Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416201853
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416201853.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobkyne: K.. Y. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ž., T. XX/XX, zastúpená advokátkou JUDr. Adrianou
Šebestovou, so sídlom Žiar nad Hronom, SNP,600/96 proti žalovanému: Stredná odborná škola,
Žarnovica, Bystrická 4, IČO: 00891827, zastúpená advokátom JUDr. Gabrielom Turzom, so sídlom
Želiezovce, Schubertova 12, o žalobe na zaplatenie sumy 5.190 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 5.190 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.4.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.5.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.6.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.7.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne, počítaný zo sumy 648,75 € od 16.8.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16..2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25
% ročne zo sumy 648,75 €, počítaný od 16.11.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd konanie o žalobe žalobkyni, ktorou sa domáhala zaplatenia od žalovaného úroku z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.4.2013 do 15.4.2013, úroku z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.5.2013 do 15.5.2013, úroku z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.6.2013 do 15.6.2013, úroku z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.7.2013 do 15.7.2013, úroku z omeškania 8,5
% ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.8.2013 do 15.8.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5
% ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.9.2013 do 15.9.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.10.2013 do 15.10.2013, úroku z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 11.11.2013 do 15.11.2013 a úroku z omeškania vo výške 0,25
% ročne zo sumy 648,75 € za obdobie od 16.11.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd svedkovi, J. I., p r i z n á v a svedočné v pomere 100 %.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy konania na svedočnom v pomere 100 %.

Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 5.190 € s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 648,75 od 11.4.2013 do zaplatenia, úrokom zomeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 648,75 od 11.5.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 648,75 od 11.6.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 648,75 od 11.7.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy

648,75 od 11.8.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 648,75 od
11.9.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 648,75 od 11.10.2013 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 648,75 od 11.11.2013 do zaplatenia.
V priebehu konania žalobkyňa zobrala svoju žalobu v časti úroku z omeškania späť, a preto súd v časti
úrokov z omeškania, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia konanie zastavil ( § 145 ods. 2

CSP).

2.Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného pracovala na základe uzavretej pracovnej
zmluvy, k skončeniu jej pracovného pomeru u žalovaného došlo dňa 16.3.2015 a to okamžitým zrušením
z jej strany. Zo strany žalovaného jej v období, ktoré je premetom sporu nebola prideľovaná práca,
žalovaný nepreukázal, že by ju vyzval, aby nastúpila do práce, nepreukázal, že jej prácu prideľoval, a

pretomuvzniklapovinnosťzaplatiťžalobkynináhradumzdyzaobdobieod1.3.2013do30.10.2013spolu
vo výške 5.190 €. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne poukázala na to, že žalobkyni
vznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy pre inú prekážku na strane zamestnávateľa, žalobkyňa si
neuplatňuje nárok na zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, nakoľko k
takémutoprávnemuúkonunedošlo.Priurčenívýškypeňažnéhoplneniavychádzalazpravdepodobného

zárobku, dosahovaného v pracovnom zaradení učiteľ odborných ekonomických predmetov podľa
pracovnej zmluvy zo dňa 24.8.2009, s prihliadnutím na valorizáciu priznaného funkčného platu.

3.Súd o žalobe žalobkyni rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 5Cpr/1/2016 zo dňa 7.6.2016. Proti
platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, preto súd vo veci nariadil pojednávanie.

4.Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanom odpore uviedol, že žalobu žiada
zamietnuť v časti, kde sa žalobkyňa domáha zaplatenia náhrady mzdy zo obdobie august, september
a október 2013. Konštatoval, že žalobkyňa napriek tomu, že jej pracovný pomer u žalovaného trval do
práce nenastúpila a do práce nenastúpila ani vo výzvach žalovaného. Uviedol že žalobkyni už uhradil

náhradumzdyzdôvoduneplatnéhoskočeniapracovnéhopomeruzoobdobieod1.8.2012do28.2.2013,
čiže spolu a sedem mesiacov, pričom žalobkyňa sa domáha zaplatenia náhrady mzdy za ďalších osem
mesiacov. Poukázal na ustanovenie § 79 ods.2 zákonníka práce platného v roku 2013. Žiadal, aby súd
žalobkynináhradumzdyzaobdobiepresahujúce12mesiacovnepriznal.Plneniazaobdobieod1.3.2013
do 31.7.2013 nerozporoval. Nerozporoval ani výpočet náhrady mzdy.

