Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/548/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205119
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713205119.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Prahe,
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: U. Y., F.Y. M. W. U. XXX,
o zaplatenie úrokov z omeškania s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce č.k. 12C/110/2013-101 zo dňa 28. 04. 2015

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
zo sumy 1332,57 eur od 06. 10. 2010 do 08. 12. 2010 čo predstavuje sumu 213,21 eur,

zo sumy 1207,81 eur od 09. 12. 2010 do 09. 01. 2011 čo predstavuje sumu 96,62 eur,
zo sumy 1169,26 eur od 10. 01. 2011 do 08. 02. 2011 čo predstavuje sumu 87,70 eur,
zo sumy 1130,90 eur od 09. 02. 2011 do 08. 03. 2011 čo predstavuje sumu 79,16 eur,
zo sumy 1101,29 eur od 09. 03. 2011 do 10. 04. 2011 čo predstavuje sumu 90,86 eur ,
zo sumy 1074,21 eur od 11. 04. 2011 do 08. 05. 2011 čo predstavuje sumu 75,19 eur,
zo sumy 1033,10 eur od 09. 05. 2011 do 08. 06. 2011 čo predstavuje sumu 80,07 eur,
zo sumy 1003,22 eur od 09. 06. 2011 do 10. 07. 2011 čo predstavuje sumu 80,26 eur,

zo sumy 940,49 eur od 11. 07. 2011 do 08. 08 .2011 čo predstavuje sumu 68,18 eur,
zo sumy 909,76 eur od 09. 08. 2011 do 08. 09. 2011 čo predstavuje sumu 70,51 eur,
zo sumy 872,75 eur od 09. 09. 2011 do 09. 10. 2011 čo predstavuje sumu 67,64 eur,
zo sumy 819,18 eur od 10. 10. 2011 do 08. 11. 2011 čo predstavuje sumu 61,44 eur,
zo sumy 776,96 eur od 09. 11. 2011 do 08. 12. 2011 čo predstavuje sumu 58,27 eur,
zo sumy 577,08 eur od 09.12.2011 do 08. 01. 2012 čo predstavuje sumu 44,72 eur,
zo sumy 533,81 eur od 09. 01. 2012 do 08. 02. 2012 čo predstavuje sumu 41,37 eur,
zo sumy 487,31 eur od 09. 02. 2012 do 08. 03. 2012 čo predstavuje sumu 35,33 eur,

zo sumy 444,08 eur od 09. 03. 2012 do 09. 04. 2012 čo predstavuje sumu 35,53 eur,
zo sumy 400,32 eur od 10. 04. 2012 do 08. 05. 2012 čo predstavuje sumu 29,02 eur,
zo sumy 351,96 eur od 09. 05. 2012 do 10. 06. 2012 čo predstavuje sumu 29,04 eur,
zo sumy 294,48 eur od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012 čo predstavuje sumu 20,61 eur,
zo sumy 216,03 eur od 09. 07. 2012 do 08. 08. 2012 čo predstavuje sumu 16,74 eur,
zo sumy 167,29 eur od 09. 08. 2012 do 09. 09. 2012 čo predstavuje sumu 13,38 eur,
zo sumy 110,84 eur od 10. 09. 2012 do 08. 10. 2012 čo predstavuje sumu 8,04 eur,

zo sumy 61,15 eur od 09. 10. 2012 do 08. 11. 2012 čo predstavuje sumu 4,74 eur,
zo sumy 18,99 eur od 09. 11. 2012 do 09. 12 .2012 čo predstavuje sumu 1,47 eur,
v tejto časti z r u š u j e rozsudok a konanie z a s t a v u j e.

P o t v r d z u j e rozsudok v prevyšujúcej časti výroku o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o trovách
konania.

N e p r i z n á v a stranám náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy

1.332,57 eur od 06. 10. 2010 do 08. 12. 2010 čo predstavuje sumu 213,21 eur, zo sumy 1.207,81 eur
od 09. 12. 2010 do 09. 01. 2011 čo predstavuje sumu 96,62 eur, zo sumy 1.169,26 eur od 10. 01 .2011
do 08. 02. 2011 čo predstavuje sumu 87,70 eur, zo sumy 1.130,90 eur od 09. 02. 2011 do 08. 03. 2011
čo predstavuje sumu 79,16 eur, zo sumy 1.101,29 eur od 09. 03. 2011 do 10. 04. 2011 čo predstavuje
sumu 90,86 eur, zo sumy 1.074,21 eur od 11. 04. 2011 do 08. 05. 2011 čo predstavuje sumu 75,19 eur,
zo sumy 1.033,10 eur od 09. 05. 2011 do 08. 06. 2011 čo predstavuje sumu 80,07 eur, zo sumy 1.003,22

eur od 09. 06. 2011 do 10. 07. 2011 čo predstavuje sumu 80,26 eur, zo sumy 940,49 eur od 11. 07. 2011
do 08. 08. 2011 čo predstavuje sumu 68,18 eur, zo sumy 909,76 eur od 09. 08. 2011 do 08. 09. 2011
čo predstavuje sumu 70,51 eur, zo sumy 872,75 eur od 09. 09. 2011 do 09. 10. 2011 čo predstavuje
sumu 67,64 eur, zo sumy 819,18 eur od 10. 10. 2011 do 08. 11. 2011 čo predstavuje sumu 61,44 eur, zo
sumy 776,96 eur od 09. 11. 2011 do 08. 12. 2011 čo predstavuje sumu 58,27 eur, zo sumy 577,08 eur

od 09. 12. 2011 do 08. 01. 2012 čo predstavuje sumu 44,72 eur, zo sumy 533,81 eur od 09. 01. 2012
do 08. 02. 2012 čo predstavuje sumu 41,37 eur, zo sumy 487,31 eur od 09. 02. 2012 do 08. 03 .2012
čo predstavuje sumu 35,33 eur, zo sumy 444,08 eur od 09. 03. 2012 do 09. 04. 2012 čo predstavuje
sumu 35,53 eur, zo sumy 400,32 eur od 10. 04. 2012 do 08. 05. 2012 čo predstavuje sumu 29,02 eur, zo
sumy 351,96 eur od 09. 05. 2 012 do 10. 06. 2012 čo predstavuje sumu 29,04 eur, zo sumy 294,48 eur

od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012 čo predstavuje sumu 20,61 eur, zo sumy 216,03 eur od 09. 07. 2012
do 08. 08. 2012 čo predstavuje sumu 16,74 eur, zo sumy 167,29 eur od 09. 08. 2012 do 09. 09. 2012
čo predstavuje sumu 13,38 eur, zo sumy 110,84 eur od 10. 09. 2012 do 08. 10. 2012 čo predstavuje
sumu 8,04 eur, zo sumy 61,15 eur od 09. 10. 2012 do 08. 11. 2012 čo predstavuje sumu 4,74 eur, zo
sumy 18,99 eur od 09. 11. 2012 do 09. 12. 2012 čo predstavuje sumu 1,47 eur a 6 % ročného úroku zo

zmenkovej sumy 1332,57 eur od 08. 11. 2010 do 08.12.2010 čo predstavuje sumu 6,81 eur, zo sumy
1.207,81 eur od 09. 12. 2010 do 09. 01. 2011 čo predstavuje sumu 6,37 eur, zo sumy 1.169,26 eur od
10. 01. 2011 do 08. 02. 2011 čo predstavuje sumu 5,78 eur, zo sumy 1.130,90 eur od 09. 02. 2011 do
08. 03. 2011 čo predstavuje sumu 5,22 eur, zo sumy 1.101,29 eur od 09. 03. 2011 do 10. 04. 2011 čo
predstavuje sumu 5,99 eur, zo sumy 1.074,21 eur od 11. 04. 2011 do 08. 05. 2011 čo predstavuje sumu

4,96 eur, zo sumy 1.033,10 eur od 09. 05. 2011 do 08. 06. 2011 čo predstavuje sumu 5,28 eur, zo sumy
1003,22 eur od 09. 06. 2011 do 10. 07. 2011 čo predstavuje sumu 5,29 eur, zo sumy 940,49 eur od 11.
07. 2011 do 08. 08. 2011 čo predstavuje sumu 4,50 eur, zo sumy 909,76 eur od 09. 08. 2011 do 08. 09.
2011 čo predstavuje sumu 4,65 eur, zo sumy 872,75 eur od 09. 09. 2011 do 09. 10. 2011 čo predstavuje
sumu 4,46 eur, zo sumy 819,18 eur od 10. 10. 2011 do 08. 11. 2011 čo predstavuje sumu 4,05 eur, zo

sumy 776,96 eur od 09. 11. 2011 do 08. 12. 2011 čo predstavuje sumu 3,84 eur, zo sumy 577,08 eur
od 09. 12. 2011 do 08. 01. 2012 čo predstavuje sumu 2,95 eur, zo sumy 533,81 eur od 09. 01. 2012 do
08. 02. 2012 čo predstavuje sumu 2,72 eur, zo sumy 487,31 eur od 09. 02. 2012 do 08. 03. 2012 čo
predstavuje sumu 2,32 eur, zo sumy 444,08 eur od 09. 03. 2012 do 09. 04. 2012 čo predstavuje sumu
2,34 eur, zo sumy 400,32 eur od 10. 04. 2012 do 08. 05. 2012 čo predstavuje sumu 1,91 eur, zo sumy

