Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2011

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 12C/47/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404899642
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2011:1404899642.16

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudcom JUDr. Ondrejom Krajčom v právnej veci žalobcu :
Správcovské bratislavské družstvo, so sídlom Drobného 27, Bratislava, IČO : 35 803 843, zast. Mgr.
KarolomHaťapkom,advokátomsosídlomNám.SNP22,Bratislava,protižalovanému:Stavebnébytové
družstvo Bratislava IV., so sídlom Polianky 9, Bratislava, zast. JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom so
sídlom Belinského 16, Bratislava, o zaplatenie 1.847,07.- Eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 1.847,07.- Eura, spolu s úrokmi z
omeškania vo výške 17,6 % ročne z dlžnej sumy od 1.9.2001 až do zaplatenia, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 1.369,36.- Eura, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, právnemu zástupcovi žalobcu, Mgr. Karolovi Haťapkovi, advokátovi so

sídlom Námestie SNP 22, Bratislava, na účet vedený vo VÚB, a.s., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v prejednávanej veci proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.847,07.- Eura s
príslušenstvom, titulom nevyplateného zostatku fondu údržby a opráv v súvislosti so zmenou správcu
bytovéhodomunaul.I.XXvBratislavezožalovanéhonažalobcu.Žalobcapoukázalnato,ženazáklade
zmluvy o výkone správy č. 85/2001, uzavretej v zmysle § 8 Zákona o vlastníctve bytov medzi vlastníkmi

bytov a nebytových priestorov v bytovom dome a Správcovským bratislavským družstvom, vykonáva
žalobca od 01.01.2002 správu tohto objektu. Do 31.12.2001 vykonával Správu bytového domu na ul.
I. XX žalovaný. V zmysle Zákona o vlastníctve bytov bol žalovaný povinný nevyčerpané prostriedky
určené na údržbu a opravy domu, bytov a nebytových priestorov v dome previesť na fond prevádzky,
údržby a opráv domu. Tento fond bol pre žalobcu zriadený na samostatnom bankovom účte a vedie ho
v zmysle Čl. III bod 4.1 písm. a/ zmluvy o výkone správy žalobca ako správca. Dňa 19.07.2001 žalovaný

uznal nevyčerpané prostriedky, určené na údržbu a opravy domu, bytov a nebytových priestorov v
dome k 31.12.2000 ako svoj dlh voči žalobcovi. Zároveň sa v uznaní dlhu zaviazal, že tvorba a
čerpanie FPÚO za obdobie od 1.1.2001 do 31.8.2001 bude predmetom konečného vyúčtovania, ktoré
spracuje do 31.11.2001. Keďže v určenej lehote nebolo konečné vyúčtovanie spracované, správca,
ako mandatár žalovaného, vyhotovil na základe dokladov k ročnej účtovnej závierky žalovaného za
rok 2001 dňa 12.3.2002 protokol o konečnom finančnom vyúčtovaní FPÚO, v ktorom potvrdzuje stav

vzájomných záväzkov a pohľadávok ku dňu ukončenia správy žalovaného, vo výške 55.644,80.- Sk.
Konečné vyúčtovanie bolo zrealizované 12.03.2003. Na základe tohto vyúčtovania vznikol žalovanému
voči žalobcovi dlh v uvedenej výške, pričom touto listinou z 12.03.2003, ktorú podpísala za žalovaného
jeho pracovníčka vo funkcií ekonomickej námestníčky, a za nového správcu Ing. Č.. Týmito dvoma
listinami, žalovaný potvrdil výšku dlžnej sumy.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Namietal, že tvrdenie o tom, že správu bytového
domu do 31.12.2001 vykonával žalovaný, je pravdivé len z časti. Žalovaný formálno-právne vykonávalsprávu na základe jednotlivých písomných zmlúv uzavretých s jednotlivými vlastníkmi bytov, ale celý
komplexný faktický výkon správy na zmluvnom základe odplatne realizoval žalobca až do 31.12.2001.
Vyplýva to z predloženej mandátnej zmluvy zo dňa 15.02.2001 na základe ktorej žalovaný ako správca