5.Na pojednávaní už právny zástupca žalovaného tvrdil, že namieta dôvod uplatneného nároku ako
aj samotnú výšku žiadaného plnenia. Podľa jeho názoru priemerná čistá mzdy žalobkyni v roku 2012
bola vo výške 578,70 €, čo vyplýva z jej mzdových listov, pričom ide o priemerný čistý príjem za
obdobie od januára do júla 2012. Poukázal na to, že žalobkyňa bola od 1.9.2011 zaradená na funkciu

majsterky odborného výcviku na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy, a preto nesúhlasil s tým,
že žalobkyňa pri výpočte náhrady mzdy vychádzala zo zárobku, ktorý dosahovala v inom pracovnom
zaradení Žalovaný žalobkyňu vyzýval, aby nastúpila do práce a to listami zo dňa 18.10.2012, 8.11.2012,
28.11.2012.

6.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, s Pracovnou zmluvou žalobkyne , s Dohodou
o zmene pracovnej zmluvy, so Žiadosťou o vyjadrenie k nástupu do práce zo dňa 15.8.2013, s
vyjadrením žalovaného k nástupu do práce zo dňa 21.8.2013, s predžalobnou upomienkou, s výzvami
žalovaného na plnenie si pracovných povinností, s rozsudkami Krajského súdu Banská Bystrica, s
rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5Cpr 3/15 a 20Cpr 2/12015, so mzdovým

listom a výplatnými páskami žalobkyne, s Oznámením o výške a zložení funkčného platu žalobkyne,
s Podnikovou kolektívnou zmluvou na rok 2013, so Súhrnnou správou spoločnosti eVector s.r.o., s
výpoveďou svedka Gabriela Oslanca, s ostatným spisovým materiálom.

7.Podľa § 142 ods.1 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný

nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily,
chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po
dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.8.Podľa § 142 ods. 2 Zákonníka práce ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé
poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného
zárobku.

9.Podľa § 142 ods.3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a , zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

10.Podľa§ 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len
"priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do
zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3)

a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti
na pracovisku.

11.Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu

kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

12.podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval
aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok.

Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho
obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

13.Pod ustanovenie § 142 ods. 3 patria všetky iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú prekážky
z dôvodu prestoja spočívajúce v dočasnom prerušení prevádzky zamestnávateľa (odsek 1) alebo

prekážkyzdôvodunepriaznivýchpoveternostnýchvplyvov(odsek2).Typickýmpríkladomjeodmietnutie
zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. Tieto prekážky nemožno
stotožňovať ani s prekážkami uvedenými v odseku 4, t.j. s prekážkami spočívajúcimi vo vážnych
prevádzkových dôvodoch vymedzených v písomnej dohode medzi zamestnávateľom a príslušným
odborovým orgánom. Uvedomenie si týchto rozdielov má rozhodujúci význam pre posúdenie právnych

následkov vzniku jednej alebo druhej prekážky. V oboch prípadoch síce zamestnancovi vzniká nárok
na náhradu mzdy, rozdielny je však jej rozsah. V prípade prekážky podľa odseku 3 má zamestnanec
nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100%), a to bez možnosti manipulácie s ňou
nadol alebo nahor.

