Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/188/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114226512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka

Košča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov 1/ J.. T. F., W.., nar. XX.X.XXXX, 2/ J.. J. F.,
nar. XX.X.XXXX, obaja A. M. W., L.. D. X, zastúpení Mgr. Ivanom Ivančom, advokátom advokátskej
kancelárie IURISTICO, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Štefánikova 26, proti žalovanému: Mesto Prešov,
Hlavná 73, Prešov, IČO: 327 646, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č.k. 17C/344/2014-75 zo dňa 25.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaný má vo vzťahu k žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcov a žalovanému náhradu trov
konania neprisúdil. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa podaným návrhom domáhali
určenia,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkmipozemku,ktorýjenaOkresnomúradePrešov,katastrálny
odbor, vedený ako parcela K. XXXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, v výmere XX V.X, k. ú. W..
V návrhu uviedli, že nadobudli právo osobného užívania a ujali sa oprávnenej držby predmetného
pozemku na základe rozhodnutia bývalého Mestského národného výboru v Prešove č. XXX/XXs/

XXXX zo dňa 1.6.1990 a dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 26.7.1990. Na
základe tejto dohody vyplatili žalovanému náhradu za zriadenie práva osobného užívania pozemku.
Predmetná dohoda však nebola registrovaná štátnym notárstvom. Žalobcovia predmetný pozemok
nerušene užívajú od roku 1990, tvorí súčasť pozemkov, na ktorých majú postavený rodinný dom. Jedná
sa o pozemok zanedbateľnej výmery, využiteľnosti a významu pre žalovaného, ktorý je naďalej vedený
nalistevlastníctvaakovlastník.Žalovanéhopožiadali,abyvydalsúhlaskzápisuvlastníckehoprávavich
prospech, čo tento neakceptoval. Vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudli s poukazom na

stanovisko vyslovené v rozsudku veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 7.12.2005, publikovaného pod R 72/2006 dňa 1.1.1992, transformáciou oprávnenej
držby práva osobného užívania pozemku na základe § 872 ods. 1, 2 OZ.

2.Žalovanýnárokžalobcovneuznal.PoukázalnaDohoduozriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemku,
podľa ktorej v zmysle bodu 1 mali žalobcovia na svoje náklady túto dohodu registrovať na Štátnom
notárstve, avšak žalobcovia takto nepostupovali. Týmto nevzniklo právo osobného užívania. Zmenou

zákona v roku 1992 bolo možné ešte odkúpiť nehnuteľnosti v prípade neregistrovaných dohôd o zriadení
práva osobného užívania, ale žalobcovia ani túto možnosť nevyužili. Mesto Prešov sa riadi Zákonom
o nakladaní majetku mesta a má povinnosť mestský majetok chrániť, zveľaďovať, zachovávať, v tomto
smere sú vykonávané jeden krát ročne kontroly Najvyšším kontrolným úradom. V judikáte Najvyššiehosúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/126/1997 sú zdôraznené zákonné podmienky držby, dobrej
viery, pričom Občiansky zákonník neupravoval možnosť považovať dobu užívania pozemku na základe
neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania uzatvorenej podľa § 202 ods. 2 zákona č.

40/1964 Zb. v znení pred novelou Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. za dobu oprávnenej držby
pre účely vydržania a v danom prípade nemožno vec posúdiť podľa § 872 ods. 6 OZ. Zaniknutý inštitút
osobného užívania je odlišným inštitútom od oprávnenej držby pre účely vydržania a ak zákonodarca
mal v úmysle považovať dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania, jeho úmysel by našiel

odraz v príslušnej právnej úprave v rámci prechodných ustanovení, čo však neurobil. Oprávnená držba
predpokladázákonnépredpoklady,ktoréžalobcovianespĺňajú.Žalobcovianiesúoprávnenýmidržiteľmi.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého rozhodnutím o pridelení
pozemku do osobného užívania č. Fin. XXX/XXs/XXXX zo dňa 1.6.1990 Mestský národný výbor v
Prešove, finančný odbor pridelil žalobcom v 1/ a 2/ rade na základe ich žiadosti zo dňa 12.4.1989

