Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľudmila Králiková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/131/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202631
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202631.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a členov
senátu JUDr. Kamila Ivánka a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci obžalovaného R. U. pre obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. k § 140 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní
krajskéhoprokurátoraprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIzodňa20.06.2016sp.zn.1Tk/1/2016,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. marca 2017 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému
R. U., nar. XX.XX.XXXX v S., K. republika, prihlásený k pobytu P., C. XXX/XX
u k l a d á
Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods.3 písm. b/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní
10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Tk/1/2016 zo dňa 20.06.2016 bol obžalovaný R. U.
uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. k
§ 140 písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 15.11.2014 v čase okolo 23.45 hod. pred hostincom zvaným „P.“ nachádzajúcim sa v P. na W. ulici
súd pod vplyvom alkoholu po predchádzajúcej slovnej potýčke s poškodeným F. P. tohto držiac v ruke
nôž fyzicky napadol tak, že cca 20 minút po slovnom konflikte s poškodeným odišiel na presne nezistené
miesto, pričom po návrate späť pred hostinec držiac v ruke nôž s dĺžkou čepele 190 mm opakovane
bodol poškodeného P. do oblasti brušnej dutiny v strede do oblasti krku pod pravé ucho a do oblasti
ramena pravej ruky, pričom po tomto z miesta činu odišiel na neznáme miesto, následne 16.11.2014 v
čase okolo 00.10 hod. sa dostavil do budovy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Senci, kde vo
vstupnej hale odhodil predmetný nožík na zem, pričom týmto svojím konaním spôsobil poškodenému
F. P. bodné poranenie pečene s vykrvácaním do dutiny brušnej, bodné poranenia pravej bočnej plochykrku a pravého ramena na jeho bočnej ploche, ktorý týmto poraneniam 16.11.2014 v čase o 06.55 hod.
podľahol.
Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1, ods.3 písm. b/ Tr. zák. trest
odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody poškodeným E. zdravotná
poisťovňa a.s., I.: XX XXX XXX, Q., Q. XX/A vo výške 6.123,49 € a poškodenej W. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., P. XXX vo výške 855,89 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú W. P. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný
proces.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení podal odvolanie krajský prokurátor, čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd vykonaným dokazovaním správne zistil a ustálil
skutkový stav veci a správne aj skutok právne kvalifikoval. Odvolanie smeruje do výšky trestu s
poukazom na § 34 Tr. zák., pričom odvolateľ konštatuje, že nenamieta aplikáciu ustanovenia § 39
ods. 1 Tr. zák. Poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný sa nepriznal k žalovanému trestnému činu,
pričom pred začatím hlavného pojednávania prehlásil, že sa cíti byť nevinný aj keď prejavil hlbokú
ľútosť nad skutkom. V odôvodnení odvolania odvolateľ rozobral skutkový stav a poukázal aj na osobu
poškodeného ako aj závery znaleckých posudkov, podľa ktorých u obžalovaného boli zachované
ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
Záverom odvolania navrhol vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie vo vzťahu k
výroku o treste.
Krajský súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného s poukazom na splnené podmienky
na verejné zasadnutie dňa 16.03.2017 podľa § 293 ods. 7 Tr. por., nakoľko obhajca obžalovaného súdu
predložil jeho písomné vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že žiadal, aby sa toto konalo v jeho neprítomnosti.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu krajská prokurátorka navrhla vyhovieť v plnom rozsahu
odvolaniu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného navrhol zamietnuť odvolanie krajskej
prokuratúry a poukázal na to, že jeho klient skutok úprimne oľutoval, pričom vzhľadom na jeho zdravotný
stav súd postupoval správne.
Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že
odvolanie krajského prokurátora, čo do výroku o treste je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.
Vo vzťahu k výroku o vine odvolací súd udáva, že tento výrok nebol odvolateľom napadnutý a v zmysle
revízneho princípu ho preto ani nepreskúmaval. Súd obžalovaného R. U. uznal vinného z obzvlášťzávažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák.
(z pomsty).
Vo vzťahu k výroku o treste odvolací súd konštatuje, že požiadavku navýšenia nepodmienečného trestu
zo strany odvolateľa preskúmaval nielen z pohľadu trestnej sadzby pri obzvlášť závažnom zločine podľa
§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. , ale aj z pohľadu osoby obžalovaného, priebehu skutku a motívu.
Obžalovaný konal v podstate premysleným spôsobom pretože po slovnom útoku si išiel pre nôž, ktorým
trikrát zaútočil na telo poškodeného. V dvoch prípadoch bodné rany smerovali do dôležitých častí tela, t.j.
do krku a do brucha. Jeho konanie bolo motivované aj pomstou vzhľadom k agresivite a slovným útokom
poškodeného. Použitie ustanovenia § 39 Tr. zák. odvolateľ nenapáda, treba však uviesť, že tento postup
bol zdôvodnený aj závermi znaleckých posudkov pri skúmaní zdravotného stavu obžalovaného, ktorý
sa zúčastnil vojny v Juhoslávii a vzhľadom na traumatizujúce zážitky trpí psychickými problémami, čo
viedli aj k závislosti na alkohol.
Zákonodarca pri obzvlášť závažnom zločine vraždy podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. závažnosť činu vystihol
aj v trestnej sadzbe, ktorú určil v rozsahu od 20 do 25 rokov.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa, ak má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom bolo pre
páchateľa neprimerane prísne a postačuje na zabezpečenie ochrany spoločnosti aj trest kratšieho
trvania, môže páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Podľa § 39 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako 8 rokov, ak je v osobitnej časti Trestného zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 15 rokov.
Riadiac sa uvedenými ustanoveniami Trestného zákona s poukazom na odvolanie krajskej prokuratúry
dospel krajský súd k záveru, že k účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. bude na mieste uloženie
obžalovanému trest prísnejší ako trest uložený súdom prvého stupňa za súčasného použitia § 39 ods.
1 Tr. zák., a preto obžalovanému R. U. uložil trest pri dolnej hranici trestnej sadzby, navýšený o dva
roky oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, teda trest vo výmere 10 rokov. V tomto smere okrem iného
vychádzal aj zo skutočnosti, že uvedeného skutku sa obžalovaný dopustil z pomsty (§ 140 písm. b/ Tr.
zák.).
Pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. por. do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia, nakoľko bolo konštatované, že sa dopustil obzvlášť závažného
zločinu.
Samostatné výroky o uložení ochranného dohľadu ako aj výrok o náhrade škody neboli odvolateľom
napadnuté a tieto ostávajú nedotknuté.
Z uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.