Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. september 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/223/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213359
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814213359.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému: E. F., narodený
XX.XX.XXXX, bytom P. nad K. č. XX, zastúpený advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Ul. J.

Kráľa č. 5/A, Lučenec, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie
legionárov č. 5, Prešov, IČO: 42176778, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Ul.
J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 3.529,84 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. decembra 2015, č. k. 7C/215/2015-81, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorým uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie 3.529,84
eur s príslušenstvom. Vymienil si právo rozhodnúť o náhrade trov konania v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z výsledkov
dokazovania.

3. Dňa 15.06.2010 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding,
a.s.) a žalovaným Zmluva o pôžičke č. 7074062, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička
vo výške 3.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť v 60 mesačných splátkach po 94 eur. V
zmluve je uvedená celková výška pôžičky 5.640 eur, termín konečnej splatnosti 20.06.2015, celkové
náklady spotrebiteľa 2.640 eur, ročná úroková sadzba 32,31% RPMN 32,31%, priemerná hodnota

RPMN 20,72%. Podľa textu zmluvy sú jeho neoddeliteľnou súčasťou Podmienky k zmluve o pôžičke
a Všeobecné obchodné podmienky. Dňa 23.07.2011 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na okamžitú
úhradu všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný predmetnú zásielku neprevzal na pošte v odbernej
lehote.Vzmysle čl. 14.2druhávetaVšeobecnýchobchodných podmienok,predoručovaniepísomností
platí fikcia doručenia v piaty deň po jej odovzdaní na poštovú prepravu. Žalovaný ku dňu postúpenia
pohľadávky (01.10.2014) uhradil na predmetnú pôžičku 772 eur.

3. Podľa čl. 15.2, čl. 15.3 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1.8.2009, Spoločnosť je
oprávnená akékoľvek svoje práva zo Zmluvy úplne alebo z časti previesť a/alebo postúpiť úplne alebo
sčasti pohľadávky Spoločnosti zo Zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta. Klient nie je oprávnený
bez predchádzajúceho písomného súhlasu Spoločnosti previesť práva a/alebo záväzky zo Zmluvy alebo
postúpiť pohľadávky klienta zo Zmluvy, a to úplne alebo z časti alebo umožniť prevzatie záväzkov klienta

zo Zmluvy treťou osobou.4. Na základe uvedených skutkových zistení okresný súd dospel k právnemu záveru, že právny vzťah
medzi stranami sporu založený zmluvou o pôžičke, je spotrebiteľským právnym vzťahom, na ktoré
aplikoval príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom k 15.06.2010 a všeobecné

ustanovenia o spotrebiteľskom práve v Občianskom zákonníku (§ 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a §
3, § 39) a podrobil testu zákonnosti aj príslušné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok
účinných od 01.08.2009.

5. Konštatoval, že všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.8.2009, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou Zmluvy o pôžičke č. 7074062 zo dňa 15.6.2010 obsahujú neprijateľné podmienky. Podľa nich
právny predchodca žalobcu môže postúpiť svoje práva tretím osobám bez toho, aby k tomu potreboval
súhlas dlžníka - spotrebiteľa. Je to teda jeho výlučné právo bez toho, aby v tomto smere bol nejakým
spôsobom limitovaný spotrebiteľom. Takéto dojednanie, avšak len samo o sebe, nie je v rozpore s
dobrými mravmi, keďže ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky nevyžadujú
súhlas dlžníka.. Podľa zmluvnej podmienky (čl. 15.3 Všeobecných obchodných podmienok) spotrebiteľ -

žalovaný však nemá také právo ako dodávateľ. Jeho právo postúpiť svoju pohľadávku voči dodávateľovi
je už podmienené písomným súhlasom dodávateľa. Zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva
iba jednej zmluvnej strane - dodávateľovi, je pre rozpor s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zák.č. 250/2007
Z. z. v znení platnom ku dňu 15.6.2010, § 3 ods. 1, § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neplatná,
lebo porušuje práva spotrebiteľa (žalovaného). Takáto (neplatná) zmluvná podmienka, obsiahnutá

