Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sa/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7016200968
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7016200968.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: D. I. I., narodený

XX.XX.XXXX, trvalý V. L. X, I. Z., R. I. D., V. K. U., B. W. Y., prechodný pobyt O. Č.. XXXX/X, W. K. B.,
zastúpený Advokátska kancelária Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01
Košice, IČO 47 240 482, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Prezídia policajného
zboru, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 10 Prešov, o
správnej žalobe zo dňa 18.08.2016 o preskúmanie rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej
polície zo dňa 12.07.2016 sp. zn. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 18.08.2016 (č.l. 1-6 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovanéhoč.PPZ-HCP-PO2-154-001/2016zodňa12.07.2016vspojenísprvostupňovýmrozhodnutím
Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice č. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa
01.06.2016 a vrátenia veci na ďalšie konanie Oddeleniu cudzineckej polície Policajného zboru Košice
ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa. Zároveň si uplatňoval trovy tohto konania.

2. Mal za to, že rozhodnutím vydaným v konaní o administratívnom vyhostení bol ukrátený na
svojich právach a právom chránených záujmoch, keďže rozhodnutie o odvolaní sp. zn. PPZ-HCP-
PO2-154-001/2016 zo dňa 12.07.2016, ktoré vydal žalovaný, je z viacerých dôvodov nezákonné a
nesprávne. Za nezákonné ho považoval z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), g) Správneho
súdneho poriadku a napadal ho v celom rozsahu.

3. V prvom rade ho považoval za nezákonné z dôvodu, že ním žalovaný potvrdil rozhodnutie

o administratívnom vyhostení prvostupňového orgánu, ktoré bolo vydané v čase, keď sa žalobca
oprávnenezdržiavalnaúzemíSRaprebralvodôvodnenírozhodnutianesprávnyvýkladprvostupňového
orgánu o počítaní lehoty na opustenie Slovenskej republiky. Ohľadne toho uviedol, že dňa 01.06.2016
sa dostavil na prvostupňový orgán za účelom podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu (správne
tolerovaného) v zmysle zákona o pobyte cudzincov, pričom v danom čase sa zdržiaval na území
Slovenskej republiky oprávnene a plne v súlade so zákonom, nakoľko dňa 08.01.2015 bola uznesením
Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Scud/19/2014-25 odložená vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného

č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 (t.j. rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu)
do právoplatného skončenia súdneho konania, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 02.05.2016
doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 10Sža/40/2015
a teda rozhodnutie správneho orgánu, ktoré stratilo vykonateľnosť odložením vykonateľnosti, sastalo vykonateľným dňa 02.05.2016 a od vykonateľnosti začala plynúť žalobcovi 30-dňová lehota na
vycestovanie v súlade s § 111 ods. 1 písm. p) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp.

„ZoPC“).

4. Namietal, že prvostupňový správny orgán mohol vydať zákonné rozhodnutie o administratívnom
vyhostení až počnúc dňom 02.06.2016 a preto z tohto dôvodu sa dňa 01.06.2016 žalobca nachádzal
na území SR legálne a rozhodnutie o administratívnom vyhostení bolo vydané neoprávnene, keďže

v zmysle § 77 ods. 1 ZoPC administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného útvaru o tom, že
cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“).
Poukazoval na právny názor žalovaného a jeho výklad o počítaní lehoty, kde tento má za to, že
nakoľko dňa 08.01.2015 bola Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Scud/19/2014-25
odložená vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného (správneho orgánu) zo dňa 17.09.2014 č. PPZ-
HCP-PO2-232-006/2014, t.j. rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu do právoplatného skončenia

súdneho konania došlo tak k „prerušeniu plynutia 30 dní na vycestovanie v zmysle ustanovenia §
111 ods. 1 písm. p) ZoPC“. Následne, keď bolo dňa 02.05.2016 súdne konanie právoplatne skončené
doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej „NS SR“) sp. zn. 10Sža/40/2015 zo
dňa 30.03.2015 a teda odklad vykonateľnosti rozhodnutia stratil účinnosť a účastníkovi konania dňom
nasledujúcim, t.j. 03.05.2016, lehota na vycestovanie opäť začala plynúť. V odôvodnení Rozhodnutia

o odvolaní sa potom žalovaný plne stotožnil s názorom prvostupňového orgánu a „odrátava“ plynutie
doby na vycestovanie s tým, že začiatok jej plynutia pripisuje dňu 18.12.2014, kedy sa stalo
právoplatným rozhodnutie o odmietnutí dlhodobého pobytu žalobcovi a prerušenie lehoty pripisuje dňu
08.01.2015, kedy bolo vydané uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 14Scud/19/2014 o odklade
vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu žalobcovi. Podľa tohto

výpočtu tak žalobcovi uplynulo 20 dní z lehoty podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC, pričom
od právoplatnosti rozsudku NS SR, t. j. odo dňa 02.05.2016, potom žalobcovi podľa výkladu správneho
orgánu malo plynúť (už len) ďalších 10 dní, kedy mohol z územia vycestovať.

5. Z uvedeného výkladu mal potom správny orgán za to, že keď účastník konania požiadal o udelenie

tolerovaného pobytu až 01.06.2016, v rozhodnom čase mal byť podľa správneho orgánu na území SR
už neoprávnene a z toho dôvodu aj prvostupňový orgán začal konanie o administratívnom vyhostení
cudzinca podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) ZoPC. V nadväznosti na to potom žalovaný zohľadňuje
aj „dĺžku trvania protiprávneho konania“, keď podľa názoru prvostupňového správneho orgánu a
žalovaného sa žalobca na území SR „neoprávnene“ zdržiava od 13.05.2016 do vydania rozhodnutia.

6. Žalobca mal za to, že postup, výklad, i samotné Rozhodnutie o odvolaní žalovaného je nesprávne,
nemá oporu v zákone, ani v právnej teórii, rozhodnutie je v dôsledku toho nezákonné a je potrebné
takéto nezákonné rozhodnutie zrušiť a rovnako tak zrušiť v zmysle §191 ods. 3 písm. a) aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. Namietal nezákonnosť vydaných

rozhodnutí, ako aj nezákonnosť postupu, ktoré vydaniu rozhodnutí predchádzalo. Rozhodnutiami a
postupmi správnych orgánov boli porušené zákonné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, ako i
základné práva a slobody žalobcu zaručené mu Ústavou SR, i Európskym dohovorom o ľudských
právach, a to najmä právo na rešpektovanie rodinného života, ktoré je zaručené článkom 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), nakoľko rozhodnutie, ale najmä

jeho dopady a dôsledky znamenajú zásah do jeho rodinného života, i do jeho súkromia. Namietal
nezákonnosť a neopodstatnenosť vydaných rozhodnutí, nakoľko rozhodnutia sú nepreskúmateľné s
nedostatočne odôvodnenými závermi a zjavne meritórne, nakoľko skutočnosti, na základe ktorých
konajúce orgány vydali rozhodnutia, sú hodnotené zjavne jednostranne a vôbec nezohľadňujú námietky
žalobcu, nerešpektujúc pritom ani základné zásady správneho konania, pričom opomenuli posúdenie

skutočností, týkajúcich sa súkromného, či rodinného života žalobcu.

