Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/454/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715209419
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715209419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne B. T., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom O. J. XXXX/XX, XXX XX H., právne zastúpenej Ondrejka & Partners, s. r. o.
advokátska kancelária so sídlom J. Kozáčeka 5, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 985, proti žalovanému B.
T., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. J. XXXX/XX, XXX XX H., t. č. F. C. A. D. L. O. M. B., Q.
XXXX/X, XXX XX O., o zaplatenie 1.530,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/242/2015-75 zo dňa 21. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 21. 06.
2016 uložil žalovanému povinnosť, aby žalobkyni zaplatil istinu 1.530,- Eur spolu 5,05 % ročným úrokom
z omeškania z tejto sumy od 23. 06. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvý
výrok),pričomotrováchkonaniabuderozhodnutédo30dníodprávoplatnostirozhodnutia(druhývýrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30. 06. 2015
domáhala zaplatenia istiny 1.530,- Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 23.

06. 2015 do zaplatenia z dôvodu, že v byte, ktorý je predmetom nájmu žije so synom - žalovaným.
Jej bývalý manžel byt neužíva. Skutkovo mal okresný súd preukázané, že byt č. XXX vo vchode č. XX
bytového domu súpisné číslo XXXX vo H. je podielovým spoluvlastníctvom W. T. a B. T. s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu každého z nich 1 (výpis z listu vlastníctva č. XXXX Okresného úradu H.,
katastrálneho odboru pre katastrálne územie H.). Žalovaný nespochybnil, že v byte býva. Okresný súd
zistil úhrady po 100,- Eur za júl 2013 dňa 08. 07. 2013, za august 2013 dňa 07. 08. 2013, za september
2013 dňa 09. 09. 2013, za október 2013 dňa 09. 10. 2013, za november 2013 dňa 09. 11. 2013, za

december 2013 dňa 06. 12. 2013, za január 2014 dňa 08. 01. 2014, úhrady za február 2014 dňa 07. 02.
2014 vo výške 50,- Eur, 26. 02. 2014 vo výške 15,- Eur a 27. 02. 2014 100,- Eur, po 100,- Eur za apríl
2014 dňa 07. 04.2 014, za máj 2014 dňa 06. 05. 2014, za jún 2014 dňa 06. 06. 2014, za júl 2014 dňa
09. 07. 2014, za august 2014 dňa 09. 08. 2014, za september 2014 dňa 07. 09. 2014, za október 2014
dňa 10. 10. 2014, za november 2014 dňa 07. 11. 2014, za december 2014 dňa 05. 12. 2014, za január
2015 dňa 09. 01. 2015, za február 2015 dňa 07. 02. 2015, za máj 2015 dňa 06. 05. 2015, spolu vo výške
2.065,- Eur. Náklady vynaložené na platby za odber elektrickej energie boli preukázané za júl 2013 dňa

01. 07. 2013 vo výške 37,- Eur, za august 2013 dňa 05. 08. 2013 vo výške 37,- Eur, za október 2013
08. 10. 2013 vo výške 37,- Eur, za november 2013 dňa 15. 11. 2013 vo výške 37,- Eur, za december
2013 dňa 06. 12. 2013 37,- Eur, za január 2014 dňa 09. 01. 2014 vo výške 37,- Eur, za február 2014
dňa 06.02.2014 vo výške 37,- Eur, za marec 2014 dňa 06.03.2014 vo výške 37,- Eur, za máj 2014 dňa09. 05. 2014 vo výške 27,50 Eur, za jún 2014 dňa 06. 06. 2014 vo výške 27,50 Eur, za júl 2014 dňa
11. 07. 2014 vo výške 27,50 Eur, za august 2014 13. 08. 2014 27,50 Eur, za september 2014 dňa 05.
09. 2014 vo výške 27,50 Eur, za október 2014 dňa 10. 10. 2014 vo výške 27,50 Eur, za november 2014