14.Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovaného na základe
Pracovnej zmluvy zo dňa 24.8.2009, s dňom nástupu do práce 24.8.2009. Pracovný pomer žalobkyne
bol uzavretý na dobu určitú do 31.7.2010 na výkon funkcie učiteľ odborných ekonomických premetov.
Žalobkyňa vykonávala prácu u žalovaného aj po 1.8.2010. Dňa 31.8.2010 strany sporu uzavreli Dohodu
o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa obsah pracovnej zmluvy mení s účinnosťou od 1.9.2010 tak,

že pracovný pomer na dobu určitú do 31.8.2010 sa predlžuje do 31.7.2011. Zmena pracovnej zmluvy
sa zjednáva na dobu určitú. Uvedená dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy zo dňa
24.8.2009. Dňa 30.6.2011 strany sporu uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, podľa ktorej sa s
účinnosťouod1.8.2011predlžujepracovnýpomerdo31.7.2012.TýmtozanikáplatnosťDohodyozmene
pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2010, pričom uzavretá dohoda tvorí neoddeliteľnú súčasť pracovnej

zmluvy zo dňa 24.8.2009. Dňa 31.8.2011 strany sporu uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy,
podľa ktorej dohodnutý obsah pracovnej zmluvy sa mení s účinnosťou od 1.9.2011 a to v časti druhu
vykonávanej práce na majsterku odborného výcviku obchod, pričom zmena pracovnej zmluvy bola
dohodnutá na dobu určitú do 31.7.2012. Uvedená dohoda tvorila neoddeliteľnú súčasť pracovnej zmluvy
zo dňa 24.8.2009 ( bod 4 Dohody).

15.Z obsahu rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 4Cpr/2/2012 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17CoPr/4/2014 vyplynulo, že pracovný pomer
žalobkyne u žalovaného dňom 31.7.2012 neskončil a naďalej ku dňu 19.10.2012 trvá. Keďže žalovanýnaďalej tvrdil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného skončil dohodou ku dňu 31.7.2012, odvolací
súd konštatoval, že pracovný pomer žalovanej u žalovaného trval aj v čase rozhodovania odvolacieho
súdu čiže ku dňu 21.1.2015. Žalovaná následne skočila pracovný pomer u žalovaného okamžitým

skončením z dôvodu nevyplatenia náhrady mzdy a to ku dňu 16.3.2015. V konaní na Okresnom
súde Žiar nad Hronom sp.zn. 4Cpr/3/2015 sa žalovaný ( v tom konaní žalobca) domáhal určenia
neplatnosti uvedeného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd rozsudkom zo dňa 14.9.2015,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2015, jeho žalobu zamietol.

16.Vzhľadom na vyššie konštatované a v konaní preukázané skutočnosti súd uzatvára, že žalobkyňa
bola v pracovnom pomere so žalovaným v období od 24.8.2009 do 16.3.2015.

17.Počas trvania pracovného pomeru bolo povinnosťou žalovaného žalobkyni vyplácať mzdu. Žalovaný
si svoju povinnosť nesplnil v plnom rozsahu. Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.
20Cpr/2/2015 zo dňa 7.4.2016 právoplatný dňa 18.5.2016 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni

sumu 2.530,36 € s príslušenstvom s poukazom na nevyplatenú mzdu za obdobie 1.11.2012 do
28.2.2013, na základe uznania nároku žalovaným. Konanie v časti sumy 1.849,29 € bolo zastavené,
nakoľko žalovaný uvedené plnenia za obdobie od augusta 2012 do októbra 2012 uhradil.

18.Predmetom sporu bolo zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 1.3.2013 do 31.10.2013. Žalovaný

rozporoval obdobie, za ktoré by mal vyplácať náhradu mzdy, nakoľko podľa jeho názoru náhrada by mala
patriť len za celkové obdobie 12 mesiacov, pričom žalobkyni už bolo priznané plnenie za 7 mesiacov.
Na základe toho by jej mohlo byť priznané plnenie už len za 5 mesiacov. Žalobkyňa nerozporovala, že
plnenietitulomnáhradymzdyzaobdobie7mesiacov užmáprávoplatnepriznané.Názoržalovaného,že
žalobkyňamánároknanáhradumzdylenzaobdobie12mesiacov(spolu)niejesprávny.Medzistranami

sporu nedošlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru, ktorá skutočnosť by mohla odôvodňovať
postup, na ktorý poukazoval žalovaný. K skončeniu pracovného pomeru žalobkyne u žalovaného došlo,
ako už je vyššie konštatované, okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany žalobkyne ku dňu
16.3.2015. Vzhľadom na to žalobkyni prináleží náhrada mzdy v zmysle § 142 ods.3 Zákonníka práce,
pretože ako zamestnanec v období od 1.3.2013 do 31.10.2013 nemohla vykonávať prácu pre iné

prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2.