7. Zdôraznil, že v danom prípade sú rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalovaný pri vydaní Rozhodnutia o
odvolaní napriek argumentácii žalobcu nezohľadnil:
a) Uznesením Krajského súdu v Prešove nebola odložená 30-dňová lehota (podľa § 111 ods. 1 písm. p)

ZoPC)nasplneniesipovinnostívycestovať,(ktorúsprávnyorgánspočítava),alesamotnávykonateľnosť
rozhodnutia, t. j. až samotná možnosť správneho orgánu „realizovať donútenie“ odchodu cudzinca z
územia SR. Vykonateľnosť bola uznesením súdu odložená do právoplatného skončenia konania, t. j. v
danom prípade do 02.05.2016, čo znamená, že správny orgán by mohol správne rozhodnutie vykonaťdňom nasledujúcim po dni právoplatne skončenej veci, keby ustanovenie § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC
neustanovovalo, že po vykonateľnosti rozhodnutia ukladá cudzincovi 30-dňovú lehotu na vycestovanie.
Táto zákonná lehota je 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V záujme dodržiavania zákonnosti postupu

správneho orgánu a v neposlednom rade aj práv cudzinca je žiaduce, aby mu po vykonateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu, ktorá v dôsledku odkladu nastala 02.05.2016, správny orgán umožnil
využiť celú lehotu 30 dní na využitie zákonného oprávnenia v lehote 30 dní od vykonateľnosti dobrovoľne
vycestovať, čo konajúci orgán v predmetnej veci porušil, keď vydal rozhodnutie o administratívnom
vyhostení v čase legálneho pobytu cudzinca na území SR a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil.

b) Poukazoval na znenie Článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a zdôraznil, že až v čase, kedy
sa cudzinec na území štátu nachádza neoprávnene, môžu správne orgány začať konanie podľa zákona
o pobyte cudzincov v súvislosti s neoprávneným pobytom cudzinca (teda po uplynutí 30-dňovej lehoty
od vykonateľnosti rozhodnutia). Postupom, ktorý správny orgán zvolil, došlo k porušeniu ustanovení
ZoPC, nakoľko správny orgán v čase, kedy bol cudzinec na území SR oprávnene a dokonca prejavil
snahu urobiť všetko pre to, aby jeho pobyt legálnym aj naďalej mohol ostať, vydal rozhodnutie o

jeho administratívnom vyhostení namiesto toho, aby posúdil jeho žiadosť o tolerovaný pobyt a všetky
skutočnosti, ktoré v nej uvádza. Žalovaný v rozhodnutí o dovolaní uviedol, že takýto postup je správny.
c) Výklad, ktorý zaujal správny orgán by znamenal, že počas plynutia lehoty 30 dní od momentu
vykonateľnosti rozhodnutia musí takýto účastník stihnúť nielen podať správnu žalobu na súd (hoci na
podanie žaloby má podľa SSP dva mesiace), ale dokonca musí „donútiť súd“, aby sa poponáhľal a

vydal v jeho prípade uznesenie o odklade vykonateľnosti ešte v tejto 30-dňovej lehote, lebo ak by 30-
dňovú lehotu súd nestihol, hoci by aj následne k vydaniu uznesenia o odklade vykonateľnosti došlo,
strácal by odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu opodstatnenie, lebo v deň, kedy by
bolo účastníkovi - doručené konečné rozhodnutie v súdnom konaní, by už musel mať zabezpečené
vycestovanie z krajiny, inak by riskoval nelegálny pobyt.

d) Lehotu na dobrovoľné opustenie republiky nie je možné „pretrhnúť“, táto lehota nemôže plynúť po
častiach. Lehota na opustenie republiky sleduje ten účel, aby sa poskytol účastníkovi konania čas na
dobrovoľné opustenie republiky, pričom je zrejmé, že tento čas má byť nepretržitý, keďže inak by táto
30-dňová lehota stratila akýkoľvek zmysel a význam. Ide o lehotu, ktorá plynie 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia nepretržite. Uvedené potvrdzuje výklad ad absurdum, pretože ak by uplynula celá 30-dňová

lehota na vycestovanie pred odložením vykonateľnosti v čase právoplatného skončenia veci by sa už
účastník konania nachádzal na území SR neoprávnene a nemohol by dobrovoľne splniť svoju povinnosť.
Z daného je zrejmé, že takýto výklad nemôže obstáť.

8.Ďalejpoukazovalnato,žeKrajskýsúdvPrešovesvojimuznesenímodložilvykonateľnosťrozhodnutia

o zrušení prechodného pobytu žalobcu nie rozhodnutia o zastavení konania o udelenie dlhodobého
pobytu, preto je podľa názoru žalobcu tiež nesprávne rátanie lehoty 30 dní od právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia o dlhodobom pobyte. I keď na legálnosť pobytu cudzinca toto konanie má
vplyv, je potrebné zachovať časovú súvislosť i procesnú nadväznosť jednotlivých konaní.

9. Doplnil, že z rozhodnutia o odvolaní jednoznačne vyplýva aj zásah do práva žalobcu na rešpektovanie
rodinného života a bolo ústavnou povinnosťou týchto orgánov dôsledne zvážiť všetky okolnosti
podstatné pre posúdenie jeho argumentácie, a to podľa kritérií vyplývajúcich z Článku 8 Dohovoru.
Orgány cudzineckej polície sa v odôvodnení rozhodnutia uspokojili s konštatovaním zákonnosti svojho
postupu bez toho, aby boli posúdené všetky otázky relevantné na rozhodnutie, pričom právo na

ochranu pred neoprávneným zásahom do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 Dohovoru zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa
mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich
efektívnej ochrany. Mal za to, že primeranosť zásahu do základných práv a slobôd účastníka absolútne
nebola žalovaným posúdená ad hoc - individuálne a podľa všetkých okolností prípadu.

10. Takisto žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil na základe akých zákonných ustanovení dospel
k tvrdenému názoru o uplynutí či zrátavaní 30-dňovej lehoty na vycestovanie (počas ktorej je účastník
podľa zákona o pobyte cudzincov stále v krajine legálne), pričom takýto spôsob počítania lehoty ide proti
základom logiky, nemá oporu v právnej teórii, ani v pozitívnom práve.

11. Poukazoval aj na postup predchádzajúci vydaniu samotného prvostupňového rozhodnutia a
mal za to, že ani tento nebol vykonaný zákonne, pretože orgán nedostatočne poučil účastníka
konania o možnosti vyjadriť sa v zmysle ustanovenia § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov kpodkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia aj keď toto ustanovenie špeciálne upravuje, že „pred
vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný orgán umožní
cudzincovi a zvolenému zástupcovi ak je prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu

jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie, na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného
zástupcu o tejto možnosti“. Správny orgán mal povinnosť postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s
účastníkom konania, poskytnúť mu príležitosť, aby mohol svoje práva a záujmy účinne obhajovať.
Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne
orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Preto rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom
žalovaný potvrdil rozhodnutie trpiace takouto závažnou vadou.

12. Poukazoval na znenie článku 6 ods. 4 a ods. 5 Návratovej smernice a tvrdil, že správny orgán
nepostupoval správne, keď napriek žiadosti účastníka konania nezačal konanie o udelenie tolerovaného
pobytu a namiesto toho začal konanie o administratívnom vyhostení, čím tento jeho postup je nesprávny.

Konajúci orgán sa nielen nedostatočne, ale vôbec žiadnym spôsobom nezaoberal tvrdeniami účastníka
konania, uvedenými v zápisnici zo dňa 01.06.2016, tieto tvrdenia nezohľadnil ani pri vydaní samotného
rozhodnutiaovyhosteníavrozhodnutíabsolútneabsentujeiakákoľvekzdôvodnenieakosastvrdeniami
účastníka konania orgán vysporiadal a tiež o aké zákonné ustanovenia pri počítaní lehôt opiera svoj
právny názor, pričom žalovaný v rozhodnutí o odvolaní tieto skutočnosti neobjasňuje.

13. Záverom dodal, že Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne
náležitosti rozhodnutia, ktorých dôležitou súčasťou je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť
rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky potrebné
skutočnosti,ktorébolipodkladomprerozhodnutie,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotenídôkazov,ako

použilsprávnuúvahu.Správnyorgánmusívodôvodneníopísaťpredmetkonania,poukázaťnaskutkové
zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov
zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia
dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny
význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval

na predmet konania predpisy citované vo výroku. Na základe nim uvádzaných dôvodov tvrdil, že
Rozhodnutie o odvolaní, vydané žalovaným, je nezákonné. Rozhodnutie o odvolaní vychádza z
rozhodnutia prvostupňového orgánu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Košice zo dňa
01.06.2016 sp. zn. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016, keďže sa s ním stotožňuje a potvrdzuje ho

14. Rozhodnutím o administratívnom vyhostení č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-65-010/2016 zo dňa
01.06.2016 (č.l. 8-13 spisu) prvostupňový správny orgán - Oddelenie cudzineckej polície Policajného
zboru Košice rozhodlo vo veci účastníka konania D. I. I., narodený XX.XX.XXXX (žalobca), že tento
sa administratívne vyhosťuje z územia Slovenskej republiky (ďalej „SR“) v zmysle § 82 ods. 1 písm. b)
zákona o pobyte cudzincov a podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC policajný útvar ukladá účastníkovi konania

zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 3 (troch) rokov s tým, že lehota zákazu vstupu
začína plynúť uplynutím lehoty na vycestovanie určenej v rozhodnutí o administratívnom vyhostení (§
82 ods. 10 písm. c) ZoPC), pričom podľa § 83 ods. 1 ZoPC policajný útvar určuje účastníkovi konania
lehotu na vycestovanie z územia SR 30 dní od vykonateľnosti tohto rozhodnutia.

15. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 01.06.2016 sa účastník konania dostavil na správny orgán
za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v zmysle § 58 ods. 1 písm. b) ZoPC, pričom po predložení
a preskúmaní dokladov doložených k žiadosti o tolerovaný pobyt a cestovného dokladu účastníka
konania, ako aj vykonanou lustráciou bolo zistené, že účastník konania sa na území Slovenskej
republiky zdržiava neoprávnene. Rozpísal históriu pobytu účastníka konania na území SR, pričom

uviedol, že dňa XX.XX.XXXX mu bol povolený prechodný pobyt na území SR na účel zamestnania,
pričom tento mu bol rozhodnutím správneho orgánu zrušený v zmysle § 36 ods. 1 písm. b) ZoPC,
keďže boli zistené skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného
pobytu podľa § 33 ods. 4 písm. e) ZoPC, nakoľko preverením žiadosti o udelenie prechodného pobytu
na území SR na účel zamestnania bolo zo strany správneho orgánu zistené, že k tejto žiadosti

doložil register trestov Vietnamskej socialistickej republiky, vydaný V. X. W. K. U. G. P. XX.XX.XXXX,
pričom tento trestný register bol vystavený na meno účastníka konania, no s dátumom narodenia
XX.XX.XXXX. Pri preverovaní pravosti doložených spisových materiálov bolo vykonané odborné
posúdenie nim predloženého dokladu, kde bolo dňa 31.07.2013 zistené, že ide o falošný registertrestov Vietnamskej socialistickej republiky. Po zistení tejto informácie boli vykonané ďalšie podporné
podklady k pravosti tohto dokladu a následne správnym orgánom bol účastníkovi konania prechodný
pobyt na účel zamestnania na území SR rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa

01.07.2014 zrušený, pričom účastník konania podal odvolanie, o ktorom odvolací orgán rozhodol tak,
že toto odvolanie odmietol a rozhodnutie správneho orgánu v plnom rozsahu potvrdil, čím rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014. Dané rozhodnutie napadol správnou žalobou na Krajský súd
v Prešove.

16. Správny orgán uviedol, že v čase konania o zrušení prechodného pobytu si účastník konania na
správnom orgáne podal žiadosť o dlhodobý pobyt na území SR v zmysle § 52 ods. 1 písm. a) zákona
o pobyte cudzincov, nakoľko medzičasom splnil podmienky na udelenie takéhoto druhu pobytu. Po
podaní žiadosti bolo toto konanie zo strany správneho orgánu prerušené do rozhodnutia v konaní o
zrušení prechodného pobytu. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu
účastníkovi konania bolo konanie o udelenie dlhodobého pobytu účastníkovi konania rozhodnutím

správneho orgánu č. s. PPZ-HCP-PO6-KP-649-012/2014 zo dňa 13.10.2014 zastavené v zmysle § 30
ods. 1 písm. i) správneho zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej „Správny poriadok“). Voči
nemu podal odvolanie, pričom odvolací orgán jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu
v plnom rozsahu potvrdil, čím toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014.

17. Poukazoval na znenie ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, v zmysle
ktorého štátny príslušník tretej krajiny je povinný vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného
pobytu ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu a je
povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území
Slovenskej republiky z iného dôvodu, pričom v prípade účastníka konania po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutiaozrušeníprechodnéhopobytunaúzemíSRnaúčelzamestnaniadňa24.09.2014povinnosť
vycestovať nevznikla, nakoľko mal v tom čase podanú žiadosť o dlhodobý pobyt, ktorá bola v konaní
a v zmysle § 53 ods. 7 ZoPC sa pobyt podľa zákona po skončení jeho platnosti považuje za platný
na území SR až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu. Rozhodnutie o
zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu mu bolo doručené dňa 22.10.2014 voči ktorému

sa odvolal, avšak odvolací orgán odvolaniu nevyhovel, rozhodnutie potvrdil, čím rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 18.12.2014 a tým stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR z vyššie uvedeného
dôvodu podľa § 53 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čím od uvedeného dňa mu začala plynúť lehota
na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov.

18. Doplnil, že dňa 08.01.2015 bola uznesením Krajského súdu v Prešove č. 14Scud/19/2014-25
odložená vykonateľnosť rozhodnutia č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 do
právoplatného skončenia konania vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníka konania, čím došlo
k prerušeniu plynutia lehoty na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte
cudzincov. Dňa 02.05.2016 nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. 10Sža/40/2015 zo dňa 30.03.2015, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 14Scud/19/2014 zo dňa 14.07.2015, ktorým žalobu účastníka konania proti rozhodnutiu o zrušení
prechodného pobytu na území SR zamietol. Zdôraznil, že právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky bolo konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu účastníkovi konania
právoplatne skončené, teda odklad vykonateľnosti rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Prešove

stratil účinnosť a nasledujúcim dňom, teda 03.05.2016, mu opäť začala plynúť lehota na vycestovanie
v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov.

19. Keďže od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu
účastníkovi konania, t. j. od 18.12.2014 do vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, t. j.

do 08.01.2015, uplynulo z lehoty stanovenej v § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov 20 dní,
od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý potvrdil rozsudok Krajského
súdu v Prešove o zamietnutí žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu o zrušení prechodného pobytu
účastníka konania, t. j. od 02.05.2016 sa účastník konania mohol na území SR zdržiavať ešte 10 dní,
kedy mu uplynula lehota na vycestovanie z územia SR, ktorá je uvedená v § 111 ods. 1 písm. p) zákona

o pobyte cudzincov v dĺžke 30 dní. Mal za to, že účastník konania sa na území SR oprávnene zdržiaval
do 12.05.2016 a v súčasnej dobe sa na území SR zdržiava neoprávnene, čím sa dopúšťa priestupku v
zmysle § 118 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pričom neoprávnený pobyt na území SR je vzmysle § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov aj dôvodom na jeho administratívne vyhostenie
z územia SR.

20. Na základe daného bolo správnym orgánom podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku začaté správne
konanie vo veci administratívneho vyhostenia účastníka konania v zmysle § 77 ZoPC z dôvodu, že
na území SR sa zdržiava neoprávnene, a to vykonaním prvého úkonu voči účastníkovi konania,
ktorým bolo jeho predvedenie v zmysle § 79 ZoPC, o čom bol upovedomený v zmysle § 18 ods. 3
Správneho poriadku v zápisnici o vyjadrení podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 01.06.2016,

pričom mu daná možnosť oboznámiť sa s podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia o
administratívnom vyhostení a vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pri realizácii administratívneho
vyhostenia,podkladompredvydanímrozhodnutiaoadministratívnomvyhostení,ikspôsobuichzistenia,
prípadne navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V tejto zápisnici účastník
konania uviedol, že ho bude zastupovať pán Y. E., trvale bytom S.Š., pričom tento v zápisnici sa vyjadril
k okolnostiam, za akým účelom sa účastník konania dostavil na oddelenie cudzineckej polície a uviedol,

že tento došiel na oddelenie za účelom podania žiadosti o tolerovaný pobyt v domnienke, že v súčasnosti
má 30-dňovú lehotu na vycestovanie v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov a táto mu
začala plynúť od doručenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/40/2015 zo
dňa 30.03.2016, ktorý mu bol doručený dňa 02.05.2016, pričom vychádzal z toho, že 30-dňová lehota na
vycestovanie začala plynúť až doručením spomínaného rozsudku, pričom doložil písomnosti k žiadosti

o udelenie tolerovaného pobytu.

21. Účastník konania v zápisnici rovnako uviedol, že na územie SR pricestoval v roku 2008 za účelom
zamestnaniaaodjehoudeleniapracujeakokuchárvreštauráciiO.Á.B.W.K.B..Jeslobodný,bezdetný,
na území SR nemá žiadnu blízku rodinu. Ubytovanie má zabezpečené na adrese O. Č.. X B. W. K.

B. a nie je si vedomý toho, že na území SR sa zdržiava neoprávnene, pričom sa k tomuto vyjadrí
jeho právny zástupca. V domovskej krajine nie je prenasledovaný a nehrozí mu tam v prípade jeho
vyhostenia žiadne nebezpečenstvo. Na Slovensku má priateľku, s ktorou sa pozná tri roky a plánuje s
ňou budúcnosť. Ohľadne dobrovoľného návratu neprejavil záujem. Na otázku, prečo nechce požiadať
o dobrovoľný návrat uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu je nedostatok

finančných prostriedkov na zakúpenie letenky domov, pričom odpovedal, že túto možnosť ešte zváži.