pozemok parcelu Z. XXXXX/XX, v k.ú. W., vo výmere XX V.X, ktorý je vo vlastníctve československého
štátu a v správe MsNV Prešov s tým, že dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia vzniká
menovaným právo, aby s nimi MsNV Prešov uzatvoril dohodu o zriadení práva osobného užívania
pozemku a právo osobného užívania podľa tohto rozhodnutia vznikne dňom registrácie spomenutej
dohody na Štátnom notárstve v Prešove. Toto rozhodnutie stratí účinnosť, ak oprávnení neuplatnia právo

z neho vyplývajúce v uvedenej organizácii do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti. V
odôvodnení sa ďalej uvádza, že pozemok bol žalobcom pridelený do osobného užívania na základe ich
žiadosti v zmysle § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka na výstavbu rodinného domu. Osobné užívanie
sa zriaďuje za úhradu 870,- Kčs. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.6.1990. Dňa 26.7.1990
bolauzavretádohodamedziúčastníkmiozriadeníprávaosobnéhoužívaniapozemkuparcelyč.XXXXX/

XX, v k.ú. W., vo výmere XX V.X k výstavbe rodinného domu, ktorá bola daná menovaným do osobného
užívania právoplatným rozhodnutím finančného odboru MsNV Prešov zo dňa 1.6.1990, č. H.. XXX/XXs/
XXXX. Podľa bodu 3 tejto dohody právo osobného užívania sa zriadilo za úhradu 870,- Kčs a podľa
bodu 4 právo osobného užívania uvedeného pozemku vznikne registráciou tejto dohody na Štátnom
notárstve. Toto rozhodnutie bolo podpísané žalobcami dňa 26.7.1990. Predmetná dohoda o zriadení

práva osobného užívania pozemku nebola registrovaná na Štátnom notárstve.

4. Na základe žiadosti žalobcov Mestské zastupiteľstvo v Prešove dňa 23.9.2013, č. XXX/XXXX pod
bodom 11 schválilo predaj pozemku parcely K. XXXXX/XX, vo výmere XX V.X, zastavané plochy a
nádvoria na R. XXXX, k.ú. W. v lokalite Ul. D. priamym predajom J.. T. F. W.. a manželke J.. J. F. za

cenu 4.470,- eur. Žalobcovia k predaju nepristúpili na základe čoho mestské zastupiteľstvo uznesením
zo dňa 16.6.2014 č. XXX/XXXX zrušilo uznesenie č. XXX/XXXX zo dňa 23.9.2013 pod bodom 11, teda
predaj pozemku parcely K. XX XXX/XX, vo výmere XX V.X žalobcom.

5. Žalobcovia listom zo dňa 10.4.2014 požiadali žalovaného o vydanie súhlasu na zápis vlastníckeho

práva k parcele XXXXX/XX na LV XXXX s poukazom na to, že nadobudli právo osobného užívania a
ujali sa oprávnenej držby predmetného pozemku, na čo žalovaný reagoval listom zo dňa 6.5.2014, keď
poukázal na to, že žalobcovia napriek rozhodnutiu o pridelení pozemku do osobného užívania a dohode
o zriadení práva osobného užívania pozemku si nesplnili svoju povinnosť registrácie vyššie uvedenej
dohody na bývalom Štátnom notárstve. V zmysle § 872 ods. 5 Občianskeho zákonníka im vzniklo ešte

právo na uzavretie kúpnej zmluvy k predmetnému pozemku, ktoré však zaniklo, pretože si ho neuplatnili
do jedného roka od účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Práve toto citované ustanovenie umožňovalo
ďalšiu možnosť poskytnutia vlastníckeho práva užívateľom pozemkov, ktorí nemali dohody o ich užívaní
registrované na Štátnom notárstve, z čoho vyplýva, že zákon nepredpokladal a neumožňoval prechod
vlastníckeho práva priamo zo zákona. K možnosti vydržania žalovaný uviedol, že nemožno dobu

užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania považovať
za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania.

6. Z predloženého listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. W.Š. vyplýva, že parcela XXXXX/XX, vo výmere XX
V.X, zastavané plochy a nádvoria je zapísaná na vlastníka Mesto Prešov.

