Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/422/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206166
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7615206166.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu
JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Dany Bystrianskej v exekučnej veci oprávneného: Rapid life životná
poisťovňa, a.s., sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, proti povinnému: W. Š., T.. XX.XX.XXXX,
H. D. XXX, G. Š., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Exekútorský úrad Kupeckého
29, Košice pod sp.zn. Ex 1862/2015, o vymoženie 72,03 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 16Er/290/2015-18 zo dňa 29.07.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol.

2. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že dňa 15.04.2015 bola
Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti istiny 72,03 Eur s príslušenstvom, trov konania
276,- Eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 16,50 Eur a trov exekúcie.

Súd prvej inštancie zistil, že exekučným titulom je Rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom
Košice, rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom sp. zn.: 3C/2752/2012 zo dňa 19.01.2012, právoplatným
a vykonateľným dňom 03.07. 2012. Týmto rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému
sumu 72,03 Eur a trovy rozhodcovského konania v sume 276 Eur. Uviedol, že pohľadávka uplatnená
žalobou vznikla z poistenia uzatvoreného dňa 14.11.2008 poistnou zmluvou č. 4483590009. Právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie bola dohodnutá v časti XV. ods. 2 poistných podmienok, ktoré boli

súčasťou poistnej zmluvy.

3. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzatvorená dňa 14.11.2008 poistná zmluva č. 4483590009,
ktorá obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila - povinného o tom, že bol oboznámený
so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie (ďalej len "VPP"), ktoré je súčasťou
poistnej zmluvy. Podľa čl. XV. VPP sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné spory sa rozhodnú v

rozhodcovskom konaní, pričom na konanie je príslušný rozhodcovský súd, ktorého určí poisťovňa. VPP
obsahujú aj osobitné zmluvné dojednania, kde podľa ods. 3, obe zmluvné strany vyjadrujú svoju vôľu
v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu podľa XV. časti VPP. Podľa ods. 4
Osobitných zmluvných dojednaní poistník môže v lehote 30 dní od podpisu zmluvy individuálne písomne
odmietnuť ustanovenia časti XV. VPP a to bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo podmienený
zvyšok poistného vzťahu. Osobitné zmluvné dojednania sú podpísané povinným.4. Súd citoval ustanovenie § 243d ods. 1 a 2, § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok") v platnom znení, § 45 ods.
1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZRK"), § 52 ods. 1 až 4, § 53

ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
len "OZ") v platnom znení a uviedol, že poistná zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovení OZ. Z predložených listín podľa jeho názoru nie je zrejmé
to, aby povinný pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. To,
že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, vyplýva aj z toho, že spotrebiteľské zmluvy, sú zmluvy,

ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené
na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv.
Uvedené je zjavné aj v danej veci. Exekučný titul v tejto veci bol vydaný na základe poistnej, ktorá
je spotrebiteľskou zmluvou. Súčasťou všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy je aj rozhodcovská doložka, uvedená v čl. XV. Túto rozhodcovskú doložku súd
prvej inštancie považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedeného článku je podľa neho

zrejmé, že oprávnený od začiatku vzťahu sledoval to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto
vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý má právo vybrať výlučne oprávnený. Ďalej konštatoval, že
rozhodcovské konanie sa tak uskutočnilo na rozhodcovskom súde podľa výberu oprávneného bez toho,
aby tento výber mal povinný možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť.

5. Súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nie je riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie (je materiálne nevykonateľný). Okrem toho povinný podľa
rozhodcovskej doložky nemal možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím došlo k
narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom
zmluvyvopredvzdalprávanaúčinnúprávnuobranu.Vsúvislostisuvedenýmpoukázalajnarozhodnutie

najvyššieho súdu SR č. k.: 6Cdo /1/2012. Vzhľadom na uvedené, keďže rozhodcovská doložka, na
základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie je neplatná a rozhodcovský rozsudok vydaný v
tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov
uvedených v ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

7. Namietal, že súd prvej inštancie je oprávnený preskúmať len to, či rozhodcovský rozsudok má
nedostatky uvedené v § 40 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalšie

dôvody šetrenia okolností predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému
súdu zverené. Uviedol, že Exekučný poriadok takúto právomoc exekučným súdom nepriznáva (§ 243d
ods. 1 a 2 EP) a preto súd v danom prípade prekročil svoje právomoci priznané mu zákonom č. 233/1995
Z. z., čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave zo dňa 26.06.2013, sp. zn.: 18CoE/132/2013.