19.Žalovaný tvrdil, že žalobkyňu vyzýval, aby do práce nastúpila, poukázal na predložené písomné
výzvy. Žalovaný predložil súdu Výzvu na plnenie si pracovných povinností zo dňa 18.10.2012.
Nepreukázal jej doručenie žalobkyni. Výzvu doručoval žalobkyni na adresu Ž.E., T. XX/XX, pričom

v pracovnej zmluve mala žalobkyňa uvedenú adresu W. F., Š.V. XX. Žalovaný nepreukázal nielen
doručenie uvedenej výzvy žalobkyni do vlastných rúk, pričom aj z oznámenia Slovenskej pošty a.s.
vyplýva, že list bol zasielaný bez doplnkových služieb „ Doručenka“ a „Doručenka do vlastných rúk“.
Rovnako sa uvedené týka aj ďalšej predloženej Výzvy zo dňa 8.11.2012. Žalovaný predložil súdu
list Oznámenie zo dňa 28.11.2012 z obsahom výzvy nastúpila do práce. Uvedenú výzvu doručoval

žalobkyni najprv na adresu Žarnovica, Partizánska 62/72 . Na uvedenú adresu jej výzvu nedoručil,
nakoľko o oznámenia Mestskej polície Žarnovica zo dňa 5.2.2013 vyplýva, že žalobkyňa sa na uvedenej
adrese nezdržiava. Z pracovnej zmluvy bola žalovanému známa adresa žalobkyne W. F., Š.V. XX,
na ktorú adresu žalovaný nepreukázal, že by jej výzvu zo dňa 28.11.2012 doručoval. Po tom, ako
žalovaný výzvu zo dňa 28.11.2012 žalobkyni nedoručil na adresu Ž., T. XX/XX, vo výzve uvedenú

adresu škrtol a uviedol adresu : K.. J. I., W. F., T..I..F., kde je zaslal dňa 4.12.2014. Žalovaný predložil
súdu s uvedeným dátumom dve výzvy, pričom na jednej je pôvodná adresa škrtnutá a uvedená adresa
P.O.BOXu a na druhej je len pôvodná adresa. Z výpovedi svedka J. I., manžela žalobkyne, vyplynulo,
že uvedená adresa je adresa, ktorú si uvádzal on ako adresu pre doručovanie týkajúcu sa jeho
firmy. List bol adresovaný do vlastných rúk. On zásielku neotváral, nakoľko nebola určená jemu. List

uložil medzi ostatnú nepodstatnú poštu. Následne sťahoval firmu do Čiech, uviedol, že predpokladá,
že list išiel do priestorov firmy v ČR., nik sa o list nezaujímal, a preto ho s odstupom času skartoval.
Poukázal na to, že v tom období s manželkou ( žalobkyňou) nežili v spoločnej domácnosti a ani spolu
nekomunikovali. Žalovaný nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 28.11.2012 žalobkyni. Žalovaný súdu
doručil aj ďalšiu výzvu na plnenie si svojich povinností zo dňa 18.2.2015. Uvedenú výzvu žalobkyňa

prevzala dňa 18.2.2015. Táto skutočnosť je však pre prejednávaný spor právne irelevantná, nakoľko
premetom konania je plnenie za obdobie od 1.3.2013 do 31.10.2013. Naopak žalobkyňa preukázala,
že žalovaného vyzývala, aby jej umožnil výkon práce (žiadosť adresovaná dňom 31.7.2012), tak ako
to uvádza aj odvolací súd v rozsudku 17CoPr/4/2014 vyššie konštatovaný. Žalobkyňa predložila súduaj výzvu zo dňa 15.8.2013, ktorou vyzývala žalovaného, aby mohla nastúpiť do práce. Žalovaný na
uvedenú výzvu reagoval listom zo dňa 21.8.2013, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, (č.l.5),
ktorým oznámil žalobkyni, že žalovaný jej neumožní vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy č.9/2009

