Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/824/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712205838
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3712205838.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Q. V., s.r.o., so sídlom T., právne
zastúpeného JUDr. U. B. & V., s.r.o., I. XXX/X, O., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Z., právne
zastúpenému D. H., s.r.o., so sídlom Q. XX, O., o zaplatenie 8.846,61 eur s príslušenstvom, o návrhu
žalovaného na prerušenie konania a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 23. apríla 2015, č. k. 6C/101/2012-232 takto

r o z h o d o l :

Návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi 8.846,61 eur, s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.04.2012 do zaplatenia
a do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. V. J., náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške
4.310,02 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal svojou žalobou zaplatenia sumy
9.161,20 eur s príslušenstvom zo strany žalovaného dôvodiac, že na základe zmluvy o podnájme, ktorú
účastníci konania uzatvorili dňa 01. 06. 2007, dal žalovanému do podnájmu zimný štadión súpisné číslo
XXX, postavený na parcele KNC XXXX/XX v k. ú. V. a to na dobu určitú do 31. 05. 2015. Dňa 31. 12.
2007 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve, ktorým sa zmenil článok V.2 tak, že náklady na elektrickú
energiu, teplo, teplú vodu, vodné a stočné, odtok dažďovej vody hradí podnájomník na základe faktúry,
ktorúnájomcavystavípodľaskutočnenameranejspotreby,najneskôrdo10.dňanasledujúcehomesiaca

za predchádzajúci mesiac. Faktúra bude splatná 5 dní od jej vyhotovenia. Žalobca v zmysle vyššie
uvedeného vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX na sumu 9.161,20 eur, splatnú 15. 04. 2012, ktorú
do podania žaloby žalovaný neuhradil.

3. Dňa 06. 07. 2012 (pred vydaním platobného rozkazu), zobral žalobca žalobu v časti späť s
odôvodnením započítania dlhu, ktorý mal žalobca k žalovanému a žalovanú sumu obmedzil na 8.846,61
eur. Zároveň predložil oznámenie o započítaní pohľadávok, ktoré zaslal žalovanému dňa 26. 06. 2012,

z ktorého vyplýva, že započítava pohľadávku žalovaného vo výške 314,59 eur, ktorú mal vo vzťahu
k žalobcovi.4. Okresný súd v V. O. vydal dňa 17. 07. 2012, pod č. k. 6 Ro 112/2012-26 platobný rozkaz, ktorý dňa
19. 07. 2012 doručil žalovanému.

5. Žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v zmysle ktorého uplatnený
nárok považoval za neopodstatnený a nedôvodný. Nerozporoval uzavretie zmluvy o podnájme a jej
dodatkov. Namietal však, že dňa 28. 02. 2012 odstúpil od zmluvy o podnájme a to podľa článku
IX písm. e/ zmluvy, v zmysle ktorého nájomný vzťah môže zaniknúť odstúpením podnájomníka od
tejto zmluvy, ak sa bez zavinenia podnájomníka stane predmet podnájmu nespôsobilý pre dohodnutý

účel nájmu. V správe revízneho technika I. Y. je uvedené, že elektrické zariadenie ako celok nie je
schopné bezpečnej prevádzky, vytýkané závady bezprostredne ohrozujú bezpečnosť osôb a majetku.
I o závady inštalácie a prevádzky NO, ako aj závady R..CH/H.2, ktoré žalobcom neboli odstránené, v
dôsledku čoho je nepochybné, že predmet podnájmu zimný štadión sa bez zavinenia podnájomníka
stal nespôsobilý pre dohodnutý účel podnájmu. V dôsledku odstúpenia od zmluvy, mu vznikol nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu, za vopred uhradené nájomné vo výške najmenej

XXX.XXX,- eur, keďže odo dňa odstúpenia zimný štadión neužíval, ani neprevádzkoval, preto nemohol
spotrebovať elektrickú energiu. Tento svoj nárok do výšky žalovanej sumy uplatnil v spore voči žalobcovi
prostredníctvom kompenzačnej námietky. Výpoveď žalobcu z podnájmu zo dňa 22. 02. 2012, považoval
za neplatnú.

6. Žalobca k skutkovým tvrdeniam žalovaného uviedol, že podnájomný vzťah zanikol na základe
výpovede, ktorú dal žalobca žalovanému dňa 22. 02. 2012 z dôvodu porušenia zmluvy a to neuhradenia
splatnej faktúry č. XXXXXX, vystavenej na sumu 16.202,99 eur a faktúry č. XXXXXX vystavenej na sumu
18.950,52 eur. Potom ako sa žalovaný dozvedelo výpovedi, napísal prostredníctvom právneho zástupcu
listinu označenú ako odstúpenie od zmluvy o podnájme zo dňa 28. 02. 2012, ktorú žalobca prevzal dňa

16. 03. 2012. Odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného (ktoré nasledovalo až potom ako žalobca
uplatnil vo vzťahu k nemu výpovedˇ z podnájmu) považoval žalobca za absolútne neplatné a účelové,
podané najmä z toho dôvodu, aby sa tento vyhol plateniu zmluvnej pokuty v zmysle čl. VIII. zmluvy, ktorú
je povinný zaplatiť podnájomník ak dôjde k ukončeniu podnájmu v príčinnej súvislosti s jeho konaním.
Namietal tiež dôvodnosť uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaného z dôvodu jej neexistencie.

