Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7Cpr/5/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113224688
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113224688.5

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsamosudcomMgr.DušanomChamulomvprávnejvecižalobcu:Šubert
S, s.r.o., so sídlom Kálov 353/9, Žilina, IČO: 35921323, právne zastúpeného: Advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom V. Tvrdého 17, Žilina, proti žalovanej: J. H., nar. X.XX.XXXX, bytom N. 6, F., právne
zastúpeného Mgr. Ing. Miroslav Babeľa, advokát so sídlom Centrum 27/32, Považská Bystrica, v konaní
o zaplatenie 1.200,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu Mgr. Ing. Miroslav Babeľa
náhradu trov konania predstavujúcich náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 599,36 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
Náhrada trov konania v zastavenej časti uznesením 7Cpr/5/2013-36 zo dňa 06.02.2015 sa žalovanej
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 21.12.2011 doručenou Rozhodcovskému súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 010
01 Žilina, v znení čiastočného späťvzatia doručeného tunajšiemu súdu zo dňa 30.1.2015 (nazvaného
ako zmena žaloby, obsahovo vedúceho k čiastočnému zastaveniu o sumu 5,- Eur - pozn. súdu) sa
žalobca domáhal zaplatenia 1.200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.12.2011
do zaplatenia. Žalobu odôvodnil osobnou zodpovednosťou žalovanej za trezor na pracovisku, v ktorom

dňa 9.9.2011 chýbala hotovosť 1.200,- Eur. Pri prekontrolovaní tržieb od predavačky C. žalovaná
rozdielnosť stavu nenamietala, nevyslovila žiadnu pochybnosť o správnosti súčtu finančnej hotovosti,
ale toto oznámila až nasledujúci deň.

Vo veci samej pred rozhodcovským súdom sa žalovaná vyjadrila písomne dňa 2. 1. 2012 tak, že

namietala nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a rozhodcovskú doložku označila za neplatnú.
Pokiaľ žalobca predložil listinu pracovnej zmluvy z 5. 5. 2009, žalovaná predložila inú listinu pracovnej
zmluvy z 5. 5. 2009 s iným obsahom. Listina predložená žalobcom obsahuje v ustanovení článku 6
„hmotná zodpovednosť nadobúda účinnosť dňom podpísania súpisky o prevzatí tovaru a finančných
prostriedkov“, rovnaký text obsahuje aj listina, ktorú má ako pracovnú zmluvu žalovaná, ale v ustanovení
čl. 15 bodu 2. Bez ohľadu na to, v ktorom článku je tento text obsiahnutý, žalovaná namieta nedostatok

jeho platnosti ako dohody o hmotnej zodpovednosti pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti.
Keď malo dôjsť ku schodku, žalovaná nemala so žalobcom uzatvorenú platnú dohodu o hmotnej
zodpovednosti. Zodpovednosť žalovanej podľa § 420 Občianskeho zákonníka žalobca nepreukázal.
Pokiaľ žalobca predložil záznam z prerokovania zisteného schodku v pokladni spoločnosti N 2009/0165
so zamestnancami J. H. a I. C. zo dňa 21. 9. 2011, je len tvrdením zamestnávateľa, vyjadrenie
zamestnankýň neobsahuje a ich podpisy chýbajú. Pokiaľ žalobca predložil záznam z prerokovania

vzniknutého stavu N 2009/0165 zo dňa 16. 11. 2011, tento je koncipovaný ako vyjadrenie I. C., ktoré
obsahuje chyby a ako dôkaz neobstojí.Vo veci samej bol vydaný F. M., rozhodcom rozhodcovského súdu v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, 010

01 Žilina, Rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7.2.2012, ktorým bola žalovaná zaviazaná
na zaplatenie 1.205,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.12.2011 do zaplatenia.

Rozhodcovský rozsudok č.k. RRS 2011/18 zo dňa 7.2.2012 bol zrušený rozsudkom Okresného súdu

Žilina č.k. 8C/42/2012 zo dňa 5.9.2012 v znení rozsudku Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/38/2013 zo dňa
23.5.2013, obsahovo zhodne pre faktický nedostatok právomoci rozhodcovského súdu podľa § 40 ods.
1 ZoRK s prihliadnutím na § 1 ods. 1 ZoRK v spojení s cit. ust. § 14 ZP, lebo týmto zákonom je za ďalších
podmienok rozhodcovským súdom zverené rozhodovanie občiansko - právnych vecí v užšom zmysle
slova, teda bez pracovno - právnych vecí.