dňa 07. 11. 2014 27,50 Eur, za december 2014 dňa 09. 12. 2014 vo výške 27,50 Eur, za január 2015
dňa 08. 01. 2015 vo výške 27,50 Eur, za február 2015 dňa 11. 02. 2015 vo výške 27,50 Eur, spolu vo
výške 571,- Eur. Náklady vynaložené za odber plynu okresný súd zistil za august 2013 dňa 05. 08. 2013
vo výške 25,- Eur, za november 2013 dňa 15. 11. 2013 25,- Eur, za máj 2014 09. 05. 2014 vo výške
22,- Eur, za august 2014 dňa 12. 08. 2014 vo výške 22,- Eur, za november 2014 dňa 07. 11. 2014 vo

výške 22,- Eur, za december 2014 dňa 05. 12. 2014 vo výške 22,- Eur a za február 2015 dňa 11. 02.
2015 vo výške 8,- Eur, spolu vo výške 146,- Eur. Náklady vynaložené na platby za televízne služby po
13,90 Eur za júl 2013 dňa 01. 07. 2013, za júl 2013 dňa 08. 07. 2013, za júl 2013 dňa 11. 07. 2013,
za august 2013 dňa 05. 08. 2013, za september 2013 dňa 03. 09. 2013, za október 2013 dňa 08. 10.
2013, za november 2013 dňa 15. 11. 2013, za január 2014 dňa 09. 01. 2014, za marec 2014 dňa
06. 03. 2014, za apríl 2014 dňa 07. 04. 2014, za máj 2014 dňa 09. 05. 2014, za jún 2014 dňa 06. 06.

2014, za júl 2014 dňa 11. 07. 2014, za august 2014 dňa 12. 08. 2014, za september 2014 dňa 05. 09.
2014, za október 2014 dňa 10. 10. 2014, za november 2014 dňa 07. 11. 2014, za december 2014 dňa
08. 12. 2014, za január 2015 dňa 08. 01. 2015, za február 2015 dňa 11. 02. 2015, spolu vo výške 139,-
Eur. Nárok voči žalovanému pozostáva zo súm 1.032,50 Eur + 285,20 Eur + 73,00 Eur + 139,00 Eur.
Žalobkyňa písomne žalovaného vyzvala na zaplatenie dlhu prostredníctvom svojho zástupcu listom z

10. 06. 2015, ktorý mu bol doručený 11. 06. 2015. Žalovaný dlh nezaplatil uvedúc, že nemá z čoho platiť.
Poukázal na to, že prerábal obývačku a kuchyňu a predložil potvrdenia, pokladničné doklady.
Právne okresný súd zdôvodnil rozsudok vznikom bezdôvodného obohatenia u žalovaného s poukazom
na § 451 ods. 1, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Žalovaný v
uvedenom byte žije so žalobkyňou, ale nijakým spôsobom neprispieva na služby spojené s užívaním

bytu. Predložené doklady o rekonštrukcii obývačky a kúpeľne nemajú vplyv na to, že je povinný platiť
polovicu služieb spojených s užívaním bytu. Z dôvodu omeškania súd prvej inštancie žalovanému uložil
ajpovinnosťzaplatiťúrokzomeškaniavovýškeurčenej§3nariadeniač.87/95Z.z..Vovýrokurozsudku
súd prvej inštancie skonštatoval, že o trovách konania rozhodne samostatne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, čo odôvodnil poukazom na § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.

p.“).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie zdôvodnené poukazom
na § 667 ods. 1 Tr. por. (zrejme mal na mysli OZ, pozn. odvolacieho súdu). Odvolateľ tvrdil, že
predchádzajúcou ústnou dohodou sa s matkou a otcom dohodli, že im bude prispievať na nájom len

vo výške, v akej sa mu bude dať platiť s ohľadom na náklady súvisiace s rekonštrukciou, ktorá stála
1.500,- Eur, preto sa mu nedarilo prispievať na nájom v takej výške, ako je uvedené v rozhodnutí. Matka
(žalobkyňa) súhlasila nielen s rekonštrukciou, ale aj s tým, že bude prispievať len vo výške, ako sa mu
bude dať. Súhlasila aj s tým, že on od nej nebude požadovať peniaze za rekonštrukciu, čo sa zohľadní
pri prispievaní na nájomné. Žiadal, aby odvolací súd bral do úvahy cenu rekonštrukcie a zohľadnil ju