preniesol výkon správy bytového domu na žalobcu. Ďalej namietal, že vlastníci plnili na účet zriadený na
meno žalobcu, s ktorým od jeho zriadenia až do skončenia výkonu správy a s finančnými prostriedkami
na tomto účte nemal možnosť disponovať žalovaný a ani ním nedisponoval. Podľa jemu dostupných
informácií aj od 1.1.2002 tieto finančné prostriedky a účet ostali v dispozícií žalobcu. Čo sa týka
listinných dôkazov priložených k žalobe, k písomnému uznaniu dlhu, resp. Záväzku zo dňa 13.07.2001

uviedol, že takýto jednostranný právny úkon mal byť realizovaný so stavom k 31.12.2000. Podľa
platnej právnej úpravy obsiahnutej v § 558 Oz. Predstavuje uznávací prejav jednostranný právny úkon,
ktorým dlžník uznáva svoj dlh ku dňu jeho uznania. To znamená, že dlžník tvrdí, že v čase uznania
záväzku tento reálne existoval. Okrem iného z časového hľadiska popierajú uznávací prejav, nakoľko
v medziobdobí od 1.1.2001 do 13.07.2001, tak samotní vlastníci ako aj žalobca ako reálny správca
vykonávalidispozíciesfinančnýmiprostriedkami.Vlastníciuhrádzalinapredmetnýúčetpeňažnéplnenia

a žalobca vykonávajúci funkciu správcu z tohto účtu taktiež v rozhodnom období realizoval platby. Preto
okrem iného v čase uznania záväzku tento reálne, objektívne neexistoval, naviac v uznaní dlhu nie je
zohľadnenýnedoplatokvlastníkov,ktorík31.12.2000predstavovalčiastku289.937,-Sk.Týmtotvrdením
neguje prezumpciu písomne uznaného záväzku, ktorý čo do dôvodu aj výšky v čase uznania netrval.
Naviac v súvislosti s potvrdením zo dňa 12.3.2003 poukazuje na to, že v uvedenom čase žalobca

nebol oprávnený konať na miesto žalovaného ako správcu. Tiež poukázal na personálnu prepojenosť
osôb konajúcich za žalovaného so žalobcom, ktorí nekalo súťažným konaním a v rozpore s princípmi
poctivého obchodného styku, fakticky pripravili odporcu o výkon správy v bytovom dome na I. XX v
Bratislave. Napokon, žalovaný vzniesol v konaní kompenzačnú námietku, pričom tvrdil, že pohľadávky
na nedoplatkoch niekoľko násobne prevyšovali čiastku, ktorá je žalovaná ako istina v tomto konaní. V

tejto súvislosti poukázal na to, že účtovníctvo a všetky potrebné podklady nemá žalovaný k dispozícií,
nakoľko po skončení výkonu mandatára mu ich žalobca nevrátil.

Žalobca v nadväznosti na námietky žalovaného, osobitne kompenzačnú námietku, podľa ktorej
potvrdenie, ktoré sám vydal o tom konečnom vyúčtovaní fondu, nie je správne z dôvodu, že v tomto

vyúčtovaní nie sú zohľadnené nedoplatky vlastníkov v sume 289.937,- Sk, pričom výšku týchto
nedoplatkov ustálil podľa výpisu z počítačového zdroja, poukázal na to, že tento výpis nebol ani nie je
dostatočne verifikovaný a teda tieto údaje nie sú jednoznačne preukázané. Tento doklad je vytlačený,
resp. sa na ňom nachádza dátum tlače 1.12.2005 pričom obsah tohto dokumentu hovorí, že je to zostava
výsledkov ročného vyúčtovania za rok 2000. Majú za to, že pokiaľ by aj žalovaný preukázal takúto výšku

nedoplatkov, prípadný návrh na započítanie alebo iný právny úkon v tomto súdnom spore je premlčaný
vzhľadom na 3 ročnú premlčaciu lehotu, pretože sa to týka nedoplatkov za rok 2000. Z rovnakých
dôvodov namietajú aj hodnovernosť a opodstatnenosť zostavy výsledkov vyúčtovania za rok 2001, ktorú
predložil žalovaný. Žalovaný bol zodpovedný za riadne vedenie účtovníctva, čo vyplýva zo zákona o
vlastníctvebytov.Pokiaľúčtovníctvovykonávalnesprávne,jetopretotokonanieirelevantné,resp.pokiaľ

to vykonával iný subjekt na základe mandátnej zmluvy a žalovaný tvrdí, že ho vykonával nesprávne, tak
táto skutočnosť nemôže ísť na úkor vlastníkov bytov a nebytových priestorov a prípadnú škodu si má
riešiť mandát s mandatárom ak mu teda vznikla a nie prenášať prípadnú zodpovednosť na vlastníkov
bytov. Žalovaný nepreukázal, že žalovaná suma, ktorá predstavuje zostatok finančných prostriedkov,
ktorú aj sám potvrdil, je neoprávnená, že táto výška je nesprávna.

