Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/45/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712210255.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E..D. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zast. advokátkou Mgr.
Nikoletou Oktavcovou, Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen proti odporcovi Slovenská republika, zast.
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava o zaplatenie 39.930,92
€ s prísl.,takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 14.153,94€ spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 2.833,94€ od 2.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.06.2012 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 29.06.2012, ktorým sa
navrhovateľdomáhaltoho,abysúdzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľovititulomnáhradyškodysumu
8.850,92€spolusúrokomzomeškania9%ročneod02.03.2012dozaplateniado3dníodprávoplatnosti
rozsudku; tiež aby bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu

3l.080€ spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 2.3.2012 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; a zároveň aby bol odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia, tak
ako budú vyčíslené a špecifikované v písomnom vyhotovení rozsudku na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoj návrh zdôvodnil tým, že dňa 28.2.2012 podal na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „ zákon o zodpovednosti za škodu“), avšak

do dňa spísania žaloby neobdržal žiadne vyrozumenie o vybavení jeho sťažnosti. Žalobu podal z
opatrnosti vzhľadom na skutočnosť, že jeho nárok nebol zo strany ústredného orgánu prerokovaný a
uspokojený, hoci 6-mesačná lehota na vybavenie žiadosti ešte neuplynula. Uznesením vyšetrovania
ÚJKP OR PZ Zvolen mu bolo dňa 26.4.2007 pod sp.zn. ORP-1011/OEK-ZV-2006 postupom podľa
§ 206 ods.1 Tr.poriadku vznesené obvinenie pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných
údajov motorového vozidla (skutok č.1), a tiež mu bolo vznesené obvinenie pre zločin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti (skutok č.2) samostatným uznesením vyšetrovateľa zo dňa 27.4.2007. Proti týmto

uzneseniam podal sťažnosť pri svojom výsluchu ako obvineného dňa 28.4.2007, s odôvodnením, že
skutočnosti uvedené v uznesení o vznesení obvinenia sa nezakladajú na pravde. Dozor vykonávajúci
prokurátor, ktorému bola sťažnosť predložená na rozhodnutie uznesením sp.zn. 3Pv 953/06 sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú. Trestné stíhanie bolo v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJaKP KRPZ Banská Bystrica pod sp.zn. ČVS:KRP-37/OVK-BB-07. Uznesením sudcu pre prípravné konanie OS
Zvolen, sp.zn. 0Tp 175/2007 zo dňa 30.4.2007 bol postupom podľa § 72 ods.2 Tr.poriadku z dôvodov
podľa § 71 ods.1 písm.b), c) Tr.por. v označenej trestnej veci pre oba skutky vzatý do väzby, ktorá

začala plynúť dňa 26.4.2007 od l7.50 h. a vykonávala sa v ÚVV v Banskej Bystrici do 26.10.2007,
kedy bol v čase o l7.50 h. uznesením Námestníka Okresnej prokuratúry Zvolen, pod sp.zn. 3Pv/953/06
prepustený z väzby na slobodu, teda obmedzenie jeho osobnej slobody trvalo 6 mesiacov. Okresný súd
Zvolen rozsudkom vyhláseným dňa 21.4.2009, v konaní sp.zn. 5T 35/2009 ho oslobodil podľa § 285
písm.c) Tr.poriadku spod obžaloby prokurátora podanej na súd dňa l0.3.2009, sp.zn. 3Pv 953/06-104

( pre skutok č.1 ) a Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením zo dňa 8.7.2009 pod
sp.zn. 3To 169/2009 zamietol odvolanie Okresného prokurátora Zvolen, čím meritórne rozhodnutie vo
veci nadobudlo dňom 8.7.2009 právoplatnosť. Čo sa týka skutku č.2, ktorý mu bol kladený za vinu,
prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen uznesením podľa § 215 ods.1 písm.b) Tr.poriadku dňa l0.3.2009
zastavil trestné stíhanie, pretože skutok č.2 nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z uvedených skutočností navrhovateľ vyvodil, že trestné stíhanie pre oba skutky bolo od začiatku

neopodstatnené, bolo proti nemu vedené bez relevantných dôvodov a to aj čo sa týka dôvodov jeho
vzatiadoväzby.Nazákladetohtostavudospelnavrhovateľkzáveru,žerozhodnutiesudcupreprípravné
konanie Okresného súdu Zvolen, sp.zn. 0Tp 175/2007 zo dňa 30.4.2007, ktorým bol vzatý do väzby
bolo nezákonné a neopodstatnené, čo bolo potvrdené meritórnym rozhodnutím vo veci, kedy bol
spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený, pretože nebolo dokázané, že skutok č.1 spáchal. Tento

oslobodzujúcirozsudokdeklarovalinezákonnosťuzneseniavyšetrovateľaPZ,ktorýmmubolovznesené
obvinenie pre skutok č.1 a vo vzťahu ku skutku č.2 bola nezákonnosť tohto rozhodnutia konštatovaná
uznesením Okresného prokurátora Zvolen zo dňa l0.3.2009. S odkazom na ustanovenie § 6 ods.1 a
§ 8 ods.5 zákona o zodpovednosti za škodu mu ako poškodenému vzniklo právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia pre skutky, ktoré boli vyššie opísané, a

tiež spôsobenej rozhodnutím o väzbe, ktorú si uplatnil v rozsahu skutočnej škody podľa § l7 ods.1
zákona, nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods.2 zákona a trov obhajoby v trestnom konaní podľa § l8
ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ poukázal nato, že do väzby bol vzatý priamo z
miesta jeho podnikania M.M.Autoservisu vo Zvolene, hoci nebol daný predpoklad, že by sa skrýval,
pokračoval v trestnej činnosti, alebo že by jeho pobyt, resp. pracovisko boli polícii neznáme. Aj z týchto

skutočností má vyplývať neopodstatnenosť nariadenia väzby. Nariadením väzby sa výrazne zhoršila
finančnásituáciavrodine,pretožejehopríjemzpodnikaniabolpodstatnýmpríjmomrodiny,zktoréhoboli
hradené všetky platby spojené s užívaním bytu, chodom domácnosti a splácaním hypotekárnych úverov
na byt, keďže bola paralyzovaná prevádzka autoservisu, ktorá fungovala takmer výhradne pod jeho
osobným vedením, pretože prevažnú časť prác vykonával sám osobne a v jeho neprítomnosti došlo k

výraznému obmedzeniu činnosti autoservisu. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že počas výkonu väzby mu vznikli
zdravotné problémy, poškodil sa jeho zdravotný stav, keď mu vznikol rozsiahly kožný ekzém zasahujúci
najmä tvár. Po prepustení z väzby sa touto kožnou chorobou nakazila aj jeho manželka. S poukazom
na uvedené si uplatnil titulom škody na zdraví sumu 5000 €. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy,
odkázal navrhovateľ na ustanovenie § 17 ods.2 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu. Podľa názoru

navrhovateľa trestné stíhanie vyvolalo u neho vznik nemajetkovej ujmy, nie v zanedbateľnom rozsahu
s poukazom na závažnosť charakteru trestného stíhania pre zločin, za ktorého spáchanie bolo možné
uložiť trest odňatia slobody od 3 do 8 rokov, keď takúto skutočnosť ako mimoriadne závažnú by vnímala
každá iná fyzická osoba, ktorá by mu musela za obdobných okolností čeliť. Označené nezákonné
rozhodnutia o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby sú rozhodnutia, ktoré výrazne zasiahli

do súkromného a osobného života navrhovateľa a do práv garantovaných článkom l9 ods.1 až 3 Ústavy,
ako i do osobnej slobody jednotlivca, keď trestné stíhanie zasahuje do cti a dobrej povesti jednotlivca, a
v prípade, že ide o obvinenie nezakladajúce sa na pravde, čo však vyjde najavo až dodatočne s dlhším
časovým odstupom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť NS SR, napr. rozhodnutie Rc
45/2000, v zmysle ktorého nemá neskoršie zastavenie trestného stíhania, resp. skončenie trestného

stíhania oslobodzujúcim rozsudkom z hľadiska odstránenia následkov protiprávneho zásahu spravidla
žiaden účinok, nakoľko dojem z predtým vykonaného zásahu orgánov činných v trestnom konaní, hoci
nezákonného, vo verejnosti pretrváva. Z toho navrhovateľ vyvodil, že nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch je daný. Navrhovateľ uviedol, že pred predmetným trestným stíhaním viedol život
slušného občana, na základe živnostenského oprávnenia prevádzkoval autoservis niekoľko rokov, jeho

podnikateľská povesť a kvalita práce boli hodnotené vždy kladne a časom sa mu podarilo získať
stálych, resp. pravidelných zákazníkov, čo viedlo k uzatvoreniu zmlúv o opravách motorových vozidiel
ich podnikateľskými subjektami na dlhšie obdobie. Zásahom polície-prehliadkou atoservisu, zadržaním
vozidiel zákazníkov, obmedzením jeho osobnej slobody a vzatím do väzby sa vážne narušilo jehotvrdou prácou vydobyté povedomie, postavenie a podnikateľské meno. Jeho zákazníci, ktorí mu zverili
svoje vozidlá v ich vlastníctve s obavami museli dlhý čas čakať, kedy polícia zadržané vozidlá im ako
vlastníkom vráti, resp. či vôbec. Tieto subjekty stratili dôveru v prevádzku jeho autoservisu. Zásahom

polície a orgánov činných v trestnom konaní vznikla ujma navrhovateľovi aj v oblasti partnerského-
manželského spolužitia, keď dlhodobá neprítomnosť v rodine v dôsledku výkonu väzby a nepodložené
tvrdenia orgánov činných v trestnom konaní vážne narušili jeho manželské vzťahy. Zo strany manželky
mu bolo vyčítané, že neočakávane ohrozil finančný chod domácnosti, všetky finančné záväzky a
povinnosti následne zaťažili manželku, ktorá to bola nútená riešiť. K tomu sa pridružili osočujúce prejavy

okolia. S poukazom na konštatované skutočnosti-nezákonné rozhodnutie súdu o zásahu do ústavného
práva na osobnú slobodu-pol roka trvajúcou väzbou, odlúčením od rodiny, stratou zárobku, závažného
poškodenia zdravia, ktoré zasiahlo aj rodinného príslušníka, narušením podnikateľských vzťahov s
obchodnými partnermi, poškodením jeho mena-spôsobilo, že prišiel nielen o 6 mesiacov života, slobody,
zdravia tak psychického ako i fyzického, navyše ešte aj v súčasnosti prekonáva a vyrovnáva sa s
následkami tohto trestného stíhania, keď túto ujmu utrpenú v dôsledku trestného stíhania považuje za

nenapraviteľnú uvedením do predošlého stavu.Vzhľadom k týmto skutočnostiam si uplatnil nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3l.080 €, v ktorej je už zohľadnená ujma spôsobená nezákonným
obmedzením osobnej slobody, teda nezákonným trvaním 6 mesačnej väzby.
Okrem toho si navrhovateľ uplatnil trovy obhajoby v trestnom konaní s poukazom na ustanovenie § l8
ods.1 a 3 zákona o zodpovednosti za škodu. Konkrétne náklady za obhajobu JUDr. Vladimírom Flíderom

predstavovali sumu l.453,83 €, ( 43.798 Sk), náklady za obhajobu JUDr. Brázdilom predstavovali sumu
2.049,41 €, náklady za obhajobu advokátom JUDr. Barcíkom predstavovali sumu 347,68 € spolu trovy
obhajoby 3.852,09 €, ktoré si uplatnil vo výške 3.850,92 €. Po právnej stránke zdôvodnil navrhovateľ
svoj nárok odkazom na ustanovenie § 3 ods.1 písm.a) a c), § 3 ods.2 , § 6 ods.1, § 8 ods.5 písm.b),
§ l5 ods.1 a 2 , § l6 ods.1 zákona o zodpovednosti za škodu, a tiež § 5l7 ods.1 a 2 OZ a nariadenia

vlády č.87/1995 Z.z., § 3 ods.1 a § l0a. Úrok z omeškania zo žalovanej sumy si navrhovateľ uplatnil od
dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Dňa 26.10.2012 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo dňa 22.10.2012, v ktorom okrem
iného uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu, sa nevysporiadal s otázkou splnenia, resp. nesplnenia

negatívnychpodmienokpodľa§8ods.6zákonaozodpovednostizaškodu,ktorévznikprávananáhradu
škody vylučujú, konkrétne na podmienku pod písm.a): podľa ktorého právo na náhradu škody nevznikne
ak si osoba uloženie trestu ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama. Pre posudzovanie, či si
osoba väzbu zavinila sama sú významné skutočnosti, ktoré viedli k vzatiu obvineného do väzby ako
i samotný dôvod väzby. Zavinenie obvineného znamená, že jeho zavinené konanie aspoň vo forme

nevedomej nedbanlivosti bolo dôvodom na podanie návrhu a vyhovenie návrhu na jeho vzatie do
väzby. Odkázali v tejto súvislosti na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo 3038/2006. Odporca poukázal
na uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 30.4.2007, ktorým bol navrhovateľ vzatý do väzby, a z
ktorého vyplýva, že bola vykonaná prehliadka v prevádzke autoservisu na Gagarinovej č.85 kde boli
zaistené motorové vozidlá a náhradné diely, ktoré mali zničené výrobné čísla a to vybrúsením, resp.

ktorých identifikačné kódy pochádzali z viacerých motorových vozidiel. Žalobca podnikal v oblasti opravy
motorových vozidiel a karosérii, a tiež vykonával autoklampiarske práce. Ako osoba profesionálne sa
zaoberajúca uvedenými činnosťami, teda odborne zdatná musel vedieť, že v priestoroch vlastného
autoservisu má motorové vozidlá a náhradné diely, ktoré mali vybrúsením zničené výrobné čísla, resp.,
že identifikačné kódy na vozidlách, na ktorých vykonával opravy pochádzali z viacerých vozidiel a

zároveň musel vedieť, že uvedená činnosť je spôsobilá vzbudiť podozrenie na spáchanie trestného činu.
Odporca poukázal na dôvody väzby vyplývajúce z predmetného uznesenia o vzatí do väzby, ktorou bola
dôvodná obava, že by obvinený pôsobil na svedkov, ktorí neboli ešte vypočutí, resp. znalcov alebo inak
maril objasňovanie skutočnosti, a tiež dôvodná obava, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Z
tohto dôvodu odporca trval na tom, že navrhovateľ nemá právo na náhradu škody, ktorá mu mala byť

spôsobená v súvislosti s rozhodnutím o väzbe, keďže si ju zavinil sám. Taktiež odporca trval na tom,
že navrhovateľom označené rozhodnutia (uznesenia o vznesení obvinenia) nie je možné považovať za
nezákonné rozhodnutia podľa § 5 a 6 zákona o zodpovednosti za škodu, v súvislosti s ktorými by malo
vzniknúť právo na náhradu škody. Odporca tiež rozporoval, že v zmysle zákona o zodpovednosti za
škodu nie je možné priznať právo na náhradu škody na zdraví, ak tento nárok nie je možné subsumovať

podskutočnúškodualeboušlýzisk,pretožepredmetnýzákon,pojemškodanazdravínepozná.Odporca
namietal, že k žalobnému návrhu priložené prehlásenia spoločnosti EXCELLENT CD s.r.o. a spoločnosti
ZV-Auto s.r.o. nepreukazujú vznik nemajetkovej ujmy, nepreukazujú zhoršenie postavenia a poškodenie
podnikateľského mena, keďže nehovoria ani nič o príčinách ukončenia spolupráce. Tiež namietli, žek narušeniu navrhovateľa a jeho podnikateľského mena malo dôjsť hlavne v súvislosti s vykonanou
prehliadkou priestorov a zadržaním vozidiel zákazníkov, teda nie v príčinnej súvislosti s rozhodnutím
o väzbe, či uznesením o vznesení obvinenia, keďže k ich vydaniu došlo až na podklade výsledkov

prehliadky priestorov autoservisu. Tiež poukázali nato, že ak navrhovateľovi mala vzniknúť nemajetková
ujma v súvislosti s postojmi jeho manželky a s poukazom na jej pocity, príčinou takejto ujmy nebolo vzatie
do väzby, resp. uznesenia o vznesení obvinenia, ale reakcia manželky na vznesenie obvinenia a vzatie
do väzby. V tejto súvislosti poukázali na judikát R7/1979. Z toho vyplýva záver, že nemožno prihliadať
na ujmu, ktorá vznikla inej osobe, alebo ktorá sa prejavila ako následok reakcie manželky navrhovateľa

na vznesenie obvinenia alebo vzatie do väzby. Preto odporca trval na tom, že navrhovateľ nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti so vznesením obvinenia alebo v súvislosti so vzatím do väzby.
Pokiaľ ide o výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú navrhovateľ požadoval v peniazoch, poukázali
nato, že tento neuviedol žiadne preskúmateľné hľadiská odôvodňujúce náhradu v požadovanej výške.
S prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu možno priznať aj citeľnú sumu, na druhej strane však
nemožno priznávať neprimerané, či premrštené sumy, tak ako to požaduje navrhovateľ, a ktoré by pri

porovnaní s odškodňovaním zásahov do iných základných práv zaručených ústavou mohli niektoré
ujmy na iných základných právach, napr. ujmy na zdraví, či dokonca na živote bagatelizovať. Pokiaľ
ide o trovy obhajoby, spochybnil odporca ako dostatočný dôkaz fotokópie príjmového pokladničného
dokladu, keďže za škodu sa považuje ujma, ktorá sa prejaví v majetkovej sfére poškodeného, teda
navrhovateľa,nieúhradazostrany3osoby,resp.zaškodujemožnépovažovaťlenúhradutrovobhajoby

v predmetnom trestnom konaní. Na základe týchto skutočností, odporca trval na tom, že navrhovateľ
úhradu trov obhajoby relevantným spôsobom nepreukázal. Okrem toho navrhovateľ trval na tom, že
náhrada škody zahŕňa v zmysle § l8 zákona o zodpovednosti za škodu aj trovy obhajoby, ale len za
predpokladu, že vznikli v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. rozhodnutím o väzbe,
za ktoré odporca považuje len trovy povinnej obhajoby. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok NS

