Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206344
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu B. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom vo J., U. XXXX/XX, XXX XX, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01, IČO: 47 234 466, konajúci prostredníctvom
advokáta a konateľa JUDr. Petra Rybára, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o zaplatenie 73,03 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/76/2014-82 zo dňa 19. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 73,03 € s
príslušenstvom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavrel 21. 10. 2005 zmluvu o úvere o poskytnutí
finančných prostriedkov vo výške 165,97 € (5 000,- Sk), ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému

spolu s príslušným poplatkom vo výške 73,03 € (2 200,- Sk), celkom 239 € (7 200,- Sk) v štyroch
mesačných splátkach po 59,75 €. Žalobca realizoval poslednú platbu dňa 21. 02. 2006 a celkom na
úver zaplatil 239 €. Okresný súd posúdil vec podľa §451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj ,,OZ“)
a §3, §4 ods. 2 písm. i), §9 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať náležitosti, uvedené v §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index, alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene
výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa
za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§4 ods. 2 písm.
i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú

na základe údajov, platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluva
v prejednávanej veci uvedené podstatné náležitosti nemá, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§3 zákonač. 258/2001 Z. z.). Teda, ak žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 165,97 €, žalobca mal povinnosť
vrátiť len túto sumu. Keďže však zaplatil 239 €, žalovaný prijal sumu 73,03 bez právneho dôvodu a na
jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle §451 ods. 2 OZ.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že objektívna lehota na
premlčanie začala plynúť od zaplatenia celého úveru vo výške 239 € dňa 21. 02. 2006. Hoci jednotlivé
splátky spôsobujú plynutie samostatnej lehoty na začatie plynutia premlčacej lehoty, teda minimálne od
09. 11. 2005, až do poslednej splátky
21. 02. 2006 plynula trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia; konečná lehota uplynula 21.

02. 2009. Žalobca podal žalobu až dňa 02. 05. 2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
doby. Keďže v zmysle §100 OZ premlčané právo veriteľovi nemožno priznať, súd prvej inštancie za
použitia zákonných ustanovení o premlčaní (§101 až §110 OZ) s prihliadnutím na námietku žalovaného
žalobu v plnom rozsahu zamietol.
Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Prehlásil, že o tom, že sa na jeho úkor
niekto obohatil, a že ide o žalovaného, sa dozvedel až od svojho právneho zástupcu na prvej porade
po preštudovaní zmluvy, ktorú mu žalobca predložil a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho
práv. Následne v ten istý deň mu žalobca, t. j. „dňa
12. 02. 2014 udelil plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci, pričom od tohto dátumu do

podania žaloby zo dňa 28. 04. 2015 ubehlo len 17 dní“. Preto si uplatnil právo voči žalovanému v
dvojročnej subjektívnej dobe. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom
nebol žalovaným nijako preukázaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje
skutočná (preukázaná) a nie len predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa žalobca
dozvedel skutočnosti, ktoré mu umožnili uplatniť právo žalobou na súde. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, resp. v prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia
žalobe aj trovy prvostupňového konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na premlčanie nároku žalobcu nielen v

subjektívnej, ale aj v trojročnej objektívnej lehote, ktorá márne uplynula. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Zmluvu o úvere ale nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv; úverová zmluva v
prejednávanej veci bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý údaj o RPMN nevyžaduje,
preto nemožno hovoriť o absencii tejto náležitosti a bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere.

Nesúhlasil s názorom žalobcu, že by sa žalovaný mal úmyselne bezdôvodne obohatiť; žalobca nijako
nepreukázal úmyselné konanie žalovaného.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti zákona

č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj ,,O. s. p.“), ktorý bol zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s. p.“), účinným od 01. 07. 2016, ktorý
v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa §385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne
posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín,
doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s §220 C. s. p. Skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere vprejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a
na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 21. 10. 2005, je
potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001

Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správny je
aj záver súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že úver v danom prípade je bezúročný a bez poplatkov
z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Potom nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasl. Občianskeho zákonníka je daný.

8. Ako vyplýva z obsahu spisu, posledná platba žalobcom bola vykonaná 21. 02. 2006. Dňom
nasledujúcim začala plynúť žalobcovi lehota na uplatnenie nároku voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia, a to subjektívna aj objektívna. Závery okresného súdu, pokiaľ ide o
posúdenie otázky premlčania a plynutia premlčacej doby uplatneného nároku
(§107 OZ), sú správne. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje
kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§107 ods. 1) a objektívnu (§107

ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula
aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Žalobu podal žalobca dňa 02. 05. 2014.

K bezdôvodnému obohateniu došlo 21. 02. 2006, kedy žalobca zaplatil žalovanému poslednú splátku.
Objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 21. 02. 2009. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej
doby nemožno považovať za dôvodnú okolnosť, tvrdenú žalobcom, že o bezdôvodnom obohatení sa
dozvedel od svojho právneho zástupcu na prvej porade s klientom, t.j. v deň 12. 02. 2014, pričom „od
tohto dátumu do podania žaloby zo dňa 28. 04. 2015 ubehlo len 17 dní“.

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v plnom rozsahu
potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiaceho a osobitne odvolaním
nenapadnutého.

10.Vdôsledkuúspechužalovanéhovodvolacomkonaníbytentomalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1,2 C. s. p. v spojení s §396 ods. 1 C. s. p.; žalovaný si však
náhradu trov konania neuplatnil, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 73,03 € s
príslušenstvom a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca so žalovaným uzavrel 21. 10. 2005 zmluvu o úvere o poskytnutí
finančných prostriedkov vo výške 165,97 € (5 000,- Sk), ktoré sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému

spolu s príslušným poplatkom vo výške 73,03 € (2 200,- Sk), celkom 239 € (7 200,- Sk) v štyroch
mesačných splátkach po 59,75 €. Žalobca realizoval poslednú platbu dňa 21. 02. 2006 a celkom na
úver zaplatil 239 €. Okresný súd posúdil vec podľa §451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej v texte aj ,,OZ“)
a §3, §4 ods. 2 písm. i), §9 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať náležitosti, uvedené v §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru,
podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index, alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru viazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene

výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny, ak sa
za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto
informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru (§4 ods. 2 písm.
i/), ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú
na základe údajov, platných v čase uzatvárania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Úverová zmluvav prejednávanej veci uvedené podstatné náležitosti nemá, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (§3 zákona
č. 258/2001 Z. z.). Teda, ak žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 165,97 €, žalobca mal povinnosť

vrátiť len túto sumu. Keďže však zaplatil 239 €, žalovaný prijal sumu 73,03 bez právneho dôvodu a na
jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie v zmysle §451 ods. 2 OZ.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvej inštancie konštatoval, že objektívna lehota na
premlčanie začala plynúť od zaplatenia celého úveru vo výške 239 € dňa 21. 02. 2006. Hoci jednotlivé
splátky spôsobujú plynutie samostatnej lehoty na začatie plynutia premlčacej lehoty, teda minimálne od

09. 11. 2005, až do poslednej splátky
21. 02. 2006 plynula trojročná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia; konečná lehota uplynula 21.
02. 2009. Žalobca podal žalobu až dňa 02. 05. 2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej
doby. Keďže v zmysle §100 OZ premlčané právo veriteľovi nemožno priznať, súd prvej inštancie za
použitia zákonných ustanovení o premlčaní (§101 až §110 OZ) s prihliadnutím na námietku žalovaného
žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Prehlásil, že o tom, že sa na jeho úkor
niekto obohatil, a že ide o žalovaného, sa dozvedel až od svojho právneho zástupcu na prvej porade
po preštudovaní zmluvy, ktorú mu žalobca predložil a informoval ho o možnostiach uplatnenia si jeho

práv. Následne v ten istý deň mu žalobca, t. j. „dňa
12. 02. 2014 udelil plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci, pričom od tohto dátumu do
podania žaloby zo dňa 28. 04. 2015 ubehlo len 17 dní“. Preto si uplatnil právo voči žalovanému v
dvojročnej subjektívnej dobe. Skorší dátum zistenia existencie bezdôvodného obohatenia žalobcom
nebol žalovaným nijako preukázaný. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje

skutočná (preukázaná) a nie len predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa žalobca
dozvedel skutočnosti, ktoré mu umožnili uplatniť právo žalobou na súde. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, resp. v prípade zmeny rozhodnutia a vyhovenia
žalobe aj trovy prvostupňového konania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na premlčanie nároku žalobcu nielen v
subjektívnej, ale aj v trojročnej objektívnej lehote, ktorá márne uplynula. Súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Zmluvu o úvere ale nemožno podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv; úverová zmluva v

prejednávanej veci bola uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka, ktorý údaj o RPMN nevyžaduje,
preto nemožno hovoriť o absencii tejto náležitosti a bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere.
Nesúhlasil s názorom žalobcu, že by sa žalovaný mal úmyselne bezdôvodne obohatiť; žalobca nijako
nepreukázal úmyselné konanie žalovaného.
Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj ,,O. s. p.“), ktorý bol zrušený zákonom
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,C. s. p.“), účinným od 01. 07. 2016, ktorý
v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle §380 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa §385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p.
ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne skutkovo a právne
posúdil, jeho rozhodnutie zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu, vyplývajúcemu z listín,doložených v súdnom spise a je odôvodnené v súlade s §220 C. s. p. Skutkové a právne závery súdu
prvej inštancie, uvedené v odôvodnení rozsudku, týkajúce sa právnej relevantnosti zmluvy o úvere v
prejednávanom prípade, sú správne. Krajský súd sa v podrobnostiach s jeho odôvodnením stotožňuje a

na ne odkazuje. Právny vzťah účastníkov, založený na základe zmluvy o úvere zo dňa 21. 10. 2005, je
potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, ako aj podľa §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Správny je
aj záver súdu prvej inštancie, spočívajúci v tom, že úver v danom prípade je bezúročný a bez poplatkov
z dôvodov, ktoré okresný súd uviedol v odôvodnení rozhodnutia. Potom nárok žalobcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa §451 a nasl. Občianskeho zákonníka je daný.

8. Ako vyplýva z obsahu spisu, posledná platba žalobcom bola vykonaná 21. 02. 2006. Dňom
nasledujúcim začala plynúť žalobcovi lehota na uplatnenie nároku voči žalovanému titulom
bezdôvodného obohatenia, a to subjektívna aj objektívna. Závery okresného súdu, pokiaľ ide o
posúdenie otázky premlčania a plynutia premlčacej doby uplatneného nároku

(§107 OZ), sú správne. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje
kombinovanú premlčaciu dobu - subjektívnu (§107 ods. 1) a objektívnu (§107
ods. 2). Tieto premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia
doba je dvojročná a objektívna premlčacia doba je trojročná alebo desaťročná. Pokiaľ márne uplynula
aspoň jedna z týchto premlčacích dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia priznať. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek
tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba. Žalobu podal žalobca dňa 02. 05. 2014.
K bezdôvodnému obohateniu došlo 21. 02. 2006, kedy žalobca zaplatil žalovanému poslednú splátku.
Objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 21. 02. 2009. Z hľadiska začiatku plynutia premlčacej
doby nemožno považovať za dôvodnú okolnosť, tvrdenú žalobcom, že o bezdôvodnom obohatení sa

dozvedel od svojho právneho zástupcu na prvej porade s klientom, t.j. v deň 12. 02. 2014, pričom „od
tohto dátumu do podania žaloby zo dňa 28. 04. 2015 ubehlo len 17 dní“.

9. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny v plnom rozsahu
potvrdil, a to aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiaceho a osobitne odvolaním

nenapadnutého.

10.Vdôsledkuúspechužalovanéhovodvolacomkonaníbytentomalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1,2 C. s. p. v spojení s §396 ods. 1 C. s. p.; žalovaný si však
náhradu trov konania neuplatnil, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu nepriznal.

11. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.