Žalovaný nemal právo odstúpiť od zmluvy, pretože ak by aj bol predmet podnájmu nespôsobilý pre
dohodnutý účel podnájmu, stalo sa tak jedine vinou podnájomníka (žalovaného) a v príčinnej súvislosti
s porušením jeho zmluvných povinností. Podnájomník svojim podpisom potvrdil, že preberá od žalobcu
predmet podnájmu v stave spôsobilom na obvyklé užívanie. Dňa 14.09.2007 vydalo Mesto V. ako
príslušný stavebný úrad kolaudačné rozhodnutie na stavebné úpravy zimného štadióna, ktoré je zároveň

osvedčením, že objekt je spôsobilý na prevádzku. Žalovaný preukázateľne neoprávnene zasahoval do
elektroinštalácie objektu a zanedbával svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z právnych predpisov, ale aj
zmluvy a dodatkov, nevykonával revízie a servisné prehliadky. Pokiaľ v revíznej správe I. Y. je uložená
povinnosť odstrániť zistené závady z hľadiska nebezpečenstva ohrozenia osôb a majetku podľa zákona
č. 124/2006 Z.z., bolo povinnosťou žalovaného uvedené nedostatky odstrániť podľa článku VI. bod 9

zmluvy, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Žalobca poukázal na kontrolu, ktorú v dňoch 02. 11. až
04. 11. 2011 vykonal H., ktorý konštatoval viaceré porušenie zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci. V protokole sa konštatuje, že v stanovenej lehote nebola vykonaná odborná
prehliadka a odborná skúška elektrického zariadenia - elektrickej inštalácie zimného štadióna (jedenkrát
za dva roky), čo je porušením § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006 Z.z. a § 9 ods. 2 písm. d/ vyhlášky

č. 508/2009 Z.z.. V bode 6 protokolu sa konštatuje ďalšie porušenie povinnosti žalovaného, ktorý v
stanovenej lehote nevykonal odbornú prehliadku a odborné skúšky elektrického zariadenia - elektrickej
inštalácie strojovne, chladiaceho zariadenia, čo je porušením § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 124/2006
Z.z. a § 9 ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 508/2009 Z.z.

7. Vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe podnájomnej zmluvy zo dňa 01. 06.
2007, ktorú uzavreli strany sporu, žalobca prenechal žalovanému do podnájmu na obdobie od 01. 06.
2007 do 31. 05. 2015 zimný štadión súpisné číslo XXX v k.ú V. a hnuteľný majetok umiestnený a účelovo
spätý so zimným štadiónom. Zmluvne bola dohodnutá cena podnájomného a zároveň dohodnuté, že
náklady na elektrickú energiu vo výške 360.000 kWh/rok, teplo a teplú vodu vo výške 1.700 GJ/rok,

vodné a stočné vo výške 7.800 m3/rok spojené s prevádzkou znáša nájomca, na základe schváleného
finančného rozpočtu Mesta V. na daný rok. Prekročenie spotrebovaných energií v danom roku znáša
podnájomník.8. V článku VI. bod 2 zmluvy bolo dohodnuté, že nájomník je povinný na vlastné náklady zabezpečiť
prevádzkyschopnosť predmetu podnájmu, v súlade s účelom tejto zmluvy po celú dobu podnájmu.

9. V článku VI. 9 zmluvy je uvedené, že podnájomník je povinný sústavne zabezpečovať úlohy požiarnej
ochrany v plnom rozsahu podľa zákona o požiarnej ochrane, ako aj dodržiavanie ustanovení zákona č.
124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a ostatných právnych predpisov v tejto oblasti.

10. Dňa 31. 12. 2007 bol uzavretý dodatok č. 1 k zmluve o podnájme, kde v článku V. 2 došlo k

zmene v tom, že náklady na elektrickú energiu, teplo, teplú vodu, vodné a stočné, odtok dažďovej
vody hradí podnájomník na základe faktúry, ktorú nájomca vystaví podľa skutočne nameranej spotreby
najneskôr do 10. dňa nasledujúceho mesiaca za mesiac predchádzajúci. Faktúra bude splatná 5 dní
od jej vyhotovenia.

11. V článku VI. 5 zmluvy došlo dodatkom k zmene v tom, že podnájomník znáša všetky náklady spojené

s prevádzkou predmetu podnájmu. Je povinný vykonávať pravidelne bežnú údržbu a bežné opravy
predmetu podnájmu, s dôrazom na platnosť revízií chladiarenského systému, v ktorom sa nachádza
čpavok.

12. Dňa 05. 05. 2010 uzavreli účastníci konania dodatok č. 3 k zmluve o podnájme, podľa ktorého sa

článok VI. 5 mení tak, že podnájomník znáša všetky náklady spojené s prevádzkou predmetu podnájmu,
je povinný vykonávať pravidelne bežnú údržbu a bežné opravy predmetu podnájmu, servisné prehliadky,
revízie, návody na obsluhu a kontroly novej strojovne zimného štadióna. Tento dodatok nadobudol
účinnosť 01. 05. 2010.