7. Podľa § 872 ods. 1, 4 až 6 OZ, právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ak právo osobného užívania k zastavanému alebonezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa
podielovými spoluvlastníkmi rovnakým dielom. Ak predo dňom účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi

právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti tohto zákona
už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká
oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení
pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti
tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde, nie je dotknuté právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia. Ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde
na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. Ďalej súd citoval ustanovenie § 132 ods. 1 a
ustanovenie § 134 a § 125 OZ. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.1992 na základe
zákona č. 509/1991 Zb. Občiansky zákonník v piatej hlave v § 872 upravuje transformáciu osobného

užívania pozemkov (podľa § 198 a nasl. OZ v znení do 31.12.1991) na vlastnícke právo k pozemkom
u doterajších užívateľov. Spoločné užívacie právo k pozemkom sa pretransformovalo na podielové
spoluvlastníctvo, v prípade manželov na bezpodielové spoluvlastníctvo k pozemkom. V § 872 ods. 5
sa rieši prípad, ak bola s občanom uzatvorená dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti
tohto zákona, t. j. do 31.12.1991 nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii. Právoplatným rozhodnutím

Štátneho notárstva vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo
rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného
roka od účinnosti tohto zákona, toto právo mu zaniká.

8. V prejednávanej veci nedošlo k registrácii dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku č. Z.

XXXXX/XX, vo výmere XX V.X. Žalobcovia pri svojom výsluchu uviedli, že sa nevedia vyjadriť z akého
dôvodu nedošlo k registrácii tejto dohody o zriadení práva osobného užívania k pozemku na Štátnom
notárstve, ale tým, že za neho zaplatili boli v tom vedomí, že je ich. Na tomto pozemku sa nachádza
rozvodňa a plynová prípojka a tento pozemok je vlastne inak nevyužiteľný. Až keď susedný vlastník
F.. H. na vedľajšom pozemku začal stavať dom a oplotenie zistili, že nemajú tento pozemok zapísaný

na liste vlastníctva. Aj keď požiadali o kúpu tohto pozemku vlastníka Mesto Prešov, neskôr zistili, že
vlastnícke právo vydržali a z toho dôvodu nebol realizovaný tento predaj.

9. Vydržanie vlastníckeho práva predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva a jeho účelom
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej držby oprávneným držiteľom, ktorý

je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve. Základnými
zákonnými predpokladmi vydržania sú spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobrá viera,
dobromyseľnosť vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej
lehoty. Oprávnený držiteľ, u ktorého boli splnené tieto podmienky vydržania nadobúda vlastnícke právo
pôvodným spôsobom a vydržaním zaniká vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. V prípade stretu

právaapovinnostipravéhovlastníkaveciaoprávnenéhodržiteľavecimájednoznačneprednosťvlastník
ako nositeľ silnejšieho práva k veci, ktorého právo je chránené Ústavou Slovenskej republiky v čl. 20.
Základnou podmienkou vydržania je držba veci, pričom musí ísť o oprávnenú držbu, t.j. držiteľ musí
byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí. Nestačí len faktické nakladanie s
vecou. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak je držiteľ so zreteľom

na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Držba nie je oprávnená, ak
držiteľ nie je v tomto zmysle dobromyseľný. Posúdenie, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je vlastníkom, nevychádza sa len zo subjektívnych predstáv
držiteľa, ale musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno
s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať mal alebo

mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o svojom
práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere pokiaľ sú mu alebo musia byť známe
skutočností, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti mohol spoznať, že nie je subjektom práva, o
vydržaní ktorého ide. Dobromyseľnosť držiteľa musí trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú
na vydržanie. Pri posúdení otázky, či v danom prípade sú splnené podmienky oprávnenej držby vedúce

k vydržaniu nemožno vychádzať len zo skutočnosti, že stav, ktorý vznikol v dôsledku uchopenia držby
nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne inej verejnej knihe, u ktorých sa držiteľ
nepresvedčil, ale je potrebné vziať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená.10. Žalovaný, Mesto Prešov, sa zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí dňom 1.5.1991 stal vlastníkom
pozemku, ktorý mal v správe. Dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 26.7.1990
výslovne v bode 4 upozorňuje na skutočnosť, že právo osobného užívania k uvedenému pozemku

