Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217456
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Ferková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr.

Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v
konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 12.12.2013 č.k. 6C/121/2012-105 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalobu zamietol a rovnako
zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej náhrady škody a nemajetkovej ujmy
na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach vedených

pred Okresným súdom Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. K nesprávnemu
úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že Okresný súd Spišský Nová Ves v exekučných
konaniach zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote. Uznesením súdu
prvého stupňa zo dňa 09.10.2012 č.k. 6C/121/2012 -8, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
súd prvého stupňa spojil, poukazujúc na ust. § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp. zn. 6C/121/2012, 6C/186/2012, 6C/193/2012, 6C/220/2012, 6C/225/2012,

6C/310/2012 s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 6C/121/2012.

Súd prvého stupňa s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu zo dňa 05.12.2013 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Súd prvého stupňa v súvislosti s návrhom na prerušenie

konania uviedol, že o námietke zaujatosti vyslovenej žalobcom v žalobnom návrhu Krajský súd v
Košiciach právoplatne rozhodol a zaoberal sa všetkými dôvodmi, pre ktoré žiadal žalobca vylúčiť sudcov
súdu prvého stupňa z rozhodovania a prejednávania v danej veci. Rozhodnutím krajského súdu je
viazanýsúd,aleajúčastnícikonania.Aniopätovnýmpreskúmanímnávrhunaprerušeniekonanianebolozistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci bol v rozpore s ústavou, zákonom
alebo s medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by
sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z týchto dôvodov návrh žalobcu

na prerušenie konania zamietol.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom
posúdení veci podľa § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 17 ods. 1,2 a § 19 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, § 44 ods. 1,2, § 41 ods.

2 písm. c/ a d/, § 8 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, § 36 ods. 1, 2
zák. č 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní uzavrel, že žalobca splnil svoju povinnosť v zmysle § 15
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a pred podaním návrhu podal žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom nárok žalobcu alebo jeho časť do rozhodnutia súdu nebol uspokojený.
Podľa názoru súdu prvého stupňa žalobné návrhy podané žalobcom spĺňajú všetky náležitosti návrhu
na začatie konanie v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 O.s.p., preto námietky žalovanej o nedostatkoch

žalobných návrhov považoval za neopodstatnené.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, po preskúmaní veci dospel súd prvého stupňa k záveru,
že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a žalobný návrh bol podaný v rámci uplynutia
3-ročnej premlčacej doby. Premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi, resp. jeho právneho
zástupcovi v exekučných konaniach, kedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť
práve týmito rozhodnutiami.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že predpokladom zodpovednosti štátu za

škodu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie troch podmienok, a to preukázanie existencie
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia škody, t.j. majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej súvislosti medzi
nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd prvého stupňa po
oboznámení sa s exekučnými spismi zistil, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté. Vo všetkých veciach exekučným titulom
boli rozsudky rozhodcovského súdu. V týchto prípadoch bol právny vzťah medzi oprávneným a
povinným hodnotený exekučným súdom ako spotrebiteľský. Pokiaľ ide o posudzovanie zákonnosti
rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania súd prvého stupňa uzavrel, že takýto postup
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup aj s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5

Cdo 539/2012, sp. zn. 6 Cdo 290/2012, či rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp.
zn. IV. ÚS 55/2011. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodnutie rozhodcovského súdu na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský
súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku a teda o takomto nároku môže byť
znova rozhodnuté všeobecným súdom. V daných exekučných veciach nie je možné konštatovať ani

nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t.j. rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, keďže ani jedno rozhodnutie súdu prvého stupňa ako súdu exekučného o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené,
resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v exekučných konaniach ani nevyužil svoje
právo na podanie riadnych resp. mimoriadnych opravných prostriedkov. V tej súvislosti súd prvého

stupňa zistil, že v niektorých prípadoch boli sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené. Navyše súd nemá právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní,
keďže porušenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí
výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že ani
tvrdenia žalobcu o tom, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu malo dôjsť tým, že

nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase, t.j. do
30-tich dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora, nie sú dôvodné. Je totiž právne nevýznamné, že
nebolo rozhodnuté v lehote o zmene súdneho exekútora (exekučný spis sp. zn. 14Er/106/2007), pretože
súd skúmal dôvody na zastavenie exekúcie. Následne síce návrhu na zmenu exekútora vyhovel, no v
krátkej dobe dospel k rozhodnutiu a exekúciu zastavil. Vzhľadom na veľký počet exekučných konaní s

obdobným skutkovým základom súd posúdil, že toto rozhodnutie bolo vydané v primeranej lehote. V tej
súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02.Súd prvého stupňa teda uzavrel, že zo strany žalobcu nebol preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu. Neboli tak naplnené hmotno-právne podmienky uplatnenia nároku žalobcu na náhradu škody

a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Z týchto dôvodov žalobu v celom
rozsahu zamietol.