22. Správny orgán mal za to, že svojim neoprávneným pobytom spáchal priestupok v zmysle § 118
ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov a naplnil dôvody administratívneho vyhostenia v zmysle
§ 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom uviedol aj znenie § 2 ods. 1 písm. f) ZoPC,

v ktorých dôvodoch sa pobyt považuje za neoprávnený. Konštatoval, že po zohľadnení všetkých
dostupných informácií tento prišiel na oddelenie za účelom podania si žiadosti o tolerovaný pobyt, podľa
jeho vedomia v posledný deň lehoty na vycestovanie, ktorú si vypočítal odo dňa prevzatia rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom dôvodom na podanie žiadosti o udelenie tolerovaného
pobytu je zlá finančná situácia, ako to vyplýva z dokladov, ktoré právny zástupca priložil ku konaniu

o administratívnom vyhostení. Aj napriek tomu, že dôvodom podania žiadosti o udelenie tolerovaného
pobytujenedostatokfinančnýchprostriedkov,účastníkkonaniajednoznačnezamietolmožnosťpožiadať
o dobrovoľný návrat, z čoho vyplýva, že chce aj napriek tomu, že mu bol prechodný pobyt na území
SR zrušený tu naďalej zotrvať a z územia SR nechce vycestovať. Zdôraznil, že správny orgán rozhodol
o administratívnom vyhostení účastníka konania z územia SR zohľadniac závažnosť porušenia vyššie

uvedených predpisov, dĺžku trvania protiprávneho konania, mieru zavinenia účastníka konania, ako aj
okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo, prišlo bolo preukázateľné, že neoprávnene sa zdržiava
na území SR odo dňa 13.05.2016 až doposiaľ. Pokiaľ sa týka trvania zákazu vstupu uviedol, že tento
uložil účastníkovi konania lehotu zákazu vstupu na území SR v trvaní troch rokov v súlade so zákonom
určenej sadzby podľa § 82 ods. 3 písm. b) ZoPC zoberúc do úvahy skutočnosť, že tento na území SR sa

zdržiaval neoprávnene, pričom povolenie na prechodný pobyt mu bolo právoplatne zrušené z dôvodu, že
k žiadosti o udelenie prechodného pobytu doložil falošný register trestov z domovskej krajiny a takýmto
spôsobom získal povolenia na pobyt. Zdôraznil, že povinnosťou správneho orgánu je chrániť záujmy
štátu a verejný záujem a je vo verejnom záujme, aby štát prostredníctvom štátnych orgánov chránil
svoje záujmy a hlavne dodržiavanie zákonov. V prípade účastníka konania neoprávneným pobytom

došlo preukázateľne k porušeniu zákonov Slovenskej republiky, konkrétne zákona o pobyte cudzincov,
ako aj k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne Schengenského kódexu, pričom ochrana verejného
záujmumáprednosťpredsúkromnýmzáujmomúčastníkakonania,ktorýmjepodaniežiadostioudelenie
tolerovaného pobytu. Konštatoval, že účastníkovi konania bol právoplatne zrušený prechodný pobyt naúzemí SR, lehota na vycestovanie určená v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC mu vypršala a tento
sa zdržiava naďalej na území, pričom v zmysle Prílohy 2 Nariadenia Rady Európskeho spoločenstva a
Rady č. 539/2001 (ES) občania Vietnamu nie sú oslobodení od vízovej povinnosti a musia mať víza pri

prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov.

23. Zároveň správny orgán určil účastníkovi konania lehotu na vycestovanie 30 dní od nadobudnutia
vykonateľnosti rozhodnutia, ktorá je maximálnou lehotou v súlade s ustanovením § 83 ods. 1 zákona
o pobyte cudzincov. Táto lehota na vycestovanie je dostačujúca na zabezpečenie jeho vycestovania

z územia Slovenskej republiky aj s prihliadnutím na fakt, že účastník konania je štátnym príslušníkom
Vietnamu a vybavovanie leteniek do domovskej krajiny je jednak finančne náročné a môže byť aj
zdĺhavejšie. Mal za to, že neboli zistené prekážky administratívneho vyhostenia z územia SR v zmysle §
81 zákona o pobyte cudzincov a toto zistenie sa opiera o jeho vyjadrenie v zápisnici zo dňa 01.06.2016,
kde uviedol, že mu nie sú známe prekážky administratívneho vyhostenia do domovského štátu, jeho
osobe žiadne nebezpečenstvo uvedené v poučení na území domovského štátu nehrozí, nie je tam

politicky aktívny, pričom o dobrovoľný návrat prostredníctvom IOM nežiada.

24. Správny orgán mal za to, že pri vydaní rovnako postupoval v súlade s článkom 8 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd, v zmysle ktorého má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie, keď v rámci skúmania súkromného a rodinného života

zistil, že tento nemá na území SR žiadnych príbuzných, pričom skutočnosti k súkromnému a rodinnému
životu boli správnym orgánom zistené v zápisnici zo dňa 01.06.2016. Rovnako je spôsobilý k právnym
úkonom podľa § 8 Občianskeho zákonníka a nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a ani jeho
spôsobilosť nebola obmedzená. Mal za to, že postupoval aj v súlade s Článkom 8 ods. 2 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a slobôd.

25. Podľa správnej úvahy správneho orgánu vyhostenie účastníka konania z územia SR s lehotou
zákazu vstupu na územie SR v trvaní 3 rokov je v súlade so zásadou proporcionality a je možné v
zmysle Článku 8 ods. 2 Dohovoru chápať ho ako oprávnený dôvod správneho orgánu na zásah do jeho
ľudských a občianskych práv garantovaných mu v Článku 8 ods. 1 Dohovoru, pričom ochrana právneho

poriadku Slovenskej republiky, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil, je záujmom
verejným, ktorý je nadradený súkromnému záujmu účastníka konania. Záverom dodal, že pri vydaní
rozhodnutia o administratívnom vyhostení účastníka konania rešpektoval Dohovor o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, Ústavu SR, ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali,
že dôsledky administratívneho vyhostenia by boli neprimerané najmä s ohľadom na súkromný a rodinný

život účastníka konania.

26. Rozhodnutím o odvolaní č. s. PPZ-HCP-PO2-154-001/2016 zo dňa 12.07.2016 (č.l. 14-20 spisu)
druhostupňový správny orgán (Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Prešov) potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice) č. PPZ-HCP-PO6-

ZVC-65-010/2016 zo dňa 01.06.2016 a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietol.

27. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal z listinných dôkazov
tvoriacich administratívny spis a vyhodnotením spisového materiálu týkajúce sa účastníka konania zistil,
že tento sa dňa 01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania si žiadosti o tolerovaný

pobyt, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k žiadosti bolo prvostupňovým orgánom
zistené, že tento sa na území SR zdržiava neoprávnene. Rovnako rozviedol dôvody na ktoré poukázal
prvostupňový správny orgán pokiaľ sa týka priebehu administratívneho konania, ktoré sa týkalo zrušenia
prechodného pobytu účastníkovi konania, vrátane súdneho preskúmavacieho konania, ako aj konania
o udelenie dlhodobého pobytu. Rozviedol aj závery, ku ktorým dospel prvostupňový správny orgán vo

svojom rozhodnutí.

28. Pokiaľ sa týka odvolania podaného splnomocnenou osobu účastníka konania, tento sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu v celom rozsahu a žiadal o jeho zrušenie
z dôvodu nedostatočného zisteného stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Nesúhlasil s

výkladom, ktorý správny orgán zaujal v súvislosti s počítaním plynutia lehoty na vycestovanie účastníka
konania z územia SR, ako aj nedostatočným zvážením rešpektovania súkromného a rodinného života
účastníka konania podľa čl. 8 Dohovoru.29.Zdôraznil,žeodvolacíorgánpodrobnepreskúmalodvolanie,napadnutérozhodnutie,akoajpodklady
pre jeho vydanie tvoriace spisový materiál, pričom účastník konania v odvolaní neuviedol žiadne dôvody,
ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a odvolací orgán sa stotožnil s postupom správneho

orgánu, ktorý je v súlade so správnym poriadkom.

30. Konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenie, je v súlade so zákonnou
úpravou a so zásadami správneho konania, ako aj s ustanovením § 33 ods. 1 a §47 ods. 3 Správneho
poriadku.

31. Ustanovenie § 77 ZoPC, z ktorého vychádza výrok napadnutého rozhodnutia, upravuje okolnosti,
na základe ktorých policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca, pričom účastník konania naplnil
dôvody administratívneho vyhostenia podľa § 82 ods. 1 písm. c) ZoPC, keďže má neoprávnený pobyt na
území SR a na jeho území sa zdržiava bez potrebných dokladov t.j. platného povolania na pobyt alebo
platného víza. Preukázateľne sa zdržiava na území SR neoprávnene, nakoľko oprávnenie na pobyt mu

bolo právoplatne zrušené z dôvodu, že k žiadosti o udelenie prechodného pobytu na území SR doložil
falošný register trestov z domovskej krajiny a takýmto spôsobom získal povolenie na pobyt.

32. Odvolací orgán dospel správnou úvahou k jednoznačnému záveru, že od právoplatnosti rozhodnutia
o zastavení konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu účastníkovi konania, t.j. od 18.12.2014 mu

začalaplynúť30-dňoválehotanavycestovanievzmysle§111ods.1písm.p)ZoPCaprestalaplynúťdňa
08.01 2015 z dôvodu vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení prechodného
pobytu. Teda z lehoty na vycestovanie ubehlo 20 dní, pričom od právoplatnosti rozsudku NS SR t.j. dňa
02.05.2016 sa mohol tento zdržiavať na území SR ešte 10 dní. To znamená, že účastník konania sa na
území SR mohol oprávnene zdržiavať do 12.05.2016.

33. Uviedol, že dňa 01.06.2016 sa dostavil na správny orgán za účelom podania si žiadosti o udelenie
tolerovaného pobytu, pričom po predložení a preskúmaní priložených dokladov k žiadosti bolo zistené,
že účastník konania sa na území SR zdržiava odo dňa 13.05.2016 neoprávnene, pričom v prípade
neoprávneného pobytu správny orgán nemá alternatívu rozhodnúť, či sa účastník konania vyhostí alebo

nie, nakoľko zákon o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru, v takomto prípade ho vyhostiť.

34. Podľa správnej úvahy odvolacieho orgánu policajný útvar v prípade zistenia neoprávneného pobytu
štátneho príslušníka tretej krajiny, v prvom rade chráni verejný záujem tým, že začne konanie o
administratívnom vyhostení, a ak z dokazovania počas tohto konania nevyplynie skutočnosť, že existujú

dôvody na nevyhostenie podľa ustanovenia § 81, 83 ods. 4 alebo 8 ZoPC, v tomto konaní pokračuje. To
znamená, že žiadosť účastníka konania o udelenie tolerovaného pobytu by policajný útvar prijal iba ak
by boli dôvody na jeho nevyhostenie a vtedy by bolo konanie o administratívnom vyhostení zastavené.

35. Dodal, že podľa názoru odvolacieho orgánu správny orgán správne vypočítal lehotu na vycestovanie

účastníka konania z územia SR. Odkladný účinok podľa platného zákona nenastáva priamo doručením
žaloby o preskúmanie napadnutého rozhodnutia tzv. sistačný účinok žaloby, ale až momentom
právoplatnosti rozhodnutia súdu o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo jeho
zrušení.

36. Rovnako doplnil, že v prípade účastníka konania neboli zistené prekážky administratívneho
vyhostenia z územia SR v zmysle § 81 ZoPC, pričom dané sa opiera o jeho vyjadrenie v zápisnici zo
dňa 01.06.2016.

37. Odvolací orgán mal zato, že správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval v

súlade s článkom 8 ods. 1 Dohovoru, pričom skutočnosti k jeho súkromnému a rodinnému životu
boli zistené odvolacím orgánom zo zápisnice zo dňa 01.06.2016, z informačných systémov PZ a zo
spisového materiálu. Zároveň podľa názoru odvolacieho orgánu správny orgán postupoval v súlade s
článkom 8 ods. 2 Dohovoru, v zmysle ktorého štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať,
okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, v záujme

národnejbezpečnosti,verejnejbezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,prechádzanianepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.38. Záverom uzavrel, že podľa jeho správnej úvahy vyhostenie účastníka konania z územia SR s
lehotou zákazu vstupu na územie SR v trvaní troch rokov je v súlade so zásadou proporcionality a
je možné v zmysle ustanovenia článku 8 ods. 2 Dohovoru chápať ako oprávnený dôvod správneho

orgánu na zásah do jeho ľudských a občianskych práv garantovaných mu v článku 8 ods. 1 Dohovoru,
pričom ochrana právneho poriadku SR, ktorý účastník konania svojim protiprávnym konaním porušil, je
záujmom verejným, ktorý je nadradený jeho súkromnému záujmu. Takisto sa odvolací orgán stotožnil
s 30 dňovou lehotou na vycestovanie, ktorá je uvedená v napadnutom rozhodnutí a je dostačujúca na
zabezpečenie vycestovania účastníka konania z územia SR.

39. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.09.2016 (č.l. 38-41 spisu) k správnej žalobe zo dňa
18.08.2016 uviedol, že žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prebral
nesprávny výklad prvostupňového orgánu o počítaní lehoty na opustenie Slovenskej republiky a
nesúhlasí s výkladom, ktorý žalovaný zaujal v súvislosti s počítaním plynutia lehoty na vycestovanie
žalobcu z územia SR, nakoľko dňa 08.01.2015 bola uznesením Krajského súdu Prešov odložená

vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného do právoplatného skončenia súdneho konania. Následne dňa
02.05.2016 bolo súdne konanie právoplatne skončené doručením rozsudku Krajského súdu Prešov,
a teda dňa 03.05.2016 odklad vykonateľnosti rozhodnutia stratil účinnosť a prerušená lehota na
vycestovanie začala opäť plynúť. Podľa výpočtu žalovaného uplynulo žalobcovi z lehoty určenej na
vycestovanie 20 dní a odo dňa 02.05.2016 potom žalobcovi malo plynúť ďalších 10 dní, kedy mohol z

územia SR vycestovať. Z uvedeného výkladu mal potom žalovaný za to, že žalobca požiadal o udelenie
tolerovaného pobytu až dňa 01.06.2016, t. z. že v tom čase mal byť na území SR neoprávnene, z
ktorého dôvodu žalovaný správny orgán začal konanie o administratívnom vyhostení cudzinca podľa
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.

40. K námietkam žalobcu uvedeným v správnej žalobe žalovaný uviedol, že dňa 01.06.2016 sa žalobca
dostavil na žalovaný správny orgán za účelom podania si žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu,
teda z dôvodu, ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné. Po predložení a
preskúmaní priložených dokladov predmetnej žiadosti bolo žalovaným správnym orgánom zistené, že
účastník konania sa na území SR zdržiava neoprávnene. Na základe tejto skutočnosti začal správne

konanie vo veci administratívneho vyhostenia žalobcu v zmysle § 77 ZoPC z dôvodu, že na území SR
sa zdržiava neoprávnene. Bola mu daná možnosť vyjadriť sa k postupu policajného útvaru pri realizácii
administratívneho vyhostenia, k podkladom pred vydaním rozhodnutia o administratívnom vyhostení i
k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie v zmysle ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho
poriadku. Žalobca sa v zápisnici podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku vyjadril, že na

Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice sa dostavil za účelom podania si žiadosti o
udelenie tolerovaného pobytu v domnienke, že má 30-dňovú lehotu na vycestovanie, ktorá mu začala
plynúť dňom 02.05.2016. Ďalej uviedol, že dôvodom jeho žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu
je nedostatok finančných prostriedkov na zakúpenie letenky domov, avšak nemal záujem požiadať o
dobrovoľný návrat do domovskej krajiny prostredníctvom medzinárodnej organizácie pre migráciu. Ak

by žalobca požiadal o tento dobrovoľný návrat, policajný útvar určí lehotu na vycestovanie najviac 90
dní od vykonateľnosti rozhodnutia. V odôvodnených prípadoch, spojených s realizáciou asistovaného
dobrovoľného návratu, lehotu na vycestovanie môže policajný útvar aj opakovane predĺžiť.

