Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615209479
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615209479.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky - RNDr. R. L.,
rod. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C. W., U. XXX/XX, toho času bytom v C. T., P. XXX v zastúpení
JUDr. Zuzana Kandlerová, advokátka so sídlom v C