Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/72/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206343
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714206343.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa

R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX A., štátny občan SR, zast. Advokátska kancelária
JUDr.PeterRybárs.r.o.,Kuzmányho29,04001Košice,IČO:47234466protiodporcoviPOHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o zaplatenie 215,06 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške l6,50 €, z titulu zaplateného
súdneho poplatku za podaný odpor, ktoré je povinný zaplatiť odporcovi do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 02.05.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 28.04.2014, ktorým žiadal, aby
súd rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 215,06 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 215,06 € od 24.4.2014 do zaplatenia, a tiež mu zaplatiť náhradu trov právneho
zastúpenia.
Svojnávrhzdôvodniltým,žezmluvouoúvereč.6112982uzavretejmedzinímaodporcomdňa28.4.2006
došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov v jeho prospech zo strany odporcu vo výške 298,75 €.
Na základe absencie podstatných obligatórnych náležitostí v úverovej zmluve ( ročnej percentuálnej

miery nákladov) mal odporca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny -pôžičky vo výške 298,75 €
bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľ uvedením do omylu zo strany odporcu (predložením absolútne
neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku ) uhradil na jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 5l3,81 €,
to znamená o 2l5,06 € viac než mal odporca nárok. V rozsahu sumy 215,06 € tak došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane odporcu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca ku dňu spísania žalobného návrhu
ani napriek výzve navrhovateľa dlžnú sumu nevrátil, uplatnil tento okrem zaplatenia dlžnej sumy aj
zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k

l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, keď táto základná úroková sadzba ECB bola dňa 24.4.2014
( nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) 0,25%. Taktiež si uplatnil trovy konania
za 2 úkony právnej služby spolu vo výške 55,92 €. Po právnej stránke navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odôvodnil podaný žalobný návrh s poukazom na ustanovenie § 39 a § 41
Občianskeho zákonníka, tiež § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka, § 451 a § 456 Občianskeho
zákonníka, resp. § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy.

Dňa 18.07.2014 vydal súd platobný rozkaz sp.zn. 10C/72/2014-8, ktorý bol odporcovi doručený dňa
11.8.2014, a proti ktorému podal odporca dňa 14.8.2014 odpor zo dňa l3.8.2014, v ktorom okrem
iného vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, o ktorej rozhodol súd uznesením zo dňa 16.9.2014sp.zn.10C 72/2014-20 tak, že nepostupuje vec Okresnému súdu Bratislava I. Bližšie zdôvodnenie
procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
9.l0.2014. Taktiež v podanom odpore vzniesol odporca námietku premlčania, keď uviedol, že nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia podlieha zákonnej objektívnej premlčacej 3-ročnej lehote, resp.
vydania bezdôvodného obohatenia sa navrhovateľ môže domáhať v subjektívnej ( 2-ročnej) lehote, teda
od okamihu, keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel. Odporca uviedol, že táto lehota navrhovateľovi
už márne uplynula s tým, že v žalobe absentujú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty. Odporca trval na tom, že požadovaný nárok navrhovateľa sa stal

premlčaný v subjektívnej a aj v objektívnej premlčacej lehote a to dňa l3.9.2009 s tým, že navrhovateľ sa
so žalobou o zaplatenie obrátil na súd až dňa 2.5.2014. Okrem toho odporca v podanom odpore uviedol,
že podľa jeho názoru uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č.258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia.
Poukázal pri tom na rovnaký právny názor, ktorý mal zaujať Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní
vedenom pod sp.zn. 43Cob/271/09, sp.zn.43Cob/224/08, ako aj Krajský súd v Žiline v konaní vedenom

pod sp.zn. 20Cob/406/06. Vzhľadom k tomu odporca vyslovil právny názor, že predmetná úverová
zmluva nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Okrem toho uviedol, že čo sa týka
povinnosti uvádzať RPMN, je notorietou, že do 3l.l2.2007 zákon o spotrebiteľských úveroch č.258/2001
Z.z. obsahoval chybný vzorec na výpočet RPMN, čo povinnosť uvádzať tento údaj veľmi relativizuje.
Okrem toho do RPMN sa nezahŕňali zmluvné sankcie (ani úrok z omeškania) a z poplatkov prichádzal

do úvahy poplatok platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytnutím úveru
(§ 2 písm.e)). Poplatok dojednaný v predmetnej zmluve o úvere takúto povahu nemá a nárok na jeho
zaplatenie je prípadným neuvedením RPMN nedotknutý. Okrem toho zákon o spotrebiteľských úveroch
sa vzťahoval na zmluvy o úvere až na základe jeho novelizácie účinnej od l.l.2008 ( § 2 písm.a) ). V
prípade zmluvy o úvere č.6112982 nešlo teda typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o zmluvu