Aj napriek vyššie uvedeným záverom súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal výšku ním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy, keďže nepredložil žiadne listinné dôkazy

a nenavrhol ani žiadne dokazovanie v tomto smere, teda ani z tohto pohľadu neuniesol dôkazné
bremeno.

Otrováchkonaniarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.tak,žežiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradu
trov konania. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí a žalovaná v
stanovenej lehote trovy konania nevyčíslila, pričom z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. e/, g/, h/, § 205 ods. 2 písm. c/, f/, a navrhol odvolaciemu súdu
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania vytkol súdu
prvéhostupňa,žežalobcaakostranakonanianebolpredvynesenímrozsudkuoboznámenýspísomným

vyjadrením žalovanej k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej.
Takýto postup súdu prvého stupňa porušil jeho základné právo na kontradiktórny súdny proces, ale aj
priamo ust. § 114 ods. 2 O.s.p. osobitne za situácie, keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie
s prítomnými účastníkmi konania. Navyše žalovaná vzniesla námietku premlčania a na túto námietku
nedal súd žalobcovi možnosť akokoľvek pre vyhlásením rozsudku reagovať. Žalobca ako strana konania

nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v
exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa. Nemal sa možnosť vyjadriť
ani k dôkazom a tvrdeniam, nebol oboznámený s ich obsahom a nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení. V danej veci navyše nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V
prípade, že súd na základe informácie o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje, alebo

s ktorými sa oboznámil v dôsledku dokazovania vykonaného ex offo zistil, že existuje okolnosť brániaca
vydať pre žalobcu pozitívne rozhodnutie, mal o tom informovať účastníkov konania a umožniť im, aby
sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Navyše podľa názoru odvolateľa vo veci rozhodoval sudca, ktorého vylúčenie žalobca navrhol, teda táto

skutočnosť vyvoláva objektívne pochybnosti o nedostatku nestrannosti sudcov okresného súdu, napriek
rozhodnutiu krajského súdu o tom, že sudca prejednávajúci danú vec nie je vylúčený. V tej súvislosti
poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, ktorý vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Dunajská Streda (rozhodnutie zo dňa 17.10.2012 sp.zn. 11NcC/46/2012-24). Takýto postup súdu je
v rozpore s judikatúrou ÚS SR a ESĽP. Žalobca podal aj ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho

práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Súd prvého
stupňa sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné, že žalobcom tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný, súd
bol bezdôvodne nečinný a tak spôsobil zbytočné prieťahy v konaní a nerozhodol o návrhu žalobcu v

zákonnej lehote. V napadnutom rozhodnutí sa súd prvého stupňa nevyporiadal so všetkými vytýkanými
zložkami nesprávneho úradného postupu, preto jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, aj keď toto jej bolo doručené dňa 21.02.2014.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.01.2015 o 9.10 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 227/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 15.01.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods.1,

3 O.s.p..

Žalobca podľa obsahu odvolania namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods.2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p.,
teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/, g/, h/, súd prvého stupňa neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisudospelkzáveru,žepokiaľžalobcavodvolanínamietalpostup
súdu z hľadiska porušenia procesno-právnych predpisov, nie je jeho odvolanie dôvodné. Rovnako nie
je jeho odvolanie dôvodné ani pokiaľ toto oprel o dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.

Námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia tiež nie je opodstatnená.

Rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje stručné a výstižné prednesy účastníkov, dôkazy, o ktoré
súd oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,
ktoré mal za preukázané, ako aj právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Súd prvého stupňa taktiež vysvetlil akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil. Napadnuté rozhodnutie preto netrpí takou vadou konania, ktorá by mala za následok zrušenie
rozhodnutia prvostupňového súdu (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil, že by postupom
prvostupňového súdu či už v konaní alebo rozhodnutím sa účastníkovi konania - žalobcovi odňala
možnosť konať pred súdom z dôvodov ním v odvolaní uvedených.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu,
vykonanie ďalších dôkazov účastníci konania ani nenavrhli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §
132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáver,pričomrozsudokajnáležiteodôvodnil,pretoodvolacísúd jehorozsudok

ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli
najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobcu

nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa tvrdení o splnení predpokladov pre vznik nároku na náhradu
majetkovejanemajetkovejujmyvzmyslezák.č.514/2003Z.z.,rovnakoakotvrdilajvkonanípredsúdom
prvého stupňa, nie sú opodstatnené.

Odvolací súd v tej súvislosti poukazuje na podrobné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý
svoje úvahy o nesplnení zákonných podmienok na náhradu škody v prejednávanej veci podrobne
rozviedol s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a príslušné
zákonné ustanovenia, podľa ktorých vec právne posudzoval.

Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvého stupňa sa v konkrétnostiach dopustil viacerých omylov, keď
konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, nemá svoj podklad vo
vykonanom dokazovaní. Rovnako ani tvrdenie žalobcu, že nesprávny úradný postup v danom prípade
bol jednoznačne preukázaný. Navyše odvolacie námietky žalobcu v tomto smere sú všeobecného

charakteru, bez uvedenia konkrétnych pochybení, ktorých sa súd prvého stupňa mal dopustiť.

Pokiaľ ide o namietané procesné pochybenia súdu prvého stupňa, odvolací súd udáva nasledovné:

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti

konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti
rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaných mu občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a
oprávnených záujmov.Namietané procesné pochybenie súdu prvého stupňa, a síce, že súd nedoručil písomné vyjadrenie
žalovanej k žalobe žalobcovi, čím porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces a ust. § 114

ods. 2 O.s.p., nie je dôvodné. Rovnako nie je dôvodné ani namietané procesné pochybenie súdu prvého
stupňa, že žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený so súdom vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť vyjadriť sa.

Z obsahu spisu totiž vyplynulo, že žalovaná po doručení žaloby sa písomne vyjadrila podaním zo

dňa 04.02.2013 (č.l. 31 a nasl. spisu), ktoré vyjadrenie bolo doručené žalobcovi cestou jeho právneho
zástupcu dňa 14.02.2013 (doručenka na č.l. 41 spisu). Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca
cestou svojho právneho zástupcu bol zo strany súdu prvého stupňa predvolaný na pojednávanie dňa
12.12.2013, ktoré prevzal dňa 15.11.2013 (doručenka na č.l. 87 spisu). Súd prvého stupňa pojednával
a rozhodol vo veci dňa 12.12.2013 v neprítomnosti žalobcu (rovnako aj žalovanej) v zmysle § 101 ods.
2 O.s.p..

Žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 05.12.2013 z dôvodu podania návrhu
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiku o ústavnej
sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd.

Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu správny bol postup súdu prvého stupňa, pokiaľ v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. pojednával a vo veci rozhodol, keďže dôvod pre odročenie pojednávania, ktorý uviedol
žalobca v podaní zo dňa 05.12.2013, nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania. Je totiž
zrejmé, že pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú zo strany žalobcu, o tejto v konaní už bolo
rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 č.k. 11NcC/46/2012-15 tak, že

sudkyňa Okresného súdu Spišská Nová Ves JUDr. Anna Slovinská nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 6C/121/2012. Ani podanie ústavnej
sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je takým dôležitým dôvodom, ktorý by opodstatňoval
odročenie pojednávania, najmä za situácie, keď súd prvého stupňa návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol.

O dôležitý dôvod na odročenie pojednávania ide vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také
skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j.
také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné
z hľadiska objektívneho alebo aj subjektívneho (čím mohla byť prekážka predvídaná, prípadne

odvrátená).

V prejednávanej veci žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu podania procesného návrhu
na prerušenie konania. Takýto dôvod ale nie je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania v zmysle
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže nejde o objektívne ospravedlniteľný dôvod, ktorý by neumožnil žalobcovi

zúčastniť sa pojednávania.

Pokiaľ teda súd prvého stupňa v konaní pokračoval aj po obdŕžaní žiadosti žalobcu na odročenie
pojednávania zo dňa 05.12.2013 a vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods.
2 O.s.p., neodňal týmto svojim postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Pokiaľ sa žalobca na pojednávanie dňa 12.12.2013 nedostavil, takýmto spôsobom sa sám vzdal
možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a realizovať svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou
na tomto pojednávaní. Z toho vyplýva, že zásada kontradiktórnosti konania a ani práva žalobcu na súdnu
ochranu v tomto smere porušené neboli.

Vyššie uvedené závery sa týkajú aj odvolacej námietky žalobcu, ktorý vytkol súdu prvého stupňa, že
nebol oboznámený so súdom vykonanými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanémudokazovaniu sa nemal možnosť vyjadriť. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.12.2013 totiž
vyplynulo, že dokazovanie listinami bolo vykonané súdom prvého stupňa v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p.

Nenáležitá je odvolacia námietka žalobcu, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania, keďže v danom prípade pojednávanie nariadené bolo a žalobca svojou nedôvodnou
neprítomnosťou na pojednávaní sám zapríčinil, že nemohol uplatniť svoje procesné práva.

Rovnako nenáležitá je aj námietka žalobcu o vykonaní dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je

z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spisoch Okresného súdu Michalovce, vedených pod sp.
zn. 13Er/245/2010, 13Er/245/2011 a 13Er/246/2010. Táto skutočnosť vyplýva aj z obsahu zápisnice o
pojednávaní zo dňa 12.12.2013.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo všetkých jeho výrokoch podľa

§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.1
O.s.p.. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania jej však nevznikli a ani si ich náhradu

neuplatnila, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004
Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.