Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207673
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816207673.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Podporné pohrebné združenie
na Slovensku, Ústredie Betliar, so sídlom v Betliari, Zlatá č. 134, IČO: 00 461 695, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Stanko, advokát, so sídlom v Košiciach, Obrody č. 25, proti
žalovaným:1.Q..L.V.,narodenémuXX.XX.XXXX,E.G.N.Y.E.,J.XXX/XX,2.N..K.L.,Y.XX.XX.XXXX,

bývajúcemu v R., R. Č.. XX, 3. N. R., Y. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v R. Y. G., A. Č.. XXX/X, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č.k. 6C/162/2016-43 zo dňa 15.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade povinnosťou zdržať sa všetkých úkonov štatutárnych
zástupcov Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie Betliar a žalobcovi priznal
náhradu trov neodkladného opatrenia vo výške 100 %.

2.Vyhovel tak žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia a v dôvodoch
žaloby uviedol, že dňa 03.10.2016 v kancelárii Ministerstva vnútra SR štatutárny zástupca žalobcu G.

S. zistil, že na ministerstvo bolo doručené podanie, v ktorom bola žalovanými v 1. až 3. rade oznámená
zmena štatutárneho orgánu s tým, že štatutárnymi orgánmi žalobcu (Podporného pohrebného
združenia na Slovensku, Ústredia Betliar) je Ing. L. V., ako predseda predstavenstva, N.. K. L. ako 1.
podpredseda predstavenstva a N. R. ako 2. podpredseda predstavenstva. Predložili pritom zápisnicu
zo zasadnutia správnej rady Podporného pohrebného združenia, z ktorej vyplynulo, že dňa 20.09.2016
sa mala zísť údajná Správna rada tohto združenia a na jej zasadnutí boli zvolení uvedení funkcionári.

K zápisnici predložili aj osvedčenia o pravosti podpisov štatutárnych zástupcov - žalovaných v 1. až
3. rade. Žalobca ďalej tvrdil, že dňa 07.06.2014 sa v E. konalo XXIX. Valné zhromaždenie žalobcu, na
ktorom bola zvolená správna rada v zložení: Q.. Q. E., N.. Ľ. X., H. S., A. S., G. S., H. S., H. Q., P. R., N.
R., B.. K. G.. V zmysle bodu 4.2.1. Stanov Podporného pohrebného združenia na Slovensku, Ústredie
Betliar, správna rada je riadiacim a výkonným orgánom Združenia medzi Valnými zhromaždeniami,
skladá sa z 11 členov volených valným zhromaždením na dobu štyroch rokov. Členovia údajnej správnej

rady žalobcu, ktorí sa mali zísť 20.09.2016 v zložení Q.. L. V., MUDr. K. L., N. R., Bc. Z. Z., E.. H.B. E.
A. I. B., nikdy neboli zvolení valným zhromaždením za členov správnej rady. Členom správnej rady, ktorí
boli zvolení valným zhromaždením zo dňa 07.06.2014 v Betliari, funkčné obdobie neuplynulo, neboli
odvolaní z funkcie a od tohto dátumu sa valné zhromaždenie žalobcu nekonalo. Preto je nepochybné, že
noví členovia štatutárneho orgánu nemohli byť zvolení, lebo to odporuje vyššie uvedenému bodu 4.2.1.
Stanov Podporného pohrebného združenia na Slovensku, ústredie Betliar. V žalobe žalobca uviedol

tiež, že žalovaný v 1. rade ako predseda správnej rady oznámil členom žalobcu presťahovanie ústredia
žalobcu od 01.11.2016 do Národného centra, Tichá 20, Košice a tiež skutočnosť, že na II. zasadnutísprávnej rady dňa 31.10.2016 bolo uznesením rozhodnuté o vylúčení niektorých členov združenia
a o novom organizačnom poriadku. Na základe uvedených dôvodov je preto potrebné bezodkladne
upraviť pomery a vylúčiť tak možnosť nakladania s majetkom žalobcu nelegálne zvolenými štatutárnymi

zástupcami, pretože žalobca vlastní majetok značnej hodnoty a v prípade neoprávneného nakladania
môžu členovia žalobcu utrpieť nenahraditeľné majetkové straty. Z predložených listinných dôkazov totiž
vyplýva, že žalovaní sa pokúsili zmocniť Podporného pohrebného združenia na Slovensku, ústredie
Betliar a jeho majetku, pričom ich postup je v rozpore s organizačným poriadkom žalobcu.