o úvere v zmysle ustanovenia § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka a odporca mal nárok
nielen na vrátenie poskytnutého úveru, ale aj na vrátenie príslušného poplatku, ktorý v zmysle bodu l3
všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavoval v l/3-ine dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3-
inách náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou. Taktiež odporca uviedol, že podľa jeho názoru zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem

bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon, keďže navrhovateľ plnil na základe platne uzavretej
zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako
tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, k
zrušeniu zmluvy a podobne) a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Z týchto dôvodov
žiadal odporca návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania

vo výške l6,50 € ( zaplatený súdny poplatok za odpor).

Dňa23.3.2015bolonatunajšísúddoručenévyjadrenienavrhovateľakodporuodporcuzodňal9.3.2015,
v ktorom okrem iného navrhovateľ uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo z
dôvodu, že navrhovateľ plnil na základe absolútne neplatnej zmluvy o úvere, keďže predmetná zmluva

je v rozpore s dobrými mravmi kvôli neprimerane vysokému úroku predstavujúcemu viac ako l06,06 %
istiny ročne, hoci podľa údajov Národnej banky bola v čase uzavretia zmluvy ( apríl 2004) priemerná
úroková miera spotrebných úverov obchodných bánk so splatnosťou do l roka na úrovni l2,45 %. V
tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove z 28.9.2011, č.k. 3Co/3/2011 ako i rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave z 23.8.2011, č.k.

l6ICm/944/2010, v ktorom mal súd konštatovať, že úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy
o úvere a ak teda zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov) je nutné tento
dôvod neplatnosti stiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok.
Taktiež trval na tom, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je potrebné považovať
za spotrebiteľský vzťah a túto zmluvu považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa

zákona č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď v tejto súvislosti tiež poukázal na niektoré
rozhodnutia napr. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V z l.3.2011 č.k. 37Er/7273/10, rozhodnutie
Krajského súdu v Trenčíne z 23.11.2011, č.k. 17Co/167/2011-73, resp. uznesenie Európskeho súdneho
dvora vo veci C 76/10 Pohotovosť s.r.o. proti K. V.. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania poukázali
na ustanovenie § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia premlčí, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za l0 rokov odo dňa,
keď k nemu došlo, pričom vyjadrili názor, že v prejednávanom prípade ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie na strane odporcu. Tento svoj návrh zdôvodnili tým, že odporca aktívne podniká v oblasti
poskytovania úverov od l4.3.2001 ( výpis z OR na odporcu) a od l.10.2001 kedy nadobudol platnosťa účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch tento obsahoval povinnosť uvedenú
v § 4 písm.g), ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým, že ak táto nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva bola uzavretá 28.4.2006

to znamená po 5 rokoch podnikania v oblasti poskytovania úverov, kedy po celý čas platila zákonná
nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a bez poplatkovosti, v prípade absencie RPMN. Dlhodobé ignorovanie
zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné
konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, bolo potvrdené
senátmi Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 7Co/84/2011, 3Co/178/2013, 3Co/89/2011 a potvrdil to

aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí pod sp.zn. 9Co/648/2013, resp.Okresný súd Banská Bystrica v
rozhodnutí 13C/481/2013-54 zo dňa l.4.2014, a tiež Okresný súd Košice II vo svojom rozsudku pod
sp.zn. 18C/23/14-82 zo dňa 22.10.2014 a Okresný súd Dolný Kubín vo svojom rozsudku pod sp.zn.
6C/54/2014-91 zo dňa l0.12.2014. Okrem toho ešte navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o začiatok
subjektívnej premlčacej lehoty, navrhovateľ sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až od svojho
právneho zástupcu v deň udelenia plnomocenstva právnemu zástupcovi a daným momentom došlo k

začatiu plynutia subjektívnej premlčacej lehoty s tým, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby sa vyžaduje skutočná (preukázaná) a nielen predpokladaná vedomosť. Skutočná vedomosť je taká
kedysanavrhovateľdozvedeltakéskutočnosti,ktorémuumožniauplatniťprávožalobounasúde.Vtejto
súvislosti poukázal na uznesenie NS ČR z 27.3.2007, sp.zn.33Odo/306/2005, resp. rozsudok NS ČR z
3l.8.2000, sp.zn. 25Cdo/2581/98 a z 27.3.2003, sp.zn. 33Odo/766/2002, ako aj rozsudok z 25.4.2001,