pri ďalšom rozhodovaní.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že napadnutý rozsudok je vecne správny a spravodlivý.
Žalovaný uvádza zákonné ustanovenie týkajúce sa vykonávania zmien na veci v súvislosti s nájomnou
zmluvou, ktorá medzi stranami sporu nebola uzatvorená. Okresný súd sa predloženými dokladmi

preukazujúcimi rekonštrukciu bytu zaoberal a vyhodnotil, že nemali vplyv na povinnosť platiť polovicu
služieb spojených s užívaním bytu. Dôkazy predložené žalovaným v konaní pochádzali z obdobia po
podaní žaloby. Žalovaný nijakým spôsobom na úhradu služieb spojených s užívaním bytu neprispieval
niekoľko rokov, všetky náklady musela žalobkyňa znášať sama, čo ju dostávalo do značných finančných
problémov. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mala súhlasiť s jeho príspevkami len vo

výške, v akej sa mu bude dať. Pred podaním žaloby akékoľvek úhrady nákladov odmietal, správal sa
k nej hrubo a urážlivo, nereagoval ani na písomnú výzvu jej právneho zástupcu. Žalovaný neprispieval
na služby spojené s užívaním bytu ani ďalší rok po podaní žaloby. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný v duplike žalobkyne potvrdil, že medzi ním a žalobkyňou nebola uzatvorená nájomná
zmluva. Aj keď so žalobkyňou mali medzi sebou menšie nezhody, pomáhal jej. Po čiastočnej
rekonštrukcii matka byt predala a presťahovala sa, on zostal bez domova. Do výkonu trestu mu posiela
finančné prostriedky a do telefónu mu zakaždým tvrdí, že žalobu stiahne.5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.
z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

6. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku, proti ktorému je

odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania podaného žalovaným (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisu a
odvolaním napadnutým rozhodnutím odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav
veci v potrebnom rozsahu, vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolací súd sa (v súlade s §
387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje s dostatočne presvedčivým odôvodnením rozsudku súdu prvej

inštancie. Rozsudok okresného súdu stručne vysvetľuje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a ako vec právne
posúdil, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) preto poukazuje len
na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené v odvolaní.

7. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu účinne sa zaoberať
námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi účastníkov, avšak s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS 220/08). To, že právo na riadne
odôvodneniesúdnehorozhodnutiapatrímedzizákladnézásadyspravodlivéhosúdnehokonaniavyplýva

z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

8. Definíciu bezdôvodného obohatenia obsahuje Občiansky zákonník v § 451 ods. 2. Majetkovým
prospechom vo všeobecnosti je potrebné rozumieť získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v
peniazoch. Žalobkyňa už v žalobe poukazuje na to, že žije v spoločnej domácnosti so žalovaným, ktorý

je schopný sám sa živiť a plniť svoje povinnosti prispievať na náklady domácnosti. Pojmovým znakom
domácnosti podľa § 115 OZ je okrem trvalého spolužitia jej členov aj spoločné uhrádzanie nákladov
na ich potreby. Skutočnosť, že osoby tvoriace spoločnú domácnosť prispievajú na úhradu spoločných
potrieb vyplýva zo spotrebného spoločenstva viacerých osôb. Ako vysvetľuje judikát publikovaný pod
číslom R 34/1960, jednotliví členovia spoločnej domácnosti prispievajú na úhradu spoločných potrieb

podľa svojich možností a schopností a podľa potrieb sa členovia domácnosti podieľajú na všetkých
výhodách tohto spoločenstva (spoločné bývanie, stravovanie, ošatenie, výlety a pod.). Bezdôvodné
obohatenie vzniká na úkor vlastníka aj užívaním jeho vecí bez právneho dôvodu. Neoprávnený užívateľ
získava majetkový prospech zodpovedajúci čiastke obvykle vynakladanej v danom mieste a čase na
užívanie takej veci napríklad formou nájmu.

9. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný užíval byt patriaci do podielového spoluvlastníctva
(žalobkyňa v žalobe nesprávne uvádza, že ide o nájom bytu) jeho rozvedených rodičov W. T. a
žalobkyne, s ktorou žil v spoločnej domácnosti. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol riadne o svojich
procesných právach a povinnostiach poučený, vrátane poučenia o dôkaznej povinnosti a následkoch jej

nesplnenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného do 30. 06. 2016. V písomnom vyhotovení rozsudku bol
riadne poučený aj o odvolacích dôvodoch. Odvolacie tvrdenie o tom, že ústnou dohodou sa s matkou a
otcom dohodli, že im bude prispievať na nájom len vo výške, v akej sa mu bude dať platiť s ohľadom na
nákladysúvisiacesrekonštrukciou,ktorástála1.500,-Eur,žalovanývkonanípredsúdomprvejinštancie
neuviedol. Tzv. novoty v odvolacom konaní (prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v

konaní pred súdom prvej inštancie) možno v odvolaní použiť okrem iného len vtedy, ak ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol použiť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d) CSP). Tejto právnej
úprave do 30. 06. 2016 zodpovedala právna úprava obsiahnutá v § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p..
Uvedené tvrdenie žalovaný mohol predniesť a preukázať už v konaní pred súdom prvej inštancie.10. Na pojednávaní dňa 21. 06. 2016 žalovaný uviedol, že nemá z čoho platiť a prerábal kuchyňu aj
obývačku, o čom má potvrdenie; predložil do spisu originály pokladničných dokladov. Odvolací súd sa z

hľadiska skúmania procesných podmienok zaoberal tým, či tento prejav vôle nebol vzájomnou žalobou,
alebo išlo len o prostriedok (procesnej) obrany voči žalobe. Podľa § 97 O. s. p. (teraz § 147 CSP) mohol
žalovaný uplatniť svoje právo voči žalobkyni vzájomnou žalobou. Podľa § 98 O. s. p. (§ 147 ods. 2
CSP) je vzájomnou žalobou i prejav žalovaného, ktorým voči žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na
započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje

taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

11. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný v tomto konaní vzájomnú
žalobu nepodal. Vzájomná žaloba ako podanie vo veci samej musí spĺňať všeobecné náležitosti
podľa § 127 CSP (do 30. 06. 2016 § 42 ods. 3 O. s. p.) a osobitné náležitosti žaloby podľa §
132 a nasl. CSP ( do 30. 06. 2016 § 79 ods. 1, 2 O. s. p.). Žiadne podanie spĺňajúce uvedené

náležitosti žalovaný doteraz nepodal. Rovnako žalovaný v prebiehajúcom konaní riadne, zrozumiteľne
a účinne nevzniesol kompenzačnú námietku podľa predpisov hmotného práva (§ 580 a § 581 OZ) a
nebránil sa prostredníctvom započítania pohľadávky (riadne netvrdil naplnenie zákonných predpokladov
započítania pohľadávok).

12. Ustanovenie § 667 ods. 1 OZ, na ktoré poukazuje odvolateľ, rieši právny pomer nájomcu a
prenajímateľa veci. Existencia nájomného pomeru medzi žalobkyňou a žalovaným nebola preukázaná,
dokonca žalovaný v duplike výslovne uvádza, že „vo vzťahu k predmetnému bytu nebola uzatvorená
žiadna nájomná zmluva“.

13. Výšku žalovanej pohľadávky žalovaný v odvolaní nenamietol, preto nebola predmetom odvolacieho
prieskumu.

14. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Odvolateľ podal odvolanie voči celému
rozsudku, teda spochybnil aj výrok o trovách konania. Okresný súd však o dôvodnosti a výške náhrady

trov konania nerozhodol, preto odvolací súd nemohol vecne preskúmať správnosť výroku o trovách
konania.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorej vzniklo voči žalovanému

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania,
o výške ktorých v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).