Vo tunajšej veci samej rozhodol Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 7Cpr/5/2013 zo dňa 25.3.2015 (ďalej
tiež prvý prvostupňový rozsudok) tak, že žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.200,- Eur s úrokom z
omeškania vo výške 9,25 % ročne od 1.12.2011, rozhodol o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej
v zastavenej časti uznesením 7Cpr/5/2013-36 zo dňa 06.02.2015 (východiskovo čiastočné zastavenie

konania už predchádzajúcim uznesením súdu - súčasná pozn. súdu) a rozhodol o náhrade trov konania
žalobcu.
V dôvodoch vydaného rozsudku tunajší súd opísal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovanej,
svedkov a listinnými dôkazmi (obdobne ako v tunajšom rozsudku - pozn. súdu). Meritórne (po
oboznámenej právnej úprave) súd odôvodnil rozsudok ťažiskovo tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie

1.200, - Eur na základe všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 179 ods. 1 ZP, s tým, že súd
sa priklonil k vyhodnoteniu skutkového stavu tak, že spôsobenie škody zo strany žalovanej žalobcovi
bolo preukázané, lebo toto hodnotenie zodpovedá zistenému skutkovému stavu, najmä tomu, že od
trezoru bol vydaný jeden kľúč, ktorým disponovala žalovaná, pričom nebolo zistené násilné vniknutie
do trezoru. Toto hodnotenie zodpovedá aj dostupnosti miestnosti s trezorom, ktorá nebola dostupná

voľne, ale cez predajňu úzkym priechodom, a to iba ľuďom, o pohybe ktorých žalovaná mala vedieť.
Podporne súd uznáva význam konštatovania žalobcu, že o trezore samotnom nevedel široký okruh
ľudí, čo je funkčnou vedomostnou prekážkou, aby sa peňazí zmocnila osoba úplne mimo známeho
skutkového deja, ktorá by nebola znalá daných pomerov. Zároveň čo sa týka významu evidovaného
stavu týchto peňazí v trezore, tento bol primerane prejednaný so žalovanou po zistení chýbajúcej

sumy, aj keď žalovaná záznam z 21.9.2011 nepodpísala. Napokon aj keď žalovaná sa ku samotnému
skutkovému stavu v merite sporu vyjadrovala vyhýbavo, sama ťažiskovo potvrdila, že peniaze v
predmete sporu chýbali a ich stratu vierohodne nevysvetlila. Letmé naznačovanie iných vysvetlení
straty týchto peňazí žalovanou, hypoteticky aj keby mala mať k daným peniazom prístup iná osoba
znalá pomerov, ktorej by žalovaná nedôverovala, už nezvrátilo skutkové vyhodnotenie zodpovednosti

za túto stratu žalovanej, ktorá si možného prístupu iných osôb k týmto peniazom mala byť vedomá.
Podľa skutkového vyhodnotenia súdu žalovanej boli fakticky vytvorené predpoklady, a to zverením
kľúča od trezoru s umiestnením trezoru do miestnosti prístupnej iba s vedomím žalovanej, aby pri
vhodnom využívaní týchto predpokladov žalovaná niesla zodpovednosť za stratu časti peňazí, ktorá
nebola skutkovo spojená ani s nezrovnalosťou v evidovanom stave, ani so stratou celého trezoru, ani

s násilným vniknutím do trezoru. Zároveň podľa názoru súdu na tieto všeobecné predpoklady vzniku
škody možno prihliadnuť v občianskom súdnom konaní. Súd sa okrem týchto vzájomných súvislostí aj
jednotlivo vyporiadal s hodnotením vybraných dôkazov, najmä výpovedí účastníkov a svedkov v určitom
funkčnom postavení, resp. rolách.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 7Cpr/5/2013 zo dňa 25.3.2015 bol zrušený uznesením Krajského
súdu v Žiline č.k. 9Co 269/2011-54 zo dňa 12.12.2011. Odvolací súd po oboznámení prvostupňového
rozsudku a podaní v odvolacom konaní v odôvodnení k právnym vzťahom konkrétnych účastníkov
skonštatoval, že „odvolací súd ... dospel k záveru, že preukázanie splnenia zákonných predpokladov pre