SR sp.zn. 1Cdo 53/93 uvedený pod publikačným č. 70/1994, tiež poukázali na rozhodnutie NS SR
sp.zn.1Cz 41/90 uverejnené pod publikačným číslom 24/1992. Rozporovali ako účelne uskutočnený
úkon právnej služby, prípravu a prevzatie obhajoby vrátane prvej porady s klientom pri každej zmene
obhajcu. Ako neúčelné označili pri vyúčtovaní obhajcu Mgr. Flídera, úkon právnej služby spočívajúci v
právnej porade s klientom 5x v priebehu mesiaca, keď zároveň nebola ani preukázané, že k akejkoľvek

z porád skutočne došlo, resp., že by tieto porady boli podmienené rozhodnutiami orgánov činných v
trestnom konaní. Tiež odporca namietal úkon právnej služby spočívajúci v štúdiu spisu nad 2 hod. dňa
2.5.2007. U Mgr. Flídera tiež rozporovali položku vo výške l2.030 Sk špecifikovaná ako 5 x právna
porada ( Almáda, Stráže, Metro atď.). Pokiaľ ide o zvyšné úkony účtované Mgr. Flíderom spochybnili
v danom čase, či k nim došlo, a či sa ich zúčastnil Mgr. Flíder, u JUDr. Brázdila namietali úkony,

ktoré boli vykonané po prepustení navrhovateľa z väzby na slobodu, t.j. podľa ich názoru v čase, kedy
neboli dané dôvody povinnej obhajoby. Tiež spochybnili úkony spočívajúce v rokovaní s klientom vo
väznici. V prípade úkonov vyúčtovaných JUDr. Barcíkom tiež namietali, že boli vykonané po prepustení
navrhovateľa z väzby a vo všetkých prípadoch považovali za nevyhnutné preukázať, že aj k účtovaným
úkonom skutočne došlo a že sa ich zúčastnil obhajca navrhovateľa.

Pokiaľideonavrhovateľomuplatnenýúrokzomeškania,odporcasanestotožnilsnázoromnavrhovateľa
pokiaľ ide o deň, od ktorého požadoval úrok z omeškania, keď podľa názoru odporcu právo na plnenie
(náhradu škody) vzniká poškodenému až uplynutím 6 mesačnej lehoty od podania žiadosti o predbežné
prerokovanie, do tohto okamihu nie je možné na strane štátu hovoriť o omeškaní. Pokiaľ ide o úrok z
omeškania z požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, závisí od posúdenia súdu, či a v

akej výške náhradu v peniazoch prizná, a teda až rozsudok o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy má
konštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku práva na ňu. Čas plnenia pri práve na náhradu nemajetkovej
ujmy je preto určený až rozhodnutím súdu o jej priznaní a dlžník sa nemôže dostať do omeškania s
plnením dlhu skôr ako vznikne samotná povinnosť zaplatiť, teda pre tento prípad skôr ako uplynie lehota
na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa rozhodnutia súdu, ktorým sa náhrada

priznala. Odporca na základe týchto skutočností žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si
právo na náhradu trov konania.

Dňa 30.11.2012 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 28.11.2012, v ktorom
okrem iného uviedol, že sa domáha voči štátu odškodnenia nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel tým,

že v dobe od 26.4.2007 do 8.7.2009 ( 2 roky a 3 mesiace, resp. 804 dní) sa voči nemu viedlo
nezákonné trestné stíhanie, v rámci ktorého bol od 26.4.2007 do 26.10.2007 držaný vo väzbe a
následne spod obžaloby oslobodený ( v časti bolo trestné stíhanie zastavené, pretože skutok nie je
trestným činom), čím bolo zasiahnuté do jeho osobnostnej sféry, základných ľudských práv na osobnúslobodu, na právo vlastniť majetok, právo podnikať a nezákonné rozhodnutia mali nepriaznivý vplyv na
jeho povesť, doterajší spôsob života, rodinný, pracovný a spoločenský život. Uvedeným nedôvodným
trestným stíhaním bol vystavený dlhodobého stresu a odmietaním ľudí z jeho okolia, keďže kauza bola

medializovaná nielen na regionálnej úrovni. Výšku nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutia o
vznesení obvinenia, teda za nezákonne vedené trestné stíhanie odôvodnil poukazom na dĺžku trestného
konaniaahrozbutrestuodňatiaslobodyvtrvaní3až8rokov,akoitrestuprepadnutiaveciatrestuzákazu
činnosti. Tiež poukázal na povahu trestnej činnosti, ktorá sa mu kládla za vinu, teda zločin legalizácie
príjmuztrestnejčinnostiaprečinfalšovaniaapozmeňovaniaidentifikačnýchúdajovmotorovýchvozidiel,

ktorých páchateľ sa nevyhnutné zrkadlí v očiach iných ako zlodej, falšovateľ, osoba ktorá má výnosy z
trestnej činnosti, prepiera špinavé peniaze s motívom zakrývať svoju predchádzajúcu inú trestnú činnosť
a pritom zneužívať svoje povolanie. Z tohto dôvodu sa ho jeho nálepkovanie v spoločnosti ako „autičkár“
v príčinnej súvislosti s nezákonným trestným stíhaním nesmierne dotklo, cítil sa poníženie a zahanbene.
Vo svojom prežívaní bol vystavený napätiu a neistote, že môže byť právoplatne odsúdený na 8 rokov
nepodmienečne a následne po prepustení ďalších 5 rokov by nemohol prevádzkovať autoservis ako

jediný zdroj svojho príjmu, do ktorého investoval finančné prostriedky, v dôsledku čoho mu vznikli dlhy,
teda žil s obavami, že nasledujúcich l4 rokov ponesie následky za niečo, čo neurobil. Hrozba týchto
druhov trestov spolu s hrozbou výšky škody, ku ktorej by v prípade uznania viny bol zaviazaný bola
najvýznamnejšou skutočnosťou pôsobiacou v trestnom stíhaní na jeho psychiku. Tiež poukázal na
hrozbu v podobe trestu prepadnutia veci jeho osobného motorového vozidla Škoda Fábia EČV: ZV

219 AV, ktoré mu polícia zaistila pri prehliadke dňa 26.4.2007 a zadržiavala do l9.4.2010, teda ešte
9 mesiacov po právoplatnom skončení trestného stíhania. Tiež poukázal nato, že dňa l7.3.2005 ako
živnostník uzavrel s veriteľom VÚB a.s. zmluvu o poskytnutí úveru č.1573/2005 na sumu l.800.000 Sk na
investičné potreby -kúpu objektu a pozemku určeného na podnikanie a jeho rekonštrukcie (autoservisu);
a tiež že dňa 30.11.2006 uzavrel s Wüstenrot stavebnou sporiteľnou a.s. zmluvu o úvere na cieľovú

sumu 820.000 Sk, keďže sa mienil zastabilizovať aj v rodinnom živote a kúpil a zrekonštruoval byt s tým,
že 9.l2.2006 sa oženil a plánoval si s manželkou založiť rodinu. Posudzované trestné konanie reálne
ohrozilo jeho platobnú schopnosť voči jeho veriteľom. Tiež navrhovateľ poukázal na priebeh prehliadky
dňa 26.4.2007 v priestoroch autoservisu, keď sa už v tom čase dostalo do pozornosti verejnosti, v
objekte sa nachádzalo množstvo policajných áut a uniformovaných policajtov, v dôsledku čoho sa tam

zastavovalo množstvo ľudí, resp. okoloidúcich, keďže v blízkosti sa nachádzajú bytové domy a zástavka
MHD. Už tento úkon naštrbil a vyvolal u ľudí z blízkeho okolia pochybnosti o legalite činnosti autoservisu
a spoľahlivosti jeho osoby. Kauza bola následne na regionálnej úrovni medializovaná ako odhalenie
rozsiahlej trestnej činnosti, hovorilo sa o organizovanom zločine. Pokiaľ ide o postup v konaní uviedol,
že pokiaľ by orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami Tr.poriadku mohlo

sa trestné konanie v jeho prospech skončiť podstatne skôr. Pokiaľ ide o medializáciu kauzy, okolnosti
trestného stíhania oficiálne boli sprístupnené verejnosti, čo malo za následok, že negatívne zásahy do
oblasti jeho povesti ako podnikateľa i občianskej cti boli o to intenzívnejšie a dlhodobejšie v porovnaní
s trestným stíhaním osoby, o ktorej verejnosť nie je informovaná. OČTK nerešpektovali ústavnú zásadu
prezumpcie neviny, keď v rozpore s touto zásadou o ňom a trestnom konaní vedenom proti nemu

informovali verejnosť poskytnutím nepravdivých a skreslených informácií médiám. Z tohto dôvodu
odporca má niesť zodpovednosť za medializáciu trestnej veci aj prostredníctvom odvysielaných záberov
na objekt autoservisu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti si navrhovateľ vyčíslil nemajetkovú
ujmu za nezákonne vedené trestné konanie ( nezákonné rozhodnutia o vznesení obvinenia) na sumu
l8.100€, v ktorom zohľadnil dobu zaistenia jeho motorového vozidla po dobu 3 rokov, počas ktorých

nemohol s vozidlom on ani jeho manželka disponovať, používať ho, hoci zaň musel platiť povinné
zmluvné poistenie, a tiež sem zahrnul negatívnu okolnosť, že v súvislosti so vzniknutou škodou na
vozidle museli náhradu uplatňovať žalobou na súde, keď toto konanie sa viedlo na tunajšom súde pod
sp.zn.11C/105/2010arozsudokbolvyhlásenýnapojednávanídňa25.2.2011,čižerokapolpoukončení
trestného konania bol ešte nútený aktívne riešiť nepríjemné záležitosti a s tým spojené problémy, ktoré

mali príčinu v posudzovanom nezákonnom trestnom stíhaní, čiže nepriaznivý vplyv trestného konania
pretrvával aj po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku vo veci.
Pokiaľ ide o výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy za väzbu uviedol, že hoci akékoľvek trestné stíhanie
samo o sebe negatívne ovplyvňuje a zaťažuje osobný život trestne stíhaného, táto záťaž je prežívaná
intenzívnejšie a horšie, ak ide súčasne o väzobné trestné stíhanie spojené s obmedzením osobnej

slobody jednotlivca. Po dobu trvania väzby musel v značnej časti čerpať úspory, ktoré musel použiť
na splátky úverov a po prepustení z väzby bol nútený začať doslova od znova. Vo výkone väzby sa
mu zhoršil zdravotný stav, bola výrazne obmedzená možnosť akejkoľvek intelektuálnej sebarealizácie,
musel sa podriadiť subkultúre vo väzenskom prostredí, stratil fyzickú kondíciu, nemohol športovaťzaužívaným spôsobom, cítil sa fyzicky mizerne a v podstate nemohol vykonávať žiadnu činnosť, na ktorú
bol za bežných normálnych okolností zvyknutý. Vo väzbe po 2 mesiacoch sa nakazil plesňovým kožným
ochorením, ktorého liečenie pretrvávalo aj po prepustení z väzby a prenieslo sa aj na jeho manželku.

Vzhľadom k vyššie uvedenému za 183 dní trvania väzby žiadal priznať sumu l2.980 €, t.j. 70,93 € za
každý deň trvania väzby.

Dňa 3.l2.2012 bol na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 30.11.2012, v ktorom okrem
iného uviedol, že neobstojí argumentácia odporcu ohľadne nesplnenia podmienok v zmysle §8 ods.6

zákona o zodpovednosti za škodu, keďže jediným zhodnotením dôvodnosti, resp. nedôvodnosti väzby je
výsledoktrestnéhokonania.Keďžejednýmzdôvodovväzbymalabyťdôvodnáobava,žebude obvinený
pokračovať v trestnej činnosti, to sa pojmovo vylučuje, keďže nie je možné pokračovať v trestnej
činnosti, ku ktorej nedošlo. Navrhovateľ uviedol, že tieto skutočnosti tvrdil už pri prvotnej výpovedi v
procesnom postavení podozrivého a následne obvineného, žiadal prijať sľub obvineného a nahradiť
väzbu. Podľa jeho názoru pre záver o jeho zavinení v zmysle § 8 ods.6 písm.a) zákona o zodpovednosti

za škodu by muselo byť preukázané jeho konkrétne aktívne správanie, ktoré by vyvolávalo obavu
zakladajúcu dôvod, pre ktorý by bol vzatý do väzby, napr. pokúšať sa odstraňovať náhradné diely,
zatajovať existenciu vozidiel, tieto ničiť, odnášať ich z priestorov autoservisu, ukrývať, ničiť dokumenty
súvisiace s prijatými zákazkami, odstraňovať tabuľky z EČV vozidiel, telefonovať alebo inak kontaktovať
zákazníkov a upozorniť ich nato, že budú vypočúvaný, vyhrážať sa zákazníkom a podobne. Navrhovateľ

namietal, že by mu bolo možné priznať náhradu iba za trovy povinnej obhajoby, resp. iba účelných
úkonov, ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami, resp. rozhodnutím o väzbe. V tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie článku 50 ods.3 Ústavy SR a § 2 ods.9 Tr.poriadku, v zmysle ktorých
každý proti komu sa vedie trestné konanie má právo na obhajobu. Navrhovateľ trval na tom, že trovy
obhajoby sú skutočnou škodou, ktorá vznikla zaplatením odmeny jednotlivým advokátom. Navrhovateľ

trval na tom, že v posudzovanom prípade trestného konania vzhľadom na jeho priebeh, jeho zložitosť
a pochybenia OČTK je zrejmá nevyhnutnosť právnej pomoci obhajcu, bez ktorej by nebol schopný
sa brániť. Poukázal nato, že OČTK sa procesným postupom snažili preukazovať výlučne okolnosti
svedčiace v jeho neprospech, teda jeho vinu, do väzby opakovane prichádzali primárne s požiadavkou,
aby sa priznal, že je to poľahčujúca okolnosť, čo on opakovane odmietal. Z tohto dôvodu trval na tom,

že náklady, ktoré vynaložil na svoju obhajobu je nutné v celom rozsahu považovať, že za náklady, ktoré
vznikli v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe
a názory odporcu, že za trovy obhajoby možno považovať iba trovy povinnej obhajoby, dokonca iba
účelných úkonov povinnej obhajoby, ktoré boli vyvolané nezákonnými rozhodnutiami, resp. rozhodnutím
o väzbe odporujú ústavnému právu každého obvineného na obhajobu. Odporca trval na tom, že ak

trestný poriadok umožňoval obvinenému aby si zvolil obhajcu sám a zákon o zodpovednosti za škodu
v rozhodnom čase neupravoval rozsah, v akom sa hradí škoda spočívajúca v nákladoch vynaložených
na obhajobu, potom rozsah náhrady škody nemožno v takomto prípade obmedziť tzv. mimozmluvnou
odmenou podľa advokátskej tarify. Navrhovateľ trval na tom, že podmienka zodpovednosti štátu, aby
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou ( trovami obhajoby) bol vzťah príčiny a následku bola

preukázaná. Od začiatku konania nemal možnosť obhajovať sa bez advokáta, keďže bol vo väzbe, a
následne keďže išlo o vyšetrovanie „ rozsiahlej trestnej činnosti,“ za ktoré hrozil trest odňatia slobody od
3 do 8 rokov, sám nemá právnické vzdelanie a nemal ani ďalej inú možnosť ako nechať sa zastupovať
obhajcom,ktorýhomuselvoväzbenavštevovať,abysamoholodnehodozvedieťskutočnostivýznamné
pre proces obhajoby a zároveň ho zase obhajca informoval o priebehu vyšetrovania. Z týchto dôvodov

trval na tom, že porady s obhajcom boli účelným úkonom obhajoby.