vznikne až registráciou tejto dohody na Štátnom notárstve s tým, že poplatok za registráciu hradí
nadobúdateľ. V bode 2 sa uvádza, že ide o pozemok patriaci československému štátu, ktorý bol
pridelený do osobného užívania žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia, ktorí podpísali túto
dohodu a jeden rovnopis mali k dispozícii, si museli byť vedomí, že až registráciou im vzniká právo
osobného užívania k pozemku XXXXX/XX, vo výmere XX V.X. Objektívne žalobcovia nemohli získať

presvedčenie, že sú oprávnenými držiteľmi aj keď užívali naďalej tento pozemok, pretože nespĺňajú
podmienky oprávnenej držby, lebo práve z dohody o zriadení práva osobného užívania museli vedieť
a mohli mať pochybnosti o existencii svojho práva oprávnenej držby, že právo osobného užívania im
vzniká až registráciou dohody a k jeho transformácii došlo od 1.1.1992 na vlastnícke právo len v prípade,
ak právo osobného užívania k pozemku bolo registrované. Žalobcovia pri náležitej opatrnosti si museli
byť vedomí, že nerealizovali registráciu dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, pričom

v takom prípade mali možnosť postupu podľa § 872 ods. 5 OZ, kedy im vzniklo právo na uzavretie
kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania.
Súd poznamenal, že žalovaný na základe zákona č. 138/1991 Zb. nadobudol vlastnícke právo pred
1.1.1992 a jeho právo má prednosť, je silnejším právom k veci. Naviac žalobcovia si boli vedomí, že
nespĺňajú náležitosti pre vydržanie, pretože sami si požiadali o odkúpenie predmetného pozemku v roku

2013. Predaj im bol aj schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove dňa 23.9.2013 za
kúpnu cenu 4.470,- eur, ale žalobcovia od tejto možnosti nadobudnutia pozemku odstúpili, teda nevyužili
túto možnosť kúpy. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcov, že uhrádzali daň za predmetný pozemok,
lebo od roku 2005 im nebola vyrubovaná. Žalobcovia teda nespĺňajú podmienky oprávneného držiteľa
k vydržaniu práva osobného užívania pozemku a z tohto dôvodu nemohli nadobudnúť vlastnícke právo.

Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Právo na
náhradu trov konania vzniklo žalovanému, ktorý si ale tieto neuplatnil, preto súd vyslovil, že ani jeden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Proti rozsudku podali žalobcovia včas odvolanie a navrhli ho zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému

súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie podali z dôvodu neúplného zistenia skutkového
stavu, nesprávnych skutkových zistení na základe vykonaného dokazovania, nesprávneho právneho
posúdenia veci a odňatia možnosti konať pred súdom spočívajúcej v nevysporiadaní sa so všetkými
relevantnými tvrdeniami v odôvodnení rozhodnutia (§ 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p.). Svoje
tvrdenie nadobudnutia vlastníckeho práva založili na transformácii práva osobného užívania k pozemku,

ktorý mali v oprávnenej držbe na vlastnícke právo, a to na základe ustanovenia § 872 ods. 1 OZ,
momentom účinnosti tohto ustanovenia, teda k 1.1.1992. Subsidiárne však až v druhom rade, tvrdili - len
pre prípad, že by sa s touto argumentáciou súd nestotožnil - že vlastnícke právo k dotknutému pozemku
vydržali uplynutím desaťročnej držby vlastníckeho práva, ktorá začala plynúť najneskôr 1.1.1992 a
uplynula po desiatich takto plynúcich rokoch, v ktorých v dobromyseľnej držbe pozemku neboli nikým

a ničím rušení. V tejto súvislosti citovali ustanovenie § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázali
na to, že pre posúdenie uvedenej veci je aplikovateľná aj judikatúra a právna teória Českej republiky,
a to s prihliadnutím spoločnej právnej minulosti danej spoločným štátom a spoločným Občianskym
zákonníkom k momentu, ktorý je relevantný pre posúdenie uvedenej veci. Z odôvodnenia rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1529/2004 jasne vyplýva, že aj právo osobného

