Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. december 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010025.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.12.2016, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Mgr. Violy Spišákovej a Mgr. Ivety Polákovej, v trestnej veci
obžalovaného O. Ž., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. Ž., D.. XX.XX.XXXX S. A., H. N. Š., M. Č.. XXX,
okr. Rožňava, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Košice,

j e v i n n ý, že

I. v Štítniku, okres Rožňava, najmenej dvakrát znásilnil svoju sestru C. Ž. tak,

1/ presne nezisteného dňa v mesiaci november 2014 v čase okolo 15.30 h pri budove bývalej železničnej
stanice ju verbálne a fyzicky napadol tak, že jej vulgárne nadával, bil ju päsťami a kopal do nej, potom
ju zhodil na zem a napriek jej odporu a nesúhlasu jej vyzliekol nohavice a nohavičky, ľahol si na ňu a
vykonal na nej súlož,

2/ dňa 14.01.2015 v presne nezistenom čase na miestnom cintoríne ju násilím odtiahol k domu smútku,
kde ju napriek jej odporu a nesúhlasu chytal za prsia, medzi nohy, bozkával na pery a požadoval od nej
pohlavný styk, pričom keď to poškodená odmietla, povedal jej, že má pri sebe nožík a že ju zabije, preto
sa z obavy o svoj život už nebránila a obžalovaný na nej vykonal súlož,

II.

v Štítniku, okres Rožňava, na ulici Jarkovej v rodinnom dome č. 242, kde býval v spoločnej domácnosti

svoju sestrou C. Ž. a maloletým V..Ž.., nar. XX.XX.XXXX, hoci poznal jeho vek, v presne nezistených
dňoch v priebehu roka 2014 opakovane na nejemnej v 10-tich prípadoch pod hrozbou bitky a fyzického
násilia vykonal na maloletým V..Ž.. análny styk zneužívajúc pritom jeho neschopnosť brániť sa pre jeho
nízky vek a ľahkú mentálnu zaostalosť.

t e d a

v bode I. - 1/ 2/ násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a čin spáchal na
chránenej osobe,
v bode II. hrozbou bezprostredného násilia a zneužitím bezbrannosti donútil iného k análnemu styku a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

I. v bodoch 1/ 2/dvojnásobný zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods.1 písm. c) Trestného zákona
II.

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b), § 139 ods. 1 písm. a, c) § 127 ods. 5,7 Trestného

Súd podľa § 44 Trestného zákona u p ú š ť a u obžalovaného od uloženia súhrnného trestu nakoľko
pokladátrestodňatiaslobodyvtrvaní7(sedem)rokovnepodmienečnesozaradenímprevýkontrestudo
ústavunavýkontrestusostrednýmstupňomstráženiaasuloženímochrannéhopsychiatrickéholiečenia
ústavnou formou, uložený mu skorším rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 1T/58/2015 zo dňa
27.01.2016, právoplatným dňa 21.03.2016 za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave dňa 05.05.2015 podal obžalobu na O. Ž. pre dvojnásobný zločin
znásilnenia podľa § 199 ods.1, 2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm.c)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods.1
Trestného zákona, pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,2 písm.a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm.b), § 139 písm.a),c), § 127 ods.5,7 Trestného zákona, pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods.1,2 písm.a),b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b), § 139
písm.c),§127ods.5Trestnéhozákona,prečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákonaa
prečin týrania zvierat podľa § 378 ods.1 písm.b/, ods.2 písm.b/ Trestného zákona. Konanie bolo vedené
pod sp.zn. 1T/58/2015.

Súd v konaní 1T/58/2015 po vykonanom dokazovaní na hlavných pojednávaniach rozsudkom zo
dňa 19.08.2015 uznal obžalovaného vinným zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1,2
písm.a),b)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.b),§139písm.c),§127ods.5Trestnéhozákona
a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

týrania zvierať podľa § 378 ods.1 písm.b), ods.2 písm.b) Trestného zákona, pretože

l. v Štítniku, okres Rožňava, na ulici Jarkovej v rodinnom dome č. 242, kde býva v spoločnej domácnosti
so svojou sestrou C. Ž. a jej maloletou dcérou S..Ž.., nar. XX.XX.XXXX, hoci poznal jej vek, v presne
nezistených dňoch v priebehu roku 2014 opakovane, viackrát obchytkával na prsiach a pohlavných

orgánoch maloletú S..Ž.., pričom jej ukazoval svoj pohlavný úd a požadoval od nej, aby ho rukami alebo
orálne uspokojila,