Dňa 13.12.2012 na pojednávaní právna zástupkyňa navrhovateľa krátkou doručila súdu čiastočné
späťvzatie žaloby a úpravu petitu zo dňa l3.l2.2012, ktorým navrhovateľ žalobu v časti o zaplatenie 5.000
€ titulom bolestného a v časti o zaplatenie 295,82 € titulom vynaložených nákladov na trovy obhajoby

( v časti trov obhajoby ohľadne JUDr. Brázdila) zobral späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Taktiež
zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 5.295, 82 € vo výške 9%
ročne od 2.3.2012 do l.9.2012 a v časti tákajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 3l.080 €
od 2.3.2012 do l.9.2012 a v tejto časti tiež žiadal konanie zastaviť.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.01.2013, sp.zn. 9C 45/2012-174 súd konanie zastavil v časti o

zaplatenie sumy 5.295,82 €.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa l4.7.2014, sp.zn. 9C 45/2012-280 súd konanie zastavil v časti o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39.930,92 € od 2.3.2012 do l.9.2012 a o
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.295,82 € od 2.9.2012 do zaplatenia.Dňa 9.5.2013 bol na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo dňa 02.05.2013, v ktorom uviedol,
že žiadajú doplniť dokazovanie oboznámením zápisníc z výsluchov svedkov, ktoré sa uskutočnili dňa

27.9.2007, ktoré sa nachádzajú v pripojenom trestnom spise 5T /35/2009, konkrétne svedka B., svedka
O., svedka D., svedka Ž. a svedka H., a to za tým účelom, že obhajca navrhovateľa sa zúčastnil
len výsluchov svedkov B., O. a D. a nie výsluchov svedkov Ž. C. H., na základe čoho nemohlo
navrhovateľovi vzniknúť právo na náhradu škody spočívajúcej v uhradených trovách obhajoby za úkon
právnej služby, účasť na vyšetrovacom úkone dňa 27.9.2007-výsluch svedkov v uplatnenom rozsahu za

4,5 hodiny. Taktiež trval na tom odporca, že z pripojeného trestného spisu 5T/35/2009 a väzobného spisu
0Tp /175/2007 nevyplýva, že by došlo k nasledujúcim úkonom právnej služby u JUDr. Flídera 2.5.2007
štúdium spisov nad 2 hodiny a u JUDr. Brázdila l5.l.2008 výsluch svedkov. Rovnako teda namietali
preukázanie práva navrhovateľa na náhradu škody spočívajúcej v uhradených trovách obhajoby za tieto
úkony právnej služby.

Dňa l6.5.2013 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.5.2013 a to konkrétne k
dôkaznému návrhu, ktorý predtým navrhli na nariadené znaleckého dokazovania ohľadom príčin vzniku
psychických problémov navrhovateľa, ktoré boli z jeho strany pripisované nezákonnému vedenému
trestnému stíhaniu voči nemu v roku 2007-2009 znalcom z odboru zdravotníctvo-odvetvie psychológie,
resp.psychiatrie.Navrhovateľ ponechal otázku prípadnej využiteľnosti záverov znaleckého posudku

na posúdenie súdu, prípadne aby na nasledujúcom pojednávaní bol vykonaný dôkaz prečítaním v
prílohe predložených odborných textov vzťahujúcich sa k ochoreniam diagnostikovaným navrhovateľovi,
ktoré konkretizoval v podanom vyjadrení. Odkázal totiž na to, že mal diagnostikovaný chronický
únavový syndróm, ktorého príčina však nie je jasná, za najpravdepodobnejšiu sa v súčasnosti považuje
oslabenie imunitného systému vplyvom zhoršeného životného prostredia (napr. dlhodobým vystavením

chronického stresu, pôsobeniu chemických látok alebo skrytou neznámou infekciou). Jednoznačnú
príčinu tejto choroby sa zatiaľ nepodarilo určiť, diagnóza je ťažká, keďže nie sú k dispozícii žiadne
spoľahlivé vyšetrovacie metódy.

Dňa l8.6.2013 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie odporcu zo dňa l0.6.2013, v ktorom okrem

iného uviedol, že navrhnuté znalecké dokazovanie nepovažujú za nevyhnutné vo vzťahu, najmä k
hospodárnosti konania a povahe otázok, ku ktorým by sa mal znalec vyjadriť, keď s poukazom na
odborné články doložené samotným navrhovateľom a závery ktoré z nich vyplývajú nie je možné
predpokladať, že znalec z odboru psychológia alebo psychiatria dokáže za jednoznačnú príčinu
zdravotného ( psychického) stavu navrhovateľa označiť bez pochybnosti práve trestné stíhanie a väzbu

navrhovateľa. Navyše otázky, ktoré navrhol navrhovateľ položiť znalcovi označili ako neprípustné
a pôsobiace sugestívne. Okrem toho vo vzťahu k prípadnému poškodeniu psychického zdravia
navrhovateľa upriamili pozornosť na skutočnosť, že tento si z dôvodu škody na zdraví žiaden osobitný
nárok neuplatňuje, keď pri subsidiárnom použití ustanovenia § 444 OZ v zmysle § 25 ods.1 zákona
o zodpovednosti za škodu sa škoda na zdraví ( i na psychickom) je osobitným nárokom, ktorý sa

odškodňuje jednorázovo podľa bodového ohodnotenia na základe lekárskeho posudku. To znamená
podľa názoru odporcu, že nie je možné na prípadné poškodenie zdravia, (i psychického) brať ohľad pri
priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 17 ods.2 zákona o zodpovednosti za škodu.
Navrhovateľ poškodenie zdravia a výšku možného odškodnenia nepreukázal spôsobom ustanoveným
Občianskym zákonníkom v súvislosti so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za

sťaženie spoločenského uplatnenia. Aj z týchto dôvodov nie je možné ani pri preukázaní poškodenia
zdravia (vrátane psychického zdravia) brať naň zreteľ pri priznaní náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov E.. E. L., Ľ. Z., A.. K. G., G.

R.,H. H. , E. H., Y. O., E.. J. L. a oboznámil sa s prednesmi právneho zástupcu navrhovateľa povereného
zamestnanca odporcu, a tiež vykonal listinné dôkazy, ktoré doložili do spisu účastníci a to : žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 28.2.2012 z čl.7-10 vrátane podacieho lístka
z čl. 11, obžaloba z 10.3.2009 z čl.l2-13, uznesenie z 26.4.2007 z čl.14, uznesenie zo dňa 8.7.2009
z čl.15-16, rozsudok OS Zvolen zo dňa 21.4.2009 z čl.17-18, uznesenie zo dňa l0.3.2009 z čl.19-20,

uznesenie zo dňa 26.10.2007 z čl.21, uznesenie zo dňa 30.4.2007 z čl. 22, zmluva o kooperácií a
poskytovaní služieb zo dňa 2.l.2006 z čl.24, prehlásenie spoločnosti EXCELLENT CD s.r.o. zo dňa
2.l0.2009 z čl.25, prehlásenie spoločnosti ZV-AUTO s.r.o. bez dátumu z čl.26, lekárska správa zo
dňa 30.9.2009 MUDr. Kováčová z čl.27, lekárska správa zo dňa 30.9.2009 MUDr. Kováčová z čl.28,vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 8.7.2009 JUDr. Pavla Barcíka z čl.29 vrátane faktúry vystavenej
na sumu 347,68 € z čl. 30 vrátane príjmového pokladničného dokladu č.P/23 zo dňa 9.7.2009 z
čl.31, vyúčtovanie trov obhajoby obvineného H. H. zo dňa 28.5.2007, Y. O. z čl.32 vrátane príjmových

pokladničných dokladov č.43/07 zo dňa 28.5.2007 a pokladničného dokladu č.42/07 zo dňa 28.5.2007
z čl.33, proforma faktúra č.29080004 kde ako dodávateľ je uvedený JUDr. Jozef Brázdil z čl.34 vrátane
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.8.2007 z čl.35 a príjmového pokladničného dokladu zo
dňa l8.3.2009, oznámenie MS SR zo dňa 22.10.2012 z čl.60, príjmový pokladničný doklad č.90 zo dňa
20.6.2007 vystavený JUDr. Jozefom Brázdilom z čl.78, vyhlásenie Vladimíra Flídera zo dňa 19.11.2012,

sobášny list zo dňa 11.12.2006 z čl. 99, znalecký posudok č.35/2010 znalca Ing. Zdenka Oravca str.1-9
z čl.102-103, osvedčenie o evidencii časť II ( technický preukaz na vozidlo ev. č. ZV 219 AV z čl.
101, splátkový kalendár zo dňa 24.11.2005 z čl. 112-114, zmluva o poskytnutí úveru č.1573/2005 z
čl.115-117, všeobecné podmienky VÚB a.s. z čl.118, záložná zmluva zo dňa 30.11.2006 z čl. 120-124,
výpis z LV č.XXXX, k.ú. H. B. Č..XXX, vyjadrenie Ing. Ivana Šályho zo dňa 28.11.2012 z čl. 126,
výpis zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 27.11.2012 MUDr. Kováčová z čl. 128 a 129, potvrdenie

MUDr. Leckej z čl. 130, potvrdenie o predvedení klienta Ústav na výkon väzby B.Bystrica zo dňa
30.11.2012 z čl.136-137, výpis zo zdravotnej dokumentácie H. H. zo dňa 3.l2.2012 Ústav na výkon
väzby MUDr. Eva Murínová, výňatok tlačoviny zo dňa 9.5.2007 MY NV Žurnál z čl.142, prepúšťacia
správa zo dňa 21.7.2011 z čl.203-205, lekárske správy MUDr. Ivety Tuhárskej, infektologičky z čl.206,
lekárska správa MUDr. Martina Ábelovského chirurga z čl.207, lekárska správa MUDr. Petra Mečiara zo

dňa 22.7.2011 z čl.208, internetový článok z webovej stránky www.zdravie.sk
týkajúci sa problematiky intepiga z čl.209-212, internetový článok z webovej stránky www.medifera.sk
týkajúci sa únavového syndrómu z čl.230-231, článok Aleny Šujanovej a
Daniely Ogurčákovej o chronickom únavovom syndróme z čl.232-234, internetový článok z webovej
stránky sot.poist.sk, chronický únavový syndróm z čl.235-238, zápisnice o výsluchu svedkov zo dňa

27.9.2007 E. B., G. O., J. D., A.. H. Ž., G. H. z čl.247-259, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu
11C 105/2010 najmä medzitýmny rozsudok OS Zvolen zo dňa 12.11.2010 sp.zn. 11C 105/2010-95
a rozsudok OS Zvolen zo dňa 25.2.2011 sp.zn. 11C 105/2010-114, s obsahom pripojeného spisu
0Tp/175/2007, najmä návrh na vzatie do väzby zo dňa 28.4.2007, uznesenie sudcu pre prípravné
konanie OS Zvolen zo dňa 30.4.2007 o vzatí do väzby sp.zn. 0Tp 175/07, uznesenie KS v B.Bystrici zo

dňa 25.5.2007 sp.zn.5Tpo/59/2007, uznesenie OS prokuratúry Zvolen zo dňa 26.10.2007 o prepustení
obvineného z väzby na slobodu, s obsahom pripojeného spisu 5T 35/2009 OS Zvolen najmä obžaloba
Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa l0.3.2009, uznesenie OR PZ Zvolen zo dňa 26.4.2007 o stíhaní
H. H. ako obvineného z prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla,
uznesenie OR PZ Zvolen zo dňa 27.4.2007 o stíhaní H. H. ako obvineného za zločin legalizácie príjmu

z trestnej činnosti, pričom zistil tento skutkový stav:
Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
a rozhodnutím o väzbe zo dňa 28.2.2012 súd zistil, že toto adresoval navrhovateľ prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne MS SR, keď z pripojeného podacieho lístka vyplýva, že táto poštová zásielka bola
prijatá na prepravu dňa 29.2.2012, a v tejto žiadosti sú uvedené zhodné tvrdenia a skutočnosti uvádzané

navrhovateľom v žalobnom návrhu.
Z obžaloby Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 10.3.2009, sp.zn. 3Pv 953/06-104 súd zistil, že táto bola
na tunajší súd doručená dňa l0.3.2009, obžaloba bola podaná na obvineného H. H., nar.XX.XX.XXXX,
pretože v presne nezistenom období od 4.l.2006 do 7.4.2006 vo Zvolene použil konštrukčný diel s
vyrazeným identifikačným číslom-VIN číslom z osobného motorového vozidla značky Škoda Felícia

EEF 413/VIN, karosérie TMBEFF 413S0099637 s prideleným ev. číslom ZV 755 AZ, ktorý pripevnil
s varovými spojmi do karosérie osobného motorové vozidla značky Škoda Felícia EEF 4l3 pôvodný
VIN karosérie TMBEFF 614S7107605, ktorej majiteľ J. F. doviezol na náhradné diely z Francúzka,
teda použil ako pravé identifikačné číslo iného motorového vozidla, pričom čin spáchal vo vzťahu k
motorovému vozidlu väčšej hodnoty, čím spáchal prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných

údajov motorového vozidla podľa §220 ods.2 písm.b) Tr.zákona.
Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, ÚJKP zo dňa 26.4.2007, ČVS: ORP-1011/0EK-
ZV-2006 súd zistil, že ním podľa § 206 ods.1 Tr.poriadku začal stíhať Milana Michela,nar.12.12.1981
ako obvineného z prečinu falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa
§ 220 ods.1, ods.2 písm.b) Tr.zákona.

Z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 8.7.2009 sp.zn. 3To 169/2009 súd zistil, že
podľa § 319 Tr.poriadku bolo odvolanie Okresného prokurátora vo Zvolene proti rozsudku Okresného
súdu vo Zvolene sp.zn. 5To 35/2009 zo dňa 2l.4.2009 zamietnuté. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen
zo dňa 21.4.2009, sp.zn. 5T/35/09-1406, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojenís rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici 3To/169/09 dňom 8.7.2009 súd zistil, že týmto
rozhodnutím bol obžalovaný H. H., nar. 12.12.1981 podľa § 285 písm.c) Tr.poriadku oslobodený spod
obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220

ods.1, 2 písm.b) Tr.zákona, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 10.3.2009, sp.zn.3Pv 953/06-106 súd zistil, že
námestník Okresnej prokuratúry vo Zvolene v trestnej veci obvineného H. H. pre zločin legalizácie
príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm.b),ods.2 písm.b) Tr.zák. rozhodol, že podľa § 2l5 ods.1
písm.b) Tr.poriadku zastavuje trestné stíhanie vedené policajtom KR PZ ÚJKP Banská Bystrica pod

ČVS: KRP-37/OVK-BB-07 proti obvinenému H. H., nar. XX.XX.XXXX, pretože skutok nie je trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 26.10.2007 sp.zn. 3Pv 953/06-65 súd zistil, že
námestník Okresnej prokurátorky vo Zvolene v trestnej veci obvineného H. H. rozhodol podľa §79
ods.1 Tr.poriadku, že prepúšťa obvineného H. H., nar. XX.XX.XXXX z väzby ihneď na slobodu, pretože
uplynula lehota väzby, a to dňa 26.10.2007 o l7:50 h.

Z uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 30.4.2007, sp.zn.0Tp 175/07 sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu vo Zvolene ohľadom návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry vo Zvolene na vzatie
do väzby obvineného H. H. rozhodol podľa § 72 ods.2 Tr.poriadku z dôvodov § 7l ods.1 písm.b) a c)
Tr.poriadku, že berie do väzby obvineného H. H., nar. 12.12.1981, stíhaného pre zločin legalizácie príjmu
z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm.b), ods.2 písm.b) Tr.zákona a iné s tým, že väzba sa bude

vykonávať v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica a začína dňom 26.4.2007 o l7:50 h. Podľa § 80
ods. 1 písm.b) Tr.poriadku súd písomný sľub obvineného o nahradenie väzby neprijal.
Zo zmluvy o kooperácii a poskytovaní služieb zo dňa 2.l.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi A.. A.
Š. -I.S.A., IČO: 33 289 140 ako objednávateľom a Milanom Michelom-M.M.Autoservis, IČO: 40 238 474
ako poskytovateľom, keď predmetom tejto zmluvy bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri

poskytovaní služieb -karosárske práce vozidiel zn. SUZUKI. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Z prehlásenia spoločnosti EXCELLENT CD s.r.o., IČO: 36 017 671 zo dňa 2.10.2009 súd zistil, že
týmto prehlásili, že s podnikateľom H. H., nar.XX.XX.XXXX, IČO: 40 238 474 mali uzatvorenú zmluvu o
spolupráci, na základe ktorej vykonával p. H. vo svojom autoservise pre ich spoločnosť práce-pravidelný
servis ich motorových vozidiel. Túto zmluvu ukončili v 2.polovici roku 2007.