v predmetnej spotrebiteľskej zmluve, resp. v jej neoddeliteľnej súčasti (Všeobecných obchodných
podmienkach) následne vyúsťuje do absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky voči
žalovanému, uzavretej medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom. Neplatnosť vyplýva z
nerovnováhy zmluvou (jej neoddeliteľnej súčasti) dohodnutej podmienky medzi úverovým veriteľom a
úverovým dlžníkom. Pokiaľ by takéto právo prislúchalo i úverovému dlžníkovi, skutková situácia by

bola v takom prípade vyhodnotená iným spôsobom, a až vtedy by nebolo možné na ňu aplikovať
právnu úpravu, na základe ktorej je zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej
strane neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, s vyústením do neplatnosti Zmluvy o postúpení. Ak
by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné aplikovať právnu úpravu podľa § 524
ods. 1 a nasledujúce, vrátane § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 17 zák. č. 129/2010 Z. z..

Na dôvod absolútnej neplatnosti pritom súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, bez ohľadu na to,
či sa niekto neplatnosti dovoláva alebo nie. Na základe uvedeného je potom nutné konštatovať, že
žalobca nemá v spore aktívnu legitimáciu. Ak totiž pôvodný veriteľ postúpil svoje práva a povinnosti
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.10.2014 na žalobcu, ide o neplatnú Zmluvu o postúpení v
dôsledku neplatne dojednaného postúpenia nositeľom práv Zmluvy o pôžičke č. 7074062 (porovnaj v

obdobných veciach rozhodnutie Krajského súdu Trnava č. 11Co 199/2011, č. 11Co 147/2013, č. 11Co
81/2011, č. 11Co 277/2011, Krajského súdu Košice č. 6Co 181/2013, č. 6Co 216/2013, Okresného súdu
Prešov č. 17C 56/2010, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo 277/2012). I napriek vyššie
uvedenému právnemu názoru, súd ďalej posudzoval právo žalobcu i s prihliadnutím na žalovaným
vznesenú námietku premlčania.

6. V konaní posudzoval aj námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu, ktorú uplatnil žalovaný.
Aplikoval právnu úpravu v § 103 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je
premlčaný.

7. Právny predchodca žalobcu vyhlásil zosplatnenie úveru dňa 23.7.2011, kedy bol žalovaný
preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiac júl, jún, máj, apríl 2011, čo vyplýva z prehľadu splátok
a úhrad. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, pri využití práva podľa § 565 začína plynúť premlčacia
doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t. j. v danom prípade najmenej splátkou splatnou v apríli 2011
a nie samotným vyhlásením zosplatnenia, resp. doručením žalovanému. Trojročná premlčacia doba v

dôsledku zosplatnenia preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú právny predchodca
žalobcu vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využil
právo na zosplatnenie, a ktorá uplynula v apríli 2011. Pokiaľ žalobca návrh podal dňa 21.7.2014 je
zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa §
565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale

toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu
poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy, a
až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok. To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacejdoby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť zročnosťou nesplnenej splátky, v danej
veci splatnej v apríli 2011.

8. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov
spočívajúcich v nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu.
Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a uplatnený nárok mu priznať, prípadne, rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

9.1.Svojeodvolanie odôvodnil námietkamiproti záverusúdu,žezdojednaných zmluvnýchpodmienok
vyplýva hrubý nepomer v právach a povinnostiach dodávateľa a spotrebiteľa v prospech dodávateľa
a v neprospech spotrebiteľa.

9.2. Uvedený hrubý nepomer súd videl v dojednaní, v zmysle ktorého právny predchodca žalobcu
môže postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na inú osobu bez súhlasu dlžníka - spotrebiteľa -

žalovaného, avšak žalovaný je oprávnený postúpiť pohľadávku voči dodávateľovi len so súhlasom
dodávateľa. Žalobca zastáva názor, že v prípade vyhlásenia zmluvných podmienok za neplatné,
nestačí len ich všeobecná konštatácia, ale je nutné dané zmluvné podmienky posúdiť vo vzťahu
ku konkrétnemu prípadu, posúdiť ich aplikáciu v danom prípade, či došlo k zneužitiu zmluvných
podmienok v neprospech spotrebiteľa. Súd neprepojil relevantným spôsobom uvedené zmluvné

