Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201466
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Fúrová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7012201466.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JOMADO s.r.o., so sídlom Hlavná 600,
Streda nad Bodrogom, IČO: 36 588 547, zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom
so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so
sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1020503/1/562382-1190471/2012/5081 zo dňa 02. októbra 2012, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/352/2012-31 zo dňa 24. apríla 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/352/2012-31 zo dňa 24. apríla 2014 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č. k. 6S/352/2012-31 zo dňa 24. apríla 2014 Krajský súd v Košiciach podľa § 10 ods. 1
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonosúdnychpoplatkoch“)konanievovecizastavil.Svojerozhodnutieodôvodnil
tým, že žalobca napriek výzve na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu v sume 70 €, ktorá
mu bola doručená dňa 26. februára 2014, súdny poplatok nezaplatil.

O trovách konania rozhodol krajský súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania, nakoľko konanie bolo zastavené.

Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
uznesenia o zastavení konania a priznania oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Uviedol, že patrí do skupiny spoločností personálne spojených s p. T. P.. Súčasťou zámeru zaťažiť
žalobcu a spoločnosti personálne prepojené s p. T. P. sú stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych
pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť p. T. P. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali tisícky
odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty, pričom poukázal na skutočnosť, že 30. marca 2010 bolo
p. T. P. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej kontroly v 12 s ním personálne prepojených
spoločnostiach, ako aj to, že v septembri 2009 sa u subjektov personálne prepojených s p. T. P.

vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali. Voči tomuto postupu sa uvedené
spoločnosti bránili uplatnením svojich práv súdnou cestou a sú účastníkmi niekoľkých desiatok (až
stovák) súdnych sporov. Ani jedna z vyššie uvedených vecí nebola právoplatne ukončená v neprospech
týchto subjektov, Krajský súd v Košiciach v cca 190 prípadoch právoplatne konštatoval nezákonnosť
postupu daňových úradov a vo veci sp. zn. 7S/110/2011 zo dňa 11. januára 2012 bol rozsudok
zrušujúci rozhodnutie žalovaného potvrdený aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozsudkom sp.

zn. 2Sžf/16/2012 zo dňa 23. októbra 2012. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že vo veci nejde
o zjavne neúspešné uplatnenie práva.Ďalej uviedol, že vzhľadom na pokračovanie v daňových kontrolách, nezákonné zadržiavanie finančných
prostriedkov, blokovanie majetku a aj z dôvodu negatívnej medializácie, spoločnosti spojené s p. T.

P. (teda ani žalobca) nemôžu vykonávať žiadnu podnikateľskú činnosť. Z uvedených dôvodov sa
spoločnosti dostali do finančnej tiesne a žalobca nedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, ktorou by
mohol voľne disponovať, rovnako nemá žiaden hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty,
ktorý by bolo možné speňažiť a ktorým môže disponovať. Súdom vyrubená povinnosť uhradiť súdny
poplatok žalobcovi prakticky znemožňuje domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou. Žalobca

mal za to, že spĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/39/2012 - 135, ktorým tento priznal žalobcovi - podnikateľovi
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP), preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu
proti uzneseniu krajského súdu o zastavení konania nie je možné vyhovieť.

Podľa § 246c ods. 1 vety prvej OSP, pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 104 ods. 2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo
dovolania,prvostupňovýsúdvyzvepoplatníka,abypoplatokzaplatilvlehote,ktorúurčíspravidlavlehote
desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Krajský súd napadnutým uznesením správne zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku,
keďže žalobca súdny poplatok v lehote súdom určenej, ani po jej márnom uplynutí, nezaplatil. Pokiaľ
žalobca v odvolaní uvádzal okolnosti, pre ktoré by mal byť oslobodený od súdnych poplatkov, Najvyšší

súd Slovenskej republiky uvádza, že krajský súd sa náležite vysporiadal s návrhom žalobcu na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, ktorý bol aj podstatou podaného odvolania, už v uznesení č. k.
6S/352/2012 - 48 zo dňa 19. novembra 2014, potvrdeného uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. k. 8Sžf/120/2014-71 zo dňa 03. decembra 2015, ktorým nebolo žalobcovi priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov.

Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté
uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku zrušiť alebo zmeniť, súdny poplatok
nezaplatil, pričom vo výzve na jeho zaplatenie bol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho
poplatku, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 250k ods. 1 OSP v spojení v § 246c ods. 1 OSP tak,
že účastníkom ich náhradu nepriznal, keď žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný a žalovanému
náhrada trov konania zo zákona nepatrí.

Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý
bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.
júla 2016.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491

ods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej
časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.