Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. február 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 15C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203344
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213203344.3

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO:36 613 843 proti žalovanému: v 1.rade G. L., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX/XX a v
X.rade N. L., nar. X.X.XXXX, bytom G., M. XXX/XX o zaplatenie 4687,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.687,47

€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 4.372,99 € od 11.8.2011 do zaplatenia
a nahradiť mu k rukám právneho zástupcu trovy konania vo výške 1.523,25 € , všetko v pravidelných
mesačných splátkach po 100,- € splatných k 25 - temu dňu v tom, ktorom mesiaci pod hrozbou straty
výhody splátok, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4687,47 € spolu s príslušenstvom, keď poukázal na
zmluvu o úvere, ktorú mali žalovaní uzavrieť s právnym predchodcom žalobcu dňa 29.4.2005 a na
základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úver. Následne bola pohľadávka postúpená na žalobcu,
pričom postupca zosplatnil úver a tento bol v celej výške postúpený žalobcovi. Prostriedky procesného
útoku žalobca použil skutkové tvrdenia a označenie dôkazov. Ako dôkazy označil žalobca zmluvu o
postúpení pohľadávky, úverovú zmluvu, všeobecné obchodné podmienky, dohoda o uznaní záväzku,

oznámenie o mimoriadnej splatnosti.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Na pojednávanie dňa 10.2.2017 sa žalovaný v 2.rade nedostavil. Jeho neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil žalovaný v 1.rade, ktorý uviedol, že žalovaný v 2.rade sa nemôže zúčastniť pre zlé zlý

zdravotný stav, o odročenia pojednávania nežiada. Súd preto v zmysle § 180 CSP pojednával v
neprítomnosti žalovaného v 2.rade. Na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením so zmluvou o
splátkovom úvere s všeobecnými obchodnými podmienkami, dohodou o uzavretí splátkového kalendára
o uznaní záväzku, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o postúpení pohľadávky, pokusom o
zmier, zápisnica z pojednávania zo dňa 11.9.2014, uznesením Krajského súdu Nitra 6 Co/423/2015-110
zo dňa 30.6.2016 a ďalšími k spisu pripojenými listinami.

4. Právny predchodca žalobca spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej i banka), uzatvorila dňa
29.4.2005 so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý
úver vo výške 100 000 Sk. Žalovaní sa tento úver zaviazali banke splácať postupnými mesačnými
splátkami vo výške 1411 Sk, pričom splatnosť prvej splátky mala byť dňa 20.5.2005 a jednotlivé splátky
sa stali splatnými vždy k poslednému dňu v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na

deň 20.4.2015. RPMN bola stranami zmluvy dohodnutá vo výške 5,53 %. Podľa čl. 7.6. všeobecných
obchodných podmienok banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovaťsplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
Následne dňa 28.6.2011 banka ako postupca uzatvorila so žalobcom ako postupníkom zmluvu o

postúpení pohľadávky, na základe ktorej postúpila i pohľadávku splatnú v tomto konaní.
Dňa 22.6.2012 žalovaní uzavreli so žalobcom dohodu o splátkach a zároveň písomne uznali svoj dlh
čo do základu a výšky.
(zmluva, dohoda o splátkach, zmluva o postúpení pohľadávky)

5. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve
uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z

tohtodôvodunazvaťajzmluvouorientovanounasubjekty.Ibazapredpokladu,žeideovzťahdodávateľa
a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do
právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu
alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany
a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania

právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť
splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd uvedenú zmluvu o splátkovom úveru zo dňa 29.4.2005 hodnotil ako
zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval

pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca
v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. bankou, ktorá ako veriteľ
uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd je povinný zmluvu posudzovať ako zmluvu
spotrebiteľskú a to s poukazom na ustanovenie § 879j Občianskeho zákonníka, pričom však vznik
samotnej zmluvy sa musí posudzovať podľa ustanovení účinných do 31.12.2007.

V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade musel vysporiadať
s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorá je podľa názoru súdu daná a túto žalobca preukázal
zmluvou o postúpení pohľadávky, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka v konaní
uplatnená, a tým žalobca získal aktívnu legitimáciu v konaní. V konaní bolo vykonaným dokazovaním
preukázané, že banka spolu so žalovanými uzatvorila zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej

bol poskytnutý žalovanému úver a tento sa ho zaviazal splácať, teda je možné konštatovať vznik
občianskoprávneho záväzkového vzťahu, ktorý súd hodnotí ako platný. Na jeho základe bol žalobca
resp. banka povinná poskytnúť peňažné prostriedky, pričom takto postupovala, a žalovaní mali vrátiť
takto poskytnuté peniaze, pričom ako bolo v konaní preukázané takto nepostupoval a dlh neuhrádzal.Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie zvyšku sumy, ktorú mali žalovaní splatiť. Žalobca si v
konaní uplatnil istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi istinou úveru a zaplatenými splátkami. Súd mal
preukázané, že žaloba je dôvodná a žalobcovi priznal istinu tak, ako si ju vyčíslil, nakoľko sa jednalo

o splátky, ktoré neboli premlčané, keď žalobca podal žalobu na súd dňa 19.2.2013 a dňa 22.6.2012
žalovaná uznala celý dlh, a teda od tohto dátumu začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota. Žalovaný v
konaní nepredložil a neoznačil žiadne prostriedky procesnej obrany z ktorých by vyplynulo, že dlh voči
žalobcovi zanikol, napr. splnením, prípadne že je nižší ako si žalobca v konaní uplatnil, ba dokonca na
pojednávaní žalovaný v 1.rade uznal opätovne záväzok a svoj dlh voči žalobcovi a súhlasil s tým, že

dlh bude splácať. Z uvedeného dôvodu sa súd stotožnil s tvrdeniami žalobcu. Okrem zaplatenia istiny
bol žalovaný zaviazaný i k zaplateniu úrokov z omeškania a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ a v súlade s
ustanovením nariadenia vlády 87/1995 Z.z. a úroky z omeškania boli počítané odo dňa nasledujúceho
po dni splatnosti jednotlivých splátok, resp. po dni zosplatnenia úveru, nakoľko v týchto dňoch sa dostal
žalovaný do omeškania.

Čo sa týka uloženia povinnosti splatiť istinu s príslušenstvom v splátkach súd poukazuje jednak na zlú
finančnúsituáciužalovanejvprvomradeakoižalovanéhov2.radeataktiežnatúskutočnosť,žežalobca
napojednávanísúhlasilsosplátkamipo100€mesačne.Súdmaldokazovanímpreukázané,žežalovaná
v 1.rade má mesačný príjem 220 €, z ktorého bude uhrádzať istinu a so živobytím jej pomôže dcéra.
Invalidný dôchodok žalovaného v 2.rade ide celý na jeho zdravotné náklady, teda je preukázané, že

žalovaným spoločne nezostáva ani výška životného minima a teda nie je možné očakávať jednorazové
zaplatenie dlhu.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý
mal v konaní úplný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší
súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.