podmienky s uplatňovaným nárokom, neuviedol, akým spôsobom predmetné zmluvné podmienky
spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a ako sa uvedená skutočnosť v uplatňovanom nároku aj reálne prejavila. Súd nešpecifikoval,
v čom má spočívať hrubý nepomer práv a povinností medzi zmluvnými stranami v dôsledku
súdom konštatovaných neprijateľných podmienok, v čom sa prejavila aplikácia súdom konštatovaných

neprijateľných podmienok v danom prípade vo vzťahu k uplatnenému nároku tak, aby narušila
rovnováhu medzi zmluvnými stranami. Zastáva názor, že aj v prípade, ak by zmluva obsahovala
neprijateľné podmienky, uvedené spôsobuje neplatnosť zmluvy v rozsahu daného ustanovenia,
prípadne od neho závislých ustanovení. Uvedená skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy v
celom rozsahu. V odôvodnení absentuje súvislosť medzi prípadnou neplatnosťou v časti, v ktorej

súd podmieňuje postúpenie pohľadávky dlžníka - spotrebiteľa voči dodávateľovi súhlasom dodávateľa
a neplatnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú právny predchodca navrhovateľa - dodávateľ
postúpil pohľadávku voči spotrebiteľovi. Uvedenú skutočnosť súd v rozsudku nijakým spôsobom
nezdôvodnil.

9.3.Citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.03.2014, sp. zn. 9Co/35/2013
„...nemožno stotožňovať ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
dojednanými v spotrebiteľských zmluvách s ochranou dlžníkov, ktorí takéto zmluvy uzavreli s úmyslom
nesplniť si svoje povinnosti z nich vyplývajúce. Ochrana, ktorú poskytuje spotrebiteľovi spotrebiteľské
právo, nemôže viesť k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania a k spôsobovaniu ujmy

predávajúcim či veriteľom“ a ďalej stanovisko ústavného sudcu JUDr . Milana Ľalíka, podľa ktorého:
„Považujem za nevyhnutné najskôr konštatovať, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu
spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie,
aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten
chudák ani nevie, čo podpísal, ale peniaze mohol zobrať“),a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne

primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.
Taký postup ochrany práva je nielenže absolútne nevýchovný, paternalistický, ale aj absurdný a v
rozpore so zásadou rovnosti, vigilantibus iura neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate
platiť aj pre privilegovaného spotrebiteľa, opakom je potom neprípustné zvýhodňovanie dlžníka
oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia ani len elementárneho nároku

bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene obohacuje na jeho úkor za
asistencie súdov. Preto ak nedôjde k racionálnemu zvratu v doterajšej judikatúre súdov, opäť vrátane
ústavného súdu, existujú bagateľné spory tak zahltia všetky súdy Slovenskej republiky a ochromia
nielen výkon ich spravodlivosti, ale narušia ajdôveru občanov v právo, právny poriadok a tým aj v
právny štát“.

10. Nesúhlasil s právnym záverom okresného súdu v otázke námietky premlčania uplatneného nároku,
ktorú uplatnil žalovaný. Okresný súd pre plynutia premlčacej doby vychádzal z nepreukázaných
údajov, a to z dátumu poslednej splátky vykonanej žalovaným v prospech žalovaného. Žalobcavšak nemôže súhlasiť s týmto posúdením, nakoľko predmetný údaj nemožno stotožňovať s ukončením
zmluvy,resp.svyhlásením predčasnejsplatnostiúveru. Žalobcanemôžesúhlasiťsuvedenýmzáverom
z dôvodu, že už v návrhu na začatie konania bolo uvedené a zároveň v konaní preukázané, že zo

strany žalobcu došlo k predčasnému ukončeniu zmluvy uplynutím lehoty uvedenej v predžalobnej
upomienke. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že listom zo dňa 23.07.2011 právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy do 3 dní od jej doručenia. Trojdňová lehota teda uplynula dňa
31.07.2011, pričom dňom nasledujúcim, teda 01.08.2011 došlo k splatnosti celej dlžnej sumy. Zároveň
je od tohto dátumu potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej doby.