Z prehlásenia spoločnosti ZV-Auto, s.r.o., IČO: 36 643 009 bez uvedeného dátumu súd zistil, že týmto
prehlásili, že s podnikateľom H.C. H., nar. XX.XX.XXXX, IČO: 40 238 474 mali uzatvorenú písomnú
zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával p. H. vo svojom autoklampiarskom servise pre ich
spoločnosť autoklampiarske práce. Túto zmluvu ukončili v 2.polovici roku 2007.
Z lekárskej správy MUDr. Edity Kováčovej dermatobenerológa zo dňa 30.9.2009 súd zistil, že sa týka

navrhovateľa, jedná sa o výpis zo zdravotnej dokumentácie z tohoto dátumu-dekurz zo dňa l2.11.2007,
z ktorého vyplýva, že pred mesiacom bol liečený pre infekciu na tvári, teraz 5.deň recidíva, na celej tvári
rozsev typických lézii, už početné krusty, bola uvedená medikácia.
Z lekárskej správy zo dňa 30.9.2009, výpis zo zdravotnej dokumentácie na žiadosť pacientky-dekurz zo
dňa 17.12.2007, jedná sa o správu MUDr. Edity Kováčovej, dermatovenerológa, z ktorej súd zistil, že

sa týka E. H., nar. XX.X.XXXX, v ktorej je uvedené, že manžel bol liečený pre impetigo tváre, teraz už
ložiská aj na tvári, diagnóza impetigo. Fén.l.sim bola uvedená medikácia. Dekurz zo dňa 14.1.2008, od
včera rána opäť vytvorené viacpočetné hnisavé ložiská na brade, pred mesiacom preliečené impetigo
v inej lokalizácii, bola uvedená medikácia.
Z vyúčtovania trov obhajoby v súdnom konaní zo dňa l8.7.2009 súd zistil, že toto vypracoval advokát

JUDr. Pavel Barcík, bolo adresované navrhovateľovi, v ktorom je uvedené, že mu bolo zaslané
vyúčtovanie trov obhajoby ex offo, ktoré vykonal ako jeho obhajca v trestnom konaní vedenom pod
sp.zn. 3T/35/2009, požiadal aby trovy obhajoby v celkovej sume 347,68 € boli zaslané na jeho účet v
lehote 5 dní alebo uhradené v hotovosti do pokladne v sídle jeho advokátskej kancelárie. Z priloženej
faktúry odmeny a výdavkov za advokátske úkony zo dňa 8.7.2009 súd zistil, že ako adresát je tu uvedený

navrhovateľ, ako vec je uvedené trovy obhajoby podľa § 220 ods. 1 a 2 Tr.zák., konkrétne úkon zo
l6.3.2009- prevzatie a príprava obhajoby l4.4.2009, stanovisko k obžalobe OP Zvolen 2l.4.2009, zast.
na pojednávaní OS Zvolen l2.6.2009, písomné vyjadrenie k dôvodom odvolania OP Zvolen, 8.7.2009
zastúpenie na pojednávaní Krajský súd Banská Bystrica, každý vo výške 57,95 €, 5x režijný paušál po
6,95 €, náhrada za premeškaný čas dňa 8.7.2009 2 polhodiny 23,l8 €.

Z príjmového pokladničného dokladu č.nečitateľné zo dňa 9.7.2009 súd zistil,že ako príjemca je tu
uvedený JUDr. Pavel Barcík, advokát, prijaté od H. H., nar. 12.12.1981, suma 348 €. Účel trovy obhajoby
na Okresnom súde Zvolen, č.k. 5T 35/2009.Z vyúčtovania trov obhajoby obvineného H. H. zo dňa 28.5.2007 súd zistil, že tento doklad bol spísaný
VladimíromFlíderom,advokátomaboladresovanýE.H.naadresuE..D.XXXX/XX,vktoromjeuvedené,
že ako obhajca obvineného H. H., nar.12.12.1981, t.č. vo väzbe predložil vyúčtovanie trov obhajoby, kde

jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 2.228 SR, režijný paušál 178 Sk, náhrada za stratu času
za každú začatú polhodinu 297 Sk s tým, že sú uvedené úkony právnej služby 26.4.2007- príprava a
prevzatie obhajoby vrátane porady, výsluch podozrivého 27.4.2007 právna porada, výsluch obvineného
dňa 28.4.2007 právna porada, výsluch obvineného, 30.4.2007 výsluch obvineného pred sudcom, za
každý z týchto úkonov je uvedená suma 2.406 Sk, 2.5.2007 štúdium spisov nad 2 hodiny suma 4.634 Sk,

3.5.2007 sťažnosť proti väzbe, l.292 Sk, 9.5.2007 právna porada vo väznici, l7.5.2007 právna porada
vo väznici, 23.5.2007 právna porada vo väznici, každý z týchto úkonov vo výške 3000 Sk, 5x právna
porada ( Almáda , Stráže, Metro atď.) 12.030 Sk spolu 43.798 Sk s tým, že mu bola zaplatená záloha
na obhajobu jej manžela vo výške 30.000 Sk a teda žiadal o doplatenie trov obhajoby jej manžela vo
výške l3.798 Sk.
Z príjmového pokladničného dokladu č.42/07 zo dňa 28.5.2007 kde ako príjemca je uvedená advokátska

kancelária Mgr.Vladimír Flíder a JUDr. Ľubica Flíderová, prijaté od E. H. suma 30.000 Sk, ako účel je
uvedené ZV 29/07-VF záloha na obhajobu M.Michela. Z príjmového pokladničného dokladu č.43/07 zo
dňa 28.5.2007 súd zistil, že ako príjemca je tu uvedený advokátska kancelária Mgr. Vladimír Flíder a
JUDr. Ľubica Flíderová, prijaté od Ľ. Z., B., suma l3.798 Sk, účel ZV 29/07-VF-trovy obhajoby. Z proforma
faktúry č.290800004 zo dňa l7.3.2009 súd zistil, že ako dodávateľ je tu uvedený JUDr. Jozef Brázdil, ako

odberateľ navrhovateľ, dátum splatnosti 3l.3.2009 označenie dodávky - účtujeme Vám právne služby,
trovy obhajoby podľa § 233/1b, ods.2b Tr.zák. podľa vyhlášky 655/04 advokátskej tarify s tým, že sú tu
rozpísané jednotlivé úkony s uvedením dátumov, kedy mali byť vykonané, pričom faktúra je vystavená
na celkovú sumu 2.049,41 €, v závere faktúry je uvedené, že boli zaplatené dve zálohy dňa 20.6.2007
l5.000 Sk a 27.8.2007 l5.000 Sk, teda celkove 2.049,41 € = 6l.740,53 Sk -30.000 Sk = 3l.740 Sk, tj.

l.053,57 € ako doplatok.
Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 27.8.2007 súd zistil, že ako príjemca je tu uvedený JUDr.
Jozef Brázdil, advokát, prijaté od E. H., B. suma l5.000 Sk, účel na trovy obhajoby. Z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 18.3.2009 súd zistil, že ako príjemca je tu uvedený JUDr. Jozef Brázdil,
advokát, prijaté od H. H., B., suma 700 €, účel čiastočne nečitateľný, čitateľná časť na trovy.

Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 22.10.2012 súd zistil, že týmto oznámili tunajšiemu
súdu, že žiadosť o predbežné prerokovanie v právnej veci navrhovateľa bola doručená na MS SR dňa
l.3.2012stým,žeeštepreduplynutímlehoty6mesiacovnapredbežnéprerokovanienároku,poktorejsa
poškodený môže domáhať na súde práva bola MS SR doručená na vyjadrenie žaloba zo dňa 29.6.2012.
Vzhľadom k tomu k ukončeniu predbežného prerokovania nedošlo a vyjadrenie MS SR k žiadosťou

uplatneného nároku je obsiahnuté v ich vyjadrení k žalobe zo dňa 22.10.2012.
Z príjmového pokladničného dokladu č.90 zo dňa 20.6.2007 súd zistil, že ako príjemca je uvedený JUDr.
Jozef Brázdil, advokát, prijaté bolo od H. H., B. suma l5.000 Sk, účel ZV-57/07-na trovy.
Z vyhlásenia advokáta pre účely súdneho konania vedeného pred OS Zvolen, č.k. 9C 45/2012 zo dňa
l9.11.2012 súd zistil, že sa jedná o vyjadrenie Y. O., advokáta, v ktorom okrem iného uviedol, že v roku

2007 bol obhajcom H. H., ktorý bol trestne stíhaný pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa
§ 233 ods.1 písm.b) ods.2 písm.b) Tr.zák. a túto trestnú vec viedol pod sp.zn. ZV-29/07-VF, keď dňa
28.5.2007požiadalmanželkuklientaozloženiezálohyvovýške30.000Sknatrovyobhajobyjejmanžela
v uvedenej trestnej veci z dôvodu, že klient sa nachádzal vo výkone väzby. Manželka klienta mu zálohu
osobne vyplatila dňa 28.5.2007, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad z tohoto dátumu. Trovy

obhajoby ku dňu 28.5.2007 na požiadanie manželky vyúčtoval a predložil, keď ju zároveň aj požiadal o
doplatenie trov obhajoby vo výške l3.798 Sk, ktorá následne prisľúbila, že peniaze v ten istý deň prinesie
vhotovostiavuvedenýdeňprišielĽ.Z.,ktorývmenemanželkyklientauhradilzvyšnúčasťtrovobhajoby,
o čom bol vydaný pokladničný doklad na meno osoby, ktorá platbu fyzicky vykonala, hoci účelom platby
boli trovy obhajoby H. H.. Originál týchto účtovných dokladov tvorí súčasť účtovníctva, advokáta a preto

ich nebol ochotný zapožičať Mgr. Oktavcovej pre účely súdneho konania.
Zo sobášneho listu zo dňa 11.12.2006 súd zistil, že v knihe manželstiev Matričného úradu obce Vígľaš,
vo zväzku 3, ročník 2006 na str.l5 pod poradovým číslom 5 je zapísané uzavretie manželstva medzi H.
H., nar.XX.XX.XXXX a E. H., nar. XX.X.XXXX dňa 9.l2.2006 s tým, že dohoda snúbencov o priezvisku
bola H.-H..

Z výňatku znaleckého posudku č.35/2010 znalca Ing. Zdenka Oravca kde ako zadávateľ je uvedený H.
H. vo veci výpočtu hodnoty vozidla Škoda Fábia, ev.č. vozidla ZV-219AV zo dňa l3.5.2010 súd zistil,
že všeobecná hodnota vozidla Škoda Fábia, ev.č. ZV-219 AV predstavovala ku dňu 26.4.2007 čiastku
6.259 €.Z osvedčenia o evidencií -časť II ( technický preukaz) súd zistil, že sa jedná o vozidlo z ev. č. ZV 219AV,
vlastník vozidla M.M.Autoservis, IČO: 00 402 38474 s tým, že ide o osobné vozidlo Škoda Fábia.
Zo splátkového kalendára zo dňa 24.11.2005 súd zistil, že sa jedná o splátkový kalendár v zmysle

úverovej zmluvy č.001/049781/05-001,v zmysle ktorého bol poskytnutý hypotekárny úver, jedná sa o
tlačivo s fy VÚB banka a tento splátkový kalendár bol adresovaný Milanovi Michelovi-M.M.Autoservis,
v ktorom sú uvedené splátky v počte 179, dátum prvej splátky 20.5.2005, dátum poslednej splátky
20.3.2020 s tým, že výška splátky od splátky 8 po splátku l78 je uvedené vo výške l9.195 Sk. Zvyšné
splátky sú v nižšej výške.

Zo zmluvy o poskytnutí úveru č.1573/2005 zo dňa l7.3.2005 súd zistil, že bola uzavretá medzi VÚB
a.s. ako veriteľom, obchodné meno Milan Michel, M.M.Autoservis, IČO: 40238474, keď predmetom
zmluvy bolo poskytnutie hypotekárneho úveru s tým, že výška úveru bola l.800.000 Sk. Účel poskytnutia
úveru na investičné potreby-účelový úver, kúpa objektu a pozemku určeného na podnikanie a jeho
rekonštrukciu. Doba splatnosti úveru 180 mesiacov, objekt úveru obec Zvolen, k.ú. H.. V záverečných
ustanoveniach je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky banky, ktorými

sa riadia zmluvné strany vo veciach, ktoré nie sú osobitne upravené v tejto úverovej zmluve, pričom
boli doložené obchodné podmienky VÚB a.s. pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre podnikateľské
subjekty.
Zo záložnej zmluvy zo dňa 30.11.2006 súd zistil, že bola uzavretá medzi Wüstenrot, stavebná sporiteľňa
a.s., IČO: 31351026 ako záložným veriteľom a H. H., nar. XX.XX.XXXX ako záložcom, keď predmetom

tejto zmluvy bolo zriadenie záložného práva na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom vrátane
zmluvnej pokuty z úverovej zmluvy č.1 k zmluve o Stavebnom sporení č.25672356 uzatvorenej medzi
záložným veriteľom a H. H., nar.XX.XX.XXXX s tým, že záložné právo sa zriaďuje na nehnuteľný majetok
záložcu byt č.X, na ul. E..D., vchod XX, t.č. X ,súp. číslo XXXX a podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v obci Zvolen.

Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. H. súd zistil, že v časti A: majetková podstata je okrem iného uvedená
stavba, budova so súp. číslom XXXX postavená na parcele Z. a parcelné č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a
XXXX/XXX kde ako vlastník týchto nehnuteľností je uvedený Michel Milan-M.M. Autoservis v 1/1-ine,
jedná sa o výpis zo dňa 28.11.2012.
Z vyjadrenia Ing. Ivana Šályho-I.S.A., IČO: 33 289 140, živnostníka a zároveň spoločníka a konateľa fy

ZV-Auto s.r.o.,IČO: 366 43009 zo dňa 28.11.2012 súd zistil, že dotyčný vyhlásil, že s podnikateľským
subjektom Milanom Michelom, M.M.Autoservis Zvolen, IČO: 40 238 474, na základe zmluvy o kooperácii
zodňa2.l.2006obchodnespolupracoval.Zmluvnúspoluprácuoficiálneukončilpotom,čosaH.H.vrátilz
výkonu väzby v roku 2007, ale nakoľko za toto obdobie, ktoré bol vo väzbe nemohol reálne využívať jeho
služby, ktoré pravidelne potreboval mať zabezpečované, fakticky spolupráca skončila už jeho vzatím do

väzby , keď si musel nájsť nového dodávateľa na autokarosárske práce. Nikdy potom už neobnovil ani
nechcel obnoviť zmluvnú spoluprácu s touto firmou lebo mal nového stabilného dodávateľa, nechcel s
obnovením spolupráce riskovať opätovné ukončenie pre takýto dôvod. Mal už potom určité pochybnosti
o serióznosti majiteľa firmy. Z obdobných dôvodov ukončil spoluprácu aj vo vzťahu k firme ZV-Auto s.r.o.,
ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.

Z potvrdenia MUDr. Zuzany Leckej-psychiatra súd zistil, že H. H., nar. XX.XX.XXXX bol v jej
psychiatrickejstarostlivostiodl3.10.2011do25.4.2012,potvrdeniebolovydanénažiadosťmenovaného.
Z potvrdení o predvedení klienta zo dňa 30.11.2012 Ústavu na výkon väzby Banská Bystrica súd zistil,
že pokiaľ ide o H. H., nar. XX.XX.XXXX bol tento predvedený dňa 9.5.2007, l7.5.2007 a 23.5.2007 k
obhajcovi Y. O. a v dňoch 3l.5.2007 6.6.2007, 2l.6.2007, 26.6.2007, l3.8.2007, 3l.8.2007, l8.9.2007 a

2.10.2007 k obhajcovi Jozefovi Brázdilovi.
Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie týkajúce sa H. H., nar. XX.XX.XXXX zo dňa 3.l2.2012 MUDr. Evy
Murínovej, vedúceho lekára zdravotníckeho zariadenia Ústavu na výkon väzby v Banskej Bystrici súd
zistil, že dotyčný absolvoval pri nástupe do výkonu väzby vstupnú lekársku prehliadku dňa 2.5.2007,
ďalšia návšteva v ambulancii praktického lekára bola l7.9.2007 pre bolesti v pravom chodidle, následne

ordinované laboratórne vyšetrenie v krvi bolo s výsledkami v norme. Dňa 24.9.2007 pri kontrólnom
vyšetrení bol stav zlepšený, predpísané boli lokálne pôsobiace lieky od zápalu a bolesti. 10.10. bol
pacient vyšetrený pre vyrážky na tvári, bol odoslaný na kožné vyšetrenie, ktoré absolvoval na druhý
deň v Novamed v Banskej Bystrici. Po ordinovanej liečbe bol stav o týždeň hodnotený ako zlepšený,
dermatovenerológ odporúčal liečbu dobrať. Okrem týchto vyšetrení bola ešte dňa l8.10.2007 vykonaná

vstupná stomatologická prehliadka a dňa 7.5.2007 röntgenový snímok pľúc.
Z výňatku tlačoviny MY NV Žurnál zo dňa 9.5.2007 súd zistil, že sa tu nachádza článok pod názvom
Polícia rozbila gang autičkárov, z ktorého vyplýva, že polícia zasiahla proti skupine autičkárov v okresoch
Zvolen a Žiar nad Hronom, akcia prebiehala 26.4., urobila jednu domovú prehliadku a 2 prehliadkynebytových priestorov, pri ktorých zaistila 25 áut a náhradné dielce a súčiastky, ktoré pravdepodobne
pochádzajú z ukradnutých vozidiel. Zadržaný bol 25.ročný H..H.. zo B., ktorého vyšetrovateľ obvinil z
legalizácie príjmu z trestnej činnosti a z falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov v motorovom

vozidle. Sudca okresného súdu ho 30.4. vzal do väzby, hrozí mu trest odňatia slobody 3 až 8 rokov.
Podľa policajného prezidenta počet zaistených áut, súčiastok ale aj osôb ešte nie je definitívny.
Z prepúšťacej správy týkajúcej sa H. H. zo dňa 2l.7.2011 súd zistil, že sa jedná o prepúšťaciu
správu Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici, interná klinika ženy, časť prijatia do
nemocnice l9.7.2011, dátum prepustenia 2l.7.2011, ako prijímacia diagnóza je uvedené Synkopa

a kolaps, prepúšťacia diagnóza R 55-Synkopa a kolaps, diagnostický záver prekolapsové stavy s
vegetatívnou symtomatológiou a hyperventiláciu v úvode timitus auris bez poruchy sluchu, únavový
syndróm. Odporúčania bez liečby, pri ťažkostiach sa snažiť dýchať pokojne, ev. pri tŕpnutí, či kŕčoch
skúšať dýchať do sáčka, obj,echo ekg a ergometriu, doplniť kontrolné orl vyšetrenia podľa odporúčania
z orl konzília.
Z lekárskych správ MUDr. Ivety Tuhárskej infektologičky súd zistil, že sa jedná o správy zo dňa 28.6.2010

a l3.7.2010, ako záver je uvedené únavový syndróm.
Z lekárskej správy MUDr. Martina Ábelovského chirurga, súd zistil, že sa týka navrhovateľa, ako záver je
uvedená HP pozitívna astrongastritída a doporučená je medikamentózna liečba, ktorá je tam konkrétne
uvedená.
Z lekárskej správy MUDr. Petra Mečiara kardiológa zo dňa 22.7.2011 súd zistil, že sa týka navrhovateľa,

obj.kardióp.kom.ausk, nález v norme DK bez op.,tk.120/80.
Z internetového článku z webovej stránky www.zdravie.sk týkajúce sa
problematiky impetiga súd zistil, že impetigo je infekčné ochorenie kože, ktoré je vysoko nákazlivé.
Impetigo sa začína vznikom asymetrických začervenalých plôch na tvári. Na nich vznikajú pľuzgiere,
ktoré praskajú a na ich mieste sa objavujú praskliny, tzv. erózie, ktoré sa neskôr prekrývajú chrastami.