3.Súd prvej inštancie posúdil žalobu s predloženými dôkazmi v zmysle ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325
ods. 1,2,3, § 326 ods. 1,2 § 328 ods. 1,2,3, § 329 ods. 1,2,3, § 331 ods. 1,2,3, § 332 ods. 1,2, §
325 ods. 2 písm. e/ , § 336 ods. 1,2,3,4 a § 337 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku a žalobe
žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Uzavrel, že z predložených listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, a to z Oznámenia o zmene štatutárneho orgánu - zástupcov
zo dňa 25.9.2016, doručenom Ministerstvu vnútra SR, Zápisnice č. 09/20/2016 zo zasadnutia Správnej

rady žalobcu zo dňa 20.9.2016, Úradného záznamu k spisu č. VVS/1-909/90-92 zo dňa 03.10.2016,
Zápisnice z XXIX. Valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 07.06.2014, Stanov Podporného pohrebného
združenia na Slovensku - Ústredie Betliar mal preukázané splnenie zákonných predpokladov na
nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán.
Súd konštatoval, že žalobca v tomto štádiu konania preukázal, že v zmysle bodu 4.2.1. Stanov žalobcu

správnaradajeriadiacimavýkonnýmorgánom tohtoZdruženiamedziValnýmizhromaždeniami,pričom
sa skladá z 11 členov volených valným zhromaždením na dobu štyroch rokov. Uveril tvrdeniu žalobcu,
že posledné valné zhromaždenie žalobcu sa konalo dňa 07.06.2014 v Betliari, kde boli riadne zvolení
štatutárni zástupcovia a predstavitelia tohto združenia, neboli odvolaní z funkcie a od tej doby sa valné
zhromaždenie žalobcu nekonalo. Preto je nepochybné, že noví členovia štatutárneho orgánu nemohli

byť zvolení, lebo to odporuje bodu 4.2.1. Stanov žalobcu. Členovia Správnej rady žalobcu, ktorí sa
mali zísť dňa 20.09.2016, nikdy neboli zvolení valným zhromaždením za členov správnej rady. Navyše
z úradného záznamu Ministerstva vnútra SR k spisu č. VVS/1-909/90-92 zo dňa 03.10.2016 vyplýva,
že žalobcom bola podaná žiadosť o pozastavenie zmien o zmene štatutárneho orgánu - zástupcov zo
dňa 25.09.2016, pretože došlo k podozreniu z sfalšovania dokladov a zároveň bolo podané trestné

oznámenienaOOPZRožňava. Nevyhnutnéjepretobezodkladneupraviťpomery,atakvylúčiťmožnosť
nakladania s majetkom nelegálne zvolenými štatutárnymi zástupcami žalobcu.

4.Výrok o náhrade trov neodkladného opatrenia oprel súd o ustanovenie § 255 ods. 1,2 CSP v spojení

s ust. § 262 ods. 1,2 CSP a náhrada trov neodkladného opatrenia bola žalobcovi priznaná vo výške 100
% podľa pomeru úspechu vo veci, nakoľko nebola podaná žaloba vo veci samej a súd žalobcovi túto
povinnosť ani neuložil. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

5.V zákonnej lehote proti uvedenému uzneseniu podali odvolanie všetci traja žalovaní z dôvodu, že súd
na základe žalobcom účelovo prezentovanej neúplnej časti pravdy aj dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Súdu totiž neboli predložené všetky dôkazy, resp. dôkaz ako celok potrebný na
zistenie rozhodujúcich skutočností a zistený stav vôbec neobstojí, pretože bol založený na nepravdivých
skutočnostiach a klamstvách žalobcu, čo sami preukážu pripojenými dôkazmi v prílohe odvolania.

