupku priaznivejšia už v zákone účinnom
v čase spáchania priestupku. Otázku, ktorý zo zákonov (z hľadiska časovej pôsobnosti) je priaznivejší,
treba riešiť vzhľadom na ich celkový obsah, a nie len vzhľadom na sankcie. Nestačí pritom len oddelené

posúdenie zákonov, ale naopak vyžaduje sa ich porovnanie. Zákon, ktorý zodpovednosť nezakladá je
priaznivejší vždy.

Ustanovenie § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch obsahuje úpravu zákonných predpokladov, za
splnenia ktorých dôjde k spáchaniu priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ide o
kumulatívnu úpravu ustanovených podmienok.

Právna úprava účinná v čase, kedy nastala dopravná nehoda, ustanovovala ako podmienky spáchania
priestupku v zmysle cit. zákonného ustanovenia porušenie všeobecne záväzného právneho predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a vznik dopravnej nehody ako jeho dôsledok.

Súčasná platná právna úprava, ktorá bola zavedená zákonom č. 430/2015 Z. z. obsahuje aj ďalšiu
podmienku, ktorej splnenie na spáchanie uvedeného priestupku vyžaduje, a tou je, že pri tejto dopravnej
nehode priestupca inej osobe ublíži na zdraví alebo inej osobe spôsobí škodu na majetku.

Vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade pri nehode došlo k zraneniu chodca, ktorému bola

zároveň uložená pokuta ako priestupcovi, nie je možné konštatovať naplnenie zákonného predpokladu,
že bolo ublížené na zdraví inému.

Zdôrazňujúc, že súčasná platná právna úprava ustanovuje ako jednu z podmienok spáchania tohto
priestupku, že pri dopravnej nehode bolo inému ublížené na zdraví alebo mu bola spôsobená škoda na

majetku, dospel odvolací súd k záveru, že v prejednávanej veci k spáchaniu priestupku v zmysle § 22
ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch nedošlo.

Úlohou správneho orgánu bude konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch
zastaviť, nakoľko skutok, o ktorom sa koná nie je priestupkom.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom krajského súdu, že v konaní
správneho orgánu nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia
v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ OSP. V prejednávanej veci bolo totiž na základe zmeny zákonnej
úpravy potrebné konštatovať, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, keď skutok o ktorom sa jedná nie je priestupkom. Z uvedeného teda vyplýva, že v
konaní došlo k splneniu zákonných podmienok pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako
aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie podľa §
250j ods. 2 písm. a/ OSP. Táto skutočnosť však sama osebe nemá za následok nezákonné rozhodnutie
krajského súdu, ktoré je vo výroku vecne správne a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP

potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, že žalobcovi,
ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania priznal. Žalovaný je povinný zaplatiť

náhradu trov odvolacieho súdneho konania žalobcovi na účet právneho zástupcu v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 72,92 €, ktorá pozostáva z
· z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods.
4 vyhlášky:

- vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 23. januára 2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) - 64,53 €,
· z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky - 8,39 €.Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi priznanú náhradu trov konania na účet advokáta, ktorý žalobcu
v konaní zastupoval (§ 149 ods. 1 OSP).

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.
júla 2016.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491

ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.