Hojenie týchto poškodení kože prebehne bez následkov, bez jaziev. Ako príčiny vzniku impetiga je
uvedené pri poškodení kože sa variera poruší a umožní vstup baktériám, možnosti poškodenia kože sú
rôzne od porezania škrabnutia, či inej traumy až po pohrýznutie, či bodnutie zvieraťom, hmyzom alebo
človekom. Impetigo sa vyskytuje najmä u detí, ale postihuje i dospelých, často v podobe malých epidémii
v detských kolektívnych zariadeniach alebo v rodinách, najmä počas letných mesiacov. Predispozičnými

faktormi sú vyššia teplota a vlhkosť ovzdušia, maličké poranenie kože a nedostatočná osobná hygiena.
Zdroj nákazy môže byť chorý so stafiľokokovou alebo streptokokovou infekciou kože alebo slizníc,
infekcia sa môže preniesť priamym kontaktom s chorým človekom, alebo nepriamo prostredníctvom šiat
a uterákov. Časté je aj autoinokulácia, kedy sa pacient sám nakazí dotykom chorých častí tela a prenesie
infekciu na zdravú časť. Ďalej je uvedená diagnostika a liečba impetiga, resp. prevencia impetiga a

komplikácie.
Z internetového článku z webovej stránky www.medifera.sk týkajúci sa
únavového syndrómu z článku Aleny Šujanovej a Daniely Ogurčákovej z ambulancie pre liečbu
chronickej bolesti v Košiciach o chronickom únavovom syndróme a z internetového článku z webovej
stránky soud.poist.sk, chronický únavový syndróm súd zistil, že príčina chronickej únavy nie je celkom

jasná, predpokladá sa kombinácia viacerých príčin-chronická vírusová infekcia, porucha bunkovej a
protilátkovej imunity a oslabenie organizmu pôsobením dlhotrvajúceho stresu. Tiež je uvedené, že medzi
najpravdepodobnejšie mechanizmy vzniku chronického únavového syndrómu patrí infekčný pôvod,
komplexná imunitná porucha a stres. Na rozdiel od infekcie tento nemá žiadnu jasnú príčinu. Ďalej je
uvedené, že chronický únavový syndróm vznikne obvykle u jedincov s vrodenou vnímavosťou, niekedy

po prekonaní infekcie a zo spolupôsobenia akútneho alebo dlhšiu dobu pôsobiaceho stresu.
Zo zápisníc o výsluchu svedkov zo dňa 27.9.2007, konkrétne E. B., G. O., J. D. a G. H. súd zistil, že
obhajca JUDr. Brázdil bol prítomný pri výsluchu E. B., G. O., J. D.. Pri výsluchu A.. H. Ž. a G. H. prítomný
nebol.
Z pripojeného spisu 11C 105/2010 tunajšieho súdu súd zistil, že vo veci bolo rozhodnuté medzi

tým rozsudkom zo dňa 12.11.2010, sp.zn.11C 105/2010-95, v právnej veci navrhovateľa H. H.,
nar.XX.XX.XXXXprotiodporcoviSlovenskárepublika-MinisterstvovnútraSRozaplatenie3.552€sprísl.
tak, že základ žalovaného nároku navrhovateľa je daný. Predmetom konania bol nárok navrhovateľa
na náhradu škody , ktorá mala vzniknúť na osobnom motorovom vozidle zn.Škoda Fábia, ev.č. ZV
219AV, ktoré bolo zadržané orgánmi PZ SR pri prehliadke iných priestorov objektu Autoservisu v roku

2007. Z odôvodnenia vyplýva, že uskutočneným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľovi bola
spôsobená škoda, ktorou je rozdiel hodnoty motorového vozidla v čase jeho zadržania a v čase jeho
vydania, keď ku škode došlo jednoznačne nesprávnym garážovaním -uskladnením motorového vozidla
a teda odporca za spôsobenú škodu zodpovedá. Dňa 25.2.2011 bolo vo veci rozhodnuté rozsudkomtunajšieho súdu sp.zn. 11C 105/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.3.2011, a ktorým bolo
rozhodnuté, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.552 € s 9% úrokom z omeškania ročne od
25.6.2010 do zaplatenia do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozsudku.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu 0Tp/175/2007 súd zistil okrem iného, že dňa 28.4.2007 Okresná
prokuratúra Zvolen podala návrh na vzatie do väzby na tunajší súd sp.zn.3Pv 953/09-13 a to na
vzatie obvineného H. H., nar. XX.XX.XXXX, stíhaného pre zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods.1 písm.b), ods.2 písm.b) Tr.zák. z dôvodov uvedených v § 7l ods.1 písm.b) a c)
Tr.poriadku,pretožezistenéskutočnostiodôvodňujúobavu,žebudepôsobiťnasvedkovaleboinakmariť

objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie a súčasne bude pokračovať v trestnej činnosti.
V spise sa nachádza aj sťažnosť obvineného H. H., nar. XX.XX.XXXX proti uzneseniu Okresného súdu
vo Zvolene zo dňa 30.4.2007, sp.zn.0Tp 175/07 o vzatí do väzby. Z uznesenia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 25.5.2007 sp.zn.5Tpo 59/07 súd zistil, že sťažnosť obvineného H. H., nar. XX.XX.XXXX
podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. bola zamietnutá. V spise sa nachádza aj žiadosť obvineného H. H.
zo dňa 9.7.2007, na prepustenie z väzby na slobodu podľa § 79 ods.3 Tr.por., o ktorej bolo rozhodnuté

Okresným súdom vo Zvolene dňa 26.7.2007, sp.zn. 0Tp 175/07-363 tak, že táto žiadosť obvineného
H. H., nar. Z..Z..XXXX o prepustenie z väzby na slobodu podaná prostredníctvom jeho obhajcu bola
zamietnutá.V spise sa tiež nachádza sťažnosť obvineného H. H., nar. XX.XX.XXXX podľa ustanovenia
§ 83 Tr.por. proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 26.7.2007, o ktorej bolo rozhodnuté
uznesením Krajského súdu zo dňa l4.8.2007, sp.zn.5Tpo 99/07 tak,že sťažnosť obvineneného H. H. zo

dňa l4.8.2007 bola podľa § 193 ods.1 písm.c) Tr.por. zamietnutá.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.5T 35/2009 súd okrem iného zistil, že z uznesenia Okresného
riaditeľstva PZ vo Zvolene, ÚJKP PZ zo dňa 27.4.2007 ČVS: ORP-333 OEK -ZV-2006 vyplýva, že týmto
bolo začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods.1 Tr.poriadku voči H. H., nar. XX.XX.XXXX ako obvineného
za zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods.1 písm.b), ods.2 písm.b) Tr.zák.

Z výsluchu svedka JUDr. Jozefa Brázdila na pojendávaní súd zistil, že navrhovateľ bol jeho klientom,
ktorého obhajoval v trestnej věci sp.zn. 5T/35/2009. Dotyčného obhajoval len v jednej trestnej veci. V
čase, keď prevzal obhajobu bol navrhovateľ vo väzbe, navštívil ho jeho otec a teda obhajobu prevzal.
Dohodli sa na zmluvnej odmene za prípravné konanie v sume 50.000 Sk, otec navrhovateľa zložil zálohu
vo výške l5.000 Sk dňa 20.6.2007. Ďalšiu platbu zložila manželka E. H. XX.X.XXXX, tiež sumu l5.000 Sk.

Zmluvná odmena bola dojednaná za prípravné konanie, keď navrhovateľa pustili z väzby prišiel za ním a
vysvetlil mu, že ešte treba doplatiť sumu do čiastky 50.000, cítil akúsi nedôveru, chcel aby vyšpecifikoval
jednotlivé úkony, načo vystavil on proforma faktúru, ktorá nie je daňovým dokladom. Na základe toho
mu navrhovateľ doplatil ešte sumu 700 € dňa l8.3.2007. Z tejto proforma faktúry vyšlo, že by mu mal
doplatiť ešte rozdiel, čo bolo vyše l0.000 Sk, keďže sa však dohodol na paušálnej odmene tak už potom

nedoplácal nič. Na otázku zástupcu odporcu, či bola ním prevzatá obhajoba dňa l4.5.2007 tak ako je to
uvedené proforma faktúre, svedok odpovedal, že ak je to tam tak uvedené, tak áno.
Zo svedeckej výpovede svedka Ľ. Z. na pojednávaní súd zistil, že potom čo nahliadol do pokladničného
dokladu na čl.33 vystaveného na sumu l3.798 Sk v prospech Mgr. Flídera uviedol, že túto sumu
advokátoviplatil,pričomfinančnéprostriedkymunatoposkytlaterajšiamanželkanavrhovateľa.Nevedel

sa vyjadriť, či už v tom čase manželmi boli. Peniaze si bol zobrať v exekútorskej kancelárii na P. N.. Y.
B. kde ona pracovala. Na otázku, či jeho osobne JUDr. Flíder v nejakej veci v roku 2007 zastupoval
uviedol, že nie. Tiež uviedol, že navrhovateľ je jeho priateľ a v tom období manželka navrhovateľa trestné
stíhanie zle znášala, a preto všetky záležitosti okolo zabezpečenia advokáta riešil on.
Z výsluchu svedka A.. K. G. na pojednávaní súd zistil, že má vedomosť, že navrhovateľ bol trestne

stíhaný, nevie s akým výsledkom bolo trestné stíhanie ukončené. Uviedol, že je spoluvlastníkom
spoločnosti EXCELENT CD s.r.o. a zároveň je konateľom tejto spoločnosti. Firmu navrhovateľa používali
ako servisnú spoločnosť pre ich automobily ich firmy ako aj automobily v jeho osobnom vlastníctve
alebo jeho rodinných príslušníkov a spolupracovníkov. Bolo to asi od roku 2005 alebo 2004. Spolupráca
funguje s navrhovateľom aj teraz. Z roku 2006-2007 mali asi 9 ks firemných áut plus súkromné autá,

tak ako uvádzal vyššie. V roku 2007 sa rozšírilo po meste B., že H. má nejaké problémy so zákonom,
že je zadržaný, videl v televízii kamerou zabratý jeho servis, že tam bola nejaká rázia, tým pádom
nechcel aby meno ich fy bolo spájané s nejakou trestnou činnosťou, a tiež sa bál, aby ich auto nezobral
niekto na nejaké preverovanie, tak okamžite odstúpil od spolupráce, bolo to niekedy koncom roku
2007. Spoluprácu s navrhovateľom obnovili až keď zistili, že zase je v servise činný. Bolo to na báze

džentlmenskej dohody, navrhovateľ mu povedal, že to bol omyl, a že sa nemajú čoho obávať. V tom roku
vyplatili servisu navrhovateľa asi l5.000 €, pričom išlo už o krízový rok, nemali už toľko pracovníkov ako
predtým, ani toľko automobilov.V súčasnsti nemajú výlučnú spoluprácu len s navrhovateľom, ale je to asi
99% spolupráce. V období rokov 2005, 2006, 2007 bol objem zákaziek dávaných do M.M.Autoservisuokolo 3000 € ročne. V tom čase sa však spolupráca iba rozbiehala a v tom čase mali spoluprácu aj
s inými servismi. Svedok tiež uviedol, že podľa neho je navrhovateľ v súčasnosti lepší odborník ako
pred 6 rokmi, keď začínal, profesne narástol, dáva mu opravovať aj auto, ktoré stojí 70.000 €, auto jeho

manželky dcéry. Jeho subjektívna spokojnosť s ním je l00 %. Na záver svedok uviedol, že s odstupom
času sa zle cíti, že kvázi kamaráta hodil cez palubu len preto, že o ňom niečo zlé počul.
Z výsluchu svedka G. R. na pojednávaní súd zistil, že s navrhovateľom sa pozná približne od 7.rokov.
Vyrastali na jednom sídlisku. Od ranného detstva až po pubertu boli spolu vlastne každý deň, pozná
dokonale prostredie, z ktorého pochádza. Nikdy nemali pred sebou tajnosti. Mali spoločné záujmy, ryby,

motorky, psy. Svedok uviedol, že predtým ako bol vzatý navrhovateľ do väzby ho vnímal ako človeka,
ktorý mal radosť zo života. Mali spoločný záujem o lietanie. To, že bol vzatý do väzby a začalo voči
nemu trestné stíhanie bolo pre neho obrovské prekvapenie, ráno s autom išiel do jeho servisu, boli tam
policajti, nepustili ho dnu, až následne na druhý alebo tretí deň sa dozvedel od rodiny navrhovateľa čo
sa stalo. Boli k tomu potom ešte aj nejaké média. Po prepustení z väzby sa tváril, že je ostrý chlap,
jeho záujem o lietanie už ale skôr nie je ako je. Navrhovateľ sa vždy snažil byť nad vecou, z ničoho si

nič nerobiť. Vždy sa snažil mu pomôcť, teraz však na ňom vidno, že nevládze, je znechutený, stretne
sa s ním maximálne na jeho narodeniny.Je to iné ako to bolo. Zrejme by nenavštevoval lekárov, keby
mu niečo nebolo. Svedok uviedol, že ľudia, ktorí vedeli, že sú priatelia tak sa ho spytovali, čo spravil,
vyvodzovali z toho závery, scenáre po krčmách o tom rozprávali v tom zmysle, že „ našťastie, že som
tam nešiel bohvie ako by mi auto spravil“ atď. Proste ľudia, ktorí ho poznali ho začali ohovárať.