Vytýkali súdu prvej inštancie, že celé odôvodnenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia je
postavené len tvrdeniach žalobcu s tým, že súd iba konštatuje, že sa stotožnil s tvrdeniami uvádzanými
žalobcom a nevzal do úvahy, že žalobca zámerne uviedol a opísal iba neúplnú časť rozhodujúcich
skutočností. Dôvodili, že od 1.7.2016 Civilný sporový poriadok v § 4 ustanovuje , že súdy môžu
prejednávať a rozhodovať iné veci, len ak to dovoľuje osobitný zákon. Podľa toho bývalé ust. §

7 ods. 3 O.s.p. sa premietlo do § 4 CSP, ale keďže § 15 bol zo zákona 83/1990 Zb. zákona o
združovaní občanov vypustený, od 1.7.2016 nemajú súdy zákonný podklad na to, aby mohli zasahovali
do vnútorných záležitostí občianskych združení tým, že by mohli preskúmavať rozhodnutia orgánov
združenia, pozastavovať výkon uznesení orgánu občianskeho združenia alebo nariaďovať riadne
podľa Stanov združenia zvoleným štatutárom zdržanie sa všetkých úkonov. Uvedené jednoznačne

vyplýva aj z čl. 29 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého výkon združovacích práv možno obmedziť len v
prípadoch ustanovených zákonom a za určených podmienok. Súdne preskúmavanie rozhodnutí, resp.
nariaďovanie neodkladných opatrení riadne zvoleným štatutárom je zásahom do slobody združovania.
Akýkoľvek iný výklad je podľa čl. 152 Ústavy SR neprípustný, pretože by odporoval čl. 29 ods. 3 ÚstavySR. Žalovaní teda majú za to, že od 1.7.2016 súd nie je oprávnený prejednávať a rozhodnúť vo veci,
t.j. preskúmavať rozhodnutie a uznesenie orgánov, ako aj okolnosti za akých vznikli, pretože zákonné
ustanovenie na základe ktorého by návrh alebo žaloba bola podaná a na základe ktorého by súd

takúto právomoc mal, bolo vypustené.

6.Podľa odvolateľov súd pochybil, keď vyhovel žalobe bývalého člena Podporného pohrebného
združenia na Slovensku - ústredie Betliar, ktorý sa vydáva za štatutára a pritom samotná jeho žaloba
a jeho dôkazy jeho aktívnu vecnú legitimáciu vyvracajú a to vymenovaním neúplnej 10-člennej rady,

pretože platné Stanovy združenia definujú správnu radu ako 11 člennú. Nariadením neodkladného
opatrenia súd nemôže riadne zvoleným štatutárom združenia zakázať konať v mene združenia,
nakoľko práve konanie v mene združenia týmto štatutárom zo zákona vyplýva. Taktiež žalobca vôbec
súdu neosvedčil, že by žalovaní konali takým spôsobom, že by jeho členovia (členovia Podporného
pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar), mohli utrpieť nenahraditeľné straty. G. S. sa
vydáva za štatutára žalobcu už 2,5 roka, pričom nepozná stanovy, organizačný poriadok žalobcu

a pritom sám priznáva, že vylúčeným členom bolo doručené vylúčenie zo združenia s lehotou na
odvolanie, ktorú však nevyužili.

7.Žalovaní ako odvolatelia poukázali aj na závažnú skutočnosť v súvislosti s doručovaním uznesenia o
neodkladnom opatrení napadnutého uznesenia, čo nespĺňalo kritériá podľa § 331 ods. 1 CSP, pretože

uznesenie im bolo doručené bez žaloby na nariadenie neodkladného opatrenia, na uznesení absentuje
podpis sudcu a vzhľadom na to, že má mať uznesenie náležitosti ako rozsudok, malo by byť podpísané.
Nevedia si tiež vysvetliť skutočnosť uvedenú v napadnutom uznesení, ak teda súd rozhodol na základe
žaloby, ktorá bola podaná 17.10.2016 na príslušný súd, (konkrétne na strane 2 v 23 riadku) žalobca
spomína II. zasadnutie správnej rady konané dňa 31.10.2016, na základe ktorého bolo schválené

