Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105226454
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4105226454.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Pribinova ulica 2, Bratislava, proti povinnému: C. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, o vymoženie sumy 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho
exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 11Er/485/2005-11 zo dňa 4. decembra 2013,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil povinnému povinnosť zaplatiť
súdnemu exekútorovi JUDr. Anette Demešovej náhradu trov exekúcie vo výške 31,56 eura a to do 3 dní
odo dňa právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 240 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 a § 583 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že došlo k uplynutiu trojročnej prekluzívnej
lehoty na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Rozhodnutie, ktoré je podkladom na

vykonanie predmetnej exekúcie nadobudlo vykonateľnosť dňa 26.02.2005, čo znamená že trojročná
prekluzívna lehota uplynula dňa 26.02.2008. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k
záveru, že nastali skutočnosti, ktoré predpokladá citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku, a preto exekúciu zastavil.

Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie, nakoľko v dôsledku

uplynutia času sa exekučný titul stal neúčinným. Keďže povinný neuhradil svoju pohľadávku voči
oprávnenému v lehote mu na to exekučným titulom ustanovenej, exekučný titul nadobudol právoplatnosť
ako aj vykonateľnosť a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Vzhľadom ku skutočnosti, že
povinný dal svojim včasným neplnením podnet na začatie exekúcie (nezaplatil za pokutu, uloženú mu
rozhodnutím o priestupku - exekučným titulom), preto vychádzal pri rozhodovaní o trovách exekúcie z
§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 31,56 eura povinného.

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

S poukazom na § 201 OSP, § 37 ods. 1 Exekučného poriadku namietal, že činnosť súdneho exekútora
má špecifickú povahu, účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti, určenej v
exekučnom titule, za splnenie zákonom stanovených podmienok a pod zákonnou kontrolou. Exekučné

konanie sa začína na návrh. Je zrejmé, že oprávnený návrh na vykonanie exekúcie v predmetnom
konaní podal, čím začalo konanie a súdny exekútor vykonával úkony za účelom vymoženia pohľadávky.Oprávnený znáša trovy exekúcie v prípade nemajetnosti povinného alebo zastavenia exekúcie, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného. Zároveň uviedol, že v konaní sú ďalšie dôkazy
a skutočnosti, ktoré neboli v konaní o zastavení uplatnené. V uvedenom exekučnom konaní totiž bola

súdnym exekútorom preukázaná nemajetnosť povinného. Exekučný súd ďalej súdnemu exekútorovi
priznal DPH z odmeny vo výške 20% a zároveň nepriznal daň z pridanej hodnoty z náhrady hotových
výdavkov, nakoľko je toho názoru, že DPH patrí exekútorovi iba z odmeny. Súdny exekútor je platiteľom
DPH, má pridelené identifikačné číslo, pričom to či je platiteľom DPH možno zistiť z aktuálneho registra
platiteľov DPH, ktorý zo zákona povinne vedie Daňové riaditeľstvo SR. Ako zdaniteľná osoba má súdny

exekútor daňovú povinnosť voči správcovi dane, ktorá mu vzniká ku dňu dodania služby. Súdny exekútor
je povinný za príslušné daňové obdobie odviesť DPH zo základu dane, ktorý je tvorený protihodnotou,
ktorú exekútor prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie služby. Je teda
povinnosťou súdneho exekútora daň odviesť a to tak z odmeny, ako aj z náhrad. V zmysle uvedeného
malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v spojení s
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie s tým, že súd k náhrade trov zaviaže oprávneného, v nadväznosti na ustanovenie § 203 ods.
2 Exekučného poriadku. Žiadal preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K odvolaniu súdneho exekútora sa vyjadril aj oprávnený, pričom odvolanie súdneho exekútora v časti
výroku o zastavení exekúcie odmietnuť.

Odvolací súd predtým, než pristúpi k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťuje, či bolo
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.

Podľa§251ods.4OSP,navýkonrozhodnutiaaexekučnékonaniepodľaosobitnéhopredpisusapoužijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 201 veta prvá OSP, účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ
tozákonnevylučuje.Akzprávnehopredpisuvyplývaurčitýspôsobvyrovnaniavzťahumedziúčastníkom
a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o
trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Odvolací súd predovšetkým poukazuje na postavenie súdneho exekútora ako účastníka konania v
exekučnom konaní v spojení so všeobecnou právnou úpravou odvolania a subjektu oprávneného na
jeho podanie. Zo znenia Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne vyplýva, kto môže napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním. K podaniu odvolania je teda v zmysle § 201 citovaného
poriadku oprávnený účastník konania a ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu
medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník. Osobitná právna
úprava účastníka konania v exekučnom konaní je upravená v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. V
súvislosti s týmto vymedzením pojmu účastníka konania exekučného konania je potrebné sa zmieniť o

špecifickom postavení súdneho exekútora. Exekučný poriadok je v tomto smere jednoznačný a súdny
exekútor je účastníkom exekučného konania len tej v časti exekučného konania, v ktorej sa rozhoduje
o trovách exekúcie a tiež vtedy, ak mu zákon toto postavenie účastníka konania prizná, pričom toto
priznanie musí byť výslovné. V predmetnej exekúcii sa v tomto štádiu napadnutým rozhodnutím jednak
rozhodlo o zastavení exekúcie a jednak o trovách exekúcie. Osoba súdneho exekútora je totiž osobou

vykonávajúcou verejnú moc. V exekučnom konaní vykonáva okrem úkonov exekučnej činnosti aj také
činnosti,ktorésabezprostrednenedotýkajújehoosobyakoúčastníkakonania.Totorozlíšeniejedôležité
z dôvodu potreby určenia, či exekútor v danej časti exekučného konania je alebo nie je účastníkom
konania.Vtejtosúvislostipotomnebudeúčastníkomkonaniavoviacerýchprípadoch,ajnapriektomu,že
mu Exekučný poriadok priznáva viaceré procesné práva (ako napríklad právo podať návrh na zastavenie

exekúcie). Preto odvolací súd na podklade vyslovených záverov konštatuje, že v tomto konkrétnom
prípade v časti výroku o zastavení exekúcie nie je súdny exekútor účastníkom konania, keďže mu zákon
toto postavenie v takomto prípade výslovne nepriznal a taktiež mu týmto výrokom nebola spôsobenážiadna ujma. Nakoľko súdny exekútor napadol uznesenie v celom rozsahu, v časti výroku o náhrade
trov exekúcie je účastníkom konania, avšak ide o výrok proti ktorému odvolanie prípustné nie je.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na
odvolanie nie je oprávnený.

Súdny exekútor podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa aj v časti, ktorým zastavil
exekúciu. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súdny exekútor v tejto časti konania nie je v zmysle § 37 ods.

1 Exekučného poriadku účastníkom konania, preto nie je v zmysle § 218 ods. 1 písm. b) OSP osobou
oprávnenou na podanie odvolania.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie súdneho exekútora podľa § 218 ods. 1 písm. b) OSP
odmietol.

V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na
postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie súdneho exekútora smeruje proti
rozhodnutiuajvčastivýrokuonáhradetrovexekúcie,ktorésapodľa§374ods.4OSPvtejtočastizrušilo
zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku
totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie,

proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto
časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí opätovne meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu

prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu následne nebude prípustné

odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.