Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/29/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115200982
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3115200982.4

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: A. F., bytom G. nad Y., M. II XXX/XX, proti odporcovi:
E. F., bytom R. X. Y., ul. G. XX, zastúpený Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, ul. Zimná 59, o návrhu na povolenie obnovy konania, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 126 eur, ktoré pozostávajú
z trov jeho právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 19.01.2015 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o povolení obnovy konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod
sp.zn. 21C/243/2009 a aby bolo nariadené nové znalecké dokazovanie o type a druhu astmatického

ochorenia. Tento návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 18.09.2013
sp.zn. 5Co/149/2013 jej bola zamietnutá náhrada škody vo výške 5.349,80 eur. Počas konania na prvom
stupni bolo vykonané dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie MUDr. Z. F., pričom podal tendenčný a
nepravdivý znalecký posudok. Sú tam uvedené nesprávne závery o návšteve psychiatrie už od detstva,
čo sa nezakladá na pravde. V priebehu konania došlo k vážnej administratívnej chybe, keď neobdržala
predvolanie na pojednávanie so správnym dátumom. Aj preto sa nemohol jej právny zástupca zúčastniť

pojednávania. Ďalším pochybením bolo to, že jej právny zástupca jej nedoručil právoplatné rozhodnutie
súdu, čím jej znemožnil robiť kroky na vyriešenie jej prípadu. Jej právny zástupca sa nezúčastnil
pojednávania ani za seba neposlal náhradu. Dôvodom na obnovu konania je § 228 ods.1 písm.b/ OSP.

Odporcovi bol návrh doručený dňa 03.03.2016. Odporca sa k návrhu vyjadril písomne nevyjadril, pričom
udelil plnú moc na jeho zastupovanie advokátovi.

Za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili
účastníci konania, zúčastnil sa ho právny zástupca odporcu. O odročenie pojednávania požiadala
navrhovateľka v písomnom podaní zo dňa 03.05.2016. Vzhľadom k tomu, že žiadosť o odročenie
pojednávania nespĺňala náležitosti riadnej žiadosti (okrem iného nebol ani dodatočne preukázaný
uvádzaný dôvod na odročenie), súd pojednávanie neodročil a vec prejednal v neprítomnosti

navrhovateľky v zmysle § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že navrhuje, aby súd návrh zamietol, pretože v
pôvodnom konaní, ktoré navrhuje navrhovateľka obnoviť, bol znalecký posudok vypracovaný správne.
V rámci znaleckého dokazovania znalec pri ustálení zdravotného stavu navrhovateľky vychádzal z
kompletnej zdravotnej dokumentácie, preto neexistuje pochybnosť o správnosti znaleckého posudku. V

pôvodnom konaní odporca vzniesol námietku premlčania, ktorú súdy akceptovali ako dôvodnú. Dôvodnaobnovukonanianeexistujevzmyslepodanéhonávrhu.Odporcasiuplatňujetakistoprávonanáhradu
trov tohto konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi z pripojeného spisu Okresného
súdu Trenčín sp.zn. 21C/243/2009, a to návrhom na začatie konania, uznesením o ustanovení
znalca, rozsudkom súdu prvého stupňa a rozsudkom odvolacieho súdu. Na základe takto vykonaného
dokazovania zistil pre rozhodnutie súdu podstatný skutkový stav, na ktorý následne aplikoval
ustanovenia nižšie uvedených právnych predpisov.

Okresný súd Trenčín právoplatným rozsudkom č.k. 21C/243/2009-98 zo dňa 27.05.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 02.10.2013, rozhodol o návrhu navrhovateľky o náhradu škody z ublíženia
na zdraví tak, že ho v časti sumy 5.349,80 zamietol a vo zvyšnej časti konanie zastavil (pre čiastočné
späťvzatienávrhu).Zamietajúcirozsudokodôvodnilsúdnajmätým,ženavrhovateľkaopieralasvojnárok
z ochorenia, diagnostikovanú astmu bronchiale a pretrvávajúcu posttramatickú stresovú poruchu. Podľa