sp.zn.33Cdo/3003/99, rozsudok NS SR č.k. 5Cdo/121/2009 zo dňa 23.2.2011 a uznesenie Ústavného
súdu SR III ÚS 413/2013-9. Z týchto dôvodov považovali subjektívnu premlčaciu lehotu za zachovanú.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.1.2015, ktoré súd odročil na základe žiadosti navrhovateľa,
resp. jeho právneho zástupcu z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom súde Nitra. Následne

súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 8.4.2015, na ktorom vec meritórne prejednal a rozhodol, keď
postupoval v súlade s § 101 ods.2 O.s.p., keďže na pojednávanie sa nedostavil žiadny z volaných
účastníkov ani ich zástupcov, pričom tak právny zástupca navrhovateľa ako i odporca mali doručenie
predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil
svoju neúčasť ako i neúčasť navrhovateľa na pojednávaní podaním zo dňa 7.4.2015, doručeným

tunajšiemu súdu 8.4.2015, prostredníctvom e-mailu a zároveň vyjadrili súhlas aby sa pojednávalo v ich
neprítomnosti. Taktiež odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 2.4.2015,
doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.4.2015, a tiež vyjadril súhlas aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania a to :

zmluvu o úvere zo dňa 28.4.2006 z čl.6, splátky a pokuty zo dňa 13.8.2014 č.zmluvy 6112982 klient R.
L. z čl.l5-16, pričom zistil tento skutkový stav.
Zo zmluvy o úvere zo dňa 28.4.2006 súd zistil, že ako veriteľ je tu uvedený odporca, ako dlžník je tu
uvedený navrhovateľ, č. zmluvy 6112982, pričom veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume
9.000 Sk a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 6.480

Sk t.j. celkovo zaplatiť čiastku 15.480 Sk v 9. mesačných splátkach po 1.720 Sk počnúc dňom l5.5.2006.
Z dokladu splátky a pokuty súd zistil, že sa jedná o číslo zmluvy 6112982, ako klient je tu uvedený R.
L. s tým, že v ľavej časti je uvedený splátkový kalendár, počet splátok 9, dátum prvej splátky l5.5.2006,
dátum poslednej splátky 15.1.2007, suma každej splátky 57,09 € a v pravej časti sú uvedené splátky a
to prvá splátka l2.6.2006 v sume 342,54 € a druhá splátka 13.9.2006 v sume 171,27 €.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ“) v znení účinnom do 3l.l2.2007
spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
8.časti tohto zákona a zmluvy podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného

návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods.2 a 3 OZ v znení účinnom do 3l.l2.2007 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods.2 OZ v znení účinnom od 1.1.2008 ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 52 ods.2 OZ v znení účinnom od l.4.2015 ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto zákona sú neplatné. Na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.6.2006
( ďalej len „ zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm.b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môžu byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka sa touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy, okrem iného aj zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 387 ods.1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej

zákonom.
Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať, alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.
Podľa §391 ods.1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia

doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, premlčacia doba
je 4 roky.
Podľa § 394 ods.2 Obchodného zákonníka pri práve na vrátenie plnenia uskutočneného podľa neplatnej
zmluvy začína premlčacia doba plynúť odo dňa, keď k plneniu došlo.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že
návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.
Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za

„ absolútny obchod“ t.j. na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia 3.časti Obchodného
zákonníka v prípade, že niektorá otázka nie je riešená v zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, keďže predmetný úver mal charakter spotrebiteľského úveru. Medzi účastníkmi konania nebolo
sporné, že z predmetnej úverovej zmluvy navrhovateľ uhradil odporcovi čiastku 513,81 €, avšak odporca
popieral, že by rozdiel medzi navrhovateľom poskytnutým plnením a výškou istiny ním poskytnutého

úveru mal predstavovať na jeho strane bezdôvodné obohatenie tak, ako to tvrdil navrhovateľ, pričom
tento mal zato, že k bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu plnenia z absolútne neplatnej zmluvy
o úvere.
Obrana odporcu však spočívala predovšetkým vo vznesení námietky premlčania nároku uplatneného
navrhovateľom predmetnou žalobou, a preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s touto námietkou,

ktorú vyhodnotil ako dôvodnú, pretože tak ako bolo už uvedené na záväzkové vzťahy vzniknuté zo
zmluvyoúverejepotrebnéaplikovať3.časť Obchodnéhozákonníka,keďsúdvtejtosúvislostipoukazuje
na ustálenú judikatúru NS SR v zmysle ktorej ustanovenie § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka
je ustanovením kogentným, ktoré nepripúšťa jeho modifikáciu ani vylúčenie jeho účinku dohodouzmluvných strán ( napr. rozsudok NS SR zo dňa 29.11.2010, sp.zn. 5Obo/12/2010, uznesenie NS
SR zo dňa 29.3.2012 sp.zn. Cdo/120/2010). Iný výklad zákona v súčasnosti podľa názoru súdu nie
je ani možný, tento bude prichádzať do úvahy až v dôsledku novely Občianskeho zákonníka účinnej