Z výsluchu svedka H. H. na pojednávaní súd zistil, že navrhovateľ je jeho brat. Uviedol, že mal vedomosť
o jeho trestnom stíhaní, aj o tom, že bol obvinenia zbavený. Uviedol, že ako bratia spolu vyrastali v
čase, keď došlo k tomuto, tak už spolu nebývali v jednej domácnosti, ale súrodenecké vzťahy mali veľmi
dobré. Pravidelne sa stretávali. Navrhovateľ je krsným otcom jeho detí, víkendy v podstate trávili každý
týždeň spolu, takže ho ani nenapadlo, že by mohol byť v niečom takomto zapletený. Dozvedel sa o

to od manželky navrhovateľa, zostal z toho v šoku. Po prepustení z väzby u navrhovateľa postrehol
zmeny, keď predtým ho poznal ako človeka veselého, dokázali sa rozprávať celé hodiny, keď ho pustili,
skoro celý víkend strávili spolu, rozprával, že tam neboli dobré podmienky, no v tom čase to vyzeralo,
že to nie je až také vážne, ale s odstupom času podľa jeho názoru prišiel z väzby s podlomeným
zdravím. Doniesol si stadiaľ kožné problémy. Čo sa týka psychiky, je to úplne iný človek. Aj pokiaľ

ide o rodinné vzťahy už sa nestretávajú tak, ako predtým, keď mu zavolá, vyzerá, že ho vždy niečo
trápi, nie je zhovorčivý. Z rozprávania jeho manželky uviedol, že vie, že má vždy nejaké psychické
alebo zdravotné problémy. Človek musí z neho informácie ťahať, mali spoločných známych a tí sa
ho spytovali, že čo sa stalo. Uviedol, že od veľa ľudí cítil odstup, bolo to medializované v televízii aj v
novinách. V tom čase sa ukázalo, kto je dobrý kamarát, mnoho ľudí sa otočilo chrbtom. Navrhovateľ má

autoservis, keď ho vzali do väzby tak tento vzýval práznotou. Mal úvery, ktoré bolo treba platiť a takéto
informácie dobrému menu určite neprispejú. Pokiaľ ide o medializáciu v televízii, upresnil svedok, že to
bolo medializované ministrom vnútra, už si nepamätal kto ním v tom čase bol, následne po upozornení
zástupkyne navrhovateľov uviedol, že to bol prezident policajného zboru, ktorý vystúpil v tej reportáži,
že rozbili nejakú zločineckú skupinu vo Zvolene a v Žiari nad Hronom. Padli tam nejaké mená, nie

priezviská. Aj v miestnych novinách asi v Žurnáli to tiež bolo uvedené, blízky ľudia ich rodine si to tiež
prečítali, spojili si to a potom teda ako mohol v ich očiach vyzerať. Uviedol, že najviac sa o tom hovorilo,
keď sa to stalo, vtedy má vždy každú plnú hlavu informácií, rečí, keď to už ustálo, tak o tom dobrom sa
už veľmi nerozprávalo. Bolo menej ľudí takých, čo sa potom spytovali na výsledky, to už v dnešnej dobe
nikoho nezaujímalo. V očiach verejnosti u väčšiny ľudí zostal ako ten horší. V súčasnom období sa nikto

predtým nevyjadroval takým spôsobom, že by navrhovateľ bol nejaký kriminálny živel, poukázal však
nato, že je to už obdobie spred 5 rokov a ľudia zabúdajú. On v priebehu súdneho konania o nevinne
navrhovateľa nezapochyboval, ani nezmenil mienku na svojho brata v týchto súvislostiach.
Z výsluchu svedkyne E. H. na pojednávaní súd zistil, že je manželkou navrhovateľa, vie, že bol trestne
stíhaný, aj to, že bol obvinenia zbavený. V čase začatia trestného stíhania už bola jeho manželkou, asi

4 mesiace predtým sa zobrali. Deň 26.4.2007 bol asi najhorší v jej živote. Ráno o 6.00 h. zvonili u nich
dvaja policajti, povedali, že sa koná nejaká policajná akcia, má sa obliecť a ísť, až na jej námietku mu
dovolili spraviť hygienu. Ona išla do práce, mala zlý pocit z toho, čo sa deje, snažila sa mu dovolať,
ale telefón mal vypnutý. Od nejakých známych sa dozvedela, že ho dali do cely predbežného zaistenia.
Volal s ňou právny zástupca Flíder, ktorý povedal, že v pondelok bude mať súd. Uviedla ďalej, že ona

sa psychicky zrútila, raz bola u nejakého psychiatra, dal jej nejaké lieky, ďalšie návštevy neabsolvovala,
bola bez peňazí. Zarobila minimum, bola rada, že zaplatila byt, stravovala sa u rodičov. Poznali sa l4
rokov, po prepustení z väzby bol utiahnutý, zmenil sa im sexuálny život, nakoľko prišiel z väzby, prekonal
tam nejakú infekciu, ktorou nakazil aj ju, na intímnom mieste mal infekciu. V období pred vzatím doväzby cvičil, chodil na paraglajding, po prepustení nemal na nič chuť, na žiadne aktivity nestretával sa s
inými ľuďmi. Predtým chodievali k jeho bratovi na Y.Í., každý víkend, teraz idú len sem-tam, ich vzťahy
sú trošku napäté. Navrhovateľ sa neteší zo života z ničoho, pričom majú dve maloleté deti, nedokáže sa

usmiať, má problémy so spánkom, budí sa aj 6 krát za noc, cíti sa zle. Minulé leto začal odpadávať, búši
mu srdce, chodí po lekároch, povedali mu však, že je úplne zdravý, že je to iba v hlave. Navrhovateľ
obsahoval aj psychiatrickú liečbu. Uviedla ďalej, že v Žurnáli bolo uvedené meno navrhovateľa H. H..,
tiež tam bolo uvedené koľko rokov odňatia slobody mu hrozí a dôvod, pre ktorý ho stíhajú bolo to aj
v nejakých televíznych novinách už nevedela uviesť na akom programe. Bolo tam tiež uvedené niečo

podobné ako v novinách, bol tam záber na ich servis a nejaký diel z motorového vozidla z iného servisu.
Uviedla,ževšadenaňupozeraliakokebybolazločincovážena,ukazovalinaňuprstom,jehoohováralia
odčierňovali. Od známych sa mala dozvedieť, že spreneveril 8 mil., že je zločinec, basista, čo jej nepadlo
dobre. Uviedla, že advokátovi Flíderovi, keď sa dohodli, že bude obhajovať jej manžela odevzdala
30.000 Sk a potom po vyúčtovaní čo urobil tam ostala ešte nejaká suma okolo l3.000 Sk a tie odevzdala
p. Z., ktorý to bol za neho zaplatiť, pretože bola v práci a nemohla odísť. Boli to peniaze ešte zo svadby,

čo si vytancovali na vykrúcanke. Tiež uviedla, že veľa ľudí ani nevie, že bol oslobodený iba blízky známy,
ale takí ľudia, čo to možno počuli v tom čase, keď ho vzali do väzby si už spravili úsudok. Uviedla,
že nevie presne uviesť, či ten pohľad okolia aj pretrváva dodnes, pretože sa veľmi s ľuďmi nestretáva,
keďže je na materskej dovolenke. Pokiaľ ide o situáciu v oblasti finančnej uviedla, že sa vo vzťahu k
podnikateľskej činnosti navrhovateľa nemajú zle, ale veľa ľudí, čo chodil do servisu pred vzatím do väzby

už nechodia, možno má aj nových zákazníkov a možno ľudia, ktorí pochopili, že bol v tom nevinne, tak
sa vrátia a dôverujú mu. Na záver uviedla, že z navrhovateľa je úplne iný človek, predtým sa o všetkom
rozprávali, teraz je skúpy na slovo, majú dve malé deti, s ktorými by mali chodiť na výlety, ale nechodia
lebo ma psychické stavy a depresie, niekedy príde na obed domov ľahnúť si, že nevládze, búši mu
srdce, nebaví ho robota, ľudia, deti. Keďže však z niečoho musia žiť, je nútený robiť aj túto prácu, ktorá

mu možno zobrala chuť do života.
Z výsluchu svedka Vladimíra Flídera na pojednávaní súd zistil, že bol splnomocneným obhajcom H. H.,
po skončení obhajoby vyúčtoval účtovným dokladom č.42/07 zo dňa 28.5.2007 zálohu na trovy obhajoby
jeho manželke sumu 30.000 Sk a v ten istý deň účtovným dokladom č.43/07, tiež za obhajobu H. H.
vyúčtoval sumu l3.798 Sk a tieto účtovné doklady boli pojaté do daňového priznania. Čiastka l3.798

Sk bola prijatá od Ľ. Z., ktorý je kamarátom navrhovateľa a prišiel za neho vyplatiť trovy obhajoby. V
tejto súvislosti poukázal na účel uvedený v príjmovom pokladničnom doklade ZV 29/07-VF. Uviedol,
že navrhovateľa v iných právnych veciach nezastupoval. Čo sa týka porád s navrhovateľom v máji
2007 uviedol, že si celkom nepamätá čo bolo ich predmetom, ale zrejme boli zamerané na obhajobu
a na zháňanie svedkov. Dotyčného nezastupoval do skončenia trestného konania s novým obhajcom

nekomunikoval, možno tam chodila koncipientka JUDr. Brázdila, presne si nepamätal, či spolu o tom
niečo hovorili.
Z výsluchu svedka JUDr. Pavla Barcíka na pojednávaní súd zistil, že H. H. zastupoval v trestnom konaní,
asi do neho vstúpil po vznesení obžaloby. Predtým ho zastupoval JUDr. Flíder a JUDr. Brázdil. Nevedel
už uviesť, či pri prevzatí už prevzal nejakú zálohu na trovy. Pána H. poznal už pred týmto zastupovaním,

pretože pre neho robil nejaké úkony právnej pomoci v rámci jeho podnikateľskej činnosti, teda nie v
rámci iného trestného konania. Z tohoto dôvodu uviedol, že skôr asi zálohu nebral. Vedel uviesť, že po
skončení veci mu dal faktúru, kde boli špecifikované jednotlivé úkony trov obhajoby, teda rozpis úkonov
právnej pomoci. Ak by v priebehu zastupovania bral nejaké finančné prostriedky tak by na to určite
vystavil príslušný príjmový účtovný doklad. Pokiaľ si pamätal p. H. vyúčtované trovy platil v hotovosti.

Interné číslo klientského spisu uviesť nevedel.
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaní súd zistil, že celé to začalo ráno, keď ho polícia zobrala na
kontrolu priestorov v jeho autoservise, čo trvalo asi pol dňa. V tom čase mu bola odopieraná osobná
sloboda, nemohol sa pohybovať samostatne, všadiaľ s nim chodili policajti, boli kontrolované všetky
motorové vozidlá nachádzajúce sa v objekte. Následne expertízou, ktorá trvala približne pol roka zistili,

že sa tam nachádzajú aj vozidlá, ktoré mali pozmeňované výrobné čísla, resp. diely vozidiel, na ktorých
boli zistené pozmeňované identifikačné znaky. 4 dni sa nachádzal v cele predbežného zadržania,
potom bol vzatý do väzby. Kým bol ešte v servise, spytovali sa ho ľudia o čo ide, bola to veľká
akcia medializovaná, mal vytvorené predtým dobré meno, kvantum zákazníkov. Na otázku súdu, akým
spôsobom sa dostali vozidlá, ktoré boli závadové do jeho priestorov uviedol, že konkrétne vozidlo, ktoré

malo mať pozmeňované výrobné číslo karosérie si tam zákazník doniesol iba vysušiť. On nemal ako
zistiť skutočnosti, že výrobné číslo je u vozidla pozmeňované, to sa zistilo až expertízou. On nemal
vedomosť, že sa v jeho objekte nachádzajú vozidlá, resp. ich časti, ktoré môžu pochádzať z trestnej
činnosti. Vo väzbe bol pol roka, keď bol vzatý do väzby nebol chorý, nemal žiadne kožné problémy, aniiné choroby. Počas väzby dostal infekciu kože, v podstate ju mal po celom tele, hlavne na tvári. Bol na
to aj vo väzbe liečený, dostával antibiotiká a nejaké masťe. Uviedol, že predpokladal, že sa jednalo o
infekciu zo šatstva a hygieny, ktorá tam vlastne nebola žiadna, resp. iba najnevyhnutnejšia, oblečenie

páchlo. Posúdil, že to bolo z toho, že každý týždeň mal veci iné po inom človeku. Infekciu doniesol aj
domov, asi nebol dostatočne preliečený, následne infekciu dostala aj manželka. Keď bol prepustený
z väzby, potom sa ešte liečil. Vo väzbe bol nespokojný so stravovaním, s prístupom k nemu, keď sa
na neho dívali už ako na odsúdeného.Bol to pre neho veľmi emotívny zážitok, keď niekoľkokrát videl,
keď išiel po chodbe ako niektorých tam oživujú. Bol v neustálom napätí aj s prihliadnutím na tých, ktorí

boli s ním v jednej miestnosti, obával sa o život. Nemohol mať z návštevy,vyšetrovateľ ho tlačil do
nejakého priznania. Nevedel k čomu by sa mal priznať, pretože si nebol vedomý spáchania trestnej
činnosti. Bol zaskočený tým psychickým nátlakom, ktorý bol na neho vyvíjaný. Najväčší tlak prišiel, keď
bol prepustený z väzby, keď sa človek stretol s rodinou, zistil, že nemá žiadnych kamarátov, všetci sa
mu otočili chrbtom. Zákazníci, ktorí k nemu chodievali radi a pravidelne, tých už potom nikdy nevidel,
začínal od znova. Ľudia s ním nechceli komunikovať, pozerali sa na neho ako na vraha. Darmo ho po

nejakej dobe zbavili obvinenia, už sa to nedalo vrátiť späť, ani žiadnym odškodnením. Ľudia o ňom stále
rozprávajú ako o nejakom basistovi. To, že človeka zbavia obvinenia už nikto nemedializuje, ani to už
nikto ľuďom nevyhovorí. Manželka mu hovorila, že je iný človek, že sa zmenil, on myslí na to čo sa mu
stalo, zle sa mu zaspáva, berie to ako krivdu voči svojej osobe, často sa budí so zážitkami, ktoré prežil
vo väzbe. S odstupom času asi rok alebo pol roka potom, čo sa vrátil z väzby začal pociťovať chronickú

únavu, chodil s tým aj k lekárom, nebolo mu nikdy vysvetlené z čoho to je, bolo to zvaľované na stravu,
trvalo to možno 4 roky, vystupňovalo sa to až do kolapsu, 2 x s tým skončil v nemocnici, tretí krát ho
hospitalizovali v Roosveltovej nemocnici. V podstate mu nič nezistili, je zdravý človek, tieto zdravotné
problémy si liečil aj prostredníctvom psychiatričky, užíval aj ňou predpísané lieky. Keď sa spytoval, či to
môže byť následkom väzby, povedala, že s odstupom času je to ťažko takto určiť.

Právna zástupkyňa navrhovateľa nad rámec svojich písomných vyjadrení na pojednávaniach k veci
uviedla, že čo sa týka rozhodnutia o väzbe, zákon nevyžaduje, aby takéto rozhodnutie bolo zrušené
pre nezákonnosť a rozhodujúcim pre posúdenie opodstatnenosti väzby je neskorší výsledok trestného
konania, teda taký, keď meritórne rozhodnutie neodsúdi dotknutú osobu alebo právoplatne nevysloví
vinu. Pokiaľ odporca namietal vo vyjadrení čo sa týka uznesení o vznesení obvinenia, že tieto

neboli zrušené príslušným prokurátorom využijúc riadny opravný prostriedok, teda sťažnosť, uviedla,
že pre toto súdne konanie je táto okolnosť bezvýznamná, pretože podľa ich názoru nemusí ísť o
zrušenie rozhodnutia na základe riadneho oprávneho prostriedku, pretože zo systematického výkladu
zákona vyplýva, že zastavenie trestného stíhania má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre
nezákonnosť,akknemudošlopretožepredpokladospáchanítrestnéhočinusanepotvrdil.Neposudzuje

sa teda správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale rozhodujúci je výsledok tohoto
konania. K námietke odporcu, že sa jedná o duplicitné trovy za prevzatie zastúpenia z dôvodu, že
navrhovateľ mal postupne 3 obhajcov, uviedla, že poukázala na charakter trestnej činnosti, ktorou mala
byť rozsiahla trestná činnosť, obvinený má právo na zmenu obhajcu a na povinnosť obhajcu poskytnúť
mu náležitú právnu pomoc, načo potrebuje čas a priestor na oboznámenie sa so spisom. Taktiež uviedla,

že právne porady medzi obhajcom a navrhovateľom považujú za účelné trovy obhajoby, pretože len
vykonaním takéhoto úkonu je možné zvoliť správnu taktiku obhajoby, a keďže sa nejednalo o nutnú
obhajobu, obhajca nemal povinnosť doručovať do spisu nejaké záznamy o poradách s klientom. Na
otázku súdu, či trvajú na nimi navrhnutom znaleckom dokazovaní uviedla, že pokiaľ ide o diagnózy, ktoré
má navrhovateľ, majú zato, že prípadne vykonaným znaleckým dokazovaním by nebola jednoznačne

zistiteľnáobjektívnapríčinatýchtodiagnózajspoukazomnadoterazexistujúcevyšetrovaciemetódyaje
preto otázna využiteľnosť záverov, prípadne vykonaného znaleckého posudku, avšak zároveň uviedla,
že majú zato, že by sa ani nevylúčilo, že príčinou týchto diagnóz je vedené trestné stíhanie, resp.
väzba navrhovateľa. Tiež uviedla, že poukazujú na zdravotný stav navrhovateľa a tento si uplatňujú
v zásade v rámci nemajetkovej ujmy v súlade s ustanovením § l7 ods.2 zákona o zodpovednosti za

