Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513205003
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7513205003.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom v
Prahe, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti proti žalovanej: G. D., R.
U. Ľ.. Š. XXX/X, G. U. R., v konaní o zaplatenie 356,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 18C/404/2013-108 zo dňa 28. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví zastavil konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne dlžnej sumy, v
prevyšujúcej časti návrh zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Žalobca si uplatnil istinu
v sume 356,67 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 23.05.2010 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 06.08.2010 do zaplatenia a trovy konania. Žalobca
uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa
XX.XX.XXXX na zmenkovú sumu 356,67 eur.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca okrem okolností uvedených v žalobe, ktoré oprel jedine
o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti
svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Súd preto vyzval žalobcu vzorovým tlačivom „B“ -
žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 bod 4 nariadenia dňa 15.10.2015, aby
svoj návrh doplnil tak, aby predložil zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená.

3. Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 26.10.2015 s odôvodnením, že poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, pričom žalobca predložil jej platný originál. Zmenkové
informácie boli prenesené do návrhu na začatie konania, preto podľa žalobcu netreba nič opraviť alebo
doplniť. Uviedol, že disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré
by mohol predložiť súdu. Žiadne iné listinné dôkazy preto súdu prvej inštancie nepredložil.

4. Za takejto situácie súd vychádzal z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, na základe ktorých
mal preukázané, že žalovaná vystavila v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa XX.XX.XXXX
zmenku na rad na sumu 356,67 eur so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 23.5.2010 do zaplatenia.Na zmenke je uvedené bez protestu a na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola
prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.

5. Z vyššie uvedených dôvodov právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a
žalovanoupovažovalzaspotrebiteľskýapretonaňaplikovalustanoveniaspotrebiteľskéhopráva,pričom
mal za to, že povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani indosovaním zmenky. Uplatnený
nárok posúdil v súvislosti s právnou úpravou viažucou sa na ochranu spotrebiteľa, teda podľa ust.
čl.5 ods.1, čl.2 ods.1, čl.3 ods.1, čl.4 ods.1, čl. 4 ods.4, čl.5 ods.1,4, čl.8, čl.9 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č.861/2007, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §
5a ods.1 písm.b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

6. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., článkov Smernice uviedol, že
podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou

zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne
dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy
naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

7. Dňa 28.12.2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie, v ktorom žalobca uviedol, že berie svoju

žalobu o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% zo zmenkovej sumy späť a navrhol konanie
zastaviť v danom rozsahu a priznať mu zmenkový úrok vo výške 0,06% denne zo zmenkovej sumy.

8. Podľa ustanovenia § 96 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. O.s.p. v platnom znení súd prvej inštancie
konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku v sume 0,19% zo zmenkovej sumy na základe

písomného podania žalobcu zastavil.

9. Na základe uvedeného uzavrel, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc
sa na to, že toto konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom vo veci je predloženie
originálu zmenky, ktorá je cenným papierom a samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej

povahy, a nie je možné ju spájať s inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. S týmto tvrdením súd
síce súhlasí, ale zároveň dodáva, že v tomto prípade nejde spoločnosť POHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35
807 598, so sídlom Pribinova 25 v Bratislave poskytovala a poskytuje spotrebiteľské úvery a na základe
toho vedie na súdoch na území Slovenskej republike spotrebiteľské spory na vymáhanie pohľadávok z
poskytnutých spotrebiteľských úveroch, pričom na o zmenkové konanie ako také, ale konanie vo veciach