13.ExistenciuústnejdohodymedziMestomV.ažalovanýmodobudovanínúdzovéhoosvetleniapotvrdili
svedkovia Mgr. Q. Q., ktorý v rozhodnom čase bol primátorom Mesta V., V. O., ktorý vykonával za Mesto
V. stavebný dozor pri rekonštrukcii zimného štadióna v V. a svedok Q. W., ktorý v čase rekonštrukcie
vykonával funkciu konateľa žalovaného. Mesto V. zafinancovalo osvetlenie hracej plochy zimného
štadióna, žalovaný však nedodržal dohodu a núdzové osvetlenie, nevybudoval.

14. Žalobca zaslal žalovanému dňa 31. 12. 2011 faktúru č. XXXXXX na sumu 16.202,99 eur, so
splatnosťou do 18. 01. 2012 a dňa 10. 02. 2012 faktúru č. XXXXXX na sumu 18.950,52 eur, so
splatnosťou dňa 15. 02. 2012, ktoré žalovaný neuhradil, preto mu žalobca dňa 22. 02. 2012 zaslal
výpoveď zmluvy o podnájme v zmysle článku IX. písm. b/ zmluvy. Zároveň ho upozornil, že výpovedná

lehota je 30-dňová a začne plynúť 5-tym dňom od podania výpovede na na poštovom úrade.

15. Svedok U. Z., vykonávajúci funkciu revízneho technika uviedol, že od novembra 2011 do 16. 12.
2011 vykonal revíziu zimného štadióna v V., ktorú ukončil podaním revíznej správy. Zhodnotil stav
elektroinštalácie zimného štadióna a uviedol nedostatky, ktoré mala elektroinštalácia s tým, že tieto

rozdelil na dve časti, v prvej sú nedostatky ktoré je potrebné odstrániť, ale nebránia využívaniu zimného
štadióna, s určením lehoty na odstránenie bola 3 mesiace, v druhej časti boli nedostatky, ktoré bolo
potrebné odstrániť ihneď. Revízie elektroinštalácie sa majú vykonávať každé 2 roky a preto svedok
žiadal od objednávateľa predchádzajúcu revíznu správu, ktorá mu dodaná nebola. Z uvedeného dôvodu
sa nevedel vyjadriť, či predchádzajúca revízia bola robená. Pokiaľ by sa však revízie robili pravidelne,

väčšina nedostatkov ktoré zistil, by neexistovala. Jediný nedostatok, ktorý bol podľa názoru svedka
taký závažný, že bránil ďalšiemu užívaniu zimného štadióna, bola absencia núdzového osvetlenia v
priestoroch haly, pričom núdzové osvetlenie v priestoroch šatní a únikových východov vybudované bolo.

16. Svedok I. Y. uviedol, že od roku 1989 vykonával živnosť ako elektrotechnik - špecialista. Dňa 24.

02. 2012 vykonal na žiadosť žalovaného revíziu elektroinštalácie zimného štadióna v V., pričom vykonal
fyzickú ohliadku a zaoberal sa revíznou správou U. Z.. Zistil, že závady, ktoré v revíznej správe U. Z.
vytýkal, neboli odstránené. Za najzávažnejšiu závadu považoval neexistenciu núdzového osvetlenia
v priestoroch hľadiska a únikových ciest, ktoré by mohli mať za následok to, že by došlo k davovej
psychóze v dôsledku výpadku elektrického prúdu, najmä keď je štadión prevádzkovaný vo večerných

a nočných hodinách, čo uviedol aj do správy.

17.Dôvodiacvyššieuvedenourevíznousprávou(ňouzistenýminedostatkami)odstúpilžalovanýdňa28.
02. 2012 od zmluvy o podnájme. V odstúpení od zmluvy ako jeho dôvod uviedol, že predmet podnájmusa bez zavinenia podnájomníka stal nespôsobilý pre dohodnutý účel podnájmu, o čom sa žalobca
dozvedel už 16. 12. 2011 a napriek tomu do dňa odstúpenia od zmluvy závady neodstránil. Žiadal
žalobcu o prevzatie predmetu podnájmu. Uplatňoval ním tiež nároky plynúce z odstúpenia. Zároveň

oznámil žalobcovi, že jeho výpoveď z podnájmu zo dňa 22. 02. 2012 považuje za neplatnú a prípadné
opodstatnené finančné nároky žalobcu bude riešiť vzájomným započítaním. Odstúpenie od zmluvy
zaslal doporučene žalobcovi a zároveň mu ho zaslal e-mailom. Podľa vyjadrenia žalobcu, odstúpenie
od zmluvy prevzal dňa 16. 03. 2012.

18. Vyhodnotením zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi
Mestom V. a žalovaným existovala ústna dohoda o tom, že Mesto Púchov bude financovať osvetlenie
ľadovej plochy a žalovaný núdzové osvetlenie ľadovej plochy a únikových východov zo štadióna.
Mesto V. si svoju povinnosť, ktorú ústne dohodlo so žalovaným splnilo a vybudovalo osvetlenie ľadovej
plochy. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a vybudovanie núdzového osvetlenia ľadovej plochy a
únikových ciest nevybudoval. Nespôsobilosť predmetu podnájmu na jeho využívanie spôsobil žalovaný

a aj zodpovednosť za dobudovanie núdzového osvetlenia prešla uzavretím dodatku č. 3 podnájomnej
zmluvy na žalovaného ( čl. VI. 5 dodatku č. 3).