škodu v znení účinnom ku dňu l.2.2012, čiže ku dňu kedy si uplatnili nárok v rámci predbežného
prerokovania u odporcu. Vo všeobecnosti vyjadrila názor, že je potrebné postupovať v zmysle zákona o
zodpovednosti za škodu v znení účinnom v čase, keď začalo konanie formou predbežného prerokovania
nároku navrhovateľa s tým, že v tom čase zákon nelimitoval výšku uplatňovanej náhrady nemajetkovej
ujmy a z tohoto dôvodu vyjadrila názor, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, a tiež poukázala na

neexistenciu prechodných ustanovení v tom zmysle, že tieto nehovoria o tom, že by ustanovenie §
l7 ods.4 zákona o zodpovednosti za škodu malo byť použité pre každý prípad, a v praxi sa podľa
ich vedomostí vyskytli mnohé prípady, keď súdy priznali oveľa vyššie sumy náhrad z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy, než čiastku l7.000 €. Tiež vyjadrila názor, že nároky z titulu nemajetkovej ujmy nie jemožné dokazovať takým spôsobom, ako to požadoval odporca, teda že mali byť preukázané pokiaľ ide o
príčinnú súvislosť, pretože sa jedná o stav mysle a prežívania poškodenej osoby a teda v súdnom konaní
by malo byť iba skúmané, či existujú objektívne dôvody aby sa poškodený mohol cítiť poškodený z

titulu trestného stíhania, resp. či existujú objektívne skutočnosti, za ktorých by sa iná osoba v obdobnom
postavení mohla cítiť dotknutá v jednotlivých zložkách tvoriacich vo svojom súhrne nemajetkovú sféru
jednotlivca. Navrhovateľ je presvedčený, že skutočnosti, ktoré uvádzali v rámci konania mali príčinu vo
vedení trestného stíhania, resp. v existencii väzby. Tieto skutočnosti ovplyvnili nielen morálnu integritu
navrhovateľa, teda jeho dôstojnosť a dobrú povesť, ale mali vplyv aj na ďalšie zákonom chránené

hodnotytýkajúcesaslobodypohybu,právanarodinnýživot,resp.spoukazomnaneistotuzdĺžkytrvania
trestného konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti trvala na tom, že nárok na majetkovú škodu ako i
nemajetkovú ujmu bol zo strany navrhovateľa preukázaný a základ nároku je daný. Žiadala, aby súd
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.635,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne z tejto sumy od 2.9.2012 do zaplatenia ako i nahradiť trovy konania, ktorých výšku, pokiaľ ide o
trovy právneho zastúpenia by vyčíslili v prípade úspechu v zákonnej lehote, s tým, že predmetná suma

pozostáva z čiastky 3.555,10 € z titulu náhrady škody a čiastky 3l.080 € z titulu náhrady nemajetkovej
ujmy.
Z prednesu povereného zamestnanca odporcu na pojednávaniach súd zistil, že nad rámec ich vyjadrení
uvedených v písomných podaniach, súd zistil, že pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené poškodenie
zdravia, keď sa mal vo väzbe nakaziť nejakým ochorením namietal, že príčinou toho by mohlo byť len

nedostatočné hygienické opatrenia vo väzbe, ak by boli vôbec preukázané, avšak príčinou nemohlo
byť samotné rozhodnutie o vzatí do väzby. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatnenú skutočnú škodu
trov obhajoby, trval na tom, že aj v prípade trov nutnej obhajoby je treba skúmať, či konkrétne úkony
nutnej obhajoby boli vyvolané konkrétnymi rozhodnutiami alebo postupmi orgánov činných v trestnom
konaní, a či tieto viedli k účinnej obhajobe práv obvineného. Spochybnili ako dostatočný dôkaz príjmové

pokladničné doklady, trvali na tom, aby bol predložený nejaký výpis z účtovníctva, čo by bez pochýb
preukázalo prijatie úhrady advokátom. Trval na tom, že dôkazná situácia zo strany navrhovateľa musí
byť preukázaná takým spôsobom, že trestné stíhanie, resp. väzba navrhovateľa jednoznačne zapríčinila
poškodenie zdravia navrhovateľa a nie takým spôsobom, že nie je možné vylúčiť, že to bolo príčinou
vzniku zdravotného stavu navrhovateľa. Poukázali tiež na uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I ÚS

444/2012, keď poukázali na závery tohoto rozhodnutia vo väzbe na § 8 ods.6 zákona o zodpovednosti
za škodu, na ktorý už predtým poukazovali ako dôvod nepriznania nároku navrhovateľa na náhradu
škody. Taktiež spochybnili nárok z titulu trov obhajoby u obhajcu navrhovateľa JUDr. Flídera, ktorý si
ešte po dátume l4.5.2007 uplatnil v rámci vyúčtovania trov 7 úkonov z titulu právnej porady s klientom,
hoci od tohoto dátumu už obhajobu prevzal JUDr. Brázdil a trvali na tom, že odmena za takýto úkon

nemôže byť vyhodnotená ako škoda, ktorá mala vzniknúť navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že
v dôsledku trestného stíhania bol označovaný „ autičkára“ mali zato, že tieto tvrdenia neboli zo strany
navrhovateľa preukázané. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzané ako dôvody náhrady nemajetkovej
ujmy- možný trest prepadnutia veci, nemožnosť užívať motorové vozidlo počas doby zaistenia políciou,
poukázali nato, že to nie sú kvalifikačné predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy a rovnako

ako skutočnosti týkajúce sa sťaženého spôsobu úhrady splátok úveru počas väzby s tým, že keby
tieto skutočnosti boli vôbec preukázané, bolo by ich možné vyhodnotiť a uplatniť skôr ako náhradu
majetkovej škody a nie nemajetkovej ujmy. Pokiaľ si uplatňovali náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom
na vykonanú prehliadku autoservisu, poukázal na absenciu, z časového hľadiska, príčinnej súvislosti
medzi uznesením o vznesení obvinenia, keďže táto prehliadka sa uskutočnila ešte predtým ako boli tieto

uznesenia o vznesení obvinenia. Taktiež namietali preukázanie navrhovateľom tvrdených skutočností
ohľadne úkonov zo strany orgánov činných ČTK vo forme určitých neprocesných úkonov, resp.
správania týchto orgánov voči navrhovateľovi, a tiež údajnú medializáciu prípadu navrhovateľa, keďže
bol predložený len jeden novinový článok a aj z neho vyplýva, že bola v tomto prípade rešpektovaná
prezumcia neviny navrhovateľa. Taktiež, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s väzbou,

keď navrhovateľ odôvodňoval nárok na uplatnenie nemajetkovej ujmy neschopnosťou alebo sťaženou
možnosťou splácať úver a zníženou výškou zisku z podnikania za toto obdobie, podľa ich názoru sú
to kritéria na priznanie nároku majetkovej škody a nie nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o jej výšku,
poukázal na ustanovenie § l7 ods.4 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od l.l.2013,
ktoré je potrebné podľa ich názoru aplikovať i na súdenú vec, keď touto novelou boli zavedené určité

objektívnekritérianaurčovanievýškyodškodneniasodkazomnazákonč.215/2006Z.z.oodškodňovaní
obetí násilných trestných činov štátom, pričom v zmysle tohoto zákona je v súčasnosti možné priznať
maximálnu sumu odškodnenia vo výške cca 17.000 €, avšak to v prípade najzávažnejšiej ujmy, ktoru
je smrť obete a v tejto súvislosti je v porovnaní s týmto nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaníneprimerane vysoký. Pokiaľ by sa aj vychádzalo zo znenia zákona o zodpovednosti za škodu v znení
účinnom do 3l.12.2012 mal zato, že v roku 2006 bola náhrada za dobu väzby za jeden deň väzby určená
vo výške 20,76 € a navrhovateľ si uplatňuje za jeden deň väzby náhradu vo výške 70,93 €, hoci podľa

jeho názoru neexistujú žiadne objektívne kritéria, ktoré by odôvodnili takéto niekoľkonásobné navýšenie.
Ztýchtodôvodovspochybňovalsamotnýzákladnárokunavrhovateľa,ktorýpovažoval zanepreukázaný
a zároveň poukázal na neopodstatnenosť výšky požadovanej náhrady, ktorá s poukazom na uvedené
skutočnosti nie je primeraná. K otázke medializácie prípadu, teda trestného stíhania zaujal stanovisko,
že štát nemôže zodpovedať za to ako média, noviny pristúpia k informovaniu o trestných stíhaniach.

Štát zodpovedá len zato, aby informáciu o trestnom stíhaní poskytol v súlade so zákonom, teda pri
rešpektovaní prezumpcie neviny a toho, aby vlastne osoby nemohli byť stotožnené. Taktiež odmietol,
aby štát niesol zodpovednosť za to, že postoj ľudí všeobecne k trestne stíhaným osobám je taký, že
dopredu odsúdia týchto ľudí bez znalosti konkrétnych informácií, následne vyjadria možno ľútosť nad
takýmto konaním, čo deklaruje aj výpoveď A.. K. V. ako svedka, začo však štát zodpovedať nemôže.
Podľa jeho tvrdenia svedkovia neuviedli žiadnu konkrétnu situáciu, pri ktorej by členovia spoločnosti

nejako negatívne vnímali navrhovateľa. Skôr sa svedkovia vyjadrili v tom zmysle, že navrhovateľovi
dôverovali a trestné stíhanie, či väzba nezasiahla do ich dôvery vo vzťahu k navrhovateľovi. Podľa jeho
názoru sa nepotvrdilo ani tvrdenie navrhovateľa, že väzba zasiahla negatívne do jeho rodinného života.
Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznať.Odporca si
tiež uplatnil náhradu trov konania, ktoré by v prípade úspechu v konaní vyčíslili v zákonnej lehote.

Podľa § 3 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení účinnom k 3l.l2.2008 (ďalej len „ citovaný zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, c) rozhodnutím o treste, o ochranom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe.
Podľa § 5 ods.1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods.1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohoto orgánu.
Podľa § 6 ods.2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods.5 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
ten, kto bol vzatý do väzby, ak a): bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod
obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.
Podľa § 8 ods.6 citovaného zákona právo na náhradu škody nevznikne: a) ak si osoba uloženie trestu,
ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

Podľa § l5 ods.1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochranom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „ žiadosť „) s príslušným orgánom podľa §

4 a 11.
Podľa § l6 ods.1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § l7 ods.1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.
Podľa § l7 ods.2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § l8 ods.1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému
vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o chrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonanézadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo trestné stíhanie zastavené, alebo v
ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Podľa § l8 ods.3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške

ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Podľa § 27b ods.1-Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od l.l.2009 v znení účinnom od l.l.2009
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti
tohoto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti

tohoto zákona sa spravuje predpismi účinnými do 3l.l2.2008.
Podľa § 5l7 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohoto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 3l.l.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
Podľa § l0c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od l.2.2013, ak záväzkový vzťah

vznikol pred l.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 3l.l.2013 aj za dobu
omeškania po 3l.l.2013.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že uznesením zo dňa 26.4.2007 a uznesením
zo dňa 27.4.2007 bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie pre prečin falšovania a pozmeňovania
identifikačnýchúdajovmotorovéhovozidla,resp.zazločinlegalizáciepríjmuztrestnejčinnosti.Následne
uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 30.4.2007 bol navrhovateľ
vzatý do väzby, ktorá začala dňom 26.4.2007 a trvala do 26.10.2007 kedy bol navrhovateľ prepustený

z väzby na slobodu, pretože uplynula základná lehota trvania väzby a neboli zistené skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali ďalšie trvanie väzby. Trestné stíhanie vedené proti navrhovateľovi ako obvinenému pre
zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti bolo zastavené uznesením námestníka Okresnej prokuratúry
Zvolen zo dňa l0.3.2009, pretože nie je skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci a
rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 2l.4.2009 bol navrhovateľ ako obžalovaný oslobodený

spod obžaloby pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Pokiaľ odporca tvrdil, že navrhovateľovi nemožno priznať právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonnými rozhodnutiami, za ktoré tento označil uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré boli vyššie
citované, z dôvodu, že tieto rozhodnutia neboli zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom, s touto obranou odporcu sa súd nestotožnil, keď v tejto súvislosti poukazuje súd na
rozhodnutie NS SR sp.zn.4M Cdo/15/2009 publikované pod č.57/2010, z ktorého právnej vety vyplýva,
že: „ pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania
a vznesení obvinenia, zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že
sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie

uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť ( § 6 ods.1 zákona
č. 514/2003 Z.z.). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie
končí a zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia“. Z odôvodnenia
tohoto rozhodnutia vyplýva, že pre správnu interpretáciu ustanovenia § 6 ods.1 prvá veta citovaného
zákona nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia, teda z doslovného gramatického výkladu, ale

je nevyhnutné uplatniť si výklad systematický a teleologický, pričom..,nemožno lipnúť na formálnom
zrušení (zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať
extenzívne a len takýto výklad možno považovať za ústavne komforný“. Z odôvodnenia tohoto
rozhodnutia tiež vyplýva, že nie je rozhodné, ak o orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Súd teda zastáva názor, že ak

zastavenie trestného stíhania, ku ktorému došlo z dôvodu, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným ( v tomto konkrétnom prípade, že skutok nebol trestným činom) má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť, tak takéto isté dôsledky musínevyhnutne mať aj rozsudok, ktorým bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby z dôvodu, že nebolo
preukázané, že by tento skutok spáchal.
Pokiaľ odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľovi nevzniklo právo na náhradu škody spôsobenej

rozhodnutím o väzbe s poukazom na ustanovenie § 8 ods.6 písm.a) citovaného zákona, konkrétne
z dôvodu, že navrhovateľ si väzbu zavinil sám, ani s touto obranou odporcu sa súd nestotožnil, a to
aj s poukazom na právny názor, ktorý zastáva tento súd, vyslovený aj v rozhodnutí NS ČR zo dňa
29.l.2009, sp.zn.25Cdo 3038/2006 publikovaný pod č. 110/2009, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že nie
je z hľadiska citovaného ustanovenia ( v českom právnom poriadku § l2 ods.1 písm.a) zákona č. 82/1998

Sb. právo na náhradu škody nemá ten, kto si väzbu, odsúdenie alebo uloženie ochranného opatrenia
zavinil sám), významné, či konanie obvineného vyvolalo podozrenie, že bol spáchaný trestný čin a či
naplnilo skutkovú podstatu trestného činu, pre ktorý bol stíhaný, ale to, či jeho chovanie bolo dôvodom k
obave zakladajúcej dôvod, pre ktorý bol vzatý do väzby. Nakoľko súd vykonaným dokazovaním vrátane
pripojených trestných spisov takéto konanie aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti u navrhovateľa
nezistil, nedospel logicky k záveru, že by si navrhovateľ väzbu zavinil sám a tým mu nevzniklo právo

na náhradu škody.
Po čiastočnom späťvzatí návrhu zo strany navrhovateľa a následnom zastavení konania v danej časti,
predmetom konania zostal nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 3.555,10 € z titulu náhrady škody
vrátaneúrokuzomeškaniavovýške9%ročneod2.9.2012dozaplateniaasumy3l.080€ztitulunáhrady
nemajetkovej ujmy, tiež spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 2.9.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o náhradu škody, táto bola navrhovateľom uplatnená z titulu trov obhajoby, ktoré vynaložil
na svoje právne zastupovanie zvolenými obhajcami -advokátmi v rámci trestného stíhania, v ktorom
bol v postavení obvineného. Konkrétne náklady na obhajobu advokátom JUDr. Vladimírom Flíderom
mali predstavovať sumu l.453,83 € ( 43.798 Sk). Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že táto
suma bola tomuto obhajcovi navrhovateľom prostredníctvom jeho manželky a kamaráta z finančných

prostriedkov vo vlastníctve navrhovateľa aj vyplatená. Z tejto sumy však súd priznal z titulu náhrady
škody navrhovateľovi čiastku 25.768 Sk t.j. 855,34 €, keď neboli priznané úkony, právna porada vo
väznici dňa l7.5.2007 a 23.5.2007, keďže v tomto období už prevzal obhajobu navrhovateľa JUDr. Jozef
Brázdil s tým, že súd nespochybňuje právo obvineného zvoliť si aj viacerých obhajcov, a za určitých
okolností by mohla prichádzať do úvahy aj dôvodnosť náhrady trov obhajoby za viacerých obhajcov

súčasne z titulu náhrady škody v zmysle citovaného zákona, v prípade, že by išlo o náročnú trestnú vec,
v rámci ktorej by sa každý z obhajcov zameriaval na niečo iné, čo však v tomto prípade preukázané
nebolo a podľa názoru súdu, preto takýto nárok z titulu náhrady škody nebolo možné navrhovateľovi
priznať. Taktiež súd nepriznal navrhovateľovi náhradu uplatnenú za úkon 5 x právna porada ( Almáda,
Stráže , Metro atď.) vo výške l2.030 Sk, keďže nebolo zrejmé a ani v konaní svedeckými výpoveďami

preukázané, že k takýmto právnym poradám vôbec došlo, resp. medzi kým mali tieto právne porady
prebehnúť, keďže počas celého zastupovania navrhovateľa JUDr. Vladimírom Flíderom bol navrhovateľ
vo väzbe a v zátvorke uvádzané názvy sú názvami reštauračných, resp. obchodných zariadení v meste
Zvolen. Čo sa týka trov obhajoby u JUDr. Brázdila, tam tieto boli uplatnené pôvodne vo výške 2.049,41
€, po čiastočnom späťvzatí znížené na čiastku l.753,59 €. Vykonaným dokazovaním však mal súd

preukázané, že JUDr. Brázdilovi bola zo strany navrhovateľa prostredníctvom neho samotného alebo
manželky vyplatená len 2 x suma l5.000 Sk t.j. 30.000 Sk ( 995,82 €) a suma 700 € tj. spolu čiastka
l.695,82€atátočiastkabolaztitulutrovobhajobyzaobhajovanieJUDr.Brázdilomnavrhovateľoviztitulu
náhrady škody aj priznaná. Totiž v zmysle proforma faktúry č.29080004 vystavenej JUDr. Brázdilom pre
navrhovateľa zo dňa l7.3.2009 vyplýva, že celkové trovy obhajoby boli vyúčtované na čiastku 2.049,41

€, avšak v skutočnosti bola vyplatená JUDr. Brázdilovi len čiastka 1.695,82 €, teda rozdiel je 353,59
€ a táto čiastka je vyššia ako suma za úkony vykonané obhajcom, na náhradu ktorých navrhovateľ
z titulu náhrady škody v zmysle citovaného zákona nemá podľa názoru súdu nárok. Konkrétne sa
jedná o prevzatie a prípravu obhajoby zo dňa l4.5.2007, keď súd sa stotožnil s názorom odporcu, že
každý obvinený má právo v priebehu trestného konania kedykoľvek zmeniť obhajcu, resp. si zvoliť

ďalšieho obhajcu, avšak táto skutočnosť je rozhodná pre vznik, resp. nevznik nároku obvineného
uplatniť si náhradu takýchto trov obhajoby voči štátu v zmysle citovaného zákona, inak povedané trovy
obhajoby súvisiace so zmenou, resp. s pribratím ďalšieho obhajcu v trestnom konaní si musí znášať
dotyčný sám zo svojho. Taktiež neboli priznané trovy obhajoby za. účasť na výsluchu svedkov, na
ktorých sa JUDr. Brázdil nezúčastnil, čo bolo zistené vykonaným dokazovaním zo zápisníc pripojeného

trestného spisu. Pokiaľ ide o trovy obhajoby uskutočnenej JUDr. Barcíkom, tam bol nárok zo strany
navrhovateľauplatnenývovýške347,68€,pričomsúdztejtosumynavrhovateľoviztitulunáhradyškody
v tomto konaní priznal čiastku 282,78 €, keď v zmysle vyúčtovania predloženého obhajcom nepriznal
navrhovateľovi trovy obhajoby len za úkon prevzatie a príprava obhajoby vrátane režijného paušáluza tento úkon s poukazom na odôvodnenie uvedené za rovnaký úkon obhajoby pri JUDr. Brázdilovi.
Celkovo teda z titulu náhrady škody bola navrhovateľovi v zmysle uplatnených trov obhajoby prisúdená
čiastka 2.833,94 €.