od l.4.2015, konkrétne ustanovenia § 52 ods.2 OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že prechodné
ustanovenia k zmenám tejto právnej úpravy účinnej od l.4.2015 absentujú a súd preto vychádza zo
zásady, že v právnom štáte by mal platiť zákaz pôsobenia právnych noriem do minulosti, keďže jedným

z princípov právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok by mal byť zákaz spätného
t.j. retroaktívneho pôsobenia právnych predpisov. Súd má teda zato, že na súdenú vec nie je možné
toto zákonné ustanovenie aplikovať s poukazom nato, že predmetná zmluva o úvere bola uzavretá
dňa 28.4.2006 a žaloba bola na tunajšom súde podaná dňa 2.5.2014. Navyše s tým, že sa jedná o
hmotnoprávne a nie procesné ustanovenie. Nakoľko úprava premlčania je v Obchodnom zákonníku
zaradená do jeho 3.časti, je potom potrebné aj otázku premlčania nároku uplatneného z takéhoto

absolútneho obchodu posúdiť podľa právneho režimu Obchodného zákonníka. Navyše ustanovenia
upravujúce premlčanie v Obchodnom zákonníku predstavujú komplexnú právnu úpravu, čo vyplýva
z Dielu XI- Premlčanie, na rozdiel napr. od Dielu VIII niektoré ustanovenia o zániku nesplneného
záväzku, resp. Dielu V Niektoré ustanovenia o spoločných záväzkoch a spoločných právach, z čoho
jednoznačne vyplýva, že pre otázky premlčania nie je možné ustanovenia Občianskeho zákonníka

použiť ani podporne. Výnimku nepredstavuje ani nárok na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného
obohatenia, pretože aj na riešenie otázky, či premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
sa riadi právnou úpravou Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka je rozhodujúca povaha
právneho vzťahu účastníkov, z ktorého vzniklo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. prijatie
plnenia bez právneho dôvodu. To, že Obchodný zákonník výslovne neupravuje začiatok plynutia

premlčacej doby a jej dĺžku ( pri plnení uskutočnenom podľa neplatnej zmluvy je dokonca začiatok
premlčacej doby určený), pokiaľ ide o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ešte neznamená
nutnosť aplikácie právnej úpravy Občianskeho zákonníka, ale len to, že tieto otázky je potrebné riešiť
podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní. Pretože Obchodný zákonník
tvorí v pomere k Občianskemu zákonníku špeciálny právny predpis, je možné z toho vyvodiť, že

pri riešení otázky určenia právneho režimu premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obchodných vzťahoch sa použije právna úprava obsiahnutá v Obchodnom zákonníku a použitie
Občianskeho zákonníka by prichádzalo do úvahy len tam, kde určitú otázku nie je možné podľa
Obchodného zákonníka riešiť vôbec, napr. pojem bezdôvodného obohatenia, jeho vznik atď. (viď
Švestka,J.Spáčil,J.Škárová.,M.Hulmák,M.a kol. Občanskí zákoník I § 107, Komentář.první 1.vydaní

Praha: CH Beck, 2008, strana 554,-555). S poukazom na 4.ročnú premlčaciu dobu, začiatok jej
plynutia, deň podania žalobného návrhu na súd ( tak ako to vyplýva z došlej pečiatky tunajšieho
súdu) a dátumov úhrad uskutočnených navrhovateľom preukázaných z platobnej histórie predmetného
úverového vzťahu, posúdil súd námietku premlčania odporcu ako dôvodnú.
Vzhľadom na zásadu procesnej hospodárnosti konania súd už sa ďalej nevysporiadavával s ďalšou

obranou odporcu v tomto konaní, nakoľko bol návrh zamietnutý z dôvodu premlčania nároku
navrhovateľa.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Keďže súd návrh navrhovateľa zamietol, odporca bol pri bránení svojho práva v celom rozsahu úspešný
a vznikol mu nárok na náhradu trov konania, ktorých náhradu si uplatnil vo výške zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor práve v podanom odpore. Na výzvu súdu odporca uhradil súdny poplatok vo
výške l6,50 € v dôsledku čoho súd potom odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v predmetnej
výške l6,50 €.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O.s.p.)