2. dňa 05.02.2015 v čase okolo 14.00 hod. na Námestí l. mája v Štítniku, okres Rožňava, pred viacerými,
najmenej desiatimi tam prítomnými osobami, vulgárne nadával svojej sestre C. Ž., lopatou sa snažil

udrieť A. U., ktorý ho upozornil, aby sa správal slušne, následne vytrhol z rúk L. Ž. 7-8 týždňové šteňa
kríženca, ktoré silno hodil o zem a viackrát ho kopol do hlavy a brucha,

a uložil mu podľa § 201 ods.2 s použitím § 41 ods.1, § 38 ods.2,4, § 37 písm.h), § 39 ods.2 písm.c)
Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov nepodmienečne. a podľa §48 ods.2

písm.b) Trestného zákona pre výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia a uložil
mu tiež podľa § 73 ods.2 písm.b) Trestného zákona ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Týmto rozsudkom podľa § 285 písm.a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného spod obžaloby pre
dvojnásobný zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 139

ods.1 písm.c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa §
203 ods.1 Trestného zákona a pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,2 písm.a),b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm.b), § 139 písm.a),c), § 127 ods.5,7 Trestného zákona, ktorých sa
mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.Proti tomuto rozsudku tak prokurátor, ako aj obžalovaný podali odvolanie. Prokurátor podal odvolanie
proti výroku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby a proti výroku o treste. Bol toho názoru, že
súd nevyhodnotil správne vykonané priame a nepriame dôkazy vo všetkých súvislostiach a podstata

odôvodnenia oslobodzujúcej časti spočíva v tom, že výpoveď poškodenej C. Ž. nie je vierohodná. Pokiaľ
ide o výpoveď poškodenej C. Ž. a jej maloletých detí zo znaleckého posudku i z výpovede znalkyne
z odboru psychológie na hlavnom pojednávaní, vyplýva, že tieto výpovede sú vierohodné, a maloletý
V. Ž. by vzhľadom na svoj mentálny stav by ani nebol schopný si niečo také vymyslieť. Prokurátor
poukázal na zvukový a obrazový záznam z výsluchu maloletých detí, z ktorého je zrejmé, že deti

vypovedajú len to, čo skutočne zažili a ich výpovede sú presvedčivé. Prokurátor poukázal tiež aj na
výpovede svedkýň H. a B.. Prokurátor taktiež sa nestotožnil ani s mimoriadnym znížením trestu odňatia
slobody , pretože obžalovaný bol viackrát súdne trestaný a podľa záverov znaleckého dokazovania z
odvetvia psychiatrie, obžalovaný bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania, chápe zmysel
trestného konania a nebolo u neho zistené podstatné zníženie ovládacích schopností. Preto vzhľadom
k osobe obžalovaného a okolnostiam prípadu považuje trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov za

neprimerane prísny. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný podal odvolanie čo sa týka výroku o vine pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201
ods.1,2 písm.b) Trestného zákona a treste na ňom nadväzujúcom. Tvrdil, že tohto zločinu sa nedopustil

a neboli produkované v rámci dokazovania dôkazy svedčiace o jeho vine. Navrhol preto, aby krajský
súd rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Košiciach na podklade podaných odvolaní preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné a odvolanie
obžalovaného naopak dôvodné nie je. Krajský súd uznesením sp.zn. 8To/100/2015 zo dňa 07.12.2015
zrušil napadnutý rozsudok v jeho oslobodzujúcej časti, vo výroku o trestu a spôsobe jeho výkonu a vo
výroku o uložení ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou a vrátil vec okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Odvolanie obžalovaného zamietol.

Krajský súd v zrušujúcom uznesení konštatoval, že vina obžalovaného ohľadne skutku kvalifikovaného
ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm.a) Trestného zákona a prečin týrania zvierat podľa §
378 ods.1 písm.b), ods.2 písm.b) Trestného zákona bola nepochybne preukázaná. Taktiež krajský súd
nemal pochybnosti ani o vine obžalovaného pre skutok kvalifikovaný ako zločin sexuálneho zneužívania

podľa § 201 ods.1,2 písm.a),b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b), § 139 písm.c) a § 127
ods.5 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na poškodenej mal. S. Ž..