Súd sa nestotožnil s obranou odporcu v tom zmysle, že by navrhovateľovi mali byť priznané iba trovy
povinnej obhajoby, teda v prípade navrhovateľa len za obdobie, kedy bol navrhovateľ vo väzbe, keďže v
tomto období boli u neho dané dôvody povinnej obhajoby, s poukazom na § 2 ods.9 zákona č. 301/2005
Z.z. Trestný poriadok, v zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na
obhajobu, v spojení s článkom 50 ods.3 Ústavy SR, podľa ktorého obvinený má právo, aby mu bol

poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom
obhajcu. Ak je totiž Ústavou SR zaručené právo každého obvineného mať obhajcu počas celého
trestného konania, štát sa nemôže následne zbaviť zodpovednosti na náhradu škody v prípade, že sa
následne rozhodnutie orgánov štátu ukáže ako mylné, v opačnom prípade by nebolo možné hovoriť o
princípoch právneho štátu ( viď už skôr citované rozhodnutie NS SR 4M Cdo 15/2009 zverejnené pod
č.57/2010).Taktiež súd vykonaným dokazovaním nezistil, že okrem tých úkonov obhajoby, ktoré súd

vyššie špecifikoval, za ktoré náhradu nepriznal, by iné úkony obhajoby neboli účelné, resp. že by neboli
vykonané v príčinnej súvislosti z vydanými nezákonnými rozhodnutiami, resp. rozhodnutím o väzbe a
rovnako súd nezistil, že by uplatnené trovy obhajoby neboli uplatnené vo výške tarifnej odmeny
advokáta.
Súd návrhu navrhovateľa vyhovel čiastočne, aj v časti, ktorú si navrhovateľ uplatňoval ako primerané

zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu vzniknutú v dôsledku väzby a v dôsledku nezákonného trestného
stíhania navrhovateľom uplatnená vo výške 3l.080 €, z toho konkrétne výška nemajetkovej ujmy za
väzbu bola navrhovateľom uplatnená vo výške l2.900 € a výška nemajetkovej ujmy za nezákonné
rozhodnutia o vznesení obvinenia, teda za nezákonné vedené trestné stíhanie bola uplatnená vo výške
l8.100 €. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu za väzbu, túto jej výšku navrhovateľ vypočítal s poukazom

na počet dní trvania väzby t.j. 183 dní s tým, že za každý začatý deň trvania väzby požadoval sumu
70,93 €. Súd priznal navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy za väzbu vo výške 7.320 €, keď
tiež pri tejto výške vychádzal z počtu dní doby trvania väzby t.j. 183 dní s tým, že za jeden deň
trvania väzby priznal navrhovateľovi nemajetkovú ujmu vo výške 40 €. Súd si je vedomý, že pri svojom
rozhodovaní musel vychádzať zo znenia citovaného zákona účinného ku 3l.l2.2008 s poukazom na

prechodné ustanovenia, resp. neexistenciu prechodných ustanovení k úpravám, ku ktorým účinnosti
došlo neskôr ( k tejto otázke sa podrobnejšie súd vyjadrí neskôr), avšak súd zastáva názor, že
pokiaľ citovaný zákon v znení účinnom do 3l.l2.2008 v § l7 nijakým spôsobom nešpecifikoval výšku
nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá môže byť priznaná,môže súd ako výkladové pravidlo použiť
zásadu, ktorá bola neskôr zapracovaná do citovaného zákona v § l7 ods.4, z ktorého má vyplývať,

že minimálna výška nemajetkovej ujmy za jeden deň spôsobenej rozhodnutím o väzbe za každý deň
pozbavenia osobnej slobody je minimálne l/30-ina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, keďže súd tu jednoznačne nachádza logickú
súvislosť v tom zmysle, že po dobu výkonu väzby nie je možné dotyčnej osobe vykonávať prácu, ktorú
dovtedy vykonávala, či už v pracovnom pomere alebo v rámci podnikania a teda bez ohľadu na ďalšie

ujmy, ktoré jej boli takýmto pozbavením osobnej slobody spôsobené mala by jej byť nahradená ujma
formou peňažnej náhrady aspoň v takejto výške. V tomto konkrétnom prípade bola priemerná mesačná
mzda v hospodárstve SR v roku 2006 vo výške l8.761 Sk, z čoho l/30-ina predstavuje čiastku 625,36
Sk, čo po prepočítaní konverzným kurzom zodpovedá sume 20,76 €. Z tejto sumy súd pri svojej úvahe o
priznaní výšky nemajetkovej ujmy za väzbu vychádzal. Okrem dĺžky trvania väzby súd zobral do úvahy,

že navrhovateľ reálne nemohol sám vykonávať svoju podnikateľskú činnosť formou prevádzkovania
živnosti, ktorú dovtedy vykonával, čo bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, na druhej
strane navrhovateľ nekonkretizoval a nepreukázal dôkazmi zo svojho účtovníctva, prípadne daňového
priznania, v akom obmedzenom režime predmetný autoservis navrhovateľa fungoval počas obdobia,
keď bol vo väzbe, či okrem seba tam mal zamestnaných predtým, resp. počas výkonu väzby nejakých

zamestnancov, a teda či jeho príjmy počas výkonu väzby boli nulové, keďže navrhovateľ tvrdil s odkazom
na doložené úverové zmluvy, že splátky úverov počas tejto doby musel vykrývať z úspor. Do úvahy
zobral tiež následky, ktoré navrhovateľovi vznikli väzbou v súkromnom živote, keďže navrhovateľ tesne
predtým uzavrel manželstvo a takéto odlúčenie od rodiny, konkrétne manželky, počas výkonu väzby
rozhodne, má vplyv na rodinný život každého jednotlivca v obdobnej situácii. Taktiež súd zobral do

úvahy aj skutočnosť, že bolo dokazovaním preukázané, že počas výkonu väzby sa navrhovateľ nakazil
infekčným ochorením kože tzv. impetigo, čo bolo preukázané z výpisu zo zdravotnej dokumentácie
navrhovateľa počas vo výkone väzby. Z doložených dokladov bolo preukázané, že sa jedná o infekčné
vysokonákazlivé ochorenie, v odbornom článku bolo uvádzané, že sa môže vyskytnúť v podobe malýchepidémii, v kolektívnych zariadeniach ( v článku uvádzané konkrétne detské kolektívne zariadenia),
avšak podľa názoru súdu sa môže jednať o akékoľvek kolektívne zariadenia, ktorými je aj ústav na výkon
väzby s tým, že ako zdroj nákazy v zmysle predmetného odborného článku je uvádzané priamy kontakt s

chorým človekom alebo nepriamy kontakt prostredníctvom šiat a uterákov. Ako jeden z predispozičných
faktorov je uvedená aj nedostatočná osobná hygiena. V tejto súvislosti súd konštatuje, že aj v prípade,
že boli dodržané všetky podmienky výkonu väzby v zmysle zákona o výkone väzby č.221/2006 Z.z.,
resp. vyhlášky č.437/2006 Z.z. poriadok výkonu väzby, väzba ako taká mohla byť predispozičným
faktorom v zmysle vyššie uvedených skutočností, ktoré zvýšili pravdepodobnosť, že navrhovateľ sa

týmto ochorením nakazil. V neposlednom rade súd pri svojej úvahe o výške priznanej nemajetkovej ujmy
za väzbu zobral do úvahy fakt, že počas doby výkonu väzby je človek odlúčený od svojej rodiny ako
takej, od svojich priateľov, nemôže okrem svojej práce sa venovať svojim záľubám a musí sa tak ako
to uviedol navrhovateľ, podriadiť subkultúre vo väzenskom prostredí, čo vo vzájomných súvislostiach
pre každého človeka musí znamenať enormnú záťaž aj po psychickej stránke a zásah do jeho osobnej
integrity a osobnej slobody.

Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy za nezákonné rozhodnutia o vznesení obvinenia, tam súd priznal
navrhovateľovisumuvovýške4.000€.Ajpritomtonárokunavrhovateľasúdakorozhodnékritériazobral
do úvahy dĺžku trvania trestného stíhania a do 26.4.2007 do 8.7.2009, kedy nadobudol právoplatnosť
rozsudok Okresného súdu Zvolen zo dňa 2l.4.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 8.7.2009, t.j. viac ako 2 roky, ujmu navrhovateľa, ktorá mu vznikla z dôvodu neistoty a

strachu spôsobenú v dôsledku hrozby trestov, ktoré mu hrozili v súvislosti s trestnými činmi, za ktoré bol
stíhaný, keď súd má zato, že sú to pocity, ktorým by bol vo všeobecnosti vystavený každý bežný človek,
ktorý by musel za obdobnej situácie takémuto trestnému stíhaniu čeliť. Pokiaľ ide o medializáciu kauzy,
ktorú tvrdil navrhovateľ, táto bola preukázaná v konaní len čiastočne, konkrétne výňatkom tlačoviny
regionálneho charakteru, v rámci ktorej súd nezistil, že by bolo zo strany orgánov činných v trestnom

konaní došlo k nejakým pochybeniam v tom zmysle, že by nebola rešpektovaná prezumpcia neviny
navrhovateľa a navrhovateľom tvrdené medializovanie kauzy v televíznom spravodajstve nebolo nijako
špecifikované, na ktoré sa odvolávali aj niektorí svedkovia a teda ani v tomto smere nemohol byť
preukázaný rozpor so zásadou prezumpcie neviny. Sám navrhovateľ pri svojom výsluchu uviedol, že
mnohí ľudia sa zrejme o jeho prípade dozvedeli aj z dôvodu vykonávanej prehliadky jeho autoservisu. Zo

svedeckých výpovedí však zároveň vyplynulo, že jeho rodinných príslušníkov, resp. blízkých priateľov,
ľudia zo širšieho okolia navrhovateľa dopytovali na tieto udalosti a ich postoj bol v podstate taký, že už
na základe týchto prvotných informácii ho „ odsúdili“, a to akým spôsobom bola v konečnom dôsledku
táto trestná vec skončená sa už ani nedozvedeli, resp. ich to už ani nezaujímalo. Súd zastáva názor, že
tieto skutočnosti mali vplyv na spoločenský život navrhovateľa, ktorý sám vo svojom výsluchu uviedol,

že sa s obdobnými postojmi ľudí z jeho okolia stretol po návrate z väzby. Čo sa týka následkov, ktoré
malo mať toto nezákonné trestné stíhanie v pracovnej sfére, teda v profesnom uplatnení navrhovateľa,
súd z vykonaného dokazovania nemal v zásade preukázané, keďže z troch podnikateľských subjetkov,
ktorých prehlásenia, resp. z výsluchu konateľov týchto spoločností mal súd preukázané, že tieto počas
výkonu väzby ukončili, resp. prerušili spoluprácu s autoservisom navrhovateľa, avšak jeden z nich túto

spoluprácu opätovne po jeho návrate z väzby obnovil a to ešte vo väčšom rozsahu ako predtým a
rovnako zo strany navrhovateľa nebolo preukázané konkrétnymi dôkazmi, že by došlo k enormnému
poklesu zákazok oproti predchádzajúcim obdobiam. Vykonaným dokazovaním z jednotlivých lekárskych
správ mal súd preukázané, že v priebehu trestného stíhania, resp. po ňom sa u navrhovateľa prejavili
rôznezdravotnéproblémy,ktorézrejmepsychosomatickúpríčinu,napr.chronickýúnavovýsyndróm.Súd

dospel k záveru, že jednoznačnú príčinnú súvislosť týchto ochorení s nezákonným trestným stíhaním,
resp.väzbouniejemožnéurčiť,avšaktakakovyplynulozdokazovania,jednouzpríčin,resp.spúšťačom
môže byť akútny alebo dlhodobý stres, ktorému pri trestnom stíhaní, resp. výkone väzby by bola
určite vystavená väčšina bežnej populácie, a preto súd pri posúdení v akej výške má byť priznaná
nemajetková ujma za nezákonné vedené trestné stíhanie prihliadol aj k tejto skutočnosti (s ohľadom na

uvedené súd nenariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychológia,
resp. psychiatra, keďže účelnosť tohoto dokazovania spochybnil samotný navrhovateľ, ktorý ho pôvodne
navrhol, keď súd tiež dospel k záveru, že bez ohľadu nato, akým spôsobom by bolo na otázky, ktoré mali
byť znalcovi položené odpovedané, nebola by tým preukázaná jednoznačne príčinná súvislosť medzi
trestným stíhaným, resp. výkonom väzby a zdravotným ( psychickým) stavom navrhovateľa).

Taktiež súd prihliadol na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, z ktorého vzišiel, keďže
v konaní nebolo preukázané, že by už predtým sa navrhovateľ dostal do stretu so zákonom, keď
navrhovateľ trval na tom, že bol predtým bezúhonný, a preto tieto skutočnosti súd zobral do úvahy
pri posudzovaní v akom rozsahu došlo u navrhovateľa k narušeniu dobrej povesti, resp. cti. Keďževýška nemajetkovej ujmy sa určuje súdom voľnou úvahou, táto úvaha však nemôže byť svojvoľná a
teda nepreskúmateľná, má vychádzať z okolností, konkrétneho prípadu a byť v súlade s požiadavkou
spravodlivosti, a preto súd po zvážení všetkých vyššie uvedených okolností túto ustálil na sume 4000 €

cca 2.000 € za každý rok trvania nezákonného trestného stíhania.
Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd priznal navrhovateľovi aj nemajetkovú ujmu v
peniazoch v celkovej výške 11.320 € , keďže mal zato, že iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je v súdenej veci dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu.
V prevyšujúcej časti súd nárok navrhovateľa na priznanie nemajetkovej ujmy za nezákonné vedené

trestné stíhanie, resp. za väzbu zamietol z dôvodu neprimeranosti požadovanej sumy, nakoľko v konaní
nebol preukázaný ďalší zásah, resp. zásah vo väčšej intenzite v oblastiach života navrhovateľa.
Súd posúdil predmetnú vec v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení účinnom do 3l.12.2008 s poukazom na prechodné ustanovenia k úpravám
účinnýmodl.januára2009uvedenýchv§27bcitovanéhozákona,vktorombolojednoznačeneuvedené,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti

tohoto zákona sa spravuje predpismi účinnými do 3l.12.2008 s tým, že u ďalších zmien tejto právnej
úpravy absentovali prechodné ustanovenia a súd vychádzal zároveň zo zásady, že v právnom štáte
by mal platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti, keďže jedným z princípov právnej istoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok by mal byť zákaz spätného tj. retroaktívneho pôsobenia
právnych predpisov.

Navrhovateľ sa domáhal priznania i úroku z omeškania zo žalovanej sumy, ktorý žiadal priznať vo výške
9% ročne od 2.9.2012 do zaplatenia ( po čiastočnom späťvzatí návrhu aj v časti úroku z omeškania).
Úrok z omeškania bol zo strany súdu navrhovateľovi priznaný len zo sumy 2.833,94 €, teda z titulu
náhrady škody v dôsledku priznaných trov obhajoby, keďže bolo v konaní zo strany samotného odporcu
potvrdené, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo strany navrhovateľa im bola doručená

dňa l.3.2012 a teda uplynutím 6-mesačnej lehoty na uspokojenie tohoto nároku sa odporca dostal do
omeškania od nasledujúceho dňa, od ktorého navrhovateľovi patrí aj právo na úroky z omeškania z
prisúdenej sumy s tým, že výška úrokovej sadzby bola súdom prisúdená vo výške 8,75% ročne, nakoľko
z údajov dostupných súdu bola výška základnej úrokovej sadzby ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 0,75%.
Súd zamietol návrh navrhovateľa aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a to tak, pokiaľ ide o výšku

úrokovejsadzby,ktorúsinavrhovateľuplatňovalvovýške9%ročne,akoivčastisumy,zktorejpožadoval
navrhovateľ priznať úrok z omeškania, keďže súd sa stotožnil s názorom odporcu, že povinnosť zaplatiť
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená
doba plnenia, a až uplynutím takto určenej lehoty na plnenie sa dlžník dostáva do omeškania. Z
tohoto dôvodu súd nemohol priznať navrhovateľovi požadovaný úrok z omeškania z priznanej výšky

nemajetkovej ujmy.

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)