41. Žalovaný teda dospel k jednoznačnému záveru, že od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení

konania vo veci udelenia dlhodobého pobytu žalobcovi, t. j. od 18.12.2014, začala plynúť 30-dňová
lehota na vycestovanie v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov.
Táto lehota prestala plynúť dňa 08.01.2015 z dôvodu vydania Uznesenia o odklade vykonateľnosti
rozhodnutia o zrušení prechodného pobytu Krajským súdom v Prešove. To znamená, že z lehoty na
vycestovanie ubehlo 20 dní. Od právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, t.j. dňa

02.05.2016, sa mohol žalobca zdržiavať na území SR ešte 10 dní, to znamená, že sa na území SR
moholoprávnenezdržiavaťdo12.05.2016.Žalobcatedaododňa13.05.2016do01.06.2016sazdržiaval
na území SR neoprávnene. Zákon o pobyte cudzincov ukladá policajnému útvaru, v tomto prípade
cudzinca vyhostiť. Žalovaný správny orgán nemá v danom prípade možnosť alternatívneho rozhodnutia,
či takéhoto cudzinca vyhostí alebo nie. Žalovaný ďalej uviedol, že účelom odloženia vykonateľnosti

rozhodnutia správneho orgánu je ochrana žalobcu pred nepriaznivými účinkami už právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu za podmienky, že rozhodnutie možno preskúmať súdom. Odkladný
účinok podľa platného zákona nenastáva priamo doručením žaloby o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia, takzvaný sistačný účinok žaloby, ale až momentom právoplatnosti rozhodnutia súdu oodklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu alebo o jeho zrušení. O odklade právoplatnosti
rozhodnutia rozhoduje príslušný súd a nie správny orgán. Na základe uvedeného je žalovaný
presvedčený, že lehota na vycestovanie žalobcu z územia SR bola vypočítaná správne. V danom

prípade zisťovanie začiatku plynutia lehoty a jej ukončenia patrí do pôsobnosti správneho orgánu.
Lehota na vycestovanie sa začala konkrétnym okamihom, teda právoplatnosťou rozhodnutia. Následne
bola prerušená z dôvodu vydania uznesenia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia a opäť začala
plynúť právoplatnosťou rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Začiatok lehoty začal
vykonateľnosťou napadnutého rozhodnutia a končí uplynutím stanovenej doby, danej v predmetnom

rozhodnutí, teda táto lehota nemôže byť dlhšia.

42. Zdôraznil, že pri vydaní napadnutého rozhodnutia rešpektoval nielen Dohovor o ochrane ľudských
práv a slobôd, Schengenský dohovor, ale aj Ústavu SR, ako aj platné zákony a nezistil skutočnosti,
ktoré by preukazovali, že dôsledky administratívneho vyhostenia a zákazu vstupu na územie SR by boli
neprimerané najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život žalobcu. Záverom navrhol, aby súd správnu

žalobu zamietol.
§
43. Podľa § 2 ods. 1, písm. f) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“), Na účely tohto zákona sa rozumie
f) neoprávneným pobytom zdržiavanie sa cudzinca na území Slovenskej republiky v rozpore so

zákonom, osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou.

44. Podľa § 53 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Pobyt udelený podľa tohto zákona sa po skončení
jeho platnosti považuje za platný na území Slovenskej republiky až do doručenia rozhodnutia o žiadosti
o udelenie dlhodobého pobytu.

45. Podľa § 77 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, Administratívne vyhostenie je rozhodnutie policajného
útvaru o tom, že cudzinec nemá alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území Slovenskej republiky
a je povinný opustiť územie Slovenskej republiky, s možnosťou určenia lehoty na jeho vycestovanie
do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu, ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny

dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené
právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu. V rozhodnutí o administratívnom vyhostení
sa uvedie aj krajina, do ktorej je cudzinec vyhostený, ak je možné takúto krajinu určiť. V rozhodnutí o
administratívnom vyhostení policajný útvar môže uložiť zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky
alebo územie všetkých členských štátov. Policajný útvar, v rozhodnutí o administratívnom vyhostení,

uloží zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky alebo územie všetkých členských štátov, ak v
rozhodnutí o administratívnom vyhostení neurčí lehotu na vycestovanie.

46. Podľa § 82 ods. 1 písm. a), b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar administratívne vyhostí
štátneho príslušníka tretej krajiny, ak

a) neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť
hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice,
b) má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky.

47. Podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar môže v rozhodnutí o

administratívnom vyhostení uložiť zákaz vstupu
b) podľa odseku 1 a odseku 2 písm. b) až i) na jeden rok až päť rokov.

48. Podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny je povinný
p) vycestovať najneskôr posledný deň oprávneného pobytu; ak sa mu zamietla žiadosť o udelenie

prechodného pobytu podaná z dôvodu zmeny účelu, zamietla žiadosť o obnovenie prechodného pobytu,
zrušil prechodný pobyt, zamietla žiadosť o udelenie trvalého pobytu na neobmedzený čas, zrušil trvalý
pobyt, zamietla žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu, zrušil dlhodobý pobyt, zamietla žiadosť o
udelenietolerovanéhopobytu,zamietlažiadosťopredĺženietolerovanéhopobytualebozrušiltolerovaný
pobyt, je povinný vycestovať do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať

na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.

49. Podľa § 120 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, Pred vydaním rozhodnutia o administratívnom
vyhostení alebo rozhodnutia o zaistení policajný útvar umožní cudzincovi a zvolenému zástupcovi, akje prítomný, aby sa vyjadril k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhol jeho doplnenie;
na tento účel policajný útvar upovedomí zvoleného zástupcu o tejto možnosti.

50. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru, Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného
života, obydlia a korešpondencie.

51. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru, Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem
prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej

bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

52. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

53. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

54. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

55. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

56. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy

konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

57. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

58. K námietkam uvedeným v správnej žalobe súd právne uzatvára:

59. Pokiaľ sa týka námietky prezentovanej žalobcom v správnej žalobe, že v čase dňa 01.06.2016, kedy
sa dostavil na prvostupňový orgán za účelom podania žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu, sa na
území Slovenskej republiky zdržiaval oprávnene a z ktorej skutočnosti následne žalobca vyvodzoval aj
ďalšie námietky voči rozhodnutiu žalovaného, či už prvostupňového ako aj odvolacieho, súd uvádza:

60. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu (Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru
Košice, Trieda SNP č. 35, 040 11 Košice) č. s. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014
(č.l. 63-67 spisu) správny orgán v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov
udelený prechodný pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky zrušil, nakoľko boli zistené skutočnosti,
ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 4 písm.

e) zákona o pobyte cudzincov. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že rozhodujúcou skutočnosťou
pre postup správneho orgánu bolo to, že predložil falošný register trestov Vietnamskej socialistickej
republiky. Voči tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal.

61. Rozhodnutím o odvolaní Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-HCP-

PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 (č.l. 54-62 spisu) bolo rozhodnutie vydané správnym orgánom
pod č. s. PPZ-HCP-PO6-KP-653-019/2014 zo dňa 01.07.2014 podľa § 59 ods. 1 a ods. 2 Správneho
poriadku potvrdené a odvolanie proti tomuto rozhodnutiu zamietnuté. Z poučenia rozhodnutia vyplýva,že voči tomuto rozhodnutiu sa nemožno ďalej odvolať, ale je možné ho preskúmať krajským súdom.
Predmetné rozhodnutie zo dňa 17.09.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014 (č.l. 54 spisu).

62. Zákonnosť predmetného druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu Riaditeľstva hraničnej
a cudzineckej polície zo dňa 17.09.2014 bola napadnutá zo strany žalobcu správnou žalobou zo
dňa 20.11.2014, ktorá bola podaná na Krajský súd v Prešove dňa 27.11.2014. Následne krajský súd
uznesením č. k. 14Scud/19/2014-25 zo dňa 08.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2015,
odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014 do

právoplatnosti skončenia tohto konania. V merite veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 14Scud/19/2014-48
zo dňa 14.07.2015, ktorým správnu žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 02.05.2016, nakoľko rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sža/40/2015-81
zo dňa 30.03.2016 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa
14.07.2015 (viď pripojený spis Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Scud/19/2014).