Pokiaľ ide o oslobodzujúcu časť rozsudku, ako aj uložený trest krajský súd sa nestotožnil so závermi
okresného súdu, poukázal na dôkazy vykonané na hlavných pojednávaniach a to predovšetkým

výpoveď poškodenej C. Ž., mal. V. Ž., ako aj závery znaleckého posudku z oboru psychológie a
nariadil, aby okresný súd vyhodnotil vykonané dokazovanie, vrátane zistených rozporov vo výpovediach
poškodenej C. Ž., práve v úzkej súvislosti s osobnostnou štruktúrou a závermi predmetného znaleckého
dokazovania. Čo sa týka trestu poukázal na to, že použitie ustanovenia § 39 ods.2 písm.c) Trestného
zákona prichádza do úvahy len v prípade, ak páchateľ spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti.

Poukázal na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, z ktorých vyplýva, že obžalovaný
bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jeho schopnosť ovládať
konanie bola len mierne zmenšená, však zmenšenej príčetnosti nezodpovedajú, resp. okresný súd
sa otázkou zmenšenej príčetnosti adekvátne nevysporiadal. Nariadil, aby okresný súd vytýkané
nedostatky odstránil a ak to považuje za potrebné vykonal opätovne výsluch znalca z odvetvia

psychiatrie, v otázke zmenšenej príčetnosti, podrobne sa zaoberal dôvodmi odvolania podaného zo
strany prokurátora, vysporiadal sa s rozpormi vo výpovedi poškodenej Ž. v nadväznosti na závery
znaleckého dokazovania z oboru psychológie a následne vo veci opätovne zákonne a spravodlivo
rozhodol a uložil obžalovanému spravodlivý trest.

Súd v konaní 1T/58/2015 v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie
výsluchom znalca MUDr. Š. Z. CSc. a na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 rozsudkom
rozhodoltak,žepodľa§166Trestnéhoporiadkusprihliadnutímnaprávoplatnýrozsudokovinerozsudku
Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 1T/58/2015 zo dňa 19.08.2015 v spojení s uznesením Krajskéhosúdu v Košiciach, sp.zn. 8To/100/2015 zo dňa 07.12.2015, ktorým bol obžalovaný O. Ž. uznaný vinným
zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na §
138 písm.b), § 139 písm.c), § 127 ods.5 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1

písm.a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom týrania zvierat podľa § 378 odsl.1 písm.b),
ods.2 písm.b) Trestného zákona, podľa § 201 ods.2 s použitím § 41 ods.2 Trestného zákona odsúdil
k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon trestu
do ústavu so stredným stupňom stráženia a podľa § 73 ods.2 písm.c) Trestného zákona mu uložil aj
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2016 podľa § 21 ods.1 Trestného poriadku súd vylúčil
na samostatné konanie o dvojnásobnom zločine znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b) Trestného
zákona v súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods.1 Trestného zákona a zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona, ktoré sa vedie pod sp.zn. 1T/11/2016.

Obžalovaný proti výroku o treste podal odvolanie, Krajský súd v Košiciach uznesením 8To/27/2016 zo
dňa 21.03.2016 toto zamietol, takže výrok o uloženom treste a ochrannom psychiatrickom ústavnom
liečení nadobudol právoplatnosť.

V súvislosti so skutkami popísanými vo výrokovej časti tohto rozsudku bolo vykonané dokazovanie v

pôvodnom konaní 1T/58/2015. Obžalovaný tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní
rozhodne popieral, že by sa týchto skutkov dopustil. Rozhodne poprel, že by sestru C. Ž. znásilnil na
železničnej stanici v Štítniku, prípadne na cintoríne. Nevedel povedať prečo C. Ž., jeho sestra, tvrdí,
že ju znásilnil. Priznal, že ju chodil stopovať, sledovať, avšak len vtedy keď chodila k N. T., nevedel
zdôvodniť prečo tak robil, pretože okrem sestry nikoho iného stopovať nechodil. Nožík so sebou nenosil.