8. Ďalej oprávnený uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa neobstojí, nakoľko
povinnému v žiadnom prípade nebola odňatá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. V
tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie SD EÚ C-342/13 Szebestyény, podľa ktorého národný súd je pri

posudzovaní podmienky podľa písmena q) prílohy smernice dôsledne verifikovať, či zámerom spornej
klauzuly je vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa podať žalobu či akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd. Súdny dvor teda jasne vysvetlil, že rozhodcovská doložka je len vtedy neprijateľná,
ak bolo úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí rozhodcovského
konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok. taktiež namietal záver súdu o

tom, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Mal za to, že spotrebiteľ mal možnosť sa
s ňou riadne oboznámiť a tiež ju mal možnosť ovplyvniť.

9. Poukázal na čl. XV. VPP zo dňa 21.05.2007, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy podľa ustanovenia
§ 788 ods. 3 OZ. Povinná svojim podpisom pod VPP však iba potvrdila prevzatie jedného rovnopisu

poistnej zmluvy a VPP a jej podpis má výlučne deklaratórny charakter. Preto má za to, že rozhodcovská
doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola platne dojednaná, ale bola i individuálne vyjednaná, a to
od VPP oddelených Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú podpísané poistníkom
i sprostredkovateľom poistenia a ich podpisy majú konštitutívny charakter.10. Uviedol, že napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či
neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať

neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v napadnutom rozhodnutí učinil, čo
treba odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia exekučného súdu, že sa v danom prípade jedná
o spotrebiteľský vzťah, a preto nie je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci
exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 EP a niet preto
dôvodu pre podporné použitie O. s. p., ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia,

exekučný súd riadne nezdôvodnil. Absencia takejto argumentácie zo strany exekučného súdu bráni
účastníkovi v realizácii jeho procesných práv, čím sa mu zmenšuje rozsah možnosti riadne konať
pred súdom. V tejto súvislosti oprávnený má za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je
nepreskúmateľné, čo má za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a
odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.

11. Oprávnený s poukazom na uvedené má za to, že v danom konaní došlo k porušeniu legitímneho
očakávania oprávneného v spojení s porušením práva na kontradiktórnosť konania a tým aj práva
na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 Listiny. Exekučný súd
prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom a judikatúrou SD EÚ (Austurcom C -
40/008). Nakoľko nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky,

ktoré predchádzali exekučnému titulu a konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, možno takéto
konanie súdu hodnotiť ako neprípustné.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov bol Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

13. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané

odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 - 384 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie po vecnej stránke a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne
správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 3C/2752/2012 zo
dňa 19.01.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Košice, rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka
uvedená v XV. časti (Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok oprávneného, na
ktorú odkazuje bod 2. Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4483590009

uzatvorenej dňa 14.11.2008 medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi oprávneným a
povinným, ktorý vznikol na základe predmetnej poistnej zmluvy, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim
sa ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo nenamietal ani oprávnený.

15. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

16.Priskúmaní,čiexekučnýtitulbolvydanýorgánomnatooprávneným,máexekučnýsúdprávoposúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21. 03. 2012 "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.
j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosťrozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

17. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na
ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

18. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa."

19. Oprávnený v podanom odvolaní namietal nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako
neprijateľnej, a teda neplatnej podmienky.

20. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

21. Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že medzi neprijateľné podmienky Občiansky zákonník príkladmo
zahŕňa aj dojednanie rozhodcovskej doložky, resp. rozhodcovskej zmluvy, vyžadujúcej od spotrebiteľa
výlučne riešenie sporov s dodávateľom v rozhodcovskom konaní.

24. Rozhodcovská doložka upravená v XV. časti - "Rozhodcovské konanie", v bode 1. Všeobecných

poistných podmienok obsahuje znenie; že "poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom".

25. Na závere Všeobecných poistných podmienok sú (aj) Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k
poistnej zmluve č. 4483590009, ktoré v bode 2. obsahujú znenie; že "poistník (poistený) a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu

účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku".