spotrebiteľských zmlúv, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 281/2001 o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko
je konajúcemu súdu z rozhodovacej činnosti známe, že obchodná základe takto poskytnutých úverov
vystavovala a prijímala zmenky, ktoré v tomto prípade mali zabezpečovaciu funkciu k takto poskytnutým
úverom a to tak, aby si zabezpečil tento úver pred porušením platobnej disciplíny zo strany žalovanej.
Predmetná zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX H. G. U. R., a to za účinnosti zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde podľa jeho § 4 ods. 6 bolo možné zmenkou zabezpečiť nároky
zo spotrebiteľských úverov. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa §5a ods. 1 písm. b), účinná
od 01.05.2014, a podľa § 29b neumožňuje, aby zmenka mala vo vzťahu k spotrebiteľským úverom už
ani platobnú, ani zabezpečovaciu funkciu. Z uvedeného teda vyplýva, že predmetná zmenka mohla byť
vystavená iba na zabezpečenie dlhu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie na platenie zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Podľa § 5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, je
neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
zmenkou alebo šekom.

10. Žalobca si v tomto konaní uplatnil predmetnú peňažnú pohľadávku podľa Nariadenia, preto súd

prejednával vec podľa tohto Nariadenia a nie podľa Zákona č. 191/1950 Zb. - Zákon zmenkový a šekový,
pretože žalobca vo veci nenavrhoval vydať zmenkový platobný rozkaz. Predložená zmenka je v tomto
konaní podľa Nariadenia iba jedným z dôkazov na vydanie navrhovaného rozsudku. Nie je však jediným
dôkazom ako je to v konaní podľa § 175 O.s.p. pre vydanie zmenkového platobného rozkazu. Navyše
prejednávací súd nie je zmenkovým súdom podľa § 10 Zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch

súdov, preto nemohol vo veci rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného dôkazu v tomto
konaní.11. Súd nemôže tento nárok žalobcu posudzovať podľa osobitného konania v zmysle § 175 O.s.p.,
nakoľko ani nie zmenkovým súdom, čo bolo potvrdené aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach,
ktorý vo veci sp.zn.: 3Ncb/332/2013- 19 uznesením zo dňa 02.07.2013 rozhodol, že na vec je príslušný

Okresný súd Košice - okolie, nakoľko z rozhodovacej činnosti je Krajskému súdu v Košiciach jasné,
že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25 v
Bratislave, IČO: 35 807 598, pričom vychádzajúc z množstva sporov, ktorých uvedená spoločnosť
uplatňovala nároky zo zmeniek, jedná sa o zmenku zabezpečujúcu nároky uvedenej spoločnosti ako
veriteľa z úverových zmlúv, ktorých vystavitelia zmeniek boli v postavení spotrebiteľa, keďže sa jednalo o

spotrebiteľské úvery, bude potrebné posúdiť nielen podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950
Zb., ale aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. resp. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa
národnéhoajeurópskehoprávasaspotrebiteľoviposkytujezvýšenáochranajehopráv,pretonadriadený
súd je toho názoru, že nárok spotrebiteľa bude prednostne posúdený podľa spotrebiteľského práva
a v nadväznosti na to, pri kolízií príslušného zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa,
má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k

obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

12. Súd prvej inštancie podľa zásady kontradiktórnosti konania rozhoduje len na základe dôkazov
predložených a označených účastníkmi konania a sám tak nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci
nepredložia, s prihliadnutím na to, že európske konanie s nízkou hodnotou sporu je postavené na

písomnomstykuúčastníkovkonaniasosúdom,súdtaknemoholzvlastnejiniciatívyvykonaťdôkazy,toto
môže vykonať iba ak začína konanie bez návrhu resp. len v prípadoch uvedených v § 120 ods. 4 O.s.p.,
čo nie je prípad tohto konania. Žalobca si ani neuplatnil v tomto konaní predmetnú pohľadávku zo zmluvy
o úvere, ale iba zo zmenky, a len žalobca je v tomto konaní oprávnený uviesť rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých si uplatňuje svoje právo v súdnom konaní. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní na

základe výzvy súdom, ktorá bola riadne odoslaná podľa príslušného Nariadenia na tlačive B reagoval
tak, že nepredložil súdu požadované listiny - zmluvu, na základe ktorej bola zmenka vystavená, ďalej
splátkový kalendár a prehľad uhradených splátok žalovanej, súd tak v zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia
návrh v celom rozsahu zamietol, pretože zmenka ako taká, nie je postačujúcim dôkazom na rozhodnutie
podľa Nariadenia.