užívania, ktoré je len v oprávnenej držbe držiteľa, zakladá z pohľadu zákona rovnaké práva ako riadne
a perfektné právo osobného užívania; a teda i toto dobromyseľne držané právo osobného užívania sa
transformuje zo zákona, na základe § 872 ods. 1 OZ, je účinnosťou na právo vlastnícke. Tento inštitút
držby nevyžaduje, aby právo osobného užívania bolo vydržané (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 22Cdo/2550/2006). K uvedenému pozemku mali vydané rozhodnutie o jeho pridelení

do osobného užívania, uzatvorenú dohodu o jeho osobnom užívaní a za zriadenie tohto práva osobného
užívania zaplatili oprávnenému subjektu i úhradu. Mali za to, že sú splnené všetky právne predpoklady
preto, aby sme získali právo k tomuto pozemku, aké za existencie vtedajšej právnej úpravy bolo možné.
Nesúhlasili s argumentáciou súdu o tom, že ak dohoda o osobnom užívaní nebola zaregistrovaná
štátnym notárstvom, je tým vylúčená dobromyseľnosť držiteľov tohto práva osobného užívania. Uviedli,

žesúdynevylučujúdobromyseľnúdržbuprávaosobnéhoužívaniaanivprípade,žeabsentujeregistrácia
takejtodohodyŠtátnymnotárstvom.VtejtosúvislostipoukázalinarozsudokNajvyššiehosúduČRsp.zn.
22Cdo/2121/2008.12. Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcov zotrval na pôvodnej argumentácii a poukázal ďalej
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/126/97, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že zákonné
podmienky vydržania v našom právnom poriadku pripustil až Občiansky zákonník, a to jeho novelou

zákona č. 131/1982 Zb.. Tieto zákonné podmienky vo všeobecnosti sú:
1. oprávnená držba,
2. uplynutie zákonom určenej vydržacej lehoty,
3. spôsobilý predmet vydržania.
Právne následky vydržania však nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré

právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Pri vydržaní musí byť vzhľadom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere o tom, že mu vec patrí. Iba v tomto prípade je držiteľom oprávnený. Občiansky
zákonník v súvislosti s úpravou vydržania neupravoval a neupravuje možnosť považovať dobu užívania
pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej
podľa § 205 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení pred novelou zákonom 509/1991 Zb. za dobu
oprávnenejdržbypreúčelyvydržania.Zaniknutýinštitútosobnéhoužívaniapozemkujecelkomodlišným

inštitútom od oprávnenej držby pre účely vydržania a ak by zákonodarca mal v úmysle považovať dobu
užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku za
dobu oprávnenej držby pre účely vydržania, jeho úmysel by našiel odraz v príslušnej úprave v rámci
prechodných ustanovení, čo však neurobil, a preto treba vychádzať výlučne z právnej úpravy daného
vzťahu obsiahnutého v zákone.

13. Za oprávneného držiteľa možno považovať iba takého držiteľa veci, ktorý so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec patrí. Zo samotného zaniknutého inštitútu osobného
užívania vyplýva, že oprávnený z takéhoto práva mal vec iba v užívaní, a nie vo vlastníctve.
Predpokladom oprávnenej držby je pritom dobromyseľnosť v tom, že vec držiteľovi patrí vlastnícky.

Žalovaný navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

14. Odvolací súd už vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu týmto nedoručoval, keďže ide výlučne
o posúdenie právnej otázky a k tejto sa už účastníci konania v jeho priebehu vyjadrili a predniesli svoje
stanoviská. Ani jedna zo strán nezmenila svoje stanovisko k predmetnej problematike, a preto už nebolo

nevyhnutné vyžiadať si ďalšie stanoviská.