351,96 eur od 09. 05. 2012 do 10. 06. 2012 čo predstavuje sumu 1,91 eur, zo sumy 294,48 eur od 11.
06. 2012 do 08. 07. 2012 čo predstavuje sumu 1,36 eur, zo sumy 216,03 eur od 09. 07. 2012 do 08. 08.
2012 čo predstavuje sumu 1,10 eur, zo sumy 167,29 eur od 09. 08. 2012 do 09. 09. 2012 čo predstavuje
sumu 0,88 eur, zo sumy 110,84 eur od 10. 09. 2012 do 08. 10. 2012 čo predstavuje sumu 0,53 eur, zo
sumy 61,15 eur od 09. 10. 2012 do 08. 11. 2012 čo predstavuje sumu 0,31 eur, zo sumy 18,99 eur od

09. 11. 2012 do 09. 12. 2012 čo predstavuje sumu 0,10 eur; zmenkovej odmeny 1/3 % zo zmenkovej
sumy, teda 4,44 eur a náhrady trov konania. Stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

2. Uviedol, že žalobca ako indosatár je nadobúdateľom zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 26. 10.
2009, na zmenkovú sumu 1.332,57 eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku 0,25%

denne od 6. 10. 2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4-rokov od vystavenia“. Zmenka bola teda vystavená 26. 10. 2009 na sumu 1.332,57 eur a
do jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 6. 10. 2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ

zaplatil 1.492,23 eur, z toho zmenkovú sumu 1.332,57 eur a úroky 159,66 eur. Keďže zmenková listina jeopatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Preto žiadal, aby bolo postupované podľa čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady /ES/ č.
861/2007 a súd aby vydal rozsudok, ktorým bude žalovaná zaviazaná k uplatneným nárokom.

3. Rozhodol tak o žalobe na uplatnenie pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa žalobca domáhal vyššie uvedených nárokov.
Žalovaná k žalobe vyjadrila na pojednávaní a uviedla, že zo mzdy jej bola zrazená v prospech spol.

Pohotovosť suma 1.492,32 eur a zároveň predložila predmetnú zmluvu o úvere.

4. Z predložených listinných dôkazov, zo zmenky zo dňa 26. 10.2009, z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX
zo dňa 26. 10. 2009, ktorú predložila žalovaná, ako aj z ostatného spisového materiálu zistil, že dňa
26. 10. 2009 uzavrel právny predchodca žalobcu - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovanou

úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 600,00
eur. Úver mala žalovaná zaplatiť v 12 - ich mesačných splátkach po 98,00 eur, pričom sa žalovaná
zaviazala zaplatiť aj poplatok vo výške 576,00 eur. V ten istý deň bola vystavená aj zmenka pod číslom
XXXXXXXXX na sumu 1.332,57,00 eur a na zmenkový úrok 0,25 % denne od 6.10.2010. Zmenka s
týmto číslom a obsahom je pripojená aj k žalobe žalobcu v tomto konaní.

5. Súd prvej inštancie poukazujúc na § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom v čase vystavenia zmenky, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 75, § 76 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Sb. zákon zmenkový a šekový, po posúdení platnosti zmenky z hľadiska jej formálnych

náležitostí vyžadovaných zákonom č. 191/1950 Sb., 39 OZ dospel k záveru, že predložená zmenka bola
vyplnená v rozpore s ustanovením § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko úver bol poskytnutý
vo výške 600,00 eur, zvýšený o príslušný poplatok 576,00 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť
žalobcovi a zmenková suma okrem zmenkového úroku znela na sumu 1.332,57 eur, pričom prípustné
plnenie zo zmenky bolo 800 eur. Preto mal za to, že zmenka bola vystavená zjavne nad limit prípustný

hore citovaným. Z uvedeného dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. Dodal, že nakoľko žalovaná už
zaplatila sumu 1.492,23 eur, zaplatila veriteľovi nielen zmenkovú sumu, ale aj 6 % požadovaný ročný
úrok.

6. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanej ako úspešnej strane sporu,
aj keď patrí právo na náhradu trov konania, ale nakoľko si trovy konania neuplatnila, jej ich súd prvej
inštancie nepriznal. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods.

2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, že žalobe v celom rozsahu odvolací súd vyhovie a prizná mu náhradu trov odvolacieho
konania.

8. Namietal, že súd nemohol vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko podmienky na rozhodnutie o

nariadení pojednávania slnené neboli. Uviedol, že v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 pojednávanie možno nariadiť len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov
konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia strán sporu len na základe predložených
listinných alebo iných dôkazov. Mal za to, že konanie je postihnuté závažnou vadou vzhľadom na
porušenie ustanovenia § 167 a nasl. O.s.p., čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky (vykonanie

ústneho pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tomto smere, že následkom bolo
nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením
ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Súd mal vychádzať len zo skutočností

tvrdených stranami sporu a vykonať len dôkazy nimi navrhnuté. Žalobca predložil súdu ako dôkaz
o svojich nárokoch platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazovnež navrhnutých účastníkmi konania v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.. V prejednávanej veci súd
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Predpokladom vydania rozsudku bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť

námietky voči zmenke na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila,
musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle
Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy
vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter odporcu ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto
obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú pohľadávku nerozporovala a svojím konaním

ju prakticky uznala. Vzhľadom k tomu tak dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych
právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej
únie. Poukázal ďalej na to, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvekspotrebiteľskéhovzťahu.Zmenkajepritomplatná,jesamostatnýmabstraktnýmzáväzkom,
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke
uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona č. 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom konania

je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktorého
žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré
vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sama žalovaná, tým
menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaná by vzniesla námietky, je na nej, aby ich oprávnenosť
preukázala. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanej a nie je možné ho preniesť na žalobcu.

Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie

iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná uplatnený nárok nepoprela a napriek tomu súd tento

zamietol, považoval žalobca napadnuté rozhodnutie za prekvapivé.

9. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Žalobca v odvolacom konaní vzal žalobu sčasti späť a to v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo

výške 0,19% denne a konanie v tejto časti navrhol zastaviť.

11. Žalovaná nevyjadrila nesúhlas so späťvzatím žaloby sčasti (§ 208 O.s.p. účinného v čase doručenia
výzvy súdu).

12. Krajský súd v Košiciach v zmysle § 370 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby sčasti o
zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % zo sumy zo sumy 1332,57 eur od 06. 10. 2010 do 08.
12. 2010 čo predstavuje sumu 213,21 eur, zo sumy 1207,81 eur od 09. 12. 2010 do 09. 01. 2011 čo
predstavuje sumu 96,62 eur, zo sumy 1169,26 eur od 10. 01. 2011 do 08. 02. 2011 čo predstavuje sumu
87,70 eur, zo sumy 1130,90 eur od 09. 02. 2011 do 08. 03. 2011 čo predstavuje sumu 79,16 eur, zo sumy

1101,29 eur od 09. 03. 2011 do 10. 04. 2011 čo predstavuje sumu 90,86 eur, zo sumy 1074,21 eur od
11. 04. 2011 do 08. 05. 2011 čo predstavuje sumu 75,19 eur, zo sumy 1033,10 eur od 09. 05. 2011 do
08. 06. 2011 čo predstavuje sumu 80,07 eur, zo sumy 1003,22 eur od 09. 06. 2011 do 10. 07. 2011 čo
predstavuje sumu 80,26 eur, zo sumy 940,49 eur od 11. 07. 2011 do 08. 08 .2011 čo predstavuje sumu
68,18 eur, zo sumy 909,76 eur od 09. 08. 2011 do 08. 09. 2011 čo predstavuje sumu 70,51 eur, zo sumy