13. V zmysle čl. 16 Nariadenia, trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané
voči pohľadávke. Keďže úspešná žalovaná si trovy konania neuplatnila, súd prvej inštancie rozhodol
tak, že účastníkom sa náhrada trov konania nepriznala.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a f/ O.s.p. a navrhol
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a
prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

listinami, pričom strany takéto dokazovanie nenavrhli. Súd mal vychádzať len zo skutočností tvrdených
stranami a vykonať len dôkazy navrhnuté stranami. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, voči forme a obsahu ktorej zo strany žalovanej neboli vznesené žiadne námietky,
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. Neboli splnené podmienky pre vykonanie iných dôkazov než navrhnutých stranami

v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. V prejednávanom spore súd mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Žalovaná mohla vzniesť námietky voči zmenke na základe článku
5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté
vzhľadom na uplatnenie koncentračnej zásady v zmysle Nariadenia. Súd sám nemôže vznášať voči

zmenke námietky za žalovanú. Súd z vlastnej iniciatívy vykonal dokazovanie, preukazujúce charakter
žalovanej ako spotrebiteľa, pričom žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedomáhala, uplatnenú
pohľadávku nerozporovala a svojím konaním ju prakticky uznala. Súd teda dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisovaprávaEurópskejúnie.Poukázalďalejnato,žejemajiteľomzmenkynazákladeindosamentu

a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je pritom platná, je samostatným
abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné podmieňovať inými okolnosťami
než sú na zmenke uvedené. Súd sa pritom aplikáciou zákona 191/1950 Sb. nezaoberal, hoci predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový vzťah. Súd ignoroval ust. § 17 cit. zák., v zmysle ktoréhožalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky,
ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak nemôže urobiť sám žalovaný,
tým menej tak môže urobiť súd. Pokiaľ aj žalovaný vznesie námietky, je na ňom, aby ich oprávnenosť

preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie je možné ho preniesť na žalobcu.
Nesúhlasil so záverom súdu, že dohoda o vypĺňacom práve blanko zmenky by mala predstavovať
neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných (správne spotrebiteľských - poznámka
odvolacieho súdu) úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby
na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška

zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zákon zároveň nelimitoval použitie
iba istého druhu zmeniek, a teda prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj
blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou
ani v prostredí spotrebiteľských úverov, keďže právna úprava explicitne pripúšťala používanie blanko
zmeniek. Následne poukázal na rozhodnutia iných Krajských súdov SR.

15. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods.
2 pís. a/,b,/f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 2.2.2017 o 9.25 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 27.1.2017 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

18. Odvolateľ nenapadol rozsudok vo výroku o zastavení konania o zaplatenie 0,19 % denného
zmenkového úroku, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej časti) nadobudol právoplatnosť a
nebol v odvolacom konaní preskúmaný (§380 CSP).

19. Žalobca namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p., podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p., t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., konkrétne účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom,konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci arozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V zmysle CSP ide o odvolacie dôvody podľa ust. §
365 ods. 1 pís. b/, d/, h/, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že dôvodom zamietnutia časti návrhu v
prevyšujúcej časti je záver súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom.

22. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie v plnom rozsahu stotožňuje a v tomto smere

poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

23. Strana sporu má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť, t.j. na preukázanie svojich
tvrdení predložiť alebo označiť dôkazy. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok rozhodnutie v jej

neprospech. Strana sporu teda nesie procesnú zodpovednosť za nesplnenie dôkazného bremena a táto
sa prejaví v podobe (nepriaznivého) rozhodnutia v jej neprospech (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 OSP
účinného v čase rozhodovania súdu).24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu a k odvolacím námietkam žalobcu
odvolací súd uvádza:

25. Odvolací súd považuje v tomto konaní za nesporné, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu (ďalej len „Nariadenie“). Účastníci (strany sporu)
sú aj v konaní podľa Nariadenia povinní prispieť k zisteniu skutkového stavu a súd má možnosť danú
v článku 4 Nariadenia požiadať stranu sporu, aby predložila ďalšie informácie a dokumenty, teda aj

listinné dôkazy, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci. Preto ak žalobca predloží v konaní ako jediný
listinný dôkaz prvopis zmenky, súd podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia, ak sa domnieva, že informácie, ktoré
poskytol žalobca nie sú dostatočne jasné alebo primerané a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne
neopodstatnená alebo návrh neprípustný, môže žalobcovi uložiť doplniť informácie alebo dokumenty v
lehote určenej súdom. Na tento účel vnútroštátny súd použije vzorové tlačivo „B“, ktoré je uvedené v
prílohe II tohto Nariadenia. Podľa čl. 5 bod 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je síce písomné, avšak súd môže nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo
ak o to požiada niektorá zo strán.

26. Žalobca nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, preto v danej veci nielen možno, ale je aj
nevyhnutne potrebným posudzovať kauzálny vzťah viažuci sa k spornej zmenke a žalobca, pokiaľ chce

byť úspešným v spore, musí nielen tvrdiť, ale aj preukázať opodstatnenosť uplatneného nároku, pričom z
dôvodu,ženiesúsplnenépodmienkyprerozhodnutievecivrozkaznomkonaní,jehonávrhsúdprejednal
v sporovom konaní, kde predložená zmenka je len jedným z listinných dôkazov osvedčujúcich, avšak pre
absenciu kauzy nepreukazujúcich uplatnený nárok žalobcu. Keďže v predloženej zmenke nie je žiadna
zmienka o kauze, na základe ktorej bola vystavená, bol žalobca povinný na výzvu súdu na preukázanie

svojho nároku predložiť listinné dôkazy.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vo veci postupoval správne, ak uložil žalobcovi
doplniť alebo opraviť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky a predložiť súdu doplňujúce informácie a
dokumenty a za tým účelom správne podľa čl. 4 bod 4 Nariadenia zaslal žalobcovi tlačivo „B“.

28. Odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť podľa Nariadenia len na základe
ním predloženej zmenky, nie je dôvodná, pretože zmenka ako jediný dôkaz je prípustná len v konaní
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. V tomto konaní podľa Nariadenia však žalobca žiadal
vydať rozsudok, preto zmenka môže byť len jedným z dôkazov, nie však jediným dôkazom, ktorý má

preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

29. Keďže žalobca nepredložil ďalšie požadované dôkazy, súd prvej inštancie nemohol vo veci
rozhodovať na základe predloženej zmenky ako jediného predloženého dôkazu, správne preto návrh
žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v

zmysle ust. § 101 ods.1 a § 120 ods. 1 OSP. Takáto možnosť zároveň vyplýva aj z ust. čl. 4 bod 4
Nariadenia.

30. K ďalším odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že tieto sa týkajú rozhodnutí
okresných a krajských súdov v iných veciach a nevzťahujú sa na prejednávaný spor. Odvolací súd

poznamenáva, že súd prvej inštancie v posudzovanom spore nevykonával žiadne dokazovanie a to ani
ohľadne otázky preukazujúcej charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Zmenka bola jediným predloženým
dôkazom. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedospel ani k záveru o
neplatnosti dohody o vyplnení zmenky, nezaoberal sa kauzálnymi námietkami, ako na to poukázal
žalobca v odvolaní a neskúmal ani platnosť zmenky. Žalobu zamietol výlučne z dôvodu neunesenia

dôkazného bremena žalobcom, keďže zmenka ako jediný dôkaz nepreukazuje v tomto konaní tvrdenia
žalobcu.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby, z ktorého

dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP
vrátane výroku o trovách pred súdom prvej inštancie potvrdil.32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania
a úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).