Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206343
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206343.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu R. L., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
215,06 ,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 10C/72/2014-85 zo dňa 08. 04. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event.
„prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 08. 04. 2015 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vzniknuté z titulu zaplateného súdneho poplatku za
odpor vo výške 16,50 Eur (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa (prostredníctvom
právneho zástupcu) žalobou doručenou dňa 02. 05. 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
215,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z uvedenej istiny za dobu omeškania

od 24. 04. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania (trov právneho zastúpenia). Žalobu odôvodnil
tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretou medzi ním a žalovaným dňa 28. 04. 2006 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov v jeho prospech zo strany žalovaného vo výške 298,75 Eur. Na
základe absencie podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve (ročnej percentuálnej miery
nákladov) mal žalovaný nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 298,75 Eur bez
úrokov a poplatkov. On (žalobca) uvedením do omylu zo strany žalovaného (predložením absolútne
neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku ) uhradil na jeho účet podľa zmluvy sumu 513,81 Eur,

to znamená o 215,06 Eur viac než mal žalovaný nárok. V tomto rozsahu (215,06 Eur) tak došlo k
bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mu ku dňu
spísania žaloby ani napriek jeho výzve uvedenú sumu nevrátil, uplatnil si okrem zaplatenia uvedenej
istiny aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB
platná k l. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď táto základná úroková sadzba ECB bola dňa
24. 04. 2014 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) 0,25%. Taktiež si uplatnil trovy
konania za 2 úkony právnej služby spolu vo výške 55,92 Eur. Po právnej stránke žalobca odôvodnil

podanú žalobu poukázaním na ustanovenie § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka, ale i § 52, § 53 a § 54
Občianskeho zákonníka a § 451 a § 456 Občianskeho zákonníka, resp. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na zistený skutkový stav v
prejednávanej veci. V tejto súvislosti uviedol, že „zo zmluvy o úvere zo dňa 28. 04. 2006 súd zistil, že
ako veriteľ je tu uvedený žalovaný, ako dlžník je tu uvedený žalobca, č. zmluvy XXXXXXX, pričom veriteľ

sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 9.000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.480 Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 15.480 Sk v 9. mesačných
splátkach po 1.720 Sk počnúc dňom l5. 05. 2006. Z dokladu splátky a pokuty súd zistil, že sa jedná
o číslo zmluvy XXXXXXX, ako klient je tu uvedený R. L. s tým, že v ľavej časti je uvedený splátkový
kalendár, počet splátok 9, dátum prvej splátky l5. 05. 2006, dátum poslednej splátky 15. 01. 2007, suma

každej splátky 57,09 Eur a v pravej časti sú uvedené splátky a to prvá splátka l2. 06. 2006 v sume 342,54
Eur a druhá splátka 13. 09. 2006 v sume 171,27 Eur.“
1. 4. Následne prvoinštančný súd uviedol konkrétne zákonné ustanovenia (§ 52 ods. 1, 2, 3 a § 451
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, § 2 písm. b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30. 06. 2006, a § 261 ods. 3 písm. d/, § 497, § 387
ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397 a § 394 ods. 2 Obchodného zákonníka) a konštatoval, že: „Z

vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za «absolútny
obchod» t.j. na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia 3. časti Obchodného zákonníka v
prípade, že niektorá otázka nie je riešená v zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže
predmetný úver mal charakter spotrebiteľského úveru.“ Zároveň uviedol, že „medzi účastníkmi konania

nebolo sporné, že z predmetnej úverovej zmluvy žalobca uhradil žalovanému čiastku 513,81 Eur.“
1. 5. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, prvoinštančný súd primárne skúmal dôvodnosť
tejto námietky, pričom vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, že predmetnú zmluvu o úvere
je treba posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ustálil, že v prípade
uplatňovaného nároku žalobcu uplatneného z titulu bezdôvodného obohatenia je potrebné aplikovať

štvorročnú premlčaciu dobu a po zohľadnení „dátumov úhrad uskutočnených žalobcom preukázaných
z platobnej histórie predmetného úverového vzťahu“ a doby podania žaloby na súd konštatoval, že
námietka premlčania žalovaného je dôvodná a preto žalobu žalobcu zamietol.
1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou v tej dobe platného a účinného ustanovenia §
142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému, ktorý bol v spore v celom rozsahu úspešný

priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, z titulu zaplateného súdneho poplatku za odpor.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil i trovy odvolacieho konania

(predstavujúce trovy právneho zastúpenia), ktorých výšku presne špecifikoval.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázal na skutkové okolnosti uzatvárania predmetnej úverovej zmluvy
a na konkrétne zákonné ustanovenia a v tejto súvislosti uviedol, že „v prejednávanom prípade je
nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia
Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch, nie

ustanovenia Obchodného zákonníka, ako tvrdí žalovaný a prvoinštančný súd.“
2. 3. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným poukázal na ustanovenie § 107 ods. 1 a
2Občianskehozákonníka,pričomuviedol,ževprejednávanomsporeidepodľajehonázoru„oúmyselné
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného“. Poukázal pritom na to, že zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platný a účinný od 01. 10. 2001 už od jeho prvej účinnosti obsahoval povinnosť

uvedenú v paragrafe 4 písm. g) - ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná úverová zmluva bola uzavretá 28. 04. 2006,
teda po piatich rokoch podnikania žalovaného v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila
zákonná nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. Žalovaným
dlhodobé ignorovanie zákonných povinností uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné

hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.
V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia súdov nižších inštancií.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie jeustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z
citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s

poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.