Súd v konaní vykonal dokazovanie všetkými listinnými dôkazmi predloženými zo strany oboch
účastníkov, najmä : Uznanie dlhu z 19.07.2001, Potvrdenie z 15.03.2002, Konečné vyúčtovanie z
12.03.2003, prehľad tvorby a čerpania fondu z 20.04.2002, Zmluva o výkone správy č. 86/2001,
mandátna zmluva zo dňa 15.02.2001, zoznamy platieb a zostavy výsledkov ročného vyúčtovania za rok

2000 a 2001 a ďalšími listinnými dôkazmi.

Na základe takto vykonaného dokazovania, vychádzajúc tiež zo skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné a tiež zo skutočností o ktorých mal vedomosť z úradnej činnosti, súd skutkový stav
podstatný pre rozhodnutie ustálil nasledovne :

Z uznania dlhu zo dňa 19.07.2001 je zrejmé, že v tomto uznaní žalovaný uznáva, že ku dňu 31.12.2000
predstavovalzostatokfondubytovéhodomuI.XXsumu136.254,29.-Skatútosumusazaviazalpreviesť
na účet vlastníkov predmetného bytového domu vedený žalobcom.Z potvrdenia zo dňa 15.03.2002 je zrejmé, že žalovaný potvrdzuje, že výška dlhu, ktorý mu vznikol v
súvislosti s ukončením zmluvy o výkone správy bytového domu I. XX, predstavuje k 31.12.2001 sumu

55.644,80.- Sk.

Z tabuľkového prehľadu zostatkov fondu údržby a opráv jednotlivých bytových domov, ktorý bol
dňa 12.03.2003 podpísaný Ing. S.u, ekonómkou žalovaného a Ing. Č., predsedom predstavenstva
žalovaného, vyplýva zostatok bytového domu I. XX (poradové č. 33) vo výške 55.644,80.- Sk.

Súd tiež pri ustálení skutkového stavu vychádzal zo skutočností, o ktorých mal vedomosť z konaní
vedených na tunajšom súde pod sp. zn. 8 C 279/2004 a 8 C 353/2004, konkrétne zo skutočností, o
ktorých poznatky získal z výpovede svedkyne Ing. S., vypočutej totožným zákonným sudcom. Táto
svedkyňa vo svojej výpovedi v oboch označených konaniach, v ktorých rovnako popisovala okolnosti
spracovania a podpisu dokumentu - tabuľkového prehľadu zostatkov fondu údržby a opráv jednotlivých

bytových domov, ktorý bol dňa 12.03.2003 podpísaný svedkyňou a Ing. Č., uviedla, že čo sa týka
tabuľky, ktorú spracovala, prvý krát v roku 2001, keď sa ukončil rok 2000, začiatkom roka 2001 tá
tabuľka nebola v takej podobe ako bola potom podpísaná 12.03.2003, vykonávala sa vtedy kontrola
stavov zostatkov fondov opráv, ktoré sa odsúhlasovali so zástupcami vlastníkov. Na konci roku 2001
dostalaúlohuvysporiadaťtabuľkovo,finančne,všetkydomy,tedaajdomy,ktorézSBDBAIVodchádzali.

Zostatky týchto domov sú uvedené v tabuľke v stĺpci - stav účtu. Za SBD BA IV preberali všetky bankové
výpisy z tých samostatných účtov domov, bol vypracovaný aj zoznam jednotlivých samostatných účtov
jednotlivých bytových domov aj o stave účtu k určitému dátumu, boli odovzdané SBD BA IV aj výpisy z
účtovanazákladetohopotomvyplnilastavúčtovvtabuľke.Keďsazjednotlivýchstĺpcovurobilvýsledok,
vznikli buď kladné alebo záporné výsledky, teda buď SBD BA IV dlhovalo bytovým domom alebo opačne.