Vzhľadom na jeho zdravotný stav - duševný, mal brať lieky, niekedy bral, no niekedy nebral. Sestra C.
mu dávala lieky do kávy, lebo nechcel brať lieky, nakoľko jedny boli dobré, druhé zlé. Keď lieky bral po
týchto stále spal, vedel, že vtedy bol pokoj, no potom nemal kto rúbať drevo a robiť pri dome. Pokiaľ
maloletý V. tvrdí, že ho zneužíval, tak podľa neho nahovorila ho na to matka C.. Vie predsa , že patrí do
rodiny a bola by to hanba. Priznal, že sestru C. aj zbil, lebo mu vždy nadávala a hovorila, že pôjde ho

udať na políciu, že mu nadáva a že potom pôjde do basy. uvedomuje si, že C. je jeho sestra, no ona sa
mu nepáči, je mu ľúto, že ona kde kade chodí, pritom on nikde nechodí, je vždy doma. Mal na ňu len
raz nervy, no nevedel povedať kedy. Nervy mal z toho, že chodila kade - tade. Nevedel povedať, prečo
bol proti tomu, aby ona kde - kade chodila.

Vina obžalovaného zo skutkov popísaných vo výrokovej časti tohto rozsudku bola preukázaná
predovšetkým výpoveďou poškodenej C. Ž.L., poškodeného mal. V. Ž., nepriamo aj výpoveďami
svedkýň V. T., L. H., O.. I. B.j, znaleckým dokazovaním znalkyne z oboru psychológie.

Poškodená C. Ž., sestra obžalovaného a matka maloletého V., tak v prípravnom konaní, ako aj na

hlavných pojednávaniach rozhodne tvrdila, že obžalovaný ju v dvoch prípadoch znásilnil, a to v jednom
prípade na železničnej stanici a v druhom prípade na cintoríne. Vypovedala, že obžalovaný ju všade
sleduje, žiarli na ňu, nevníma ju ako sestru, ale ako milenku. Pokiaľ ide o znásilnenie na železničnej
stanici v Štítniku pri uhoľných skladoch, bolo to v novembri 2014 v poobedňajších hodinách, kde sa mala
stretnúť s priateľom M.Á. P., no ešte pred stretnutím tam pribehol obžalovaný, bol nervózny, agresívny,

nadával jej , začal ju mlátiť päsťami, kopal do nej, zhodil ju na zem, vyzliekol jej nohavice a nohavičky,
ľahol si na ňu a na betóne ju znásilnil. Druhýkrát ju mal znásilniť na cintoríne 14.1.2015 keď išla zapáliť
sviečku na matku. Vtedy ju nebil, no vyhrážal sa, povedal jej, že má nožík a preto zo strachu sa vyzliekla
a vykonala s ním súlož. Pokiaľ v druhej výpovede v prípravnom konaní zo dňa 16.02.2015 tvrdila, že
obžalovaný ju prvýkrát znásilnil na cintoríne a druhýkrát na železničnej stanici, tento rozpor nevedela

hodnoverne odstrániť. Ďalej vypovedala, že po tom ako bola znásilnená na železničnej stanici, šla k
svojej priateľke T. a od nej išla na políciu, kde oznámila, že obžalovaný ju zbil, nemala však viditeľné
poranenia na tele, mala len odtlačky na chrbte od betónu, no tieto policajtom neukázala. Tvrdila, že
policajti s ňou niečo aj spísali a povedali jej , že to pôjde na priestupok a viac s tým nemôžu robiť.

C. Ž. pri konfrontácii s obžalovaný, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila
mu do očí, že ju v dvoch prípadoch znásilnil. Obžalovaný to však popieral.C. Ž., čo sa týka zneužitia maloletého syna V. vypovedala, že počula od asistentky Mgr. I. B. na obecnom
úrade, že obžalovaný maloletého V. zneužil do zadočku. Na hlavnom pojednávaní tvrdila, že sestra
prišla za ňou pýtala sa jej, či vie o tom, že obžalovaný zneužíval syna V. a teda že ho zneužil do

zadočku. Keď sa to dozvedela spolu so sestrou L. šli za Mgr. I. B. a táto im poradila, aby s chlapcom
šli na ošetrenie, prípadne za policajtmi s tým, že oni to budú riešiť. Na jej radu bola so synom za MUDr.
O. B., no ona jej povedala, aby šli na ženské oddelenie na vyšetrenie, no tam ich nezobrali. C. Ž. čo
sa týka rozporných tvrdení ohľadne toho, kedy sa mala dozvedieť o zneužívaní syna V. a od koho, sa
nevedela vyjadriť a tieto rozpory odstrániť.