zo dňa 24.8.2009 a zároveň v uvedenom oznámení uviedol, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
skončil dňom 31.7.2012. Súd poukazuje na rozporné konanie žalovaného, keď jednak poukazuje na to,
že mal žalobkyňu záujem zamestnávať, prideľovať jej prácu, k čomu ju aj písomne vyzýval a na druhej
strane ešte aj dňa 21.8.2013 trvá na tom, že jej pracovný pomer skočil dňa 31.7.2012. Súd uzatvára,
že žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal, že žalobkyňu vyzval, aby nastúpila do práce a plnila

si svoje pracovné povinnosti.

20.Keďže žalobkyňa nemohla ako zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane
zamestnávateľa, ako sú uvedené v § 142 ods.1 a 2 Zákonníka práce je povinnosťou zamestnávateľa
poskytnúť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku. Súd v prvom rade poukazuje na
to, že žalobkyni prináleží náhrada mzdy, ktorá musí vychádzať z jej pracovného zaradenia „ učiteľ

ekonomických predmetov“ a to z toho dôvodu, že uvedený druh práce mala žalobkyňa uvedený v
Pracovnej zmluve č.9/2009 zo dňa 24.9.2009. Žalobkyňa vykonávala druh práce „majsterka odborného
výcviku obchod“ len na základe Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.8.2011 a to len na
konkrétne časové obdobie od 1.9.2011 do 31.7.2012. Následne mala vykonávať druh práce podľa
pôvodnej pracovnej zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa v období po 1.8.2012 mala

vykonávať iný druh práce ako to upravovala pracovná zmluva zo dňa 24.9.2009. Keďže žalobkyňa v
období od 1.3.2013 do 31.10.2013 neodpracovala aspoň 22 dní alebo 170 hodín (táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporu sporná) je potrebné pri výpočte náhrady mzdy vychádzať z jej pravdepodobného
zárobku (§ 134 ods.3 Zákonníka práce). Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec
dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Z Oznámenie

o výške a zložení funkčného platu súd zistil, že žalobkyňa mala s účinnosťou od 1.7.2011 funkčný
plat vo výške 777,50 €. Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo
170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Zo Súhrnnej správy
spoločnosti eVestor s.r.o., ktorú ako listinný dôkaz predložila žalobkyňa súd zistil, že žalobkyňa by v
období od 1.3.2013 do 31.10.2013 dosahovala mesačný pravdepodobný zárobok vo výške 648,74 €, čo

za uvedené obdobie predstavuje sumu 5.190 €. Ako vyplýva z obsahu Súhrnnej správy, tak pri určení
náhrady mzdy pravdepodobného zárobku žalobkyni boli okrem iného zohľadnené aj stupnice platových
taríf pedagogických pracovníkov a odborných zamestnancov o zvýšení platových taríf v závislosti od
dĺžky započítanej praxe. Žalovaný nepredložil súdu dôkaz, ktorý by uvedenú výšku pravdepodobného
zárobku spochybnil.

21.Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd priznal žalobkyni aj úrok z
omeškania v zákonnej výške v zmysle § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1
nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. a to počnúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti výplaty mzdy v zmysle
Kolektívnej zmluvy na rok 2013.

22. Súd žalobu žalobkyni považoval v plnom rozsahu za dôvodnú a vyhovel jej.

23.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25.Žalobkyňa bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, preto jej súd priznal náhradu trov konania
v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods.2 CSP).

26.Podľa § 258 ods. 1 CSP svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

27.Podľa § 258 ods. 3 CSP náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.28.Súdnapojednávaníkonanomdňa25.1.2017vypočulsvedkaJ.I..Súdmupriznalsvedočnévpomere
100 %. O výške súd rozhodne samostatným uznesením. Súd zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť
na účet tunajšieho súdu trovy konania, ktoré budú vyplatené na svedočnom a to v pomere 100 %, s

poukazom na to, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu neúspešný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice
súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).