Údaje v tabuľke, ktorú podpísala dňa 12.03.2003 boli spracované ku dňu ukončenia správy vo všetkých
bytových domoch, pričom v tej tabuľke sa nachádzajú len bytové domy, pri ktorých došlo k ukončeniu
výkonu správy. Zostatky fondov sa evidovali vždy, aj v prípade bytových domov, pri ktorých sa nekončil
výkon správy, ale táto tabuľka sa robila pri ukončení správy. Táto tabuľka bola vlastne aj vysporiadanie
so Správcovským bratislavským družstvom. To že išlo o vysporiadanie vie preto, lebo mala takú úlohu,

žekonkrétnemalavypracovaťtakútotabuľkupreúčelyvysporiadaniamedziSBDBAIVaSprávcovským
bratislavským družstvom, čo sa týka účtov domov. Túto tabuľku si aj odsúhlasovali, ona za SBD BA IV
a riaditeľ Správcovského bratislavského družstva Č.. Táto tabuľka bola pre nich podkladom na nejaké
potvrdenia a uznania dlhu, to ale už išlo mimo nej. Keď si potom neskôr porovnávala tie uznania alebo
potvrdenia s touto tabuľkou, bolo to zhodné. Svedkyňa po nahliadnutí do tabuľky na č. l. 22-24 potvrdila,

že ide o ňou podpísanú tabuľku, o ktorej hovorila vo svojej výpovedi. Svedkyňa ešte uviedla, že fond
údržby a opráv do zriadenia samostatných účtov jednotlivých bytových domov sa kumuloval na účte č.
406 v Poľnobanke, na ktorom sa kumulovali všetky prostriedky vlastníkov zo všetkých bytových domov
v správe SBD BA IV. Čo sa týka osudu prostriedkov na účte v Poľnobanke, svedkyňa uviedla, že nevie
o takom prevodnom príkaze, ktorým by sa boli tieto prostriedky previedli z účtu v Poľnobanke na účty

jednotlivých bytových domov, ona určite taký prevodný príkaz nepodpisovala.

Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu potom súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne :

Podľa § 8a ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho

roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za
predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí
domuaspoločnýchzariadenídomu,akoajoinýchvýznamnýchskutočnostiach,ktorésúvisiasosprávou
domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za
plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť,

je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov
a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky
písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby
a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke
na účty nového správcu alebo spoločenstva.

Žalobca sa v konaní ako súčasný (nový) správca predmetného bytového domu domáhal vyplatenia
zostatku peňažných prostriedkov nevyčerpaného fondu prevádzky, údržby a opráv predmetnéhobytového domu, teda majetku vlastníkov zo strany žalovaného ako pôvodného správcu, ktorý vykonával
správu bytového domu do 31.12.2001.

V prvom rade treba poukázať na to, že žalovanému povinnosť takéto peňažné prostriedky previesť
novému správcovi vyplýva z ustanovenia § 8a Zákona o vlastníctve bytov. Žalovaný namietal, že
previedol tieto prostriedky na nového správcu. Túto obranu žalovaného však súd nemohol akceptovať.
Bola by na mieste, pokiaľ by sa predmetné peňažné prostriedky nachádzali na účte, ku ktorému mal
žalobca dispozičné právo. V prípade peňažných prostriedkov, ktoré sú predmetom konania však išlo o

prostriedky, ktoré sa nachádzali a doposiaľ nachádzajú (nebol preukázaný opak) na účte žalovaného č.
406/1200 v Poľnobanke (teraz Unicredit bank Slovakia, a.s.), na ktorý boli poukazované nájomcami a
neskôr vlastníkmi bytov od počiatku odovzdania bytového domu do užívania. Preto peňažné prostriedky,
nachádzajúce sa účte v Tatra banke, a.s., ktorý bol založený až súčasným správcom a na ktorý
žalovaný nepreviedol žiadne prostriedky z účtu č. 406 v Poľnobanke, nemajú žiadny vzťah k predmetu
tohto konania a súd v tomto smere obranu žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú. Pre úplnosť možno

poukázať aj na to, že nesprávne vedenie účtovníctva nemôže samo o sebe spochybniť existenciu dlhu,
ktorá je zrejmá z ostatných vykonaných dôkazov.