26. Touto úpravou je fakticky odopretá možnosť spotrebiteľovi brániť svoje práva pred všeobecným
súdom, čím reálne dochádza k narúšaniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech

spotrebiteľa.

27. Rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná. Je súčasťou poistných zmluvných
podmienok oprávneného a vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Spotrebiteľ nemal na výber,
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, a mohol len zmluvu ako celok

odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej
súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, a teda ajrozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť,
ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepredtlačenéhoformulárapoistných
podmienok) aj "Osobitné zmluvné dojednania" odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda

doložku uvedenú v poistných podmienkach.

28. Námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade (jednoznačne) individuálne
dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených
skutočností nedôvodná.

29. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

31. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo Všeobecných poistných podmienkach v
prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom

predkladaní zmluvných podmienok, ktorými oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu
súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si
povinný osobitne vymienil jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol
nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných poistných podmienkach
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a to aj napriek tomu, že

povinný podpísal "osobitne" Osobitné zmluvné dojednania, ktoré sa nachádzajú v závere Všeobecných
poistných podmienok, sú teda súčasťou formulárovej zmluvy a z ich predtlače nevyplýva, že sa mohli
dať individuálne ovplyvniť.

32. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam

posudzovaniakritérií,čisajednáoneprijateľnúpodmienkuzvýraznenýtým,ženajejzákladesadeleguje
právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci
pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne
mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že
z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal. Odvolací súd v danej veci

je presvedčený o tom, že povinný nemal skutočne vôľu uzavrieť rozhodcovskú doložku.

33. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky vecne správny.

34. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že aj napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne

došlo k narušeniu Smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v
neprospech spotrebiteľa (dlžníka) v tomto prípade povinného. Spotrebiteľ sa podpisom Všeobecných
poistných podmienok, obsahom ktorých bola aj táto "rozhodcovská doložka", reálne vopred vzdal práva
na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo
je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom (neprimeranou podmienkou).

35. Odvolací súd k tomu ďalej uvádza, že v obdobnej veci o sťažnosti oprávneného - Rapid life
životná poisťovňa, a. s., rozhodol svojim posledným nálezom Ústavný súd Slovenskej republiky sp.
zn.: I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
základné právo oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu podľa Ústavy Slovenskej republiky

porušené nebolo, pretože postup a rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré vychádza z aplikácie
konkrétnej procesnoprávnej úpravy, nemožno v zásade hodnotiť ako porušovanie základných práv a
slobôd. Úlohou Ústavného súdu pri rozhodovaní nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného
rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek na rozhodnutie, ale posúdenie
ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti rozhodnutia. Všeobecné súdy sa v odôvodnení rozhodnutia

majú zaoberať nosnými dôvodmi odvolania účastníka konania aj keď nie podľa predstáv toho ktorého
účastníka konania. Ústavný súd nie je oprávnený ani povinný myšlienkové postupy všeobecného súdu,
uvedené v odôvodnení rozhodnutia, hodnotiť a nahrádzať. Ústavný súd nemôže suplovať ani nahrádzať
právomoc súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej Ústavný súd v tomto rozhodnutípoukázal, že vývoj právnych názorov všeobecných súdov v obdobných prípadoch nemožno automaticky
stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je prípadná odlišnosť týchto
právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.

36. Odvolací súd preto vzhľadom na uvádzaný Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky v obdobnej
veci a vzhľadom na vývoj súdnej praxe v spotrebiteľských sporoch a rozhodovacej činnosti súdov
Slovenskej republiky a Európskeho súdneho dvora dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
posúdil, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, a preto vydaný rozhodcovský

rozsudok na základe neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky nezakladá jeho vykonateľnosť pre toto
exekučné konanie, a preto súd prvej inštancie správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

37. Keďže podstatným pre rozhodnutie vo veci bolo posúdenie rozhodcovskej doložky účastníkov
konania, odvolací súd sa už ďalšími odvolacími námietkami oprávneného nezaoberal.

38. Súd prvej inštancie správne podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keď zistil, že rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej
doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom

konaní.

39. Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvej inštancie
pri preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

40. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP.

41. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že žiadna strana konania nemá nárok na ich náhradu, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný

a povinnému žiadne trovy konania nevznikli.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2

CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor

môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).