Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 41C/12/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512200704
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512200704.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou, v právnej veci

navrhovateľa: Bytové družstvo Petržalka, so sídlom Bratislava, Budatínska ul. č. 1, IČO: 00 169 765,
proti odporkyni: F. Q. - V., nar. XX. 7. XXXX, trvale bytom Q., Y. ul. č. 7, právne zastúpená advokátkou
T.. Danou Podhradskou, AK, Bratislava, Estónska ul. č. 16, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á vypratať 3-izbový byt č. XXX nachádzajúci sa v Bratislave na Y. ul. č. 7 na
11. poschodí a to do 15. dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku bez práva na bytovú náhradu.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý bol súdu doručený 17. 1. 2012, žiadal navrhovateľ, aby súd uložil odporkyni povinnosť

vypratať 3-izbový byt č. XXX v Bratislave na Y. ul. č. 7 do 3. dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
bez nároku na pridelenie bytovej náhrady. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa bola nájomníčkou
bytu, ale keďže si neplnila povinnosti vyplývajúce z nájmu tým, že neplatila nájomné a úhrady za
plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, nájom bytu jej vypovedal. Uplynutím
trojmesačnej výpovednej doby sa dňom 31. 12. 2011 nájomný pomer skončil a užíva ho bez právneho
dôvodu.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že zaplatila všetky nedoplatky spojené s užívaním bytu
ako aj súdny poplatok za toto konanie a poplatky navrhovateľa a v zmysle poučenia pracovníčky
navrhovateľa požiadala o uzavretie novej nájomnej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľa, odporkyne a svedkyne I. Y., oboznámil
sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise - dokladmi o vzniku nájomného vzťahu
a o jeho ukončení, dokladmi o doručení písomností a dokladmi o príjmových, majetkových pomeroch

odporkyne. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 1. 11. 1985 rozhodol navrhovateľ o pridelení bytu
č. XXX v Bratislave na Y. ul. č. 7, poschodie jedenáste do užívania odporkyne. Dohoda o odovzdaní
a prevzatí bytu bola podpísaná 13. 11. 1985, čím odporkyni vzniklo právo užívania označeného bytu.
Toto právo sa dňom 1. 1. 1992 zmenilo na právo nájmu bytu. Listom z 19. 8. 2011 navrhovateľ ako
prenajímateľ bytu tento nájom bytu odporkyni vypovedal a to z dôvodu hrubého porušovania povinností

vyplývajúcich z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu za čas dlhší ako tri mesiace a jej dlh v čase od 16. 2. 2011 do 31. 8. 2011 predstavoval 696,57
Eur. Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 8. 9. 2011. Trojmesačná výpovedná lehota začala plynúť
1. 10. 2011 a dňom 31. 12. 2011 sa nájomný pomer skončil. O predĺženie výpovednej lehoty z dôvoduhmotnej núdze odporkyňa nepožiadala. Dlh na nájomnom a spojených službách dodávaných do bytu
podľa výpovede zaplatila 7. 1. 2012 a dňa 7. 2. 2012 doplatila dlh vzniknutý k tomuto dňu.

Odporkyňa tvrdila, že o vzniku dlhu nemala vedomosť pretože vo vyúčtovaní nákladov za plnenia
spojené s užívaním bytu za obdobie roka 2009, vystaveného navrhovateľom 26. 5. 2010, jej tento
vyčíslil preplatok 908,89 Eur a tento mal byť započítaný na zálohové platby (mesačná zálohová platba
bola predpísaná vo výške po 148,48 Eur). Navrhovateľ jej však časť preplatku zarátal na poplatok
z omeškania. Vzhľadom na to, že zaplatila navrhovateľom vystavený platobný doklad z 14. 2. 2012,

označený ako späťvzatie výpovede nájmu bytu, vychádzala zo skutočnosti obnovenia nájomného
vzťahu.

Odporkyňa sa určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu na súde nedomáhala. Vypovedala, že vo
výpovedi označenom období úhrady za užívanie bytu neplatila, pretože nemala z čoho. Žila v jednej
domácnosti s dcérou P., ktorá študovala na strednej škole a so synom L.. Tento sa po ukončení

strednej školy v roku 2006 zamestnal, avšak od 18. 2. 2011 bol vedený úradom práce v evidencii
nezamestnaných. Následne sa od 16. 11. 2011 zamestnal. Jej manžel dňa XX. 6. XXXX zomrel.
Odporkyňa je zamestnaná a poberá vdovský dôchodok. Dcéra poberá sirotský dôchodok. V súčasnosti
žije s odporkyňou v jednej domácnosti aj jej matka L. ktorá podľa lekárskej správy z 18. 6. 2013 trpí
ochorením srdca a je odkázaná na pomoc tretej osoby.

Svedkyňa I. pracovníčka právneho oddelenia navrhovateľa svedecky vypovedala, že ju vyhľadala
odporkyňa a ona ju poučila o možnosti obnovenia nájmu, o čom však môže rozhodnúť na jej žiadosť len
predstavenstvo navrhovateľa. Poučila ju, že v takýchto prípadoch je dobré, ak žiadajúci má vyrovnané
všetky nedoplatky a zaplatí aj poplatky spojené s prebiehajúcim súdnym konaním a s jeho skončením na

návrh navrhovateľa. Odporkyňa bola jednoznačne poučená, že podanie žiadosti a vyrovnanie dlhov a
zaplatenie poplatkov neznamená automatické obnovenie nájmu, o tom musí rozhodnúť predstavenstvo
navrhovateľa. Pokiaľ je v platobnom doklade, vystavenom navrhovateľom dňa 14. 2. 2012, označený
účel platby - vypracovanie späťvzatia výpovede nájmu bytu, je to textový omyl, pretože za vypracovanie
listiny - späťvzatia výpovede nájmu bytu sa podľa Sadzobníka navrhovateľa platí 12,- Eur a 24,- Eur,

ktoré podľa tohto dokladu odporkyňa zaplatila, sa uhrádza za späťvzatie návrhu na vypratanie bytu.
Odporkyňa bola aj v minulosti neplatičom úhrad za užívanie bytu. Nájom bytu jej bol vypovedaný v roku
2007,2009a2010.Vovšetkýchtrochprípadochjejnavrhovateľpozaplatenínedoplatkovnájomnývzťah
obnovil.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Prenajímateľ môže nájom bytu vypovedať len z dôvodov, uvedených v zákone. Takýmto dôvodom je v
zmysle§711ods.1písm.d)OZajhrubéporušovaniepovinnostívyplývajúcichznájmubytu,spočívajúce
v neplatení nájomného alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako tri

mesiace.

Navrhovateľ z uvedeného dôvodu odporkyni nájom bytu vypovedal.

Keďže sa odporkyňa nedomáhala určenia neplatnosti výpovede na súde v lehote podľa § 711 ods. 6

OZ, súd sa otázkou jej platnosti nezaoberal.

Na margo tejto skutočnosti súd však poukazuje na nepravdivosť tvrdenia odporkyne, že nemala
vedomosť o výške dlhu, pretože navrhovateľ z preplatku vykázaného vo vyúčtovaní nákladov za plnenia
dodanédojejbytuvroku2009,ktoréhovýškabolaznámaažpomáji2010,odpočítaldlhnapríslušenstve

dlžnej istiny vo výške 503,43 Eur. Podľa účtovného dokladu navrhovateľa tzv. analýzy platieb, tento dlh
na príslušenstve zúčtoval navrhovateľ z platby odporkyne vykonanej dňa 23. 12. 2009, pričom to bola
sama odporkyňa, ktorá túto uhradenú sumu účelovo na zaplatenie príslušenstva dlžnej istiny - poplatku z
omeškaniaurčila(označilajuakoúroky600,-Eur).Preukazujetojejmailovýlistdoručenýnavrhovateľovi
dňa 14. 1. 2009.

K predĺženiu výpovednej lehoty o ochrannú šesťmesačnú lehotu (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
nedošlo, pretože odporkyňa jej stav hmotnej núdze navrhovateľovi ako prenajímateľovi najneskôr do
konca výpovednej lehoty (§ 710 ods. 3 veta druhá a tretia Občianskeho zákonníka) nepreukázala a aniv hmotnej núdzi nebola. Definícia stavu hmotnej núdze vyplýva z § 2 zákona č. 599/2003 Z. z a je to
stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné
minimumaobčanafyzickéosoby,ktorésasobčanomspoločneposudzujú,sipríjemnemôžuzabezpečiť

alebo zvýšiť vlastným pričinením. Odporkyňa bola zamestnaná a jej príjem k septembru 2011, kedy jej
bola doručená výpoveď bol 505,20 Eur brutto a 431,27 Eur netto, pričom sa prihliada na jej priemerný
mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred doručením výpovede. V roku 2010 mala
priemerný mesačný príjem 500,10 Eur a v roku 2011 bol 476,63 Eur. Okrem toho poberala aj vdovský
dôchodok 170,- Eur. Sumy životného minima sú upravené v § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. a ich výška

sa aktualizuje vždy k 1. júlu bežného roka. Za životné minimum fyzickej osoby sa s účinnosťou od 1. 7.
2011 považovala suma 189,83 Eur. Keďže spolu s ňou žila v domácnosti nezaopatrená, študujúca dcéra
za životné minimum by sa považoval úhrn súm 189,83 Eur a 86,65 Eur za nezaopatrené dieťa, spolu
276,48 Eur. Dcéra poberala aj sirotský dôchodok 120,- Eur, z ktorého sa pre účely posúdenia hmotnej
núdze za príjem nepovažuje 25 % (§ 45 ods. 4 písm. f) zákona č. 599/2003 Z.z.).

Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že výpoveď nájmu bytu spĺňa všetky
predpísané náležitosti, dôvod výpovede je v nej skutkovo i právne vymedzený tak, že ho nie je možné
zameniť s iným dôvodom. Výpoveď bola odporkyni účinne doručená, a na jej základe nájom bytu dňom
31. 12. 2011 zanikol. V konaní nebolo preukázané obnovenie nájomného vzťahu odporkyne k bytu.
Svedecká výpoveď I. Y. jednoznačne preukazuje, že poučila odporkyňu o postupe pri riešení možnosti

obnovenia nájomného vzťahu s dôrazom na konečné a jediné záväzné rozhodnutie predstavenstva
navrhovateľa, ktoré splnenie záväzkov žiadateľa môže síce pozitívne ovplyvniť, ale aj nemusí. Z listiny,
navrhovateľom vystaveného platobného dokladu z 14. 2. 2012, ktorý označil ako vrátenie nájmu,
alebo späťvzatie výpovede nájmu, nemohla odporkyňa dobromyseľne vyvodiť konkludentné obnovenie
nájmu bytu, pretože o postupe súvisiacom s obnovou nájomného vzťahu a o výlučnej kompetencii

predstavenstva navrhovateľa o tom rozhodnúť, vedela z poučenia svedkyne Ingrid Y. a odporkyňa sama
na to aj poukázala v jej písomnom vyjadrení k žalobe z 20. 2. 2012 Tu doslovne uviedla... uhradila
som všetky platby, a to aj za späťvzatie žaloby aj súdny poplatok. Podľa slov pracovníčky bytového
družstva, ak uhradím všetky pohľadávky, ktoré voči mne bytové družstvo má, budem si môcť podať
žiadosť o uzavretie novej nájomnej zmluvy. Bola som upozornená na to, že moju žiadosť musí schváliť

predstavenstvo družstva. Predstavenstvo družstva žiadosť odporkyne o obnovenie nájomného vzťahu
24. 9. 2012 zamietlo.

Od 1. 1. 2012 odporkyňa byt užíva bez právneho dôvodu a je povinná ho vypratať a odovzdať
navrhovateľovi a to bez práva na bytovú náhradu. Keďže nájomný pomer odporkyne k bytu z dôvodu

neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu skončil opätovne, je to už
štvrtá výpoveď z nájmu bytu a keďže odporkyňa nepreukázala, že je v hmotnej núdzi z objektívnych
dôvodov (je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere, za obdobie od januára 2013 do októbra 2013
mala priemerný netto príjem 403,24 Eur + vdovský dôchodok), nepatrí jej podľa § 712a ods. 3, 4, 5
OZ bytová náhrada.

Súd jej preto uložil povinnosť byt vypratať do 15. dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 160 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok - OSP) .
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Navrhovateľ, ktorý mal v konaní plný
úspech, nahradiť trovy konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15. dní odo dňa
jeho doručenia, písomne v 2 vyhotoveniach na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:

- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí
byť podpísané datované,
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti, odvolací súd odmietne.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.