znaleckého posudku astma bronchiale nemá pôvod v zranení, ktoré navrhovateľke spôsobil odporca. Z
tohodôvoduabsentujejedenzpredpokladovúspešnéhouplatnenianárokunanáhraduškody,konkrétne
príčinná súvislosť medzi udalosťou zo dňa 21.1.1991 a vznikom škody, teda uvedeným ochorením.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ladislava F. vyplýva, že v príčinnej súvislosti so zraneniami,
ktoré navrhovateľka utrpela dňa 21.1.1991, je iba posttraumatická stresová porucha, ktorá perzistuje v

redukovanej podobe u navrhovateľky doposiaľ. K výraznému zhoršeniu zdravotného stavu od januára
2008 doposiaľ však podľa znalca u navrhovateľky nedošlo. V tejto súvislosti súd akceptoval námietku
premlčania, vznesenú žalovaným v zmysle § 100 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, nakoľko
toto ochorenie, o ktoré opierala navrhovateľka svoj nárok vzniklo v období rokov 1991-1992, kedy
začala plynúť subjektívna premlčacia doba. Je potrebné tiež poukázať na to, že odporca už bol súdnym

rozhodnutím zaviazaný zaplatiť navrhovateľka náhradu škody na zdraví, pričom v tomto konaní sa
posudzovali všetky ochorenia, ktoré vznikli u navrhovateľky, teda aj uvádzaná posttraumatická porucha.

Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/176/2013-147. V
odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď žalobu v

časti o zaplatenie 5.349,80 eur zamietol z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Odvolací súd mal v
danom prípade zo znaleckého posudku za preukázané, že navrhovateľka je od roku 1994 v starostlivosti
psychiatra a v júni 2005 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Trenčíne, pričom jej bola
diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Teda zdravotný stav žalobkyne bol preukázateľne
ustálený najneskôr v júni 2005, preto si navrhovateľka uplatnila svoje nároky na náhradu škody na

zdraví až po márnom uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Pokiaľ navrhovateľka trpí
ďalšími psychickými ochoreniami, ako to vyplýva zo záverov znaleckého posudku, ako sú recidivujúca
depresívna porucha, ktorej začiatok nie je možné presne stanoviť, ale podľa zdravotných záznamov
pravdepodobne od roku 2000 a poruchou osobnosti v popredí s hysterickými a sebaneistými rysmi, ktorá
sa u nej rozvíja od detstva, ale v zdravotnej dokumentácii je dokladovaná od roku 2002, odvolací súd

konštatuje že tieto podľa záverov znaleckého posudku nie sú v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré
utrpela dňa 21.01.1991. Čo sa týka ochorenia, a to diagnostikovanú astmu bronchiale, o ktoré ochorenie
navrhovateľka tiež opierala svoj nárok na náhradu škody, odvolací súd uvádza, že ani toto ochorenie
nemá podľa znaleckého posudku pôvod v zranení, ktoré navrhovateľke spôsobil odporca. Z toho dôvodu
absentuje jeden z predpokladov úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, konkrétne príčinná

súvislosť medzi udalosťou zo dňa 21.1.1991 a vznikom škody, teda uvedenými ochoreniami.

Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť
návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,

ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho
času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 234 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh na obnovu konania súd uznesením
buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie
je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Na zistený skutkový stav a na podaný návrh na obnovu konania, súd aplikoval citované ustanovenia
právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že ho zamietol. K
dôvodom tohto rozhodnutia uvádza nasledovné:

Obnoviť právoplatne skončené konanie je možné aj na základe rozhodnutia súdu o povolení obnovy

konania. Takýmto rozhodnutím súdu je možné na základe zákona prelomiť princíp právnej istoty,
ktorý je imanentnou súčasťou princípu právneho štátu. Zákonodarca pripustil možnosťou použitia
mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorými sú dovolanie, mimoriadne dovolanie a obnova konania,
narušiť takto konštituovaný, resp. deklarovaný právny stav. Rozhodnutiami vydanými po využití týchto
mimoriadnych opravných prostriedkoch je možné nanovo deklarovať, resp. konštituovať právny stav

medzi účastníkmi konania. Je však potrebné zdôrazniť, že vo všeobecnosti pre použitie mimoriadnych
opravných prostriedkov platí, že sú prípustné iba vo výnimočných prípadoch. Európsky súd pre ľudské
práva so sídlom v Štrasburgu a takisto aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej
praxe už viackrát vyslovil nezlučiteľnosť mimoriadneho opravného prostriedku s princípom právnej
istoty. V záujme zabezpečenia čo najmenšieho počtu zásahov do princípu právnej istoty, zákonodarca

obmedzil právo na využitie mimoriadnych opravných prostriedkov len na určité prípady. Pri obnove
konania má účastník právo navrhnúť povolenie obnovy konania len v prípadoch uvedených v § 228 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku za splnenia podmienok uvedených v § 230 Občianskeho súdneho
poriadku. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči
ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých

musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti
návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania.