19. Pre nezaplatenie dvoch faktúr dalo Mesto V. žalovanému výpoveď z podnájmu dňa 22. 02. 2012, na
ktorú žalovaný reagoval tak, že dňa 28. 02. 2012 zaslal žalobcovi odstúpenie od zmluvy o podnájme

dôvodiac, že objekt zimného štadióna je bez jeho zavinenia nespôsobilý pre dohodnutý účel podnájmu.
Odstúpenie od zmluvy žalovaným, vzhľadom na to, že nebolo preukázané naplnenie žalovaným
uplatneného dôvodu, vyhodnotil súd prvej inštancie za účelové a neplatné.

20. Povinnosť žalovaného hradiť okrem iného náklady na elektrickú energiu, vyplýva z článku V.

2 zmluvy o podnájme. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX, za spotrebovanú elektrickú
energiu za marec 2012 vo výške 9.161,20 eur, splatnú dňa 15. 04. 2012. Strany sporu sa dohodli
na tom, že pokiaľ sa ľad vyrábal, mohli byť náklady na elektrickú energiu za jeden mesiac také, ako
žalobca vyfakturoval žalovanému. Keďže žalovaný faktúru neuhradil, súd prvej inštancie vyhodnotil
uplatnený nárok ako dôvodný a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 8.846,61 eur (vo zvyšku

došlo medzi stranami k mimosúdnemu započítaniu, t.j. v sume 314,59 eur). Nárok žalovaného na
vydanie bezdôvodného obohatenia, majúci pôvod v odstúpení žalovaného od zmluvy, uplatnený v spore
prostredníctvom kompenzačnej námietky žalovaného, vzhľadom na záver o neplatnosti odstúpenia
vyhodnotil súd prvej inštancie ako nespôsobilý k započítaniu.

21. Vychádzajúc súčasne zo zistenia, že od 16. 04. 2012 je žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v omeškaní
so zaplatením dlžnej sumy, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi súčasne tiež 9
% úrok z omeškania z prisúdenej sumy od uvedeného dňa (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) do zaplatenia.

22. O trovách konania vychádzajúc z úspechu žalobcu rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznal mu náhradu tzv. iných trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 530,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 3.779,52 eur.
Právny zástupca žalobcu vykonal 13 účelných úkonov právnej služby, za ktoré mu podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb patrí vzhľadom na hodnotu sporu 8.846,61 eur podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky odmena
za úkony nasledovne: 1x 253,94 eur - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) cit.
vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, 1x 253,94 eur - podanie žaloby na súd dňa 11.05.2012 podľa
§ 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, 1x 253,94 eur - vyjadrenie zo dňa
19.09.2012 vo veci samej podľa § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, 2x

63,49 eur za účasť na pojednávaní dňa 18.02.2013, 04.08.2014, ktoré boli odročené bez meritórneho
prejednania podľa § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, v roku 2014 podľa §
13aods.4cit.vyhlášky,6x253,94eurzaúčasťnapojednávanídňa27.09.2012,11.03.2013,17.02.2014,
12.05.2014, 24.11.2014, 23.04.2015, prvé dve pojednávania podľa § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky v
znení účinnom do 30.06.2013, ďalšie podľa § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky, 1x 507,88 eur za účasť na

pojednávaní dňa 04.04.2013, ktoré trvalo viac ako dve hodiny od 13.00 do 15.07 podľa § 14 ods. 1 písm.
c) cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013, 1x 126,97 eur za odvolanie zo dňa 24.04.2013 proti
uzneseniu o prerušení konania podľa § 14 ods. 3 písm. b) cit. vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013.
Spolu odmena za úkony predstavuje 3.047,29 eur. Súd nepriznal odmenu za uplatnený úkon zo dňa06.07.2012 - úprava žaloby, ku ktorému došlo po čiastočnom zápočte pohľadávok účastníkov, nakoľko
k úprave došlo ešte pred vydaním platobného rozkazu a podľa názoru súdu nie je v súlade so zásadou
účelného uplatnenia práva, keďže žalovaný k nemu nedal svojim správaním žiadny podnet. Podľa § 16

ods. 3 cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi žalobcu aj režijný paušál za úkony v roku 2012 - 4x 7,63
eur, za úkony v roku 2013 - 4x 7,81 eur, za úkony v roku 2014 - 4x 8,04 eur a za úkon v roku 2015 - 1x
8,39 eur. Spolu odmena - 3.047,29 eur a režijný paušál 102,31 eur predstavuje 3.149,6 eur. Pretože je
právny zástupca žalobcu platiteľom DPH, zvýšil súd podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky odmenu a režijný
paušál o 20 % DPH a celkovo priznal titulom trov právneho zastúpenia sumu 3.779,52 eur.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne jeho zmenu tak, že žaloba bude zamietnutá. Uplatňujúc
dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. (súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkovýstavveci,pretoženevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,