63. V súvislosti so zistením, či ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu sa žalobca zdržiaval na území Slovenskej republiky oprávnene, respektíve neoprávnene, je
dôležité aj konanie, ktoré bolo vedené pred správnym orgánom vo veci žiadosti žalobcu o udelenie
dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky v zmysle § 51 zákona o pobyte cudzincov, ktorú
podal dňa 14.04.2014 na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice v zmysle § 51

zákona o pobyte cudzincov a v zmysle § 52 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, ktorá bola
zaevidovaná pod číslom PPZ-HCP-PO6-KP-649/2014. Po podaní žiadosti bolo konanie zo strany
správneho orgánu rozhodnutím zo dňa 15.05.2014 (právoplatné dňa 30.05.2014) prerušené v zmysle
§ 29 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu posúdenia predbežnej otázky, nakoľko správny orgán viedol
voči žalobcovi správne konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu. Konanie vo veci zrušenia

prechodného pobytu žalobcu bolo ukončené druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 17.09.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.09.2014.

64. Vo veci žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR prvostupňový správny orgán
vydal rozhodnutie č. s. PPZ-HCP-PO6-KP-649-012/2014 zo dňa 13.10.2014 (č.l. 68-69 spisu), kde vo

svojom rozhodnutí uviedol, že Oddelením cudzineckej polície Policajného zboru Košice, ako správnym
orgánom príslušným podľa § 125 ods. 1 zákona NR SR č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, bola
posúdená a vyhodnotená žiadosť žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu žalobcovi na území Slovenskej
republiky v zmysle § 51 zákona o pobyte cudzincov, ktorá bola podaná na Oddelení cudzineckej polície
Policajného zboru Košice dňa 14.04.2014. Správny orgán v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 písm.

i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) konanie vo veci žiadosti o udelenie
dlhodobého pobytu na území Slovenskej republiky zastavil. Voči predmetnému rozhodnutiu podal
žalovaný odvolanie, ktoré bolo posúdené druhostupňovým orgánom v správnom konaní - Riaditeľstvo
hraničnej a cudzineckej polície Prešov, ktoré Rozhodnutím o odvolaní č. PPZ-HCP-PO2-287-004/2014
zo dňa 12.12.2014 (č.l. 104-106 spisu) potvrdilo rozhodnutie vydané správnym orgánom pod č. s. PPZ-

HCP-PO6-KP-649-012/2014 zo dňa 13.10.2014 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku a odvolanie proti
tomuto rozhodnutiu zamietlo. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2014.

65. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalovaný správne postupoval pokiaľ sa týka vyhodnotenia tej
skutočnosti, že v čase podania žalobcovej žiadosti o dlhodobý pobyt na území SR (dňa 14.04.2014) aj

keď počas konania o zrušení jeho prechodného pobytu sa tento nachádzal na území SR oprávnene,
nakoľko postup žalovaného je v súlade s § 53 ods. 7 ZoPC, v zmysle ktorého pobyt udelený podľa
zákona o pobyte cudzincov (teda aj prechodný pobyt) sa po skončení jeho platnosti považuje za platný
na území SR až do rozhodnutia o žiadosti o udelenie dlhodobého pobytu.

66. Súd má za to, že dňom, nasledujúcom po právoplatnosti vydaného rozhodnutia zo dňa 12.12.2014
(právoplatnédňa18.12.2014),keďžesprávnyorgánsprávnevyvodil,žeaždoskončeniakonaniavoveci
žiadosti žalobcu o udelenie dlhodobého pobytu na území SR je jeho pobyt oprávnený, sa v jeho prípade
začala v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov počítať 30-dňová lehota,
teda dňom 19.12.2014. Ako už súd vyššie uviedol, žalobca žalobou podanou na Krajský súd v Prešove

dňa 27.11.2014 žiadal o preskúmanie rozhodnutia Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. PPZ-
HCP-PO2-232-006/2014 zo dňa 17.09.2014, ktorým druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánu vovecizrušeniaudelenéhoprechodnéhopobytužalobcovinaúzemí
Slovenskej republiky. O vykonateľnosti predmetného rozhodnutia bolo rozhodnuté Krajským súdom vPrešove uznesením pod č. k. 14Scud/19/2014 zo dňa 08.01.2015, ktorým bola odložená vykonateľnosť
druhostupňového rozhodnutia zo dňa 17.09.2014. Rozhodnutie o odložení vykonateľnosti nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.01.2015.

67. Súd má zato, že správny orgán správne počítal začiatok plynutia lehoty v zmysle ustanovenia §
111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov, keď túto lehotu počítal odo dňa 19.12.2014 vzhľadom
na dôvody uvedené vyššie. Podľa názoru správneho orgánu táto lehota prestala plynúť dňom vydania
uznesenia o odložení vykonateľnosti, t. j. dňom 08.01.2015.

68. Súd sa v tejto časti však nestotožňuje s tým, že táto lehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p)
ZoPC prestala plynúť dňom vydania uznesenia o odložení vykonateľnosti Krajským súdom v Prešove,
t. j. dňom 08.01.2015, ale prestala plynúť až dňom právoplatnosti predmetného rozhodnutia, t. j. dňa
13.01.2015. Teda z lehoty 30 dní počítanej v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte, uplynulo od
18.12.2014 (začiatok plynutia lehoty) do 13.01.2015 (prerušenie plynutia lehoty) až 25 dní.

69. Následne táto lehota podľa ustanovenia § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov začala
plynúť opäť dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorým bol
potvrdený najvyšším súdom jeho rozsudok č. k. 14Scud/19/2014-48 zo dňa 14.07.2015, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 02.05.2016. Teda od 02.05.2016 mal žalobca ešte 5 dní v zmysle lehoty počítanej

podľa § 111 ods. 1 písm. p) zákona o pobyte cudzincov. Je teda nesporné, že keď sa žalobca dňa
01.06.2016 dostavil na správny orgán za účelom podania svojej žiadosti o tolerovaný pobyt, bol daného
dňa už jeho pobyt na území Slovenskej republiky neoprávnený v zmysle § 2 písm. f) zákona o pobyte
cudzincov vzhľadom na uplynutie lehoty podľa § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC.

70. Teda súd hodnotí danú odvolaciu námietku ako nedôvodnú. Správny orgán správne uzavrel, že
už dňa 01.06.2016 možno pobyt účastníka konania, t. j. žalobcu, považovať na území Slovenskej
republiky za neoprávnený. Keďže správny orgán zistil danú skutočnosť, že pobyt žalobcu na území
Slovenskejrepublikyboluždňa01.06.2016neoprávnený,jehopostupvzmysleustanovenia§77zákona
o pobyte cudzincov, t. j. smerujúci k vydaniu prvostupňového rozhodnutia v danej právnej veci, ktorá je

predmetnom skúmania zo strany tunajšieho súdu, oprávnený.

71. Z ustanovenia § 82 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že ak policajný útvar zistí, že štátny
príslušník tretej krajiny neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa
odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice (písm. a/) resp. má neoprávnený

pobyt na území Slovenskej republiky (písm. b/), tohto administratívne vyhostí. Na rozdiel od skutočností
zistených v zmysle § 82 ods. 2 ZoPC, v prípade ktorých policajný orgán štátneho príslušníka tretej krajiny
môže administratívne vyhostiť. Teda v prípade zistenia skutočností uvedených v ustanovení § 82 ods. 2
ZoPC policajný útvar môže, ale aj nemusí, pristúpiť k administratívnemu vyhosteniu štátneho príslušníka
tretej krajiny. Avšak v prípade zistenia skutočností podľa § 82 ods. 1 ZoPC, medzi ktoré patrí aj to,

že štátny príslušník tretej krajiny má na území SR neoprávnený pobyt, tohto v zmysle dikcie zákona
musí administratívne vyhostiť. Iný postup v prípade zistenia neoprávneného pobytu štátneho príslušníka
tretej krajiny je v zmysle zákona neprípustný. Z týchto dôvodov preto súd námietku žalobcu, že žalovaný
mal najprv posúdiť splnenie podmienok pre udelenie tolerovaného pobytu žalobcovi, vyhodnocuje ako
nedôvodnú, nakoľko takýto postup nemá oporu v zákone.

72. Súd má za to, že zákonodarca v danom prípade sleduje, aby v prípade, ak správny orgán, v
našom prípade policajný útvar, zistí, že štátny príslušník tretej krajiny má na území Slovenskej republiky
neoprávnený pobyt, bezodkladne začal konanie vo veci vydania administratívneho rozhodnutia v zmysle
ustanovenia § 77 a nasl. zákona o pobyte cudzincov z dôvodov uvedených v § 82 ods. 1 ZoPC.

73. Súd konštatuje, že postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade aj s § 81
ZoPC, nakoľko v jeho prípade neboli zistené žiadne prekážky jeho administratívneho vyhostenia.