Ako dôvod na povolenie obnovy konania navrhovateľka uvádza, že znalecký úkon znalca z odboru
psychiatrie MUDr. Z. F. bol tendenčný a nepravdivý. Sú tam uvedené nesprávne závery o návšteve

psychiatrie už od detstva, čo sa nezakladá na pravde. Takisto uviedla, že v priebehu konania došlo
k vážnej administratívnej chybe, keď neobdržala predvolanie na pojednávanie so správnym dátumom.
Aj preto sa nemohol jej právny zástupca zúčastniť pojednávania. Ďalším pochybením bolo to, že jej
právny zástupca jej nedoručil právoplatné rozhodnutie súdu, čím jej znemožnil robiť kroky na vyriešenie
jej prípadu. Jej právny zástupca sa nezúčastnil pojednávania ani za seba neposlal náhradu. Dôvodom

na obnovu konania je podľa navrhovateľky § 228 ods.1 písm.b/ OSP.

V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedené dôvody návrhu na obnovu konania nemôžu byť zákonnými
dôvodmi na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm.b/ Občianskeho súdneho poriadku
a takisto ani podľa § 228 ods.1 písm.a/ Občianskeho súdneho poriadku. Uvádzané dôvody, resp.

skutočnosti nemajú nič spoločné s dôvodmi obnovy konania podľa § 228 ods.1 písm.b/ Občianskeho
súdneho poriadku. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, teda
o dôvod na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku ide
vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním
navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. Ustanovenie § 228

ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku sa vzťahuje na prípady, v ktorých účastník konania tieto
dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil (dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale
súdom vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna prekážka. V danom prípade táto skutočnosť,
teda že tieto dôkazy nemohli byť objektívne vykonané, preukázaná nebola a navyše ani nebola tvrdená.V tejto súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že pre sporové občianske súdne konanie platí tzv.
zásada kontradiktórnosti konania a z nej vyplývajúca zásada povinnosti unesenia dôkazného bremena,

ktorá zaťažuje toho účastníka konania, ktorý tvrdí určitú skutočnosť, pre ktorú neplatí pravidlo, že sa
nemusí dokazovať. Jej podstatou je povinnosť účastníka preukázať svoje tvrdenie, na základe ktorého
sa dovoláva použitia nejakej právnej normy a právneho následku z nej vychádzajúceho. Neunesenie
dôkaznéhobremenamázanásledokprocesnýneúspechtohoúčastníkakonania,ktoréhozaťažuje.Táto
povinnosť unesenia dôkazného bremena je dôležitá pre zachovanie nestrannosti súdu, teda aby tento

nerozhodoval iba na základe tvrdenia jedného účastníka proti opačnej procesnej strane, účastníkovi.
Súd následne rozhodne podľa dôkazov, ktoré sú navrhované a je ich potrebné vykonať. Výsledkom
riadneho vykonania takéhoto dokazovania je zistený skutkový stav, resp. zistená skutočnosť. Občiansky
súdny poriadok zakotvuje účastníkovi konania procesné práva, ktoré mu umožňujú participovať na
zistení skutkového stavu, ovplyvňovať jeho výsledky a priebeh, a to predovšetkým právom označiť či
predložiť dôkazný prostriedok, resp. dôkaz.

Navrhovateľkou uvádzané skutočnosti v návrhu na obnovu konania nie sú dôvodmi na povolenie
obnovy konania. Súd konštatuje, že z väčšej časti návrhu na obnovu konania sa navrhovateľka zaoberá
nesprávnosťou postupu a rozhodnutia súdu v pôvodnom konaní, a takisto nesprávnosťou postupu jej
právneho zástupcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať

nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy v
pôvodnom konaní, tobôž pochybení právneho zastúpenia účastníka konania. Na nápravu nesprávností
rozhodnutia slúžia iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na
obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade navyše na základe odvolania navrhovateľky

prebehlo aj odvolacie konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nadbytočné skúmanie ďalšej kumulatívnej podmienky pre
povolenie obnovy konania, a to skúmanie toho, či návrh bol podaný v subjektívnej trojmesačnej lehote,
ktorá začala plynúť od toho času, keď sa navrhovateľka dozvedela o dôvode obnovy, alebo od času, keď

ho mohla uplatniť. Táto skutočnosť by vzhľadom k neexistencii dôvodu na povolenie obnovy konania
neprivodila iné rozhodnutie súdu.