aj presťahovanie ústredia do Košíc, aby sa znížili náklady na réžiu, ktorú si ročne zúčtovali skoro
50.000 €, oznam bol vylepený na bránu ústredia 4.11.2016, teda nevedia si vysvetliť ako sa takéto
informácie dostali do uznesenia. Zo žaloby tiež nevyplýva, žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala
tomu, že žalovaní sa pokúsili zmocniť majetku žalobcu. Poukazovali na skutočnosť, že už zápisnica
z XXIX. Valného zhromaždenia žalobcu zo dňa 7.6.2014 jednoznačne preukazuje, že G. S. minimálne

od 7.6.2014 nikdy nebol riadne a podľa platných Stanov združenia zvoleným štatutárnym zástupcom.
Valné zhromaždenie zo dňa 7.6.2014 zvolilo iba 10 členov správnej rady, 4 členov dozornej rady, z
toho vyplýva, že nebola zvolená 11 členná správna rada v zmysle článku 4.2.1 Stanov žalobcu, ktorá
má oprávnenie a mandát na voľbu predsedníctva - štatutárov žalobcu. Podľa čl. 4.2.2 Stanov na prvej
schôdzi po valnom zhromaždení si Správna rada zo zvolených členov volí predsedníctvo, predseda

predsedníctva je zároveň predsedom Správnej rady a predsedom Združenia. Odvolatelia majú za to,
že v zmysle Stanov sa predsedníctvo môže voliť výhradne na prvej schôdzi po valnom zhromaždení
a nie priamo na prebiehajúcom valnom zhromaždení. Avšak podľa zápisnice z valného zhromaždenia
žalobcu zo dňa 7.6.2014 "s rozdelením si funkcii v správnej a v dozornej rade oboznámil prítomných
delegátov novozvolený predseda správnej rady PPZ G. S.". Jasne to dokazuje, že nešlo o žiadnu

voľbu a už vonkoncom nie na prvej schôdzi správnej rady združenia. Vyhlásenie G. S. sa za predsedu
predsedníctva žalobcu je neprípustné, pretože odporuje odporuje Stanovám združenia.

8.Odvolatelia ďalej uviedli, že Valné zhromaždenie Podporného pohrebného združenia, Ústredie Betliar
dňa 19.9.2016 na svojom mimoriadnom zasadnutí vydalo Generálne uznesenie, ktoré vyhlásilo kroky

G. S. v súvislosti s jeho konaním ako štatutára žalobcu za právne neúčinné z dôvodu, že nebol
na prvej schôdzi správnej rady riadne zvolený do funkcie predsedu predsedníctva, a preto aj jeho
úkony vo funkcii sú neplatné. Toto generálne uznesenie uložilo G. S., aby upustil dňom 19.9.2016
od konania za žalobcu a vystupovania v jeho mene, či už voči členom združenia, alebo voči tretím
osobám alebo štátnym orgánom. Napriek preukázanej pravde G. S. ako bývalý člen združenia naďalej

neoprávnene a nezákonne koná a vystupuje ako štatutár žalobcu. Na základe uznesenia z druhého
zasadnutia správnej rady Podporného pohrebného združenia na Slovensku - Ústredie Betliar zo dňa
31.10.2016 bol vylúčený G. S. zo združenia a združenie, čo sa týka majetku doviedol na úplný okraj
priepasti,pričomzatiaľvyčíslenáškodačiníviacako1.000.000€.Zápisnicaauzneseniezmimoriadneho
valného zhromaždenia z 19.9.2016 sú riadne podpísané tak zapisovateľom, overovateľom, ale i

riadne zvoleným predsedom mimoriadnym valným zhromaždením, členmi správnej rady a členom
dozornej rady, ktoré podpisy sú riadne notársky overené. Na prvej schôdzi správnej rady po valnom
zhromaždení dňa 20.9.2016 si správna rada zvolila predsedníctvo, pričom za predsedu bol zvolený
Q.. L. V., za prvého podpredsedu N.. K. L., za druhého podpredsedu N. R. za zapisovateľa I. B. aza člena predsedníctva Bc. Z. Z.. Táto zápisnica bola k odvolaniu priložená. Napriek skutočností, že
zákon č. 83/1990 Z.z. nevyžaduje ohlasovaciu povinnosť pri zmene štatutárnych orgánov občianskych
združení, Predseda Podporného pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar Ing. L. V.