Výpoveď maloletého V. Ž. z prípravného konania, ktorá bola zaznamenaná na CD prehrávači, v zmysle
§ 270 ods.2 Trestného poriadku bola prehratá na hlavnom pojednávaní. Z tejto výpovede vyplynulo, že
maloletý bol vypočutý za prítomnosti znalkyne z oboru psychológie PhDr. S. H. PhD. a asistenta učiteľa
L. H.. Vo výpovedi potvrdil, že obžalovaný mu ukazoval pipiša a mu ho dal aj do riti. Bolo to viackrát ako
10-krát a bolelo ho to. Zle sa k nemu správal, bojí sa ho, lebo im vravel, že ich večer zabije.

Svedkyňa V. T. vypovedala, že s poškodenou C. Ž. sú dlhoročné priateľky, no C. sa jej nezverila o tom,
že obžalovaný ju mal znásilniť. Mala vedomosť o tom, že obžalovaný ju sledoval, podľa nej dával na ňu
pozor. Keď prišla k nim domov, obžalovaný prišiel za ňou a keď náhodou sa C. dotkol jej strýko alebo
brat, tak obžalovaný to neznášal. Bol čudný, ako keby žiarlil. Podľa nej on neberie C. ako sestru, ale

ako manželku, má ju tak rád.

Svedkyňa L. H., ktorá je zamestnaná na Základnej škole v Štítniku, ako asistent učiteľa vypovedala, že
maloletý V. pred ňou povedal, že mu strýko (obžalovaný) dal pipiša do ritky a ho to bolelo. Na otázku,
že koľkokrát to urobil, povedal, že veľa.

Svedkyňa Mgr. I. B., ktorá je zamestnaná ako terénna sociálna pracovníčka v obci Štítnik vypovedala,
že v decembri 2014 sa dozvedela o podozrení, že maloletý V. je sexuálne zneužívaný obžalovaným.
Povedala jej to jeho matka C. Ž. aj s L. Ž., že ho obťažuje, ale ako konkrétne k tomu dochádza nevedeli
zistiť. Ona osobne maloletého V. sa pýtala, čo s ním obžalovaný robil , pri odpovedi chlapec sa dosť

hanbil a postupne povedal, že mu tlačil hlavu na jeho genitálie, že sa hral s jeho hračkami a dával si
ich na pohlavný úd a potom V. sa s nimi nechcel hrať a hádzal ich do rieky. Ona to pochopila tak, že
obžalovaný maloletého V. zneužil, mal s ním análny styk. Maloletý V. jej povedal, že ho to bolelo. C.
Ž.Á. za prítomnosti L. Ž. jej povedala, že sestra L. jej povedala, že videla, ako obžalovaný zneužíval
maloletého V. za domom. Nevedela však konkrétne povedať, čo mal robiť, teda akým spôsobom mal

zneužívať maloletého. To sa dozvedela až od maloletého V., bolo to u nej v kancelárii.

Svedkyňa MUDr. O. B., ošetrujúca lekárka mal. V. Ž. rozhodne poprela, že by C. Ž. so synom V. boli za
ňou a že by jej bola oznámila, že maloletý V. bol pohlavne zneužitý.

Zo znaleckého posudku PhDr. S. H. PhD. znalkyne z oboru klinickej psychológie detí a dospelých, ako aj
jej výpovede na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že u poškodenej C. Ž. ide o osobu , ktorej intelektové
schopnosti sú situované do hraničného pásma duševnej zaostalosti, absentuje u nej analýza, syntéza,
abstraktné myslenie a všetky zložky kognitívneho procesu sú znížené na úroveň konkrétnych operácií
- konkrétneho myslenia, pričom aj pamäťové schopnosti menovanej vo fáze vštepovania použitého

materiálu sú na úrovni podpriemeru a vo fáze vybavovania prijatého materiálu na úrovni hraničného
pásma. Fáza znovu vybavovania a interpretácie je taktiež na úrovni duševnej zaostalosti. Prežité
udalosti vie adekvátne, konkrétne prakticky popísať v tom zmysle, že to, čo sa jej stane, resp. to
čo prežije si adekvátne zapamätá. Ide bezpochyby o simplexnú osobnosť s nízkym intelektom, ktorá
žije v extrémnych stresových podmienkach, ktoré práve mohli viesť k vysokým hodnotám vo všetkých