Z dôvodu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu zákonného dôvodu na povolenie obnovy konania,
súd jej návrh na obnovu konania zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí
súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti,
či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože odporca
bol v konaní plne úspešný a uložil navrhovateľke povinnosť nahradiť účelné trovy konania odporcu, ktoré
pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia. Odporca vyčíslil svoje trovy konania v sume 504 eur, ktoré
pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia, v písomnom podaní zo dňa 27.05.2016, ktoré bolo dané
na poštovú prepravu dňa 27.05.2016. Teda vyčíslil si ich v zákonnej lehote troch pracovných dní od

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.

Odporcovi patrí náhrada trov konania, ktoré tvoria trovy právneho zastúpenia, a ktoré pozostávajú
odmeny za dva uplatnené úkony právnej služby a to: príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 11.04.2016a účasť na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi
odporcu podľa § 11 ods.1 písm.a/, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb, ďalej len „vyhláška“, odmena vo výške 66 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní o povolenie obnovy konania
nie je možné vyjadriť hodnotu tohto práva v peniazoch. Ku každému z týchto úkonov mu patrí podľa §
16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby

poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2016 bol vo výške 858 eur. Celková výška odmeny spolu s režijnými
paušálmi tak predstavuje sumu 149,16 eur.

Právny zástupca odporcu má sídlo v Spišskej Novej Vsi. Preto mu patrí aj náhrada cestovných výdavkov
v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 26.05.2016. Tento použil na dopravu osobné
motorové vozidlo zn. Ford Fusion s ev. č. R. s kombinovanou spotrebou 4,4 litra nafty na 100 km

jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 245 km. Priemerná cena 1 litra nafty
podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 21. týždni 2016 (23.05.2016 - 29.05.2016) vo
výške 1,061 eura. Základná náhrada za použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je
stanovená podľa opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183
eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi odporcu tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené

pojednávanie v celkovej výške 112,55 eur (22,88 eur + 89,67 eur).

Právny zástupca odporcu si uplatnil aj právo na náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1 vyhlášky vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony, ktoré vykonal v
mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v Spišskej Novej Vsi. Ide

o prípad právneho zastúpenia na pojednávaní. Cesta na jedno pojednávanie vrátane cesty späť trvala
12 začatých polhodín. Celkovú výšku náhrady za stratu času strávený cestou na pojednávanie súd určil
v sume 171,60 eur (6 x 2 x 14,30 eur).

Právny zástupca odporcu je od 17.05.2012 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil priznanú

odmenu a náhrady v sume 433,31 eur podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 86,66 eur. Celková
suma odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške
519,97 eur. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil vo výške 504 eur,
súd rešpektujúc zásadu iudex ne eat ultra petita partium - sudca nech nejde nad návrhy strán, vyjadrenú
v ustanovení § 153 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku, priznal odporcovi odmenu ním uplatnenú.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
ktorého použitie je výnimočné, a zistil, že jeho použitie je čiastočne dôvodné. Súd vzal do úvahy
skutočnosť, že odporca v minulosti ublížil navrhovateľke na jej zdraví, že navrhovateľka je osobou v
hmotnej núdzi a zároveň poberateľkou invalidného dôchodku, a takisto to, že má zhoršený zdravotný

stav. Súd však zároveň prihliadol aj na to, že navrhovateľka podala proti odporcovi zjavne nedôvodný
návrh, proti ktorému sa odporca dôvodne bránil. Preto nemožno odporcovi nepriznať náhradu trov
konania v celom rozsahu. Podľa názoru súdu čiastočné nepriznanie trov konania odporcu vo výške 75 %
reflektuje uvádzané okolnosti, ktoré bral súd do úvahy. Preto súd priznal odporcovi náhradu trov konania
v sume 126 eur (25 % z 504 eur).

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi
trovy konania zo zákona na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde.

Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. O odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Trenčíne.