15. Odvolací súd odvolanie žalobcov posúdil podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a to so zreteľom na ustanovenie
§ 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016

a odvolanie žalobcov bolo podané pred týmto dátumom, preto so zreteľom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie podľa právnej úpravy účinnej v čase
kedy odvolanie bolo podané. Naviac zdôrazňuje, že v podmienkach právneho a demokratického štátu
majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty

a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo
niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a

ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie
nadobudnuté v minulosti. Žalobcovia svoje odvolanie zdôvodnili odvolacími dôvodmi uvedenými v
Občianskom súdnom poriadku a odvolací súd sa týmito v odvolacom konaní musel zaoberať, preto
použil príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Procesné pravidlá a očakávania s akými
účastníci do konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane,

musí súd dbať na ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kedy takáto
zmena nastavených pravidiel sa prejaví.

16. Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené dôvody prejednal odvolanie žalobcov podľa § 212 ods.
1 O.s.p., pričom dospel k záveru, že ich odvolanie nie je dôvodné.

17. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver, keď návrh
žalobcov zamietol. Správne aplikoval ustanovenie § 872 ods. 1 i ustanovenie § 872 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, keďže práve tieto ustanovenia upravovali takú situáciu, v akej sa žalobcovia ocitli. Pokiaľžalobcovia poukazujú na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, odvolací súd musí v tejto súvislosti
poukázať na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to na spomínané rozhodnutie sp.zn. 4Cdo/126/97, v
ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že Občiansky zákonník v súvislosti s úpravou vydržania neupravoval

a neupravuje možnosť považovať dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku uzavretej podľa § 205 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení pred
novelou zákonom č. 509/1991 Zb. za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania. V danom prípade teda
nemožno posúdiť vec podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zaniknutý inštitút osobného užívania
pozemku je celkom odlišným inštitútom od oprávnenej držby pre účely vydržania a ak by zákonodarca

mal v úmysle považovať dobu užívania pozemku na základe neregistrovanej dohody o zriadení práva
osobného užívania pozemku za dobu oprávnenej držby pre účely vydržania, jeho úmysel by našiel odraz
v príslušnej úprave v rámci prechodných ustanovení, čo však neurobil, a preto treba vychádzať výlučne
z právnej úpravy daného vzťahu obsiahnutej v zákone.

18. V tejto súvislosti je treba povedať, že práve uvedené rozhodnutie riešilo podobný spor aký je

predmetom tohto súdneho konania.

19. Odvolací súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/490/2001, v ktorom
sa uvádza, že ospravedlniteľným omylom môže byť výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti, alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho

nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Platný Občiansky zákonníka na
rozdiel od Všeobecného občianskeho zákonníka z roku 1811 nedeklaruje zásadu, že neznalosť
zákona neospravedlňuje, ani nestanoví pre oprávneného držiteľa výnimky z tejto zásady pokiaľ ide o
ospravedlniteľný omyl. Aj keď zásada, že neznalosť zákona neospravedlňuje naďalej platí, môžu sa
výnimočne vyskytnúť prípady, keď držiteľ bude so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere

aj v prípade, že jeho presvedčenie bude vychádzať z právneho omylu (napr. v prípade objektívne
nejasného znenia zákona). Omyl vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia
Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ chopil držby však ospravedlniteľný nie je. Pokiaľ
sa držiteľ chopil držby nehnuteľnosti na základe zmluvy o jej prevode, ktorá nebola registrovaná Štátnym
notárstvom v dobe, keď zákon takúto registráciu vyžadoval, nemohol byť so zreteľom na všetky okolnosti

v dobrej viere, že je vlastníkom tejto nehnuteľnosti.

20. Odvolací súd k tomu dodáva, že dobrá viera bude vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa a
vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na základe posúdenia objektívnych skutočností
nezávislých od vôle držiteľa a nezávislých na jeho skutočnej vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo

nepatrí. Takto bude vec posudzovať tretia osoba a bude pritom vychádzať z toho, či možný skutkový
alebo právny omyl držiteľa možno považovať za ospravedlniteľný.

21. Odvolací súd k tomu ešte dodáva, že transformácia práva osobného užívania na vlastnícke právo
je možná len v zmysle § 872 ods. 1, a toto ustanovenie vyžadovalo, aby právo osobného užívania

pozemkuvzniklovzmysle§205ods.2zákonač.40/1964Zb.vzneníprednovelouzákonomč.509/1991
Zb.. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nadobudli vlastnícke právo na základe vydržania, potom platí to, čo
konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/126/97.

22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdil.

23. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).