11. Na podporu svojho názoru citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2008, sp.
zn. 4Cdo/146/2008, ktoré sa odklonilo od doterajšej judikatúry (R 28/84): „Podľa názoru dovolacieho
súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý , ani ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku
je povinnosť niečo dať alebo konať. V právnej teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť

svoje subjektívne právo, t. j. domáhať sa právnej ochrany jeho realizácie. Napr. z pôžičky vznikne
subjektívne právo veriteľa na vrátenie požičanej veci. Nárok na jej vrátenie mu však vznikne až v dobe,
keď sa pôžička stane splatnou (Knapp,V.: Teorie práva, 1. vydání, Praha, C. H. Beck 1995, str. 197). Až
splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým znakom nároku. Žaloba
by bola predčasná, pretože by ňou nebol uplatňovaný existujúci nárok. Na tomto závere nič nemení

skutočnosť, že doručenie žaloby obsahujúcej výzvu na plnenie by nastali hmotnoprávne účinky tohto
úkonu spočívajúce vo vzniku nároku. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka požitím slov „keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo
skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda keď je actio nata, a nie na deň, kedy by sa mohlo
po prvý raz uplatniť, teda keď by mohla byť actio nata.

12. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 21.07.2014, premlčacia doba k predmetnému dátumu
neuplynula. Na základe vyššie uvedeného navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok preskúmal
avzmysleust.§ 220O.s.p. hozmeniltak,ženávrhunazačatiekonaniavyhovievplnomrozsahu, resp.
§ 221 ods. O.s.p. ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatňuje

voči žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom
a odvolacom konaní. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní pozostávajú z jedného úkonu
právnej služby vo výške 157,36 eur s DPH a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 10,07 eur
s DPH (podanie odvolania), spolu 167,66 eur.

13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako
vecne správny potvrdiť a súčasne mu proti žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania vo
výške 167,65 eur.

14. Uviedol, že okresný súd postupoval správne, keď nárok žalobcu posúdil ako premlčaný v trojročnej

premlčacejlehote(správnedobe). Vpredmetnejvecipodľaobsahupodanejžalobyvyplýva,žezostrany
právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru predžalobnou upomienkou
zo dňa 23.07.2011. Právny predchodca žalobcu tak postupoval v zmysle ust.§ 565 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ teda právny predchodca žalobcu zosplatnil dlh v júli 2011, musel vychádzať z
nezaplatenia aspoň troch splátok pred júlom 2011, t. j. splátky splatné k 20.06.2011, 20.05.2011

a k 20.04.2011, čo sa tak aj stalo. Premlčacia doba sa tak v zmysle vyššie uvedenej argumentácie
začala počítať od dátumu zročnosti nesplnenej splátky, t. j. splátky splatnej k 20.04.2011. Nakoľko
žalobca podal žalobcu na súd až dňa 21.07.2014, je celý jeho nároku premlčaný, čo správne posúdil
aj prvostupňový súd.

15. V zmysle dojednania bodu 15.2. a 15.3. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ako VOP),
ktorého boli prílohou k zmluve o úvere „15.2. Spoločnosť je oprávnená postúpiť akékoľvek svoje
práva zo zmluvy úplne alebo sčasti previesť alebo postúpiť úplne alebo sčasti pohľadávky spoločnosti
zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu klienta. 15.3 Klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho
písomného súhlasu spoločnosti previesť práva alebo záväzky zo zmluvy alebo postúpiť pohľadávky

klienta zo zmluvy, a to úplne alebo sčasti, alebo umožniť prevzatie záväzkov zo zmluvy treťou osobou.
Ide o zjavný nepomer a nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach, ktorý môžu podstatne
sťažiť uplatnenie nárokov dlžníka (klienta) voči spoločnosti. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie
poukazuje na rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/277/2012 zo dňa 28.05.2013. Žalobcovi v zmyslevyššie uvedenej argumentácie chýba aktívna vecná legitimácia, t. j. žaloba trpí procesnou vadou, čo
správne posúdil aj okresný súd.

16. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379, 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ktorým sa s účinnosťou od 01.07.2016 rekodifikoval doterajší procesný predpis -
občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“). V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods.
1 CSP, podľa ktorej platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolanie žalobcu prejednal bez nariadenia pojednávania

odvolacieho súdu (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné
zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

17. V prejednávanej veci uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie 3.529,84 eur
s príslušenstvom. Nárok na plnenie proti žalovanému vyvodzoval zo Zmluvy o pôžičke zo dňa
15.06.2010, uzavretou medzi pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaným, na

základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému pôžičku 3.000 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal
uhradiť v 60 mesačných splátkach po 94 eur, ktorými mali byť uhradené aj celkové náklady spotrebiteľa
vo výške 2.640 eur. Okrem akontácie 50 eur, žalovaný na pôžičku uhradil 772 eur. Pôvodný veriteľ
23.07.2011 vyzval žalovaného na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Zmluvou zo dňa
01.10.2014 pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku proti žalovanému zo Zmluvy o pôžičke, ktorej

výška ku dňu postúpenia predstavovala 3.543,48 eur, na žalobcu. Okresný súd považoval postúpenie
pohľadávky pôvodným veriteľom žalovaného na žalobcu za neplatné. Jej dojednanie v zmluve,
resp. vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 15.3, umožňuje postúpenie pohľadávky
veriteľa (dodávateľa) bez súhlasu dlžníka (spotrebiteľa), avšak takéto právo dlžníka je už podmienené
písomným súhlasom dodávateľa. Zmluvná podmienka, ktorá umožňuje postúpiť práva iba jednej

zmluvnej strane - dodávateľovi, je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zák. č. 250/2007
Z. z. v znení ku dňu 15.06.2010, § 3 ods. 1, § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak je citovaná
zmluvná podmienka absolútne neplatná, nemohol pôvodný veriteľ platne postúpiť svoju pohľadávku na
žalobcu, v dôsledku čoho žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu.

18. So záverom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil z nasledovných dôvodov:

19. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvára pôvodný veriteľ - cedent a iný subjekt - cesionár, ktorý
nastupuje na miesto pôvodného veriteľa (§ 524 Občianskeho zákonníka). Predmetom postúpenia je
len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka (§ 488 Občianskeho zákonníka).

20. V spotrebiteľskom právnom vzťahu sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka, ktorá podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je postihnutá sankciou
neplatnosti, považuje ustanovenie, ktoré dovoľuje dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy
na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo

zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

21. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve zákon upravuje demonštratívne, platí
však generálny princíp, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.

1 prvá veta Občianskeho zákonníka).

22. V prejednávanej veci okresný súd považoval za neprijateľnú a tým neplatnú zmluvnú
podmienku,obsah zmluvného dojednaniaopostúpení pohľadávky(čl. 15.3.Všeobecnýchobchodných
podmienok). Vychádzal pritom zo všeobecnej úpravy predpokladov na záver o neprijateľnosti

zmluvných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

24. Citované ustanovenie upravuje právne skutočnosti, na základe ktorých vznikajú záväzky.25. Ak sa niekto bezdôvodne obohatí, vznikne záväzkovoprávny vzťah medzi ním a tým, na úkor
koho sa obohatil - záväzky z bezdôvodného obohatenia sú upravené v § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nastupuje, keď vrátenie neoprávnene získaných

majetkových hodnôt nie je možné v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa
príslušných ustanovení, ktorými na daný právny pomer dopadajú a nepripadá do úvahy ani
zodpovednosť za škodu.

26. V prejednávanej veci bol založený spotrebiteľský právny vzťah zmluvou o pôžičke zo dňa

15.06.2010, ktorý sa spravuje príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. a všeobecnou
úpravou spotrebiteľských zmlúv (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

27. Vzhľadom na vyššie uvedenú právnu úpravu bezdôvodného obohatenia - v bode 15, potom
prípadné nároky žalovaného proti žalobcovi by mohli vzniknúť ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, a to za situácie, ak by plnil žalovanému viac, než by podľa zákona mal plniť. Išlo

by napríklad o situáciu, ak po teste zákonnosti predmetnej zmluvy by súd zistil, že žalovanému by
prináležalo iba to, čo žalovanému poskytol (sumu pôžičky), avšak žalovaný by mu uhradil viac.

28. Z obsahu zmluvy o pôžičke, ako aj podľa príslušnej právnej úpravy spotrebiteľského úveru (zák.
č. 129/2010 Z. z.) by pri prípadnej pohľadávke žalovaného proti žalobcovi nebolo možné vychádzať

zo zmluvy, ale išlo by o záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia, teda nárok na plnenie
pohľadávky z iného právneho vzťahu, nie z pôvodnej zmluvy, v ktorej je súčasťou aj dojednanie v bode
15.3. Všeobecných obchodných podmienok. To znamená, že dojednania v zmluve o pôžičke, vrátane
dojednaní o postúpení pohľadávky už nemôžu dopadať na právny vzťah z bezdôvodného obohatenia.