vznik zodpovednosti pri vykonanom dokazovaní je nedostatočné“, skonštatoval všeobecné predpoklady
zodpovednosti za škodu podľa zákonníka práce, ďalej najmä skonštatoval, že „z vykonaného
dokazovania nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti v vznikom škody“, ...
„rovnakonedostatočnébolopodľanázoruodvolaciehosúdudokazovanievovzťahuzavineniužalovanej,keď zavinenie žalovanej bolo postavené na tom základe, že žalovaná mala postavenie zodpovednej
vedúcej, ktorej bol ako jedinej zverený kľúč do trezoru a ktorý bol zároveň umiestnený prístupnej iným
osobám iba s vedomím žalovanej“, ... „úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie v takom

rozsahu, aby bolo možné podľa jeho záverov jednoznačne vyvodiť zodpovednosť žalovanej a v prípade
nepreukázania predpokladov všeobecnej zodpovednosti žalovanej za škodu zo strany žalobcu voči
žalovanej bude potrebné žalobu zamietnuť“.

Podľa § 213 zák. č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP)
1) Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami
ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
2) Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri
doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov
konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

3)Akmáodvolacísúdzato,žesúdprvéhostupňadospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
4) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom
konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok
ustanovených v § 205a.

5) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré nenavrhli účastníci
konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete alebo pri zisťovaní vád konania podľa §
212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa § 120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním
ďalších dôkazov, aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
6) Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom súdu prvého

stupňa alebo dožiadaného súdu.
7) Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom súdu prvého stupňa, súd
prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby
rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v súvislosti s vykonávaním dokazovania je podané proti jeho
uzneseniu odvolanie, vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.

Podľa § 220 OSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).

Podľa § 221 ods. 1 OSP Súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa § 238 ods. 1 OSP Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Podľa § 226 OSP Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

V odvolacom konaní je systematicky prednostným spôsobom vybavenia odvolania podľa cit. ust. § 220
OSP rozhodnutím o zmene rozsudku, oproti čomu rozhodnutie o potvrdení alebo zrušení rozsudku
sa viaže na konkrétne zákonné dôvody. Vo vzťahu k citovanej právnej úprave zrušenia rozsudkupodľa cit. ust. § 221 ods. 1 písm. h) odvolací súd nekonštatoval, ktorý z navrhnutých dôkazov by
prvostupňový súd nevykonal, alebo ktorý dôkaz by mal súd vykonať mimoriadne bez návrhu, kvôli
ktorému by mal byť nedostatočne zistený skutkový stav v konkrétnom rozsahu. Východiskovo odvolací

súd je viazaný zisteným skutkovým stavom podľa § 213 ods. 1 OSP, zároveň prvostupňový súd je
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 OSP. Pritom odvolací súd aj v závere svojho
všeobecného odôvodnenia o možnostiach právneho vybavenia tejto sporovej veci počíta s tým, že
žalobca mal dokazovať všeobecnú zodpovednosť žalovanej. V druhej etape prvostupňového konania
mal prvostupňový súd stále zhodne vykonané dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu, žalovanej,

svedkov a listinnými dôkazmi. Na uvedenom nič nemení ani zásada dvojinštatnčnosti súdneho konania,
ktorej miera až nepriamo vyplýva z konkrétnej právnej úpravy opravných prostriedkov v občianskom
súdnom konaní. V prípade zmeny rozsudku zákon zakotvuje ako opravný prostriedok dovolanie podľa
cit.ust.238ods.1OSP,nezávisléodpotenciálneinýchdôvodovdovolaniaakomimoriadnehoopravného
prostriedku. Podľa názoru prvostupňového súdu taká prax odvolacieho súdu, ktorá by uprednostňovala
zmenu rozsudku pred zrušením rozsudku, by viedla k pravidelnejšiemu oboznámeniu dovolacieho súdu

so širším okruhom reálne uplatňovanej právnej úpravy, všeobecne v prípadoch, keď prvostupňový
a odvolací súd, obidva rámcovo kvalifikované, majú rôzny právny názor, alebo skutkový názor na
hodnotenie vykonaného dokazovania, čo oboje vedie k zmene rozsudku. Dovolací súd by tak už aj na
základe doterajšej vyššie oboznámenej právnej úpravy nemal pôsobiť len ako súd, ktorého činnosť by
bolazávislálenodvádurčitéhokonania,aleboodvýnimočnéhopripusteniadovolaniaodvolacímsúdom.

