Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/644/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200389
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2215200389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu

JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: X. Q., nar. XX.Q. XXXX,
bytom XXX XX C. č. XXX, o zaplatenie 3.630,06 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 14C/31/2015-39 zo dňa 7. augusta 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.233,80 eura s 9% úrokom ročne od 6.02.2012 do zaplatenia a to do

troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu žalobcu z a m i e t a.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu
38%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti sumy 411,82 eura zastavil, rozhodol o
čiastočnom vrátení súdneho poplatku v rozsahu späťvzatia žaloby v sume 17,80 eura cestou Slovenskej
pošty, a.s., vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.

účinný do 01.07.2016 - § 96 ods. 1, 2, 3, § 120), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch (ďalej len ZoS - § 9 ods. 2 písm. e), f), k), § 11 ods. 1 písm. a), b), ustanoveniami
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ - § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1
až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 6, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 9, § 101, § 103) a napokon § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným bola dňa 20.08.2011 uzavretá zmluva o pôžičke, na základe ktorej obdržal žalovaný
pôžičku a zaviazal sa túto splácať v súhrnnej sume 2.978,44 eura, pričom neuhradil žiadnu splátku

a teda dostal sa do omeškania už s prvou splátkou, ktorá mala byť splatná 20.09.2011. Súd prvej
inštancie konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa. Žalovaný nemal žiadnu možnosť
oboznámiť sa so zmluvou a so zmluvnými podmienkami pred podpisom zmluvy, prípadne ovplyvniť
jej obsah. Predmetná zmluva je totiž typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou právnym
predchodcom žalobcu, v ktorej sú naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako
spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť. Žalobca v rozpore s § 53 OZ požaduje od spotrebiteľa úrok a

ďalšie poplatky, ktoré však v zmluve o spotrebiteľskom úvere neboli uvedené a teda žiada plnenia, ktoré
neboli individuálne dojednané. Medzi účastníkmi nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda v písomnej
formeobsahujúcapodstatnénáležitostizmluvyoúvereuvedenékonkrétnymiúdajmi.Predmetnázmluva
neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
ďalej výšku, počet a termíny splátok, istiny, výška a termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny
splátok iných poplatkov. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na

ostatné úroky a sankcie preto žalobca nemá právo, lebo ich dojednanie vo všeobecných obchodných
podmienkach je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu napísanú drobným až nečitateľný písmom,
ktoré podmienky boli pripravené vopred, bez účasti druhej strany, pričom spotrebiteľ nemal právo
zásadným spôsobom do nich zasahovať, prípade meniť podmienky. Na základe predloženej zmluvy
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky v sume 2.978,44 eura a na splátkach žalovaný

nezaplatil nič, nakoľko na predmetnú spotrebiteľskú zmluvu o úvere sa hľadí ako na bezúročnú a bez
poplatkov, žalobca by mal nárok na nesplatenú úverovú istinu, teda sumu 2.978,44 eura. V konaní
mal súd preukázané, že k omeškaniu došlo už 20.09.2011. Od omeškania žalovaného s platením
riadnej mesačnej splátky si právny predchodca mohol uplatniť právo na zaplatenie dlžnej pohľadávky a
najneskôr od tohto dátumu začala plynúť lehota na premlčanie. Na daný vzťah sa majú použiť zákonné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, lebo ide o vzťah spotrebiteľský, podliehajúci právnej ochrane

podľa zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, keďže je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Preto
ak lehota na plnenie začala plynúť dňa 20.09.2011, trojročná lehota uplynula 20.09.2014. Nárok žalobcu
sapremlčaldňa21.09.2014.Nakoľkožalobcapodalžalobuaž19.01.2015,podaljuzjavnepopremlčacej
lehote, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý s rozsudkom súdu prvej
inštancie nesúhlasil, svojim odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
stupňa zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi uplatnenú istinu s príslušnými úrokmi
a trovami konania. Argumentoval, že určenie plynutia premlčacej doby uplatnenej pohľadávky dňom
20.09.2014 je nepreskúmateľné a nepresvedčivé a z rozsudku nie je možné zistiť, na základe akých