osobnostných faktoroch. Z uvedených dôvodov, teda s poukazom na patologickú osobnosť poškodenej
a extrémne stresové podmienky v ktorých žije, znalkyňa vysvetľuje, že aj napriek vysokému Lži-skóre
možno hodnotiť výpoveď C. Ž. ako vierohodnú, keďže popisne vypovedá to, čo sa stalo a nemá potrebu
skresľovania, či zmeny udalostí, ktoré výrazne ovplyvnili jej život, ako aj život jej detí. Nemá relevantný
dôvod pre účelovú správanie v danej veci. Na hlavnom pojednávaní znalkyňa vysvetlila, že poškodená

celý priebeh a život nevníma na časovej osi, v zásadných veciach určite neklame a ak klame tak
nevedome, pretože sa nevie orientovať s odstupom času.PokiaľideomaloletéhoV.Ž.,tátoznalkyňadospelakzáveru,žejehointelektovéschopnostisúsituované
v pásme ľahkej duševnej zaostalosti, pričom pamäťové schopnosti vo fáze vybavovania prijatého
materiálu a schopnosti ho použiť je na úrovni hraničného pásma. To úzko súvisí s jeho praktickým

a zážitkovým svetom, to znamená , že on to, čo sa stalo prakticky spontánne vyrozpráva. Je bez
tendencie javiť sa v lepšom svetle a pri jeho intelekte a veku je ťažko fabulovať, nemá sklon k disimulácii
a agravácii. Je vysoko pravdepodobné, že sú u neho prítomné prvky posttraumy. navyše v jeho prípade
sú dané nízke hodnoty Lži-skóre a hodnovernosť jeho výpovede je veľmi vysoká. Práve vzhľadom na
jeho patologický intelekt a simplexnú osobnosť, nie je možné, aby si vymýšľal, resp. aby hovoril to, čo

sa naučil, pretože naučené súvislosti by si nevedel vzhľadom na intelekt ani zapamätať, ani následne
reprodukovať. Hovorí len to, čo zažil.

Krajský súd v Košiciach v uznesení 8To/100/2015 zo dňa 07.212.2015 konštatoval, že o záveroch
znaleckého dokazovania, vyplývajúcich tak zo samotného znaleckého posudku, ako aj z výpovede
znalkyne na hlavnom pojednávaní nemal vzhľadom na podklady, z ktorých znalkyňa vychádzala, vrátane

osobného klinického interview, dôvod pochybovať.

Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov Doc. MUDr. L. W. PhD. a MUDr. Š. Z. CSc., ako aj výpovede
znalca MUDr. Š. Z. CSc. na hlavných pojednávaniach vyplynulo, že obžalovaný je trestne zodpovedný.
Schopnosť obžalovaného ovládať konanie v čase spáchania skutkov bola len mierne zmenšená a bol

schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania.

Súd v konaní 1T/11/2016 doplnil dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znalcom z oboru
zdravotníctva - chirurgie, znalca MUDr. D. N. CSc. poveril vypracovaním znaleckého posudku za účelom
posúdenia, či v análnom otvore mal. V. Ž. sú zanechané zmeny po análnom styku a či pri viacnásobnom

análnom styku s prihliadnutím na telesné dispozície obžalovaného by došlo k spôsobeniu poranenia
análneho otvoru maloletého. Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. D. N. CSc. vyplynulo, že v
časovom priebehu od roku 2014 do roku 2016, teda do vypracovania znaleckého posudku, všetky
prípadné poškodenia a zmeny po análnom styku na tele maloletého V. Ž. by mali byť kompletne zhojené
a teda nezistiteľné. Znalec považuje lekárske vyšetrenie mal. V. Ž. za zbytočné, pretože nemá objektívnu

medicínsku hodnotu a nepreukázané zo súdno-lekárskeho hľadiska.