ďalej že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a v konečnom dôsledku, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci). Namietal, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku
neplatnosti odstúpenia od zmluvy o podnájme, pretože za technický stav a spôsobilosť predmetu
podnájmu na dohodnutý účel zodpovedá prenajímateľ, ktorý sa žiadnym spôsobom tejto povinnosti

nezbavil a keďže vychádzajúc zo zistenia revízneho technika I. elektrické zariadenie ako celok, nebolo
schopné bezpečnej prevádzky, predmet podnájmu v čase odstúpenia od zmluvy o podnájme žalovaným,
nebol spôsobilý na riadne užívanie, a to nie zavinením žalovaného, ale žalobcu, čo zakladá ním
uplatnený dôvod odstúpenia od zmluvy. Súčasne navrhol prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2
písm. c) O.s.p. do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.

zn. 23Cb/77/2015, v ktorom konaní sa rieši otázka vydania bezdôvodného obohatenia, ktorá podľa jeho
názoru má ťažiskový význam pre posúdenie dôvodnosti kompenzačnej námietky žalovaného, ktorú v
konaní riadne uplatnil a tým, že súd túto otázku predbežne posúdil a označil odstúpenie od podnájmu
zo zmluvy za neplatné, v podstate prejudikoval rozhodnutie iného súdu v inom konaní.

24. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhoval rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vzniknutých
mu z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 135,36 eur. Namietal dôvodnosť uplatnenia odvolacích
námietok žalovaného, pretože tento neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepoukázal na žiadnu
vadu konania, ktorá by mohla mať za následok ním navrhovaný výsledok odvolacieho konania. V

odvolaní neuviedol napriek uplatneniu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), aké iné dôkazy
ním navrhované, nemal súd prvej inštancie vykonať. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,
ktorý vychádzajúc z dokazovania dospel k záveru, že žalovaný si svoju povinnosť vybudovať núdzové
osvetlenie ľadovej plochy a únikových ciest nesplnil, čím zavinil nespôsobilosť predmetu podnájmu k
jeho riadnemu užívaniu, pričom zodpovednosť za dobudovanie núdzového osvetlenia prešla v zmysle

dodatku č. 3 nájomnej zmluvy práve na žalovaného, preto za správny považoval záver súdu prvej
inštancie o neplatnosti odstúpenia žalovaného od zmluvy s následkom nespôsobilosti uplatnenej
kompenzačnej námietky k započítaniu.

25. Keďže súčasťou podaného odvolania žalovaného, bol tiež návrh na prerušenie konania, odvolací

súd sa prioritne zaoberal jeho dôvodnosťou, z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre
žalovaným navrhovaný procesný postup.

26. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

27. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

28. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.29. Žalovaný navrhoval prerušenie konania za účinnosti predchádzajúcej procesnej úpravy podľa
ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a to do právoplatnosti skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava II. pod sp. zn. 23Cb/77/2015, v ktorom konaní sa rieši otázka vydania bezdôvodného

obohatenia, ako aj otázka (ne)platnosti jeho odstúpenia od zmluvy o podnájme, tiež zákonnosti a
primeranosti dojednanej zmluvnej pokuty pre prípad predčasného ukončenia zmluvného vzťahu, čo
podľajehonázorumáťažiskovývýznampreposúdeniedôvodnostikompenzačnejnámietkyžalovaného,
ktorú v konaní riadne uplatnil.

30. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie faktúry
č. XXXXXX vystavanej na sumu 9.161,20 eur, splatnej dňa 15.04.2012 (po započítaní obmedzenej
na 8.846,61 eur s príslušenstvom), ktorou mu tento vyfakturoval sprostredkovanie dodávky energií
za mesiac marec 2012, vychádzajúc zo zmluvy o podnájme uzatvorenej dňa 01.06.2007 medzi
žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako podnájomníkom v zmysle jej dodatkov. V priebehu sporu
nebol spochybnený právny základ ani výška žalobcovho nároku a tiež nebolo spochybnené, že

faktúra zo strany žalovaného uhradená nebola. Proti uplatnenému nároku žalobcu, v rámci procesnej
obrany uplatnil kompenzačnú námietku žalovaný, v zmysle ktorej žiadal započítať nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia od žalobcu za vopred uhradené nájomné a to do výšky žalobou nárokovanej
sumy, ktorý mal na jeho strane vzniknúť v dôsledku jeho preplatku, keďže v zmysle listu zo dňa
28.02.2012 vo vzťahu k žalobcovi odstúpil od zmluvy o podnájme, čím došlo k zániku tohto zmluvného

vzťahu a následne predmet podnájmu od 28.02.2012 neužíval, ani neprevádzkoval. Pred Okresným
súdom Bratislava II. podľa tvrdení žalovaného má prebiehať konanie pod číslom 23Cb/77/2015 (žaloba
podľa predloženej fotokópie mala byť doručená súdu dňa 27.02.2015), ktorou si žalovaný uplatnil
vo vzťahu k žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 149.878,86 eur z
titulu preplatku na úhradách za podnájom v dôsledku zániku podnájomného vzťahu v dôsledku ním

uplatneného odstúpenia od zmluvy o podnájme. Bolo tiež nesporné, že pre nezaplatenie dvoch faktúr
bola žalobcom daná žalovanému výpoveď z podnájmu dňa 22.02.2012, pričom pre prípad zániku
zmluvnéhovzťahuzdôvodovnastranežalovaného,sistranydohodli vzniknárokužalobcunazaplatenie
zmluvnej pokuty.

