Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114219873
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114219873.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu D. H., V.. X.XX.XXXX, P. L. Q., Y. Č. Ľ.
XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom v Košiciach, Stará Baštová 2, proti
žalovanému: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného
JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 42 174

716, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I zo dňa 23.8.2015 č.k. 19C/216/2014 - 106 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzastavilkonanieožalobe,ktorousažalobcadomáhal,aby
súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri ROZHODCOVSKEJ,
ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, Bratislava, IČO: 35 862 882, sp. zn.
PW-B/0413/0012 zo dňa 30.4.2014, vydaný rozhodcom Mgr. Miroslavou Oršulovou. Zároveň vyslovil,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa
30.7.2015, zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že zo strany
žalovaného v príslušnej lehote nebol podaný návrh na výkon exekúcie.

3. Po právnom posúdení veci podľa § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
na základe dispozitívneho úkonu žalobcu konanie zastavil.

4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou § 146 ods. 2 prvá veta, § 150 ods. 1
O.s.p. a poukazom na znenie § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2015. Konštatoval, že žalobca späťvzatím
žaloby procesne zavinil zastavenie konania a preto by v zásade žalovaný mal právo na náhradu trov
konania v podobe uplatnených trov právneho zastúpenia, dospel však k záveru, že v danom prípade

je daný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Vychádzal pritom zo záveru, že 1/ žaloba bola podaná v súlade so zákonom
č. 244/2002 Z.z. včas a zo zákonných dôvodov a stala sa bezdôvodnou až v priebehu legislatívnej
úpravy Exekučného poriadku (§ 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.) a súčasne v dôsledku nepodania
návrhu na výkon exekúcie žalovaným v zákonom stanovenej lehote, 2/ žalobca opodstatnenosť žaloby
a s tým súvisiaci úspech, prípadne neúspech v konaní v súvislosti s novelou Exekučného poriadku

nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, na rozdiel od žalovaného, ktorý disponoval právom podať návrh
na začatie exekučného konania najneskôr do troch mesiacov od účinnosti zákona o spotrebiteľskomrozhodcovskom konaní, 3/ priznanie náhrady trov konania žalovanému by bolo neprimerane tvrdým
postupom vo vzťahu k žalobcovi, ktorý je spotrebiteľom oslobodeným od súdnych poplatkov, do
majetkovej sféry ktorého by zasiahlo nepochybne výraznejšie, než nepriznanie náhrady trov konania

žalovanému, ktorý je právnickou osobou so stálym finančným zázemím a ktorý sa nebránil proti žalobe
dôvodom, pre ktorý žalobca vzal svoju žalobu späť. Napokon súd prvej inštancie poznamenal, že
vzhľadom na späťvzatie žaloby bolo bezpredmetným zaoberať sa návrhom žalovaného na zámenu
účastníkov konania.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. ako i podľa § 205 ods. 2 písm. d), e) a f) O.s.p.. Navrhol
zmeniť napadnuté uznesenie tak, že návrh žalobcu na zastavenie konania zamieta a zaviaže žalobcu
na náhradu trov konania, alternatívne aby súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Poukazom na znenie § 92 ods. 2 a 3, § 96 ods. 1 a 2, § 97 ods. 1 až 3 O.s.p., na viaceré súdne
rozhodnutia (napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 380/2013 a rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 1 Obdo V 13/2005, sp. zn. 4 MCdo 16/2011, sp. zn. 4 Obo 81/2010, 4 Cdo 136/2010) žalovaný
uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2015 postúpil pohľadávku na tretiu osobu,
čo oznámil elektronicky súdu prvej inštancie dňa 24.6.2015 a zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu
účastníka na strane žalovaného a vytkol súdu prvej inštancie, že sa procesne nevysporiadal s návrhom
na zmenu účastníka konania a konanie predčasne zastavil bez toho, aby sa zároveň vysporiadal s jeho

protinávrhom (vzájomnou žalobou), ktorou sa domáhal, aby súd rozhodol o protinároku žalovaného voči
žalobcovi. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že vo vyjadrení k žalobe žiadal súd žalobu zamietnuť a
„ak sa súd rozhodne pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, žiadame súd, aby v zmysle
§ 43 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom
v žalobe podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok: navrhovateľovi súd ukladá zaplatiť

odporcoviistinuvovýške603,99eura...“anamietol,žesúdprvejinštancienevylúčiltentojehoprotinárok
na samostatné konanie a ani o ňom nerozhodol. Podľa žalovaného súd ho mal vyzvať na vyjadrenie sa
k späťvzatiu žaloby z naliehavého dôvodu na strane žalovaného. Späťvzatie žaloby označil žalovaný
za šikanózny výkon práva, nakoľko žalobca svojím konaním dosiahol nekonanie pojednávania vo veci
a vzal svoju žalobu späť, čím sa žalovaný dostal do nevýhodnejšieho postavenia, pretože má vážne

dôvody na to, aby so späťvzatím žaloby nesúhlasil. Žalovaný vyjadril názor, že ak súd ho nevyzval
na vyjadrenie sa k späťvzatiu žaloby, porušil jeho právo na spravodlivý proces. Napokon žalovaný
poukazom na znenie § 137, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. a
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 MCdo 4/2010 a sp. zn. 5 Sžo 173/2010 napadol i správnosť
výroku o trovách konania tvrdiac, že žalobca procesne zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, preto

podľa § 142 ods. 2 veta prvá O.s.p. je povinný nahradiť mu trovy konania.

6. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Podľa prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 tohto
ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

8. V intenciách uvedeného odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie aj
s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie,
a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.10. Z obsahu spisu plynie, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 28.7.2014
domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom pri
ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. sp.zn. PW-B/0413/0012 zo dňa 30.4.2014,

z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky umožňujúcej, aby spor medzi žalobcom a žalovaným zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX prejednal výlučne označený rozhodcovský súd v sídle žalovaného,
vzdialený vo vzdialenosti cca 500 km od bydliska žalobcu. Na výzvu súdu žalobca dňa 27.10.2014
doručil súdu prvej inštancie písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom navrhol súdu, aby žalobu zamietol
a pre prípad, ak sa súd rozhodne pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, aby v zmysle § 43 zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok, ktorým žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť mu
istinu vo výške 603,99 eura spolu s príslušenstvom a trovy konania. Pred začatím pojednávania vo veci
samej žalobca písomným podaním zo dňa 29.7.2015, doručeným súdu dňa 30.7.2015, žalobca zobral
žalobu späť a žiadal konanie vo veci zastaviť z dôvodu, že žalovaný v zákonnej lehote nepodal návrh
na výkon exekúcie.

11. V situácii, ak žalobca zobral späť svoju žalobu pred prvým pojednávaním (správnosť uvedeného
žalovaný v odvolaní nespochybňuje), nemožno prisvedčiť žalovanému v tom, že bolo potrebné žiadať
stanovisko žalovanému k späťvzatiu žaloby a skúmať, či sú v danom spore na strane žalovaného vážne
dôvody pre nepripustenie späťvzatia žaloby a zastavenie konania. Pokiaľ žalovaný výslovne uviedol, že

späťvzatie žaloby je v rozpore so záujmami žalovaného (naviac bez bližšej špecifikácie), v okolnostiach
daného sporu ani tento dôvod nemožno sám o sebe považovať za relevantný. Je tomu tak preto, že
žalobcaučinildispozíciusosvojoužalobou,leboúčelňousledovanýboldosiahnutýnezávisleodžalobcu
tým, že došlo k zmene právnej úpravy (prijatiu ustanovenia § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, účinného od 1.1.2015) a

žalovaný neučinil úkon smerujúci k nútenému výkonu (exekúcii) v žalobe označeného rozhodcovského
rozsudku, ktorého zrušenia sa včas podanou žalobou žalobca domáhal. Dispozičný úkon žalobcu tak
nemožno označiť za úkon, ktorým by sa žalobca vzdal uplatneného nároku v žalobe, ale výkonom
dispozičného oprávnenia, ktoré reagovalo na zmenu situácie, ku ktorej v priebehu konania došlo (pred
začatím pojednávania vo veci samej), a to zmenu právnej úpravy a nečinnosť žalovaného smerom k

nútenej exekúcii rozhodcovského rozsudku, a to v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Za tohto
stavu nemožno dospieť k záveru, že by výkon práva žalobcu bol šikanózny, uskutočnený na úkor práva
žalovaného, čím sa žalovaný dostal do nevýhodnejšieho postavenia (ani v tomto smere žalovaný v
odvolaní toto svoje tvrdenie nijako bližšie nekonkretizoval).

12. K tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odvolací súd dodáva,
že k takémuto zásahu by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by žalovanému bolo upreté jeho právo domáhať sa
svojho nároku na nezávislom a nestrannom súde, event. by nemohol uplatniť procesné prostriedky voči
žalobe smerujúce proti jeho osobe. Takáto situácia v posudzovanom spore nenastala. Na uvedenom

nemôže nič zmeniť ani tvrdenie žalovaného, že súd nevylúčil na samostatné konanie jeho protinávrh
vo vyjadrení k žalobe, za stavu, ak vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť a len pre prípad „ak sa súd
rozhodne pre zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku“, žiadal súd, aby v zmysle § 43 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe
podanej na rozhodcovskom súde a aby vydal rozsudok, ktorým žalobcovi súd uloží povinnosť zaplatiť

mu istinu vo výške 603,99 eura s príslušenstvom, okrem toho podľa § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase podania žaloby, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok
z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe, tak, ako na to poukazoval sám žalovaný vo svojom vyjadrení
k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

13. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie o zastavení konania potvrdil ako vecne
správne.

14. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.15. Podľa § 150 O.s.p. ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne
náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník,
ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu

patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

16. Odvolací súd hodnotil odvolaním napadnutý výrok o trovách konania a uzavrel, že súd prvej inštancie
správne a v súlade s ustálenou judikatúrou súdov rozhodol o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby
podľa ustanovenia §146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. a správny je i záver súdu, že

z hľadiska procesného zavinenia nemožno priznať právo na náhradu trov konania žalovanému, hoci
by mu inak patrilo, lebo sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce tak v okolnostiach
posudzovanéhosporu(ožalobeozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodanejžalujúcimspotrebiteľom),
spočívajúce v zmene právnej úpravy, nezávislej na vôli sporových strán, na ktorú žalobca reagoval
posudzovaným dispozičným úkonom ako i na strane žalobcu, ktorý je spotrebiteľom oslobodeným zo
zákona od platenia súdnych poplatkov a žalovaného dodávateľa, ktorý je právnickou osobou so stálym

finančným zázemím.

17. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalovaného nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, z ktorého dôvodu odvolací súd uznesenie ako
vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá, procesne úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutiesúduprvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviseloodvyriešeniaprávnejotázky
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná

rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea/dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.
1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).