Ďalej súd vypočul svedkyňu L. Ž., sestru obžalovaného, ktorá na rozdiel od prípravného konania, ako aj
nahlavnompojednávaníkonanomdňa03.06.2015,kedyvyužilaprávoodoprieť vypovedať,nahlavnom
pojednávaní 07.12.2016 sa rozhodla vypovedať, zdôvodnila to tým, že až teraz sa dozvedela, aká v

skutočnosti je sestra C.. Nie je taká, aká by mala byť, pretože rada chodí za chlapmi a po smrti matky,
chcela brata - obžalovaného dostať do PL Plešivec, aby mohla chodiť za chlapmi, pretože on jej v tom
bránil, chcel, aby sa starala o deti. Podľa nej sestra C. nevypovedala pravdu, chce brata dostať len do
basy. Tvrdila, že ona nevidela, že by v lete 2014 za domom obžalovaný zneužil maloletého V., ona
to sestre ani nepovedala a za H. spolu so sestrou nikdy nebola. Ďalej vypovedala, že I. B., sociálnu

pracovníčku pozná, ona jej pomáha, spolu so sestrou C. bola za ňou a vie, že sestra C. pred ňou za jej
prítomnosti povedala, že ju zneužíval, že si na ňu dovoľoval, no čo ďalej povedala, to si už nepamätala.
Po oboznámení sa s výpoveďou svedkyne Mgr. I. B. tvrdila, že nič také I. B. nepovedala.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného

poriadku dospel k záveru, že skutky pod bodom I. - 1.,2., II. výrokovej časti tohto rozsudku sa stali
tak, ako sú popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný týmito konaniami naplnil všetky
pojmové znaky dvojnásobného zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Trestného zákona, ako aj zločinu sexuálneho násilia podľa § 200
ods.1,2 písm.a),b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.b), § 139 ods.1 písm.a),c), § 127

ods.5,7 Trestného zákona.

Podľa § 199 ods.1,2 Trestného zákona zločinu znásilnenia sa dopustí, kto násilím alebo hrozbou
bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť a podľa
ods.2 písm.b) , ak taký čin spácha na chránenej osobe. Za znásilnenie v zmysle citovaného ustanovenia

treba považovať použitie fyzickej sily zo strany páchateľa za účelom prekonania alebo zamedzenia
vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože proti jej vôli. Donútením ženy k súloži sa rozumie
prekonanie vážne mieneného odporu ženy, alebo podľahnutie ženy pri zistení beznádejnosti odporu sozreteľom na to, že jej páchateľ za použitia násilia alebo hrozby bezprostredného násilia nedal žiadnu
možnosť odpor prejaviť.

Podľa § 139 ods.1 písm.c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba a blízkou
osobou v zmysle § 127 ods.4 Trestného zákona sa rozumie príbuzný v priamom pokolení, teda aj
súrodenec. Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne preukázané, že obžalovaný za použitia
fyzickej sily a donútenia, prinútil svoju sestru - blízku osobu k súloži, čím naplnil všetky pojmové znaky
zločinu znásilnenia v zmysle § 199 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona.

Vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná výpoveďou poškodenej C. Ž., ktorá rozhodne tak v
prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vo výpovediach, ako aj pri konfrontáciách potvrdila,
že obžalovaný ju násilím donútil k súloži, túto vykonal proti jej vôli. Vzhľadom na závery znaleckého
posudku PhDr. S. H. PhD., ktoré sú vyššie rozvedené, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jej
tvrdení. Pokiaľ ide o jej rozporné tvrdenia, znalkyňa v záveroch znaleckého posudku, ako aj vo výpovedi

na hlavnom pojednávaní zdôvodnila, z čoho môžu vyplývať tieto rozpory, no jej výpoveď vzhľadom na
jej simplexnú osobnosť s nízkym intelektom možno hodnotiť ako vierohodnú, pretože poškodená celý
priebeh a život nevníma na časovej osi, v zásadných veciach určite neklame, a keď, tak nevedome,
pretože sa nevie orientovať s odstupom času.

Súd na rozdiel od obžaloby konanie obžalovaného ohľadne skutkov popísaných pod bodom I.
nekvalifikoval aj ako prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods.1 Trestného zákona, pretože
jednočinný súbeh so zločinom znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona je vylúčený (viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu R 31/92, resp. R 54/88).

Podľa § 200 ods.1 Trestného zákona zločinu sexuálneho násilia sa dopustí ten, kto násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo iným sexuálnym
praktikám, alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť. Podľa ods.2 písm.a),b) citovaného
ustanovenia, tohto zločinu sa dopustí, ak spácha čin uvedený v ods.1 závažnejším spôsobom konania
a na chránenej osobe.

V zmysle citovaného ustanovenia o zneužitie bezbrannosti ide vtedy, keď zneužitá osoba pre svoju
fyzickú neschopnosť sa nemôže brániť , ale aj vtedy ak pre duševnú chorobu nechápe význam
páchateľovho konania.