31. Tak v zmysle predchádzajúceho procesného kódexu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) platného a
účinného do 30.06.2016 (teda v čase, kedy návrh žalovaného na prerušenie konania bol ako súčasť
odvolania uplatnený), ako aj v zmysle aktuálneho procesného kódexu, a to ust. § 164 CSP, pokiaľ súd
neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v
ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie

podnet.

32. Citované ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až potom, ak tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.

Rozhodujúcim hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania z hľadiska
uvedeného zákonného ustanovenia bude predstavovať skôr výnimku, ako pravidlo. K prerušeniu
konania za aplikácie citovaného zákonného ustanovenia je opodstatnené pristúpiť v prípadoch, ak
výsledok konania, v ktorom sa rieši otázka majúca podstatný vplyv a význam pre rozhodnutie súdu,
môže podstatne zmeniť rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedeného teda vyplýva, že pre prerušenie

konania v takomto prípade je nevyhnutné zistenie, že skutočne otázka riešená v inom konaní, nemôže
byť vyriešená súdom v konaní, ktoré by malo byť prerušené, teda, že nie je možné, aby ju súd
posúdil v takomto konaní aj sám, a táto otázka nevyhnutne musí mať podstatný vplyv a význam pre
rozhodnutie súdu, pretože môže toto rozhodnutie zmeniť. V súvislosti s uvedeným je potrebné sa
zaoberať prerušením konania aj z aspektu, či tento tvorí prekážku meritórnemu prejednaniu veci. V

súlade so zásadou „iura novit curia“ si totiž súd musí byť vedomý účinkov svojho postupu aj z toho
hľadiska, že zdĺhavosť konania v princípe predlžuje stav právnej neistoty účastníkov konania do tej
miery, že sa právo na súdnu ochranu dotknutej osoby môže stať len iluzórnym a toto právo vo svojej
podstate ohrozuje.

33. Odvolací súd preskúmal dôvody na prerušenie konania uvádzané žalovaným, tieto posúdil z
hľadiska zistených skutočností a vyššie uvedených aspektov a dospel k záveru, že konanie prebiehajúce
pred Okresným súdom Bratislava II., nie je prekážkou meritórnemu rozhodnutiu v danej veci, pretože
nič nebránilo súdu prvej inštancie vysporiadať sa vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti uplatnenejkompenzačnej námietky žalovaného, prejudiciálne tiež s otázkou (ne)platnosti odstúpenia žalovaným
od zmluvy o podnájme, čo správne súd prvej inštancie aj urobil, a súčasne uvedené konanie nie je
prekážkou ani tomu, aby odvolací súd správnosť týchto záverov z hľadiska uplatnených odvolacích

dôvodov žalovaného preskúmal. Aplikačná prax považuje za nesporné, že započítanie je síce možné
uplatniť aj v priebehu sporového konania, čo v tomto prípade žalovaný vykonal formou procesnej
obrany (keďže žiadal započítať iba to, čo tvorí žalobný petit), takéto započítanie uplatnené ako
procesná obrana, však netvorí prekážku litispendencie a strana sporu môže tento nárok uplatniť aj
v samostatnom konaní tak, ako to žalovaný v konečnom dôsledku tiež urobil, ktoré konanie prebieha

pred Okresným súdom Bratislava II., v ktorom sa tento súd bude musieť nepochybne o.i. tiež zaoberať
tým, či (ne)došlo k zániku uplatnenej pohľadávky v dôsledku skoršieho uplatnenia započítacej námietky.
Keďže v tomto konaní nárok žalovaného (ktorý má identický základ, ako nárok uplatnený vo vyššie
uvedenom samostatne prebiehajúcom konaní) uplatnený prostredníctvom započítacej námietky bol
súdom prvej inštancie, vyhodnotený ako nespôsobilý k započítaniu, nemohlo dôjsť k jeho zániku
(samozrejme za predpokladu, že vôbec vznikol), preto sa s jeho opodstatnenosťou nepochybne bude

súd prvej inštancie v zmienenom samostatnom konaní zaoberať. Prebiehajúce konanie pred Okresným
súdom Bratislava II., však v žiadnom prípade netvorí prekážku, pre ktorú by nebolo možné s konečnou
platnosťou v preskúmavanej veci rozhodnúť. Pokiaľ žalovaný poukazuje tiež na potrebu vyriešenia
otázky primeranosti zmluvnej pokuty, ktorú si účastníci dohodli pre prípad predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu (výpoveď daná žalobcom pre neplnenie si zmluvných povinností žalovaným), tak

odvolací súd dôvodnosť prerušenia konania nevzhliadol ani v tomto uplatnenom dôvode, keďže
predmetom sporu v preskúmavanej veci, nie sú nároky žalobcu plynúce z predčasného ukončenia
zmluvného vzťahu.