oznámením zo dňa 25.9.2016 vyššie uvedenú zmenu nahlásil Ministerstvu vnútra. Zároveň sa snažil o
stretnutie so samozvaným a bývalým štatutárom G. S. z dôvodu zahájenia finančného auditu, ako aj
bežnej inventarizácie majetku, avšak bezúspešne, pričom dochádza aj k neoprávnenému zadržiavaniu
dokladov združenia touto osobou.

9.K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolanie žalovaných
bolo zamietnuté a uplatnil si náhradu trov konania. K povinnosti súdu rozhodnúť spor a namietanie
kompetencie súdu v tejto záležitosti zo strany žalovaných žalobca uviedol, že podľa článku 1 CSP
spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý
a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Podľa dôvodovej správy
k návrhu zákona - CSP je v článku 1 tohto zákona vyjadrený všeobecný princíp priorizácie súdu ako

právno-ochranného orgánu, čo znamená, že ak zákon nezverí právomoc inému orgánu ochrany práva,
všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhoduje súd,
ktorého základným atribútom je inštitucionálna nezávislosť od ostatných zložiek verejnej moci. V prípade
kompetenčnéhokonfliktumedzirôznymiorgánmiverejnejmocijenormatívnenastavenýsystémriešenia
tohto kompetenčného konfliktu (§ 11). Poukázal tiež na článok 4 CSP, kde je upravená analógia legis

a analógia iuris, ktorá má ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného
práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (degenacio istuciae), teda, že sudca nemôže spor
neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické
interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojím obsahom a účelom
natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy

výslovne poňaté neboli. V ods. 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so
sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje
sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Z toho
teda možno vyvodiť, že pres súd vyplýva povinnosť prejednať spor aj bez výslovnej právnej úpravy
prejednávanej právnej veci.

10.Ďalej žalobca uviedol, že má za to, že žalovaní v 1. až 3.rade nikdy neboli zvolení za členov
predsedníctva žalobcu, nakoľko dňa 20.9.2016 sa valné zhromaždenie nekonalo, čo vyplýva z
písomných svedectiev funkcionárov správnej a dozornej rady a funkcionárov pobočiek Podporného
pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar, preto nemohla byť ani zvolená nová správna

rada. Súdu uviedol, že v prílohe predkladá súdu písomné svedectvá funkcionárov správnej a dozornej
rady a funkcionárov jednotlivých pobočiek žalobcu. Dňa 7.6.2014 sa v Betliari konalo XXIX. valné
zhromaždenie žalobcu, na tomto zhromaždení bola zvolená správna rada a členovia údajnej správnej
rady Podporného pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar, ktorí sa mali údajne zísť
20.9.2016 (V., L.B., R., Z., E., B.) nikdy neboli zvolení valným zhromaždením za členov správnej rady,

pretože pôvodným členom správnej rady žalobcu, ktorí boli riadne zvolení dňa 7.6.2014 v Betliari na
XXIX. valnom zhromaždení funkčné obdobie neuplynulo a neboli odvolaní z funkcie. Od tohto dňa sa
žiadne riadne valné zhromaždenie žalobcu už nekonalo, preto nemohli byť ani správnou radou zvolení
za členov predsedníctva Podporného pohrebného združenia na Slovensku - ústredie Betliar žalovaní
v 1. až 3.rade.