Podľa § 138 písm.b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného
činu po dlhší čas a podľa § 139 písm.c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
V zmysle § 127 ods.5 Trestného zákona sa blízku osobu sa považuje osoba, ktorá žije s páchateľom
v spoločnej domácnosti. Podľa § 127 ods.7 Trestného zákona bezbrannou osobou na účely tohto
zákona sa rozumie osoba, ktorá vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, okolnosti činu alebo okolnosti

na strane páchateľa nemala nádej účinne sa ubrániť pred jeho útokom. Pritom pojem bezbranná osoba
determinujú podmienky, ako sú vek alebo zdravotný stav poškodeného, okolnosti činu alebo okolnosti
na strane páchateľa, ktoré majú za následok, že osoba nemala nádej účinne sa brániť pred útokom
páchateľa.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je popísaný
podbodomII.výrokovejčastitohtorozsudkuatakneplnilvšetkypojmovéznakyuvedenéhozločinu.Vina
obžalovaného je preukázaná predovšetkým výpoveďou maloletého V. Ž., ktorý potvrdil, že obžalovaný s
ním vykonal najmenej v 10 prípadoch pod hrozbou bitky a fyzického násilia análny styk, pri ktorom ho to
bolelo, zneužijúc jeho neschopnosť brániť sa pre jeho nízky vek a ľahkú mentálnu zaostalosť. Vzhľadom

na výpovede svedkýň H. a Mgr. I. B., pred ktorými sa s touto skutočnosťou zveril, ako aj na závery
znalkyne PhDr. S. H. PhD. , v zmysle ktorých hodnovernosť jeho výpovede je veľmi vysoká a vzhľadom
na jeho patologický intelekt a simplexnú osobnosť nie je možné, aby si vymýšľal, resp. aby hovoril to,
čo sa naučil, pretože naučené súvislosti by nevedel vzhľadom na intelekt ani si zapamätať a následne
reprodukovať, teda hovorí len to, čo zažil, nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho výpovede.

Z vykonaného dokazovania tiež nepochybne vyplynulo, že obžalovaný s maloletým žil s maloletým v
spoločnej domácnosti.Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že skutkov popísaných vo výrokovej časti sa
nedopustil, teda že je nevinný, súd vyhodnotil vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy len za účelovú ,
v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Podobne súd vyhodnotil výpoveď svedkyne L. Ž., sestry

obžalovaného ako nevierohodnú, už aj vzhľadom na to, že pôvodne využila právo nevypovedať a
až v súčasnej dobe, keď C. Ž.L. sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, rozhodla sa vypovedať.
Súd tvrdenie tejto svedkyne, že až teraz sa dozvedela, aká v skutočnosti je sestra C., hodnotil ako
zavádzajúce, v snahe pomôcť, resp. zbaviť viny brata - obžalovaného.

Súd pri určení druhu a výmery trestu postupoval podľa zásad uvedených v § 34 a nasl. Trestného
zákona.

V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia
pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný v mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Je dlhodobo nezamestnaný. V minulosti
bol niekoľkokrát hospitalizovaný ako psychiatrický pacient. Nebol riešený v komisiách pri obecnom
zastupiteľstve v Štítniku. Doposiaľ bol 10-krát súdne trestaný. Naposledy rozsudkom 1T/58/2015 zo dňa
27.01.2016 mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov nepodmienečne so zaradením pre
výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia a bolo mu uložené tiež aj ochranné psychiatrické

liečenie ústavnou formou.

Keďže obžalovaný posudzovanú trestnú činnosť spáchal skôr, ako vo veci 1T/58/2015 bol vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, prichádza do úvahy uloženie v zmysle § 42 ods.1 Trestného zákona súhrnného
trestu.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona ak
považuje trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

V danom prípade súd s prihliadnutím na okolnosti a na podmienky za akých došlo k spáchaniu vyššie

popísanej trestnej činnosti dospel k záveru, že predchádzajúci trest v trvaní 7 rokov nepodmienečne
považuje za celkom primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Aj po vykonaní tohto
trestu obžalovaný sa bude musieť podrobiť ústavnej psychiatrickej liečbe, ktorá taktiež bude chrániť
spoločnosť pred páchaním trestnej činnosti zo strany obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).
Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech
(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je
· poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.