34. Z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania z hľadiska

ust. § 164 CSP ( predtým § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vyhodnotil ako nedôvodný, nespĺňajúci
zákonnom stanovené predpoklady pre ním požadovaný procesný postup a tento zamietol. Odvolací súd
súčasne dodáva, že procesné práva strán sporu nie sú samoúčelné a súvisia so všeobecným chápaním
základného práva na súdnu ochranu, ktorá sa prejavuje vo vyjadrení účelu, či už predchádzajúceho
procesného kódexu (O.s.p.), alebo terajšieho procesného kódexu (CSP), ktorým je zabezpečenie

spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov strán, ako aj úcta k právam iných osôb. Je zrejmé,
že žalovaný mal vedomosť už pred rozhodnutím súdu prvej inštancie o prebiehajúcom konaní pred
Okresným súdom Bratislava II. (keďže toto podaním žaloby inicioval), napriek čomu pred súdom prvej
inštancie takýto procesný návrh neuplatnil, čím sa javí vznesenie návrhu na prerušenie odvolacieho
konania majúce pôvod v zmienenej skutočnosti, ako procesná obštrukcia, sledujúca cieľ oddialiť

právoplatnosť rozhodnutia vo veci samej. Zohľadniac ním podaný návrh v konečnom dôsledku aj z
hľadiska tohto aspektu, nemalo opodstatnenie tomuto vyhovieť.

35. Predmetom prieskumu odvolacím súdom v ďalšom tak zostala vecná správnosť napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska ďalšieho obsahu žalovaným podaného odvolania.

36. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa §
363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

37. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

38. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade

s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak
rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránenýchzáujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

39. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na jednotlivé ustanovenia zmluvy a jej dodatkov, žalobe
vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd

prvej inštancie odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP (do 30.6.2016 podľa § 157 ods. 2
OSP). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).

40. V súlade s § 387 ods. 3 CSP odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie sa vysporiadal
s podstatnými vyjadreniami strán sporu a preto postup odvolacieho súdu podľa tohto ustanovenia

neprichádza do úvahy.

41. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a

ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od
1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

42. Pokiaľ ide o uplatnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2 písm. c) OSP (súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností), tento odvolací súd vyhodnotil ako nespôsobilý k dopadu na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný v odvolaní neoznačil žiaden konkrétny, ním pred súdom prvej

inštancie navrhovaný dôkaz, nevykonanie ktorého mohlo mať za následok neúplné zistenie skutkového
stavu.

43. Posúdením zostávajúceho obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie
námietky žalovaného a to tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku

(ne)platnosti odstúpenia od zmluvy o podnájme zo strany žalovaného, uplatneného z dôvodu
nespôsobilosti predmetu podnájmu k jeho užívaniu na dohodnutý účel, keďže za technický stav a
spôsobilosť predmetu podnájmu zodpovedá žalobca (prenajímateľ), pričom skutočnosť, že predmet
podnájmu sa stal nespôsobilý k jeho riadnemu užívaniu nezavinil žalovaný, ako uzatvoril podľa jeho
názoru nesprávne súd prvej inštancie, ale svojou nečinnosťou práve žalobca.

44. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Tieto odvolacie námietky sú totožné s námietkami, ktoré žalovaný prezentoval už v konaní
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal v odôvodnení

svojho rozsudku. Súd prvej inštancie správne predovšetkým z hľadiska relevancie žalovaným v konaní
vznesenej kompenzačnej námietky, majúcej pôvod podľa jeho skutkového tvrdenia v nároku plynúcom
zo zániku zmluvného vzťahu v dôsledku ním uplatneného odstúpenia od zmluvy, posudzoval ako
otázku predbežnú (ne)platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy (zo dňa 28.02.2012), v súvislosti s
čím skúmal, či sa predmet podnájmu stal nespôsobilým pre dohodnutý účel podnájmu bez zavinenia

podnájomníka (žalovaného), ktorú skutočnosť si ako dôvod odstúpenia od zmluvy o podnájme zo strany
žalovaného, s následkom zániku podnájomného vzťahu, dohodli strany sporu v zmysle čl. IX. písm. e/
zmluvy, ktorý dôvod tiež žalovaný v odstúpení od zmluvy uplatnil, v nadväznosti na dohodu o povinnosti
žalovaného vybudovať núdzové osvetlenie a čl. VI. bod 5/ dodatku č. 3 zmluvy, v zmysle ktorého bol
žalovaný ako podnájomník povinný znášať všetky náklady spojené s prevádzkou predmetu podnájmu,

vykonávať pravidelne bežnú údržbu a bežné opravy predmetu podnájmu, servisné prehliadky, revízie,
návody na obsluhu a kontroly novej strojovne zimného štadióna.45. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že odstúpenie od zmluvy
uplatnené zo strany žalovaného je neplatné, v dôsledku čoho ako nespôsobilú k započítaniu vyhodnotil
tiež žalovaným uplatnenú kompenzačnú námietku, prostredníctvom ktorej tento žiadal voči nároku