11.Podanie žalovaných, ktoré došlo na Okresný súd Rožňava 26.1.2017 označené ako vyjadrenie k
vyjadreniu, poukazuje na obsiahlosť odvolania a príloh - 200 strán formátu A4 s rovnakým obsahom
v jednej kópii. Bývalí členovia združenia, ktorí sa podieľali na tvorbe tlačiva (písomné svedectvo)
znova využívajú nevedomosť členov združenia vo svoj prospech. Preto písomné svedectvá sú len

účelovým zavádzaním súdu, predpísaný text je sformulovaný tak, aby vyhovel členom bývalej správnej
a dozornej rady. Poukázal na článok 4.1.3 Stanov Podporného pohrebného združenia na Slovensku
- Ústredie Betliar, ktorý hovorí, že valné zhromaždenie sa zvoláva písomným pozvaním doručeným
každej odbočke združenia a všetkým členom správnej rady a dozornej rady najneskôr 14 dní pred jeho
konaním. O včasnom doručení pozvánok podľa Stanov svedčí protokol o doručení vystavení spoločnou

Czechmont Service s.r.o., ktorá doručenie zabezpečila na základe zmluvy o poskytnutí služby (zmluva
č. 29/2016 a protokol o doručení pozvánok ako príloha k tomuto vyjadreniu).12.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas
oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a

z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie
ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

13.Ako vyplýva z dôvodov odvolania, žalovaní použili odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/,
b/, f/, h/ CSP. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že sú dané odvolacie

dôvody okrem dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné
podmienky. V tejto súvislosti odvolací súd nezdieľa presvedčenie žalovaných, že okresný súd nemal
právomoc vec rozhodnúť, pretože nejde o preskúmavanie rozhodnutia v súdnom správnom konaní, ale
o neodkladnú úpravu pomerov sporových strán, kde je daná právomoc všeobecných súdov. Podľa čl.
46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných
práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom
chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna

istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe
niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd

berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom
na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že skutočne boli porušené procesné práva žalovaných tým, že súd prvej
inštancie nedoručil žalovaným spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia aj žalobu žalobcu
s prílohami, nedodržal tak ustanovenie § 331 ods. 1 veta prvá CSP a znemožnil im tak účinne sa v
odvolaní brániť.

16. Z obsahu spisu mal skutočne odvolací súd preukázané, že v spise pred vydaním uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia sa nenachádzajú dôkazy, ktoré súd prvej inštancie vzal pri svojom
rozhodovaní do úvahy a tieto nevyplývajú ani z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ide o odôvodnenie napadnutého uznesenia v časti o zasadnutí správnej rady žalobcu dňa 31.10.2016
a presťahovaní sa sídla združenia dňa 4.11.2016. Je tým naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. CSP.

17. Súd prvej inštancie tiež rozporuplne a tým aj nepreskúmateľne dôvodí, že od roku 2014 sa žiadne
Valné zhromaždenie žalobcu nekonalo, pričom mal k dispozícii oznámenie o zmene štatutárneho orgánu
žalobcu zo dňa 25.9.2016 a zápisnicu zo zasadnutia Správnej rady žalobcu zo dňa 20.9.2016. Vzhľadom

na tieto dôkazy nemohol uveriť výlučne tvrdeniam žalobcu v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bez preukázania ďalších rozhodných skutočností. Minimálne musel skúmať, kto je vedený
ako štatutárny zástupca žalobcu a tým by bola preukázané aj oprávnenie konať za žalobcu (aj podanie
žaloby).

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia cituje takmer všetky ustanovenia CSP ohľadne
neodkladných opatrení, chýba však právny záver, na základe ktorého konkrétneho ustanovenia (písm.
§ 325 CSP) bolo neodkladné opatrenie nariadené. Navyše, súd vôbec neodôvodnil, prečo nariadil
neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia a bez uloženia povinnosti žalobcovi alebo žalovanýmpodať žalobu vo veci samej, aj keď z charakteru sporu mohol predpokladať, že neodkladným opatrením
nenastane trvalá úprava pomerov medzi stranami.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
- súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenie zrušil uznesenie
súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania a vec mu vrátil v súlade s § 391 ods. 1 CSP na
ďalšie konanie.

21.Úlohousúduprvejinštanciepovrátenívecibudevyporiadaťsasovšetkýmivytýkanýminedostatkami
zrušeného rozhodnutia, vziať do úvahy i žalovanými predložené dôkazy a vo veci opätovne rozhodnúť
za použitia správneho právneho predpisu a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade zo zákonnými
požiadavkami na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).