74. Takisto postup žalovaného, keď pristúpil k vyhosteniu žalobcu z územia Slovenskej republiky s

lehotou zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky v trvaní troch rokov, je v súlade so zákonom
stanovenou sadzbou podľa § 82 ods. 3 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom pri jeho stanovení
správny orgán zobral do úvahy tú skutočnosť, že žalobca sa na území SR zdržiaval neoprávnené,
povolenie na prechodný pobyt mu bolo právoplatne zrušené z dôvodu, že k žiadosti o udelenieprechodného pobytu doložil falošný register trestov z domovskej krajiny a takýmto spôsobom získal
povolenia na pobyt.

75. Žalobca v zápisnici potvrdil, že pricestoval na územie SR v roku 2008 za účelom zamestnania a
od jeho udelenia pracuje ako kuchár v reštaurácii v W. K. B.. Je slobodný, bezdetný, na území SR
nemá žiadnu blízku rodinu. Ubytovanie má zabezpečené na adrese O. Č.. X B. W. K. B.. V domovskej
krajine nie je prenasledovaný a nehrozí mu tam v prípade jeho vyhostenia žiadne nebezpečenstvo. Na
Slovensku má priateľku, s ktorou sa pozná tri roky a plánuje s ňou budúcnosť. Ohľadne dobrovoľného

návratu neprejavil záujem. Na otázku, prečo nechce požiadať o dobrovoľný návrat uviedol, že dôvodom
jehožiadostioudelenietolerovanéhopobytujenedostatokfinančnýchprostriedkovnazakúpenieletenky
domov, pričom túto možnosť ešte zváži.

76. Pokiaľ sa týka námietky poukazujúcej na rozpor vydaného rozhodnutia s článkom 8 ods. 1 Dohovoru
súd poukazuje na to, že kasačný súd už v prípade žalobcu (vo veci posúdenia zákonnosti zrušenia mu

už udeleného prechodného pobytu vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. z.. 14Scud/19/2014)
vyhodnotil za nedôvodnú aj námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného zohľadnenia súkromného
hľadiska pri strete dvoch práv, a to práva žalobcu na súkromie a rodinný život (článok 8 ods. 1 Dohovoru)
a právach štátu na zásah do tohto práva (článok 8 ods. 2 Dohovoru). Aj keď žalobca namietal, že správny
orgán nedostatočne zvážil, či odopretím udelenia povolenia k pobytu na území SR nebolo neprimerane

obmedzené respektíve odňaté právo žalobcu na súkromie a rodinný život, podľa odvolacieho súdu
z vydaných rozhodnutí správnych orgánov vyplýva dôvod, pre ktorý by v danom prípade bol verejný
záujempovýšenýnadzáujemjednotlivcakeďžalovanýuviedol,žesúkromnýzáujemjednotlivcanemôže
byťnadradenýverejnémuzáujmukeďsprávnyorgánmaljednoznačnepreukázané,žežalobcakžiadosti
predložil falošný register trestov, čím závažným spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov a preto

jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol v rozpore s verejným záujmom, ktorý v danom prípade
je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazoval na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009 (87/2009), v zmysle ktorého právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života v zmysle článku 19 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zahŕňa

nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok
prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej ochrany.

77. V prípade posúdenia súladu napadnutého rozhodnutia s článkom 8 Dohovoru teda nie je bez
významu, že žalobcovi bol udelený prechodný pobyt zrušený v dôsledku predloženia falošného registra

trestov (už pri žiadosti o jeho udelenie), čím závažným spôsobom porušil zákon o pobyte cudzincov a
preto jeho súkromný záujem zotrvať na území SR bol a aj naďalej je v rozpore s verejným záujmom,
ktorý v danom prípade je zachovanie zákonnosti a verejného poriadku. V dôsledku zrušenia mu už
udeleného prechodného pobytu sa dostal do situácie, kedy v čase vydania napadnutého rozhodnutia
bol jeho pobyt na území SR neoprávnený v zmysle § 2 písm. f) ZoPC, čo odôvodňovalo mocenský

zásah štátu odzrkadľujúci sa vo vydaní napadnutého rozhodnutia, ktorým bol žalobca z územia SR
administratívne vyhostený. Podľa názoru súdu ide o akceptovateľný zásah do práva zaručeného mu
článkom 8 Dohovoru, pretože k nemu došlo v súlade so zákonom a bol nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti v záujme verejného poriadku. Vydaním napadnutého rozhodnutia bol žalobca v podstate
sankcionovaný, že jeho pobyt na území SR sa stal neoprávneným v dôsledku zrušenia mu udeleného

prechodného pobytu, v dôsledku predloženia falošného dokladu v konaní o udelenie prechodného
pobytu, pričom správne orgány vyargumentovali uprednostnenie práva štátu na zásah do práva
rešpektovanie súkromného a rodinného života. Preto námietka týkajúca sa zásahu do práva žalobcu
na rešpektovanie rodinného života a že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením článku 8
Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, t. j. právom žalobcu na súkromný a rodinný

život, nie je dôvodná.

78. Rovnako ako nedôvodnú možno vyhodnotiť aj námietku smerujúcu k nedostatkom napadnutého
rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 46 a 47 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán I.,
ako aj II. stupňa náležitým spôsobom rozviedli svoju správnu úvahu, z ktorej vyvodili, že v čase

01.06.2016 mal žalobca na území SR už pobyt neoprávnený a rovnako v odôvodnení rozhodnutia
neabsentuje zdôvodnenie skutočností, z ktorých danú skutočnosť vyvodili. Napadnuté rozhodnutie
vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a má oporu vo vykonanom dokazovaní, ako
aj v administratívnom spise žalovaného. Súd nezistil také pochybenia, ani taký postup žalovaného, aniprvostupňového orgánu, ktorý predchádzal vydaniu ich rozhodnutí, aby mohol správnej žalobe nielen
z týchto dôvodov vyhovieť.

79.Pokiaľsatýkanámietky,žesprávnyorgánnedostatočnepoučilúčastníkakonaniaomožnostivyjadriť
sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie v zmysle § 33 ods.
2 Správneho poriadku, aj keď toto ustanovenie špeciálne upravuje zákon o pobyte cudzincov a že
rovnako tak postupoval aj voči jeho zvolenému zástupcovi, súd má za to, že daná námietka nie je
dôvodná. Správny orgán dal možnosť žalobcovi, ako aj jeho zvolenému zástupcovi (p. E.), vyjadriť sa

v zápisnici o vyjadrení zo dňa 01.06.2016 ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval tento za dôležité
vo veci, rovnako mu dal možnosť oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie napadnutého rozhodnutia, i k
spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie ako to vyplýva z administratívneho spisu najmä
zo samotnej zápisnice zo dňa 01.06.2016, pričom zástupca žalobcu hlavne namietal, že má zato, že
pobyt žalobcu je oprávnený, že mu lehota v zmysle § 111 ods. 1 písm. p) ZoPC neuplynula, že si prišiel
podať žiadosť o tolerovaný pobyte, pričom so všetkými týmito rozhodnými námietkami (ktoré uvádza

žalobca aj v správnej žalobe) sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal a náležite odôvodnil
svoju správnu úvahu, prečo už dňa 01.06.2016 považoval pobyt žalobcu na území SR za neoprávnený.
Takisto žalovaný dal možnosť žalobcovi byť v konaní zastúpený (p. E.) a vyjadriť sa aj jeho zástupcovi
k podkladom pre vydanie rozhodnutia, i k spôsobu ich zistenia a navrhnúť ich doplnenie, pričom bolo
mu umožnené, aby doložil písomnosti k žiadosti o udelenie tolerovaného pobytu. Navyše tento nechcel

uviesť žiadne iné skutočnosti.

80. Súd len dopĺňa, že povinnosťou správneho orgánu nie je v jeho rozhodnutí vyjadriť sa ku všetkým
tvrdeniam uvádzaných účastníkom konania, ale iba k tým, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie vo veci a
ktoré sa týkajú a majú vplyv na konanie ako také.

81. Preto súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, dospel
k záveru, že príslušný správny orgán postupoval v konaní o administratívnom vyhostení žalobcu
zákonným spôsobom, skutkový stav bol zistený dostatočným spôsobom, v konaní aplikoval ustanovenia
správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu zo

dňa 18.08.2016 podľa § 240 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc za to, že táto vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.

82. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu

trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa

vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.