29. Za týchto okolností by prípadná pohľadávka žalovaného, ktorú by mohol postúpiť zo zmluvy o
pôžičke, javí ako nereálna, a preto nemožno dospieť k záveru, že dojednanie v zmluve o pôžičke
v bode 15.3 všeobecných obchodných podmienok poškodzuje spotrebiteľa tým, že spotrebiteľovi
neumožňuje postúpiť svoju pohľadávku bez súhlasu dodávateľa, a preto je z tohto aspektu neplatné
a neplatné je potom aj postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu.

30. Pokiaľ okresný súd posudzoval dojednanie zmluvných strán z uvedeného aspektu, podľa názoru
odvolacieho súdu, nie je jeho právny záver správny a nemožno považovať z vyššie uvedených dôvodov
postúpenie pohľadávky za neplatné, v dôsledku čoho absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu ako
cesionára.

31. Okresný súd zamietol žalobný návrh žalobcu aj z dôvodu premlčania jeho nároku. Vychádzal zo
skutočnosti, že právny predchodca vyhlásil zosplatnenie úveru dňa 23.07.2011, kedy bol žalovaný
preukázateľne v omeškaní so splátkou za mesiace júl, jún, máj 2011. Aplikoval ustanovenie § 103
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba, pri využití práva podľa § 565, začína

plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, t. j. v danom prípade splátkou splatnou v apríli 2011 a
nie samotným vyhlásením zosplatnenia.

32. Odvolací súd sa v prejednávanej veci nestotožnil ani s týmto posúdením premlčania uplatneného
nároku.

33. Primárne bolo povinnosťou okresného súdu, keď považoval listinu právneho predchodcu žalobcu
zo dňa 23.07.2011 za uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zaoberať sa tým, či boli
splnené kumulatívne zákonné predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva

podľa § 565) a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka).
Uvedené zistenia majú význam z hľadiska posudzovania námietky premlčania nároku. V čase podania
žaloby - 21.07.2014, v prípade, ak tzv. „zosplatenie“ nebolo platné, ešte nebol splatný celý dlh žalobcu,
keďže dlh mal byť uhradený v júni 2015, a preto premlčanie dopadalo iba na jednotlivé splátky podľa §
101 Občianskeho zákonníka, teda samostatne, keďže žalobca ako veriteľ mohol požiadať žalovaného

o splnenie už prvej splátky a poslednej splátky až v júni 2015.

34. Platí preto, že pokiaľ ide o začiatok behu premlčacej doby, vychádza sa zásadne z toho, že
možnosť uplatniť nárok na súde nastáva práve splatnosťou dlhu. Avšak v prípade, že splatnosť dlhunebola dohodnutá, ani inak určená, začína plynúť premlčacia doba dňom, nasledujúcim po dni, keď
vznikol dlh.

35. Vo veci bolo dohodnuté v zmluve plnenie v splátkach, to znamená, že záväzok mal zanikať
postupne, preto, ak nebolo v zmluve dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky (strata výhody splátok), je potrebné posudzovať zánik záväzku v
dôsledku premlčania pri každej splátke jednotlivo.

36. Okresný súd neposudzoval námietku žalovaného z vyššie uvedených aspektov, teda, či medzi
zmluvnými stranami existovala dohoda o strate výhody splátok a ďalej v prípade kladného zistenia,
či pri uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka bol dodržaný postup podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka.

37. V prípade, ak budú kladné zistenia podľa bodu 36, bude potrebné posudzovať začiatok plynutia

premlčacej doby pri jednotlivých splátkach do tzv. zosplatnenia a premlčania zvyšného dlhu od
splatnosti splátky, v dôsledku ktorej žalobca uplatnil právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

38. V prípade, ak nebudú zistené právne významné skutočnosti podľa bodu 36 bude potrebné
posudzovať premlčanie pri každej jednotlivej splátke.

39. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, v ktorom je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods. 3 CSP).

Toto uznesenie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).