V konkrétnom prípade bol odvolacím súdom vyslovený právny názor príznačne priamo na pomery
konkrétnych účastníkov konania vyššie citovanými formuláciami odôvodnenia jeho zrušujúceho
uznesenia. Za takéhoto priebehu konania sa prvostupňový súd cíti byť viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu podľa cit. ust. § 226 OSP, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením
povinnosti v vznikom škody, lebo ide o právny názor vyslovený jasne.

Sporové strany sa k veci vyjadrovali v konaní Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2012 a v pokračovaní

právneho postupu podľa cit. ust. § 43 ods. 1 ZoRK v prvej etape tunajšieho prvostupňového konania na
pojednávaniach konaných dňa 4.3.2015 a 25.3.2015.
V druhej etape tunajšieho prvostupňového konania na pojednávaní konanom dňa 6.4.2016 žalobca v
právnom zastúpení poukázal na možnosť zmeny rozsudku v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu,
čo by mu umožnilo podať dovolanie, pričom trval na skutkovom hodnotení, v zmysle ktorého žalobkyňa

preukázala kauzálny vzťah medzi konaním žalovanej a spôsobenou škodou. Žalovaná v právnom
zastúpení poukázala na právny názor v uznesení odvolacieho súdu, čo je dôvodom ustálenia toho,
že žalobkyňa nepreukázala podmienky priznania náhrady škody. Obidve sporové strany potvrdili, že
nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, konateľa žalovaného W., svedkov a listinnými
dôkazmi.

V konaní Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2012 na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 osobne
vypovedala tunajšia žalovaná (s protokolárnou poznámkou súdu, že v tamojšom konaní prednostne
preskúmava východiská, ktoré viedli k rozhodcovskému konaniu - súčasná pozn. súdu) tak, že podpísala
pracovné zmluvy v oboch zneniach, ako boli predložené v tomto súdnom konaní, aj dodatky k nim, ale
dodatky podpisovala v predajni, kde bolo viac ľudí, v podmienkach, keď si ich síce prečítala, ale významu

rozhodcovskej doložky nerozumela, pričom spomínaní ďalší ľudia neboli svedkami jej podpisovania.

V konaní Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2012 na pojednávaní konanom dňa 11.6.2011 osobne
vypovedal konateľ žalovaného W. tak, že pracovná zmluva v rôznych zneniach zodpovedá iba určitej

chybe, pôvodne asi kvôli datovaniu, u účtovníčky Martiny Kubáňovej, ktorá ich vypracovala. Keď boli
dané na podpis dodatky k tejto pracovnej zmluve, predajňa bola zatvorená a prítomní boli ako svedkovia
zamestnanci žalovaného v r. 1/ z ČR p. I. a X., ako aj p. C. zo Slovenska. Pri takomto uzatváraní on -
konateľ na nikoho netlačil a každý si mohol rozmyslieť, čo podpíše. Navyše podpisovanie týchto listínžalobkyňa telefonicky konzultovala so svojim právnikom Branislavom Samcom. Predmetné dodatky k
pracovnej zmluve vypracoval p. Chovanec (súd rozumie konateľ advokátskej kancelárie - právneho
zástupcu žalovaného v r. 1/ JUDr. Chovanec - pozn. súdu), p. Y. ich vytlačila z počítača.

Na pojednávaní konanom dňa 4. 3. 2015 žalovaná osobne vypovedala (osobitne k pokladničnej knihe,
resp. k skutkovému stavu - pozn. súdu), tak že potvrdila vedenie pokladničnej knihy (meritórne záznamy
v riadkoch 1-10, 13-17 č.l. 31 spisu - pozn. súdu). Ďalej vypovedala, že I. vo svojom písomnom vyjadrení

pre žalobcu nehovorila pravdu. V prvom rade ona - žalovaná povedala I. že tá hotovosť chýba, potom
si nepamätá, aká bola postupnosť ďalej, s týmto odstupom času. Pokiaľ si pamätá, túto skutočnosť
aj nadriadenému oznámila ona - žalovaná, na polícii táto skutočnosť nebola oznamovaná a ani I.
nehovorila, že by to nesmela oznámiť.