skutočností súd prvej inštancie určil ako deň premlčania práve deň 20.09.2014. Záver súdu prvej
inštancie, že premlčacia doba pre uhradenie celej pohľadávky začala plynúť omeškaním žalovaného s
uhradením dohodnutej splátky dňa 20.09.2011 je nesprávny a nelogický. Súd prvej inštancie založil svoj
záver na zistení, že žalovaný nezaplatil riadne a včas prvú splátku, pričom účastníci úverového vzťahu
si dohodli úhradu dlhu v 16 úverových splátkach a ich legitímnym očakávaním bolo zotrvať v úverovom

vzťahu až do termínu vzájomne dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Úver poskytnutý žalovanému bol
splatný dňa 20.12.2012. Tento deň bol dňom konečnej splatnosti úveru. Ak by nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnej splatnosti, premlčacia doby by začala plynúť dňa 21.12.2012. Právny predchodca žalobcu
však s prihliadnutím na neplnenie záväzkov žalovaným dňa 25.01.2012 vypovedal zmluvný vzťah a
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžného zostatku v lehote troch dní od doručenia výzvy, keď výpoveď

úverového vzťahu s výzvou na zaplatenie dlžného zostatku bola žalovanému doručená dňa 31.01.2012
a lehota 5 dní na zaplatenie zosplatneného úveru uplynula 05.02.2012. Preto od 06.02.2012 je žalovaný
v omeškaní s uhradením dlhu. Premlčacia lehote pre zaplatenie celej sumy zosplatneného úveru podľa
§ 101 OZ začala plynúť 06.02.2012 a uplynula 05.02.2015, teda táto pohľadávka bola uplatnená na súde
v rámci plynutia trojročnej premlčacej doby (poukaz na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo/54/2007). Preto

žiadal, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 - zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 -

Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb.
v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202

OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v
medziachdanýchrozsahom(§212ods.1OSP,akt.§379CSP)adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),
sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok,ktoréalenezistil(§380ods.
2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné
rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal
pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový civilný kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý je v zmysle §
470 ods. 1 CSP potrebné aplikovať aj na toto konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti týchto zákonov (t.j.

pred 1.7.2016) zostávajú pritom zachované. Vzhľadom k tomu, že odvolanie bolo podané pred 1. júlom
2016, t.j. za účinnosti OSP, odvolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a
prípustnosť odvolania posudzoval v zmysle OSP v znení účinnom do 30. júna 2016.

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom
vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 14C/31/2015
je nárok žalobcu na zaplatenie 3.630,06 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol, keď vyhodnotil poskytnutý úver ako úver bez úrokov a bez poplatkov a nárok
žalobcu v plnom rozsahu za premlčaný, preto jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha prisúdenia uplatnenej pohľadávky, keďže jeho nárok je
dôvodný a nie je premlčaný.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci sporu dňa 20.08.2011 uzavreli zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky, na základe ktorej bola právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holging, a.s.

Kežmarok poskytnutá žalovanému pôžička v sume 2.978,44 eura, ktorú sa zaviazal splácať v 16
splátkach po 216,12 eur pri RPMN 24,06 %, ročnej úrokovej sadzbe 24,06% s celkovými nákladmi
spotrebiteľa 479,48 eura. Žalovaný mal začať uvedené splátka poukazovať od nasledujúceho mesiaca,
teda od septembra 2011 do decembra 2012. Žalovaný na predmetný dlh nezaplatil žiadnu sumu. Súd
prvej inštancie nárok žalobcu považoval v celom rozsahu za premlčaný, pretože žalovaný nezaplatil

splátku už dňa 20.09.2011, čím došlo k zročnosti celého dlhu a keďže žalobca uplatnil žalobu na súde
až 19.01.2015, je nárok žalobcu v celom rozsahu premlčaný.

10. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je potrebné považovať čiastočne za
dôvodné.

11. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Súd prvej inštancie uzavrel, že uvedený úver sa považuje za úver bez úrokov a poplatkov preto,

že predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou spotrebiteľskou, je potrebné ex offo
preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré ak sú v neprospech spotrebiteľa, sú neplatné.
Zosumarizovaním predmetných dôkazov zistil, že ide o typovú spotrebiteľskú zmluvu spísanú do
formulára a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť vopred sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť.
Predmetná zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na adrese ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené náležitosti nie sú dôvodom na
to, aby išlo o úver bez úrokov a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, avšak sám
súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval a vyplýva to aj z obsahu zmluvy, že predmetné finančné
prostriedky žalovaný čerpal na splatenie svojich predchádzajúcich dlhov (nekupoval tovar), ktoré sú
popísané v texte zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a preto nie je relevantná požiadavka, aby v

zmluve bola uvedená i adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť. Čo sa týka doby trvania spotrebiteľskej zmluvy, tento je v texte zmluvy uvedený ako december
2012 a v súlade s bodom 6 zmluvných dojednaní účastníkov konečný dátum splatnosti tohto úveru bol
20.12.2012, čo vyplýva z textu zmluvy. Výška mesačnej splátky je uvedená jednou konečnou sumou
216,12 eura, počet splátok 16, termín konečnej splatnosti december 2012 a splátka sa platí mesačne od

poskytnutia úveru. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je ale výška, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokova iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nie je
svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo

svojich povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si povinností, rsp. ak sa tak stane,
aby presne a jasne boli vymedzené dôsledky.

13. Súd prvej inštancie správne pristúpil k prieskumu, či zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované
zákonom a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2

písm. k) zákona, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov bez potreby jej ďalšieho prieskumu.

14. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že by celý nárok žalobcu
bol premlčaný.

15. Keďže bola zmluva uzavretá 20.08.2011, termín splátky bol stanovený mesačne, odvolací súd
vychádzal pre účely premlčania z toho, že by mala byť zaplatená najneskôr 20. dňa toho-ktorého
mesiaca a preto prvá splátka v nasledujúci mesiac mala byť uhradená do 20.09.2011, ďalšia splátka do
20.10.2011 a nasledovne. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.01.2015 a tak za premlčané je možné
považovať len splátky zročné do 19.01.2012 (tri roky pred podaním žaloby), keď splátka v januári

2012 bola zročná 20.01.2012, resp. celý dlh sa stal splatný 05.02.2012 potom, ako žalobca odstúpil od
zmluvy a vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Premlčané tak nie sú
všetky splátky za rok 2012, naopak, za premlčané je potrebné považovať všetky splátky za rok 2011
(september, október, november, december). I keď žalobca (jeho právny predchodca) vypovedal zmluvu
dňa 31.01.2012, na základe čoho splatnosť celého dlhu nastala 05.02.2012, tie nároky, ktoré boli staršie

ako tri roky, pred uplatnením nároku na súde (september až december 2011) je potrebné považovať
za premlčané.

16. Preto bolo dôvodné priznať žalobcovi všetky nároky uplatnené v rámci tohto konania za rok
2012, t.j. celkom 12 splátok, pričom v dôsledku toho, že ide o úver bez úrokov a bez poplatkov, mesačná

splátka činí 186,15 eura (schválená výška pôžičky 2.978,44 eura : 16 splátok, t.j. splátka bez úrokov
a bez poplatkov - 186,15 eura). Žalobcovi potom patrí nárok za 12 splátok po 186,15 eura, t.j. spolu
2.233,80 eura a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.233,80 eura s 9% úrokom ročne
od 06.02.2012 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu ako

nepodloženúanepreukázanúzamietol.Odvolacísúdpriznalžalobcoviúrokzomeškaniaod06.02.2012,
t.j.odzosplatneniadlhužalovaného,keďžežalovanýsatýmtoocitolvomeškaní,pretojepovinnýzaplatiť
sankciu z omeškania (§ 517 OZ).

17. Podľa § 396 ods.1, 2 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na
náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

18. V predmetnom konaní bol žalobca úspešný v časti sumy 2.233,80 eura, vo zvyšku bol neúspešný,
jeho úspech predstavuje 61,50%, neúspech predstavuje 38,50%, t.j. konečný úspech 38%. Preto

odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania v tomto rozsahu s tým, že o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP) a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).