žalobcu započítať jeho nárok majúci pôvod v ním tvrdenom predčasnom zániku zmluvného vzťahu ako
dôsledku odstúpenia od zmluvy. Odvolací súd sa stotožňuje pri posudzovaní ne(platnosti) odstúpenia
žalovanéhoodzmluvy snázoromsúduprvejinštancie,žeodstúpeniežalovanéhoodzmluvyjeneplatné,
pretože neboli preukázané skutočnosti, existenciu ktorých si ako dôvod odstúpenia od zmluvy, strany
v zmysle čl. IX. písm. e/ v zmluve dohodli a ktoré ako dôvod odstúpenia žalovaný uplatnil. Z

vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že to nebol žalobca, ale žalovaný ako podnájomník,
ktorý v dôsledku neplnenia si svojich povinností, na ktoré sa zmluvou zaviazal, zapríčinil nespôsobilosť
predmetu podnájmu (zimného štadióna) k jeho využívaniu pre dohodnutý účel podnájmu. Správne
konštatuje súd prvej inštancie, že uzavretím dohody a dodatku č. 3 k podnájomnej zmluve, prešla
zodpovednosťza dobudovanienúdzovéhoosvetleniaľadovejplochynažalovaného,ktorýnaprieksvojej
vedomosti o nevyhnutnosti jeho dobudovania, toto nevybudoval. Absencia tohto osvetlenia bola totiž

v priebehu trvania podnájomného vzťahu ako jediný skutočne závažný nedostatok opakovane zistená
revíznymi technikmi, závažnosť ktorého uviedol do správy najskôr revízny technik U. (rok 2011) a pri
následnej revízii technik I. Y. (rok 2012), ktorý následky neexistencie núdzového osvetlenia videl v
možnosti vzniku davovej psychózy v dôsledku výpadku elektrického prúdu s poukazom na skutočnosť,
že štadión je prevádzkovaný vo večerných a nočných hodinách, čím je ohrozená bezpečnosť osôb

a majetku. Zo správ oboch revíznych technikov tiež vyplynulo, že pravidelnej údržbe elektrického
zariadenia nebola venovaná patričná starostlivosť (správa I.) a tiež, že neboli dodržiavané pravidelné
revízne prehliadky (správa U. Z.), zodpovednosť za zabezpečenie ktorých prevzal v zmysle dodatku č.
3 k zmluve práve žalovaný. Nebol to teda žalobca, ale žalovaný, na kom spočívala ťarcha odstránenia
nedostatkov, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zisteným nedostatkom majúcim dopad na spôsobilosť

užívania predmetu podnájmu.

46. Jeden zo spôsobov, ako možno jednostranne ukončiť zmluvný vzťah upravuje ust. § 48 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého zákon predpokladá možnosť odstúpenia od zmluvy okrem možnosti
predpokladanej zákonom, tiež možnosť odstúpenia, ak si ho zmluvné strany dohodli, ako tomu tiež bolo

v preskúmavanej veci. Právne dôsledky platného odstúpenia od zmluvy majú vo vnútri právneho vzťahu
tie dôsledky, že zmluvné strany sa musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení
(§ 451 a nasl. OZ). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav veci a vyslovil, že odstúpenie
žalovaného od zmluvy je neplatné, keďže zavinenie za nespôsobilosť užívania predmetu podnájmu
nespočíva na strane žalobcu, ale žalovaného, čím pre neexistenciu žalovaným uplatneného dôvodu

na odstúpenie od zmluvy, je toto neplatným, pričom sa možno stotožniť tiež s vysloveným názorom
o účelovosti jeho uplatnenia zo strany žalovaného v snahe predísť prípadnému nárokovaniu zmluvnej
pokuty voči nemu zo strany žalobcu, vo väzbe na to, že odstúpeniu od zmluvy predchádzala výpoveď
z podnájomnej zmluvy daná mu žalobcom pre nezaplatenie dvoch faktúr, pre prípad ktorého spôsobu
predčasného zániku zmluvného vzťahu, si strany zmluvnú pokutu dojednali. Povinnosť žalovaného

hradiť okrem iného náklady na elektrickú energiu, vyplýva z článku V. 2 zmluvy o podnájme. Žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX, za spotrebovanú elektrickú energiu za marec 2012 vo výške
9.161,20 eur, splatnú dňa 15. 04. 2012. Strany sporu sa dohodli na tom, že pokiaľ sa ľad vyrábal,
mohli byť náklady na elektrickú energiu za jeden mesiac také, ako žalobca vyfakturoval žalovanému.
Keďže žalovaný faktúru neuhradil, súd prvej inštancie vyhodnotil uplatnený nárok (po jeho obmedzení o

mimosúdne kompenzovanú časť) ako dôvodný a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 8.846,61
eur. Keďže žalovaným vznesená kompenzačná námietka má pôvod v žalovaným tvrdenom nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právneho dôsledku odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo posúdené
ako neplatné, súd prvej inštancie správne túto kompenzačnú námietku vyhodnotil ako nespôsobilú mať
dopad na priznanie dôvodne uplatneného nároku žalobcom.

47. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím
námietkamanaichprávneposúdenie.Žalovanývodvolaníprotirozsudkusúduprvejinštancieneuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom

jeho posudzovania.
48. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).