Svedkyňa I. osobne vypovedala na pojednávaní konanom dňa 25. 3. 2015 tak, že doobeda jej žalovaná
povedala, že jej chýbajú peniaze, približne to bolo 1.200 €. Žalovaná sa jej pýtala, či nebola peniaze
meniť, ale ona - svedkyňa jej odpovedala, že nie, že do trezoru nechodí a toto mala na starosti žalovaná.
Do trezoru sa vždy ukladala denná tržba. Ona - svedkyňa pracovala na pokladni vpredu, odovzdala
peniaze vedúcej (žalovaná ako vedúca predajne - pozn. súdu), ktorá si ich prekontrolovala, či súhlasia s

uzávierkou a dala ich do trezoru. O odovzdávaných peniazoch do pokladne sa nevystavovali potvrdenia,
bola vedená pokladničná kniha. Odovzdávanie tržby prebiehalo tak, že bola denná uzávierka, tá sa
vytlačí, s touto dennou uzávierkou ona - svedkyňa odovzdala tržbu, ktorá je od rána do konca zmeny.
Tržbu s dennou uzávierku prevzala žalovaná a zapísala ju do pokladničnej knihy. Keď jej bolo oznámené,
že chýbajú peniaze, hovorila vedúcej, aby to oznámila majiteľovi, ale ona nechcela. Potom to žalovaná

oznámila, keď ona - svedkyňa jej hovorila, že ak to neoznámi, oznámi to ona. Dozadu do miestnosti
k trezoru chodili aj dcéry žalovanej. Trezor bol zamknutý, nebol na heslo, bol na kľúč, ktorý sa stále
nesledoval, ale bol uložený v šuflíku stola. Od trezoru bol jeden kľúč, ktorý nebol strážený, ale bol
v šuflíkoch miestnosti pri počítači. Išlo o miestnosť, ktorá bola prepojená s predajňou, predajňa bola
úzka a išlo sa popri pulte. Medzi predajňou a tou miestnosťou bol pult a v ňom bol úzky priestor, cez

ktorý chodili, takže nikto cudzí sa tam nedostal. V miestnosti s trezorom boli ešte zadné dvere, ale tie
boli zamknuté a cez ne sa nikto nedostal. Tá miestnosť, v ktorej bol počítač a kľúče, bola kanceláriou
vedúcej, ona tam pracovala s papiermi. K vedúcej tam chodievala aj ona - svedkyňa, lebo tam bol
aj sklad, z ktorého dokladala tovar do predajne. Okrem nich dvoch tam chodili ešte dcéry žalovanej.
Ak tam tiež chodil nejaký obchodný partner, tak vždy tam bola vedúca alebo niekto iný. Navyše ten

trezor nebolo vidieť a nebolo vidieť, že sú tam uložené peniaze, o tom trezore vedela iba vedúca, ona
- svedkyňa a jej dcéry, ten trezor bol v skrini. Zotrváva na svojom vyjadrení, ktoré použil žalobca (zo
dňa 16.11.2011 č. l. 33 spisu - pozn. súdu), ona sa takto vyjadrovala a podpis pod tým záznamom je jej.
Keď mala ona - svedkyňa zodpovednosť za predajňu (príklad z iného skutkového deja - pozn. súdu), tak
zistený nedoplatok uhradila. Na opakované otázky odpovedá, že dcéry žalovanej vedeli, kde je uložený

trezor, lebo sa tam zdržiavali často, niekedy niekoľko hodín, skriňa sa často otvárala a išlo sa tam pre
papiere. Do tej miestnosti mali prístup aj obchodné zamestnankyne, ktoré boli v tom čase dve, ale prišli
ráno, zobrali si veci a vracali sa až večer, okrem toho raz za čas ekonómka, keď si šla pre papiere, a
zamestnanci z Čiech, keď prišiel majiteľ. Keď tam neboli zamestnanci, tak bola predajňa zamknutá, kľúč
od nej mala ona - svedkyňa a vedúca. V predajni bol alarm, takže bola zabezpečená, alarm bol „určite“

na niekoho napojený.