Vo vzťahu k existencii dlhu a výške uplatnenej sumy možno uviesť, že z vykonaných dôkazov vyplynula
žalobcom tvrdená výška zostatku ku dňu ukončenia výkonu správy. K tomuto záveru súd dospel aj na

základe obsahu uznania dlhu z 19.07.2001, ktoré súd vyhodnotil ako platné uznanie dlhu v zmysle §
558 Občianskeho zákonníka, keďže obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a z vykonaných
dôkazov nevyplynula žiadna taká skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť neplatnosť tohto uznania dlhu.
V nadväznosti na námietku žalovaného, že toto uznanie nie je relevantné a je neplatné, nakoľko bolo
vystavené až dňa 19.07.2001, avšak osvedčuje výšku dlhu k 31.12.2000, možno uviesť, že táto okolnosť

nie je pre posúdenie tohto právneho úkonu významná. Predmetom uznania zo strany žalovaného totiž
nie je uznanie dlhu vo výške 136.354,29.- Sk ku dňu 19.07.2001, ale uznanie existencie dlhu v tejto
výške ku dňu 31.12.2000. Za takýchto okolností potom aj prípadné prírastky, či úbytky vo fonde údržby
a opráv medzi dňom 31.12.2000 a 19.07.2001 nie sú relevantné a nemajú žiadny vplyv na tento právny
úkon. Samotné toto uznanie však ešte nebolo dostačujúce pre ustálenie výšky neprevedeného zostatku

peňažných prostriedkov. Tú súd ustálil v spojení s potvrdením zo dňa 15.03.2002, a rovnako v spojení s
tabuľkovýmvyčíslenímzostatkovpodpísanýmdňa12.03.2003Ing.Č.aIng.S.asoskutočnosťami,ktoré
vyplynulizvýpovedesvedkyneIng.S.,oktorýchmalsúdvedomosťzkonanívedenýchnatunajšomsúde
pod sp. zn. 8 C 279/2004 a 8 C 353/2004. Taktiež existenciu dlhu potvrdzuje aj prehľad tvorby a čerpania
ROUBF z 20.04.2002. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že v konaní bola

preukázaná výška zostatku fondu, ktorý bol žalovaný povinný vyplatiť (previesť) žalobcovi ako novému
správcovi, v sume 55.644,80.- Sk, t.j. 1.847,07.- Eura. Nakoľko žalovaný žalobcovi na účet vlastníkov
doposiaľ túto zvyšnú dlžnú sumu neuhradil, súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie.

Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného možno uviesť, že túto súd vyhodnotila ako

nedôvodnú. V konaní sa totiž žalovanému nepodarilo preukázať, že by mu bol voči vlastníkom bytov
vznikla pohľadávka, ktorú žiadal započítať. Žalovaný preukazoval existenciu jeho pohľadávky, ktorú
žiadal započítať zostavou výsledkov ročného vyúčtovania. Vychádzajúc z predložených správ audítorov,
no tiež vzhľadom na charakter takejto listiny (ide len ničím neverifikovaný výtlačok obsahu databázy,
ktorej obsah závisí od toto, aké dáta boli do systému zadané žalovaným) zostavy výsledkov nie je možné

považovať za hodnoverné doklady na preukázanie údajov v nich uvedených. Ich význam a prípadnú
dôkaznú hodnotu naviac znižuje aj skutočnosť, že účtovníctvo u žalovaného, ako to skonštatovali
tiež viacerí nezávislí audítori, nebolo vedené v súlade s právnymi predpismi o účtovníctve. Preto súd
vyhodnotil kompenzačnú námietku žalovaného ako nedôvodnú a nemohol ju akceptovať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného je nepochybné, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením
dlžnej sumy istiny vo výške 55.644,80.- Sk, teda 1.847,07.- Eura, a to prvým dňom po márnom uplynutí
30 dňovej lehoty v zmysle § 8a Zákona o vlastníctve bytov, pričom omeškanie pretrváva aj v súčasnosti.
Preto súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazal žalovaného aj na
zaplatenie úrokov z omeškania. Čo sa týka výšky priznaných úrokov z omeškania, súd ich priznal

žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.. podľa aktuálnej výšky dvojnásobku diskontnej sadzby Národnej banky Slovenska k
prvému dňu omeškania, ktorá v nadväznosti na výšku diskontnej sadzby NBS predstavovala 17,6 %.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu
úspešný súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 1.369,36.- Eura, a to za zaplatený súdny
poplatok za návrh v sume 92,28.- Eura a tiež náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 163/2002

Z.z. a vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 1.277,08.- Eura, zo základu 1.847,07.- Eura za nasledovné úkony
právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia - JUDr. Tenczerová - 76,99 - Eura + paušálna náhrada 4,25.- Eura
2. podanie žaloby - 76,99 - Eura + paušálna náhrada 4,25.- Eura
3. písomné podanie z 29.12.2003 - 76,99.- Eura + paušálna náhrada 4,25.- Eura