872,75 eur od 09. 09. 2011 do 09. 10. 2011 čo predstavuje sumu 67,64 eur, zo sumy 819,18 eur od 10.
10. 2011 do 08. 11. 2011 čo predstavuje sumu 61,44 eur, zo sumy 776,96 eur od 09. 11. 2011 do 08. 12.
2011 čo predstavuje sumu 58,27 eur, zo sumy 577,08 eur od 09.12.2011 do 08. 01. 2012 čo predstavuje
sumu 44,72 eur, zo sumy 533,81 eur od 09. 01. 2012 do 08. 02. 2012 čo predstavuje sumu 41,37 eur, zo
sumy 487,31 eur od 09. 02. 2012 do 08. 03. 2012 čo predstavuje sumu 35,33 eur, zo sumy 444,08 eur

od 09. 03. 2012 do 09. 04. 2012 čo predstavuje sumu 35,53 eur, zo sumy 400,32 eur od 10. 04. 2012
do 08. 05. 2012 čo predstavuje sumu 29,02 eur, zo sumy 351,96 eur od 09. 05. 2012 do 10. 06. 2012 čo
predstavuje sumu 29,04 eur, zo sumy 294,48 eur od 11. 06. 2012 do 08. 07. 2012 čo predstavuje sumu
20,61 eur, zo sumy 216,03 eur od 09. 07. 2012 do 08. 08. 2012 čo predstavuje sumu 16,74 eur, zo sumy167,29 eur od 09. 08. 2012 do 09. 09. 2012 čo predstavuje sumu 13,38 eur, zo sumy 110,84 eur od 10.
09. 2012 do 08. 10. 2012 čo predstavuje sumu 8,04 eur, zo sumy 61,15 eur od 09. 10. 2012 do 08. 11.
2012 čo predstavuje sumu 4,74 eur, zo sumy 18,99 eur od 09. 11. 2012 do 09. 12. 2012 čo predstavuje

sumu 1,47 eur, v tejto časti zrušil rozsudok a konanie v tejto časti zastavil.

13. Predmetom odvolacieho konania tak zostal rozsudok v celej prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba
zamietnutá a súvisiaci výrok o trovách konania.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§
205 ods. 2 pís. a/, b/, f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody
podľa ust. § 365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.10.2016 o 09.30 hod., v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 12.10.2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

17. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016).

18. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom;konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §

365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia

správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na zistení, že dohoda o vyplnení zmenky, obsiahnutá vo Všeobecných podmienkach poskytnutia

úveru, v zmysle ktorej „zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky“, je v priamom rozpore s ust. § 4 ods.
6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii v znení
účinnom do 26. 10. 2009, teda aj v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.),
teda je neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. Z neplatnej dohody nie je preto možné priznať návrhom

uplatnené zmenkové nároky.

23. S týmto záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere odkazuje na dôvody
napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Dňa 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR a hodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

26. Stanovisko je uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod číslom 93.

27. Z vyššie citovaného stanoviska vyplýva, že ak vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ, čo nepochybne

bolo preukázané aj v prejednávanej veci, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená, v danom prípade
zákon č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26. 10. 2009.

28. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z. v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa

alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku
alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku

prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju
dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

29. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza

alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Obč. zák.).

30. Z článku 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere uzavretej
medzi účastníkmi konania, je zrejmé nasledovné znenie dohody o vyplnení zmenky: „Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi

ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých

peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.31. Vyššie uvedená dohoda umožňuje vyplniť zmenkovú sumu vo výške všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, čo je v priamom rozpore s
obmedzením vyplývajúcim z citovaného zákonného ustanovenia § 4 ods. 6, podľa ktorého zmenková

suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo
výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

32. V tejto časti (oddeliteľnej od ostatného obsahu zmluvy) je teda zmluva, t.j. dohoda o vyplnení zmenky

v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zákona 258/2001 Z.z., a teda neplatná podľa § 39 Obč. zák., preto súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak zmenkové nároky zo zmenky vyplnenej na základe neplatnej
dohody o vyplnení zmenky žalobcovi nepriznal.

33. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že aj samotná zmenka bola vyplnená v
rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. 258/2001 Z.z., pretože vychádzajúc z poskytnutého úveru 600 eur mohla

byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne (600 eur + 30 % príslušenstvo), pričom bola vyplnená na
sumu 1.332,57 eur a takto vyplnenú zmenku veriteľ (Pohotovosť s.r.o. ako právny predchodca žalobcu)
nesmel prijať a ani ďalej postúpiť na žalobcu.

34. Práva uplatnené z takejto zmenky (vyplnenej v rozpore s ust. § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z.) sú

uplatnené v rozpore so zákonom i s dobrými mravmi, a preto ich nemožno priznať žalobcovi.

35. Vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky z vyššie uvedených dôvodov (pre rozpor so
zákonom 258/2001 Z.z.), sú bez právneho významu úvahy súdu o neplatnosti zmenky z dôvodu jej
neurčitosti a úvahy o posúdení dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo

(ne)správnosť týchto úvah nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

36. Odvolacími námietkami viažucimi sa k týmto dôvodom zamietnutia žaloby sa preto odvolací súd
nezaoberal, keďže aj prípadná nesprávnosť týchto záverov nemôže privodiť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci v prospech žalobcu vzhľadom na neplatnosť dohody o vyplnení zmenky pre rozpor so zákonom.

37. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

38. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodnutia, účastníci sú povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže

výnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,akichvykonaniejenevyhnutnéprerozhodnutie
vo veci.

39. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplývalo, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd.

Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j.
vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.
Okrem dôkazov navrhnutých účastníkmi konania môže súd vykonať aj iné dôkazy, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd teda nie je obmedzený pri vykonávaní dôkazov iba možnosťou vykonať
dôkazy navrhnuté účastníkmi, ale môže vykonať aj ďalšie dôkazy, ak je to pre rozhodnutie vo veci

nevyhnutné a tieto si môže zabezpečiť aj sám.

40. V prejednávanej veci bol takýto postup nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, pričom Občiansky súdny
poriadok je subsidiárne využiteľný aj v prípade konaní podľa Nariadenia a postup súdu v zmysle § 120
ods. 1 tretej vety O.s.p. bol teda dôvodný. Vychádzajúc z citovaného stanoviska č. 93/2015 v bode I.1

bolo povinnosťou súdu vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci ex offo zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Vzhľadom na vedomosť
súdu z predloženej zmluvy o úvere žalovanou, že žalobcom predložená zmenka zabezpečuje nároky
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, postupoval súd prvej inštancie v súlade s ust. § 120 ods. 1 Obč.
zák., keď sa oboznámil s týmto listinným dôkazom, z ktorého mohol posúdiť jednak platnosť úkonu, v

ktorom má nárok základ (úverovej zmluvy), ale aj platnosť samotnej dohody o vyplňovacom práve, ktorá
bola podkladom pre vyplnenie zmenky ako dôkazu predkladaného žalobcom na preukázanie svojho
nároku. Keďže súd na základe vykonaného dokazovanie spoľahlivo zistil, že na strane žalovanej ide ospotrebiteľa, poskytol žalovanej ex offo ochranu, keď žalobou uplatnený nárok skúmal aj z hľadiska jeho
(ne)súladu s normami na ochranu spotrebiteľa (§ 52 až 54 Obč. zák. a zák. č. 258/2001 Z.z.).

41. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v zmysle ktorej súd prvého stupňa nerešpektoval ust. § 17 zák. č.
191/1950Zb.avktorejžalobcavytýkalsúdu,žehocisamažalovanánemohlavzniesťkauzálnenámietky
voči majiteľovi zmenky, urobil tak súd sám, odvolací súd uvádza, že rigidná aplikácia ust. § 17 zák. č.
151/1950 Sb. by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní
sa ochrany svojich práv (ust. § 17 cit. zákona obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je odporca zo zmenky,

nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k
predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie
výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej
zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu
povinností na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.

V prípade v záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a
o porušenie zásady efektivity (viď odôvodnenie vyššie citovaného stanoviska 93/2015).

42. Napriek skutočnosti, že žalovaná v konaní výslovne nenamietala, že zmenka je neplatná, ale
len uviedla, že doposiaľ už uhradila 1.492,32 eur z poskytnutého úveru vo výške 600 eur, súd
správne skúmal platnosť zmenky vychádzajúc zo záveru, že princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ (právo
patrí bdelým) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Uvedené opakovane skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej

republiky (uznesenie zo 16. januára 2013 sp. zn. 6MCdo/9/2012, z 21. marca 2012 sp. zn.
6Cdo/1/2012 a uznesenie sp. zn. 5Cdo/61/2012). Aj v prípade tohto princípu platí, že v konkrétnych
súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany
spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života
odporuje požiadavka podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov spotrebiteľmi. Na túto vec

sa vzťahuje viacero právnych predpisov (Občiansky zákonník, zákon o ochrane spotrebiteľa, zákon o
spotrebiteľských úveroch, zákon o zmenkách), pričom je nepochybné, že vzhľadom na rozsiahlosť a
dynamickosť právnej úpravy spotrebiteľ nemôže dokonale poznať každý z vyššie uvedených zákonov.
Neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť
na ujmu. Účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, keď môže

dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky,
ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Úlohou súdu je v takýchto prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa.
Aj v zmysle rozsudku Európskeho súdneho dvora sp. zn. C-419/2001 zo 14.3.2013 (Česká sporiteľňa,
a.s. proti Geraldovi Feichterovi) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky

z úradnej moci skúmal postavenie žalovanej ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek
tomu, že v danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného
papiera, je povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovanej ako spotrebiteľa.

43. Ust. § 17 zák. č. 191/1950 Sb. neustanovuje výslovne, kto a aké námietky uplatňovať môže, ale

kedy ich uplatňovať nemôže. Záver, kto a kedy ich uplatňovať môže, tak z tohto ustanovenia vyplýva
len a contrario (Kovařík Z.: Zákon směneční a šekový. Komentář, C.H.BECK 2014, str. 96). Citované
ustanovenie tak výslovne nezakazuje, aby súd na kauzálne námietky prihliadal ex offo. To je dôležitá aj
z hľadiska práva Európskej únie. Súdny dvor sa vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa smernice 93/13/
EHS vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách ex offo, neskôr vyslovil, že ich musí skúmať ex offo a že odporuje európskemu právu, ak ich
súd nemôže skúmať a limine (t.j. ak ich môže skúmať len ex post). V takýchto prípadoch musí národný
súd vykladať národné procesné i hmotné právo konformne s právom EÚ.

44. Ani samotné Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo
súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Článok 7 ods. 3 Nariadenia hovorí,
že súd v prípade pasivity žalovanej „vydá rozsudok“ nehovorí, že žalobe musí vyhovieť.45. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu, aby aj ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská
zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

46. V slovenskom právnom poriadku navyše platí ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá orgánu
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

47. V čase rozhodovania odvolacieho súdu ( od 23.12.2015 ) je účinný zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým
sa zmenil a doplnil aj zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový v znení zák. č. 659/2007 Z.z. a č.
492/2009 Z.z.

48. V zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 191/1950 Sb. v znení zák. č. 438/2015 Z.z. v konaní, v ktorom sa

uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce
námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je odporca zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo
zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v prípade tzv. spotrebiteľských zmeniek povinnosťou súdu
je ex offo prihliadať na námietky, ktoré by mohol vzniesť spotrebiteľ, a to aj v prípade, že sa
ich sám nedovoláva. Táto povinnosť súdu je výslovne zákonom upravená, pričom vyššie citované
ustanovenie má procesnoprávny charakter, lebo upravuje procesnú činnosť súdu a vzťahuje sa teda
aj na konania začaté na súde pred účinnosťou novely zák. č. 438/2015 Z.z. vzhľadom na chýbajúce

prechodné ustanovenia zák. č. 438/2015 Z.z. k úprave účinnej od 23.12.2015. Procesná norma odo
dňa nadobudnutia svojej účinnosti pôsobí na všetky živé spory prebiehajúce na súdoch, za situácie, že
zákonodarca nestanovil osobitný (intertemporálny) režim.

50. K odvolacej námietke žalobcu o prekvapivosti napadnutého rozsudku vzhľadom na skutočnosť, že

žalovanou uplatnený nárok nebol popretý odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že už z uznesenia
Krajského súdu v Košiciach v tejto veci sp. zn. 3NCb/742/2013-9 zo dňa 12. júla 2013, ktorým súd
rozhodoval o námietke nepríslušnosti, vyplýva povinnosť súdu posudzovať platnosť zmenky aj podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a prednostne posudzovať uplatnený nárok podľa spotrebiteľského
práva. Už z tohto uznesenia žalobcovi bolo teda zrejmé, že ním uplatnený nárok sa nebude posudzovať

iba podľa zákona zmenkového a šekového, ale aj podľa noriem na ochranu spotrebiteľa a v ďalšom
konaní mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým súdom vykonaným dôkazom vrátane tých, ktoré si súd
sám zabezpečil za účelom súdneho prieskumu uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s normami
na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom
na pojednávaní dňa 28.04.2015, na ktoré bol riadne a včas predvolaný a z neúčasti na ktorom sa

ospravedlnil, pričom nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.

51. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby.

52. Preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane výroku o
trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.

53. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255

ods. 1 CSP, a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

54. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).