Svedkyňa U. osobne vypovedala na pojednávaní konanom dňa 25. 3. 2015 tak, že v septembri 2011
jazdievala do pobočiek C., ona - svedkyňa hovorila s pani Paličkovou, ktorá všeobecne začala hovoriť

o probléme. Pri odovzdávaní peňazí sa zistilo, že chýba asi 1.200 €. Na pobočkách to bolo tak, že na
konci dňa sa robila uzávierka pokladne a peniaze z nej okrem limitu, ktoré si v drobných nechávala
predavačka, aby mala z čoho vydávať na ďalší deň, odovzdávala vedúcej, ktorá ich skryla do trezoru.
Ďalšie skutočnosti o skutkovom stave nevie, ale kľúče od trezoru boli jedny. Ďalej pokiaľ vie, kľúče od
predajne boli dvoje. Za kľúče od trezoru zodpovedá vedúca, je to tak v každej pobočke. V Česku majú

šesť pobočiek, teraz na Slovensku majú dve pobočky, ona - svedkyňa pracuje pre P. Šuberta v Českej
republike. Na tejto pobočke boli aj iné problémy a viac ju sledovali.Svedkyňa D. na pojednávaní konanom dňa 25. 3. 2015 osobne vypovedala tak, že vie o chýbajúcich
peniazoch v roku 2011 od U. Vedomosť o tom, ako sa to stalo, nemá a pomery na pobočke nepozná.

Z listinných dôkazov súd zistil :

Medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnankyňou boli podpísané dve obsahovo

odlišné pracovné zmluvy zo dňa 5.5.2009 (č.l. 28, 29 spisu OS ZA 8C/42/2012, opätovne č.l.
29 tunajšieho spisu), podľa zhodného obsahu ktorých žalobkyňa pre žalovaného v pracovnom
pomere vykonávala prácu vedúcej predajne a zhodne tiež obsahujú ustanovenie, podľa ktorého
„hmotná zodpovednosť nadobúda účinnosť dňom podpísania súpisky o prevzatí tovaru a finančných
prostriedkov“.
Pracovnázmluvažalobkynebolazmenenádohodouozmenepracovnýchpodmienokzodňa13.10.2011

(č.l. 12 spisu OS ZA 8C/42/2012), ktorá obsahovala dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182
zákonníka práce, podľa obsahu ktorej žalovaná preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hotovosti,
ceniny, tovar, zásoby materiálu a iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinná vyúčtovať,
čím zodpovedá za vzniknutý schodok.
Pracovná zmluva žalobkyne bola tiež zmenená dohodou o zmene pracovných podmienok zo dňa

3.11.2011 (č.l. 13, 14 spisu OS ZA 8C/42/2012), vo vzťahu k zamýšľanému obsahu rozhodcovskej
doložky.

Podľa záznamu z pokladničnej knihy (okrem meritórnych záznamov najmä podľa záznamu v riadkoch

11-12 č.l. 31 spisu) pri prevzatí tržby dňa 14.9.2011 bolo zistené, že chýba 1.200,- Eur v pokladničnom
trezore.
Vo veci bol spísaný záznam z 21.9.2011 (č.l. 32 spisu) so žalovanou J. a svedkyňou I. ako
zamestnankyňami, ktorý tieto odmietli podpísať, za účasti konateľa žalobcu W., svedkyne U. a ďalšej
osoby, v obsahu ktorého bola konštatovaná chýbajúca suma „1.205,-“ Eur a bola konštatovaná

zodpovednosť2hmotnezodpovednýchosôbžalovanejJ.aI.Dňa16.11.2011bolvovecispísanýzáznam
s I. pre právne zastúpeného žalobcu, z ktorého žalobca skutkovo vychádzal.
V okolnostiach sporu (prílohová obálka č.l. 39 spisu) žalobca doložil priemerný príjem žalovanej v
mesiacoch 7,8,9/2011 vo výške 616,30 Eur a vyplatenie čistej mzdy žalovanej vo výške 498,96 v období
11/2011, v súvislosti s predpokladmi uplatnenia hmotnej zodpovednosti zamestnanca.

Podľa § 179 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení nesk. predpisov (ďalej tiež ZP)
1) Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný

preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
2) Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Súd zamietol žalobu, lebo sa cíti byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, že žalobca

nepreukázal príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti v vznikom škody v tomto prípade.
Všeobecnými právnymi predpokladmi zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 179 ods. 1 ZP sú: vznik
škody pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, protiprávny úkon alebo porušenie povinností
pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, zavinenie zamestnanca, príčinná súvislosť medzi
porušenímpovinnostivvznikomškody.Nebolisplnenéprávnepredpokladypodľa§182ZO-uzatvorenie

dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorej síce zodpovedali formulácie pracovnej zmluvy žalovanej u
žalobcu, ale nebola pri jej uzatvorení vykonaná inventarizácia podľa § 184 ZP. Obdobne podľa právneho
vyhodnotenia súdu neboli splnené právne predpoklady podľa § 185 ZO - strata nástrojov, ochranných
pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, zverených na základe písomného potvrdenia,
lebo ich povahe nezodpovedajú peniaze podľa tunajšieho skutkového stavu. Zo všeobecných právnych

predpokladov zodpovednosti za škodu podľa Zákonníka práce bol zistený vznik škody pri plnení
pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi, lebo chýbali peniaze pri výkone činnosti vedúcej predajne,
podľanázoruprvostupňovéhosúdubolozistenéajporušeniepovinnostípriplnenípracovnýchúlohalebo
v súvislosti s nimi a zavinenie zamestnanca, lebo to zodpovedalo právnemu vyhodnoteniu skutkovéhostavu, v zmysle ktorého žalobca ako zamestnávateľ vytvoril žalovanej predpoklady na riadne plnenie
jej pracovných úloh, a to zverením trezoru, ktorý bolo možné umiestniť samotnou žalovanou, ako aj
zverením kľúča od tohto trezoru žalovanej. Strata časti peňazí nebola skutkovo spojená s námietkami

vočivýchodiskovoevidovanémustavu,anisostratouceléhotrezoru,anisnásilnýmvniknutímdotrezoru.
Lenžeprvostupňovýsúdsacítibyťviazanýprávnymnázoromodvolaciehosúdu,žežalobcanepreukázal
príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti v vznikom škody.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná bola plne úspešná voči žalobcovi, keď súd žalobu
zamietol. Priznaná náhrada trov konania zodpovedá náhrade trov právneho zastúpenia.
Súd priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia ako odmenu advokáta podľa § 10 ods. 1
VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužieb

v znení neskorších predpisov (ďalej „vyhl.“), a to pri základe sporu 1.200,- Eur jednotlivo vo výške 61,41
Eur. K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za
úkon v r. 2013 ... 8,04 Eur, za úkony v r. 2015 ... 8,39 Eur.
Súd priznal odmenu advokáta s paušálom za hlavné úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 vyhlášky
nasledovne :

- prevzatie a príprava zastúpenia primerane v r. 2013 ... 61,41 + 7,81 Eur,
- účasť na pojednávaní 12.1.2015 ... 1/4 odmeny podľa § 13a ods. 4 druhá veta vyhl. 15,35 + 8,39 Eur,
- účasť na pojednávaní 4.3.2015 ... 61,41 + 8,39 Eur,
- účasť na pojednávaní 25.3.2015 ... 61,41 + 8,39 Eur,
- odvolanie zo dňa 25.9.2015 ... 61,41 + 8,39 Eur

- účasť na pojednávaní 6.4.2016 ... 61,41 + 8,58 Eur,
odmena s RP ... 372,35 Eur.
Ako hotové výdavky k účasti na pojednávaniach mimo sídla advokátskej kancelárie súd priznal náhradu
cestovného vo výške cestovného verejným dopravným prostriedkom, a to podľa internetového zdroja
cp.sk cesta jedným smerom 1,85 Eur , t.j. priznanie jednotlivo aj späť vo výške 3,70 Eur. Súd tieto priznal

za účasť na odročenom termíne pojednávania dňa 12.1.2015, na termínoch pojednávania 4.3.2015,
25.3.2015 aj 18.4.2016, spolu cestovné náhrady 14,80 Eur.
Ako náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky k účastiam na pojednávaniach mimo sídla
advokátskej kancelárie 12.1.2015, 4.3.2015, 25.3.2015 aj 18.4.2016, primerane vždy v rozsahu 2
začatých polhodín, základom za polhodinu v r. 2015 ... 13,98 Eur (13,98 x 2 x 3 prípady = 83,88),

základom za polhodinu v r. 2016 ... 14,30 Eur (14,30 x 2 = 28,60), spolu 112,48 Eur.
K medzisúčtu (dosiaľ 499,43) súd priznal advokátovi 20 % DPH (x 0,2) vo výške 99,93 Eur.
Priznaná náhrada trov konania žalovaného v r. 1/ predstavuje náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 599,36 Eur.

Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania pri jej vyčíslení, túto súd nepriznal v časti cestovného
(t.j. inak bola vyčíslená podľa zákona o cestovných náhradách zo vzdialenosti Považská Bystrica -
Žilina a späť, 31x2 = 62 km, podobe uplatnenej sadzby základnej náhrady podľa opatrenia č. 632/2008
Z. z. 0,183 Eur x km a náhrady za spotrebované pohonné hmoty), napriek vykázanej dochádzke

motorovým vozidlom. Podľa názoru súdu ani ustanovenie § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. O odmenách
a náhradách advokátov, v znení: Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak, aj keď obsahuje odkaz na zák. č. 283/2002 Z.z. O
cestovných náhradách, (ktorého ďalším vykonávacím právnym predpisom je opatrenie MPSVaR SR č.
632/2008 Z.z.), nie je dôvodom na vylúčenie advokátov z pôsobnosti Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.z.

ako osoby zúčastnenej na konaní. Táto vyhláška č. 543/2005 Z.z. je vykonávacím právnym predpisom
ako občianskeho súdneho poriadku, tak aj zák. č. 301/2005 Trestného poriadku. Právny pojem „osoba
zúčastnená na konaní“ je súčasťou názvu II. Hlavy, § 11 - 54 Trestného poriadku, statusovo najbližšie
včítane ustanovení o obhajcovi v trestnom konaní podľa § 36 a nasl. Trestného poriadku. Napokon
podľa ust. § 73 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné

a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak
použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste
hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74, resp. podľa ust. § 74 vyhl. č. 543/2005
Z.z. Ak okolnosti prípadu vyžadujú, aby cesta bola vykonaná inak ako verejným hromadným dopravnýmprostriedkom, poskytne sa osobe zúčastnenej na konaní pri ceste náhrada podľa osobitných predpisov
(odkaz na zák. č. 283/2002 Z.z. O cestovných náhradách). Podľa týchto predpisov sa poskytuje stravné
a preukázané výdavky na ubytovanie. Tu okolnosti nevyžadovali opak podľa ust. § 74 Vyhlášky MS SR č.

543/2005 Z.z., lebo ide o lokality v primerane nízkej cestovnej vzdialenosti účastníkov konania, navyše
zaveľmidobrejdopravnejdostupnostinahlavnomželezničnomťahuvkrajinesčastýmvýskytomspojov.
Na rozdiel od uplatnenej náhrady trov konania túto súd nepriznal osobitne ani za celú odmenu spojenú
s účasťou na pojednávaní konanom dňa 12.1.2015, lebo každopádne išlo o odročené pojednávanie
bez otvorenia, iba s informatívnymi prednesmi. Pričom pre účely samotného priznania náhrad prevažné

zavinenie za odročenie pojednávania súd konštatuje na opačnej sporovej strane, ktorá zverením právnej
veci rozhodcovskému súdu vytvorila podmienky tejto prekážky, keď toho času nebol rozhodcovským
súdom poskytnutý spis.
Za konanie pred rozhodcom už bola vybranej sporovej strane priznaná náhrada trov konania podľa
zásady úspechu vo veci, a to rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/38/2013 zo dňa 23.5.2013 v
časti, v ktorej bol zmenený rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 8C/42/2012 zo dňa 5.9.2012, ktorým

bolapriznanánáhradatrovkonaniasúčasnejsporovejstranežalovanej.Vpokračujúcomsúdnomkonaní
pod tunajšou sp. zn. 7Cpr 5/2013, príznačne nezávislom konania pred rozhodcom, aj pred súdom v
konaní 8C 42/2012, sa súd priklonil aj k priznaniu odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia primerane
v r. 2013.
Žalobca je povinný podľa § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalovanej náhradu trov konania na účet jej

advokáta Mgr. Ing. Miroslav Babeľa, ktorý vo vyčíslení z 7.4.2016 uvádza bankové spojenie IBAN: SK45
7500 0000 0040 0583 2680.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j., ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).