3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

6. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobca sa domáhal uplatňovaného nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania.
Primárnou úlohou súdu prvej inštancie preto bolo vysporiadať sa s touto námietkou. Ak už bolo
uvedené vyššie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetnú zmluvu o úvere je treba posudzovať

podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a teda i na riešenie otázky premlčania aplikoval
všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu vyplývajúcu z ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka.

7. Odvolací súd sa s uvedeným názorom prvoinštančného súdu nestotožňuje a dáva za pravdu
argumentácii žalobcu, že na predmetnú úverovú zmluvu, ktorá je vo svojej podstate zmluvu o

spotrebiteľskom úvere, je potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

8. 1. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

8. 2. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
8. 3. Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

8.4.Podľaustanovenia§458ods.1,vetaprváOZ,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným
obohatením.
8. 5. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8. 6. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
8. 7. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

8. 8. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

9. 1. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a

doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“) , ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri eho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
9. 2. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

10. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2 OZ upravuje štyri skutkové

podstatyzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcavžalobepresnenešpecifikujekonkrétnuskutkovú
podstatu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ale z jeho skutkových tvrdení možno vyvodiť, že
žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z
úveru poskytnutého žalobcovi mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 12. 2009 nevznikol (zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 28.

04. 2006).

11. Vo veci nebolo sporné, že strany sporu (pôvodne - účastníci konania) uzatvorili dňa 28. 04.
2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 298,75 Eur (pôvodne 9.000,-- Sk) a žalobca sa zaviazala poskytnutý úver

vrátiť v 9-tich splátkach po 57,09 Eur (pôvodne o 1.720,-- Sk), teda celkovo mal žalovanému zaplatiť
513,85 Eur, pričom prvú splátku mal uhradiť 15. 05. 2006 a dôslednú dňa 15. 01. 2007. Z prehľadu
splátok vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému dňa 12. 06. 2006 sumu 342,54 Eur a dňa 13. 09. 2006
sumu 171,27Eur, čím zaplatil žalovanému celkovo sumu 513,85 Eur.

12. Po oboznámení sa s uvedenou zmluvou o úvere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom
žalobcu, že zo strany žalovaného prijaté plnenie týkajúcej sa úrokov a poplatkov je v rozpore s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v rozsahu uplatňovanej
istiny sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.

13. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku dňa 13.
09. 2006 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna premlčacia doba v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 13. 09. 2009. Keďže žalobca podalažalobu na súd až dňa 02. 05. 2014 a žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania, súd prvej inštancie
rozhodol vo výroku vecne správne, keď jeho žalobu z dôvodu premlčania zamietol (hoci aplikoval
nesprávne ustanovenie).

14. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní , že v prejednávanom
spore plynie podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba, „pretože v tomto
prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného“, nakoľko úmysel žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve

preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení
úmyslu žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.
Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa
stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom
obohatení podľa OZ ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojim
konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy úmysel ide ak ten

kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a pre
prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie úmyslu žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní praxe žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy a prijatia plnenia

na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu o úvere podľa typového označenia v
zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná sa o úverové zmluvy, kde sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Vykonaným dokazovaním

mal odvolací súd preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať na základe zmluvy o úvere odplatu
vo forme úrokov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel
získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy v roku 2006 žalovaný nemohol vedieť a ani
predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované náležitosti a teda, že bude posudzovaná

ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu pri posúdení či ide o úmyselné
konanie nemožno vychádzať totiž z aktuálneho stavu, ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy a
preto neobstojí ani argumentácia žalobcu, že aj v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a uzatvoril
„obdobné zmluvy o úveroch bez uvádzania RPMN“. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací
súd k záveru, že nie je možné v danej veci aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú

premlčaciu dobu.

15. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu z dôvodu
premlčania uplatňovaného nároku zamietol, je vo výroku vecne správny a preto ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

16. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z jeho strany nejde o prekvapivé rozhodnutie,
pretože žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v odôvodnení odvolania sám poukázal na
právnu nesprávnosť odôvodnenia súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že na prejednávaný spor je
potrebné aplikovať „ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia

Občianskeho zákonníka, zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o spotrebiteľských úveroch, nie
ustanovenia Obchodného zákonníka“.

17.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).