Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dagmar Mišúnová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 7Ecud/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208300
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mišúnová
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715208300.1

Uznesenie

Okresný súd Považská Bystrica v právnej veci navrhovateľky: T. W., B.. X.XX.XXXX, X. O. XXX/XX, L.
X, Č. G., L..Z.. Y.. V. J., H. U. U. P. X., T. B. Č.. X o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uznal na území Slovenskej republiky

Uznesenie Okresného súdu v Litoměřicích, sp. zn. D 1434/93 zo dňa 14.4. 1995, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.6.1995, ktorým bolo dodatočne prejednané dedičstvo po Y. W., B.. XX.X.XXXX,
X. U., Č. I., Č.. XX, zomrelom dňa 24.2.1985. Uviedla, že jedinou dedičkou sa v tomto konaní stala
navrhovateľka - dcéra poručiteľa. Pôvodne bolo dedičstvo po poručiteľovi prejednané pred Státním
notářstvím v Litoměřicích rozhodnutím D 442/85-40 dňa 10.1.1986, právoplatným dňa 10.1.1986,
ktorého predmetom neboli žiadne pozemky vo vlastníctve poručiteľa. Pre zápis dediča, ako vlastníka do

katastra nehnuteľností, je potrebné schválenie dedičského rozhodnutia súdom SR. Preto žiadala, aby
súd návrhu vyhovel.

Z Uznesenia Okresného súdu v Litoměřicích, sp. zn. D 1434/93 zo dňa 14.4. 1995, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.6.1995 súd zistil, že týmto menovaný súd schválil v rámci dodatočného
prejednaniadedičstvapoporučiteľoviY.W.,B..XX.X.XXXX,X.U.,Č.I.,Č..XX,Z.J.XX.X.XXXX,dohodu

o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej sa nadobúdateľkou tam uvedených pozemkov, v katastrálnom
území Z. (P. C. J.) stala navrhovateľka - dcéra poručiteľa.

Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len zákon o
MPSaP) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne,
obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne

postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave týchto vzťahov
a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

Podľa § 2 zákona o MPSaP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo
iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 63 zákona o MPSaP rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo
veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske
listiny v týchto veciach (ďalej len "cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli
uznané slovenskými orgánmi.

Podľa § 64 zákona o MPSaP cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak a) uznaniu bráni
výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť,ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva, b) nie je právoplatné
alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané, c) nie je rozhodnutím vo veci samej, d) účastníkovi
konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať

pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania;
splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo
a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky
netrvá, e) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej
istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie, f) uznanie by sa priečilo slovenskému

verejnému poriadku.

Podľa § 37d písm.a) zákona o MPSaP právomoc slovenského súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého
predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území
Slovenskej republiky,

Podľa § 44 zákona o MPSaP právomoc slovenského súdu na prejednanie dedičstva je daná vždy,
ak poručiteľ v čase svojej smrti bol slovenským občanom. Ak však ide o majetok, ktorý je v cudzine,
slovenský súd prejedná dedičstvo len vtedy, ak sa takýto majetok vydáva slovenským orgánom alebo
ak cudzí štát priznáva takýmto rozhodnutiam slovenských justičných orgánov právne následky.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o MPSaP slovenský súd prejedná dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v
Slovenskej republike, a) ak štát, ktorého je poručiteľ príslušníkom, ani nevydáva dedičstvo slovenských
občanov slovenským súdom, ani nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí štát
odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí, alebo b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak žiada
o to dedič, ktorý sa tu zdržuje, c) tiež vždy, ak ide o nehnuteľnosti ležiace na území Slovenskej republiky.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť. V danom
prípade súd na vec aplikoval ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom (ďalej len zákon o MPSaP), nakoľko nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.
650/2012zo4.7.2012,vzhľadomnadátumúmrtiaporučiteľa(dňa24.2.1982),spoukazomnaprechodné

ustanovenia upravené v jeho čl. 83 bod. 1 nemožno aplikovať a dvojstranná zmluva bližšie dedičské
veci neupravuje. Uznaniu citovaného rozhodnutia - Uznesenia Okresného súdu v Litoměřicích, sp.
zn. D 1434/93 zo dňa 14.4. 1995 v danom prípade bráni výlučná právomoc slovenských orgánov na
rozhodnutie vo veci, resp. český súd by nemal právomoc rozhodnúť vo veci, ak by sa na posúdenie
jeho právomoci použili ustanovenia citovaného § 45 zákona o MPSaP, keďže sa jedná o dedenie po

cudzincovi, pričom predmetom dedenia boli nehnuteľnosti ležiace na území SR. Vzhľadom na uvedené
súd v zmysle § 64 písm.a) zákona o MPSaP návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné. Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia
prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým olo rozhodnuté vo veci
samej, možno
odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym s kutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli
uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.