4. odvolanie proti uzneseniu zo 16.8.2004 - 38,50.- Eura (podľa § 16 ods. 2 písm. c) vyhl. č. 163/2002
Z.z. - 1 zo 76,99.- Eura) + paušálna náhrada 4,51.- Eura
5. účasť na pojednávaní dňa 13.12.2005, odročenom bez prejednania - 20,33.- Eura (podľa § 14 ods.
3, druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 1 z 81,33.- Eura) + paušálna náhrada 4,98.- Eura
6. účasť na pojednávaní dňa 1.3.2007 odročenom bez prejednania - 20,33.- Eura (podľa § 14 ods. 4,
druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 1 z 81,33.- Eura) + paušálna náhrada 5,91.- Eura

7. účasť na pojednávaní dňa 15.11.2007 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 5,91.- Eura
8. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2008, odročenom bez prejednania - 20,33.- Eura (podľa § 14 ods. 4,
druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 1 z 81,33.- Eura) + paušálna náhrada 6,34.- Eura
9. písomné podanie z 23.9.2009 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 6,95.- Eura
10. účasť na pojednávaní dňa 25.9.2009 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 6,95.- Eura

11. účasť na pojednávaní dňa 29.9.2010 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,21.- Eura
12. písomné podanie z 10.11.2010 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,21.- Eura
13. účasť na pojednávaní dňa 23.11.2010 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,21.- Eura
14. účasť na pojednávaní dňa 2.2.2011, odročenom bez prejednania - 20,33.- Eura (podľa § 14 ods. 4,
druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. - 1 z 81,33.- Eura) + paušálna náhrada 7,41.- Eura

15. účasť na pojednávaní dňa 16.3.2011 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,41.- Eura
16. písomné podanie z 2.5.2011 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,41.- Eura
17. účasť na pojednávaní dňa 3.5.2011 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,41.- Eura
18. účasť na pojednávaní dňa 1.6.2011 - 81,33.- Eura + paušálna náhrada 7,41.- Eura

Súd nemohol priznať žalobcovi náhrad trov právneho zastúpenia za úkony : prevzatie a príprava
právneho zastúpenia JUDr. Jarmilou Váňovou a Mgr. Karolom Haťapkom. Súd už totiž priznal náhradu
trov právneho zastúpenia za úkon prevzatie veci a prípravu zastúpenia JUDr. Danielou Tenczerovou.
Je síce pravdou, že účastník konania, teda aj žalobca má právo nechať sa v konaní zastúpiť a tiež

právo zmeniť v priebehu konania advokáta, avšak pokiaľ udelenie plnomocenstva novému advokátovi
nie je zapríčinené objektívnymi okolnosťami (a takéto okolnosti v prejednávanej veci preukázané neboli),
nemožno od (hoci neúspešného) žalovaného, spravodlivo požadovať, aby znášal takto vzniknuté trovy
žalobcu,ktorýbezzjavnejpríčinyzmenilprávnehozástupcu.Takétotrovynemožnopovažovaťzaúčelne
vynaložené na uplatňovanie práv pred súdom v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a preto súd náhradu trov

za tieto úkony žalobcovi nepriznal.

Okrem toho za pojednávania konané dňa 13.12.2005, 01.03.2007, 31.01.2008 a 02.02.2011 súd
nemohol priznať plnú náhradu trov, nakoľko tieto pojednávania boli odročené bez prejednania veci a v
takomto prípade patrí advokátovi podľa § 14 ods. 4, druhá veta vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena iba vo

výške 1 plnej odmeny.

Napokon treba poukázať na to, že hoci právny zástupca žalobcu žiadal tarifnú odmenu pri všetkých
úkonoch právnej pomoci zvýšiť o DPH, súd nemal možnosť priznať takto zvýšenú odmenu (jej náhradu).
V priebehu konania totiž nebolo súdu predložené ani ako dôkaz označené potvrdenie o registrácii pre

DPH v prípade žiadneho z právnych zástupcov žalobcu a ani iným spôsobom nebolo preukázané, že
by niektorý z nich bol platiteľom DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho
písomného vyhotovenia na tunajšom súdeV odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha

(§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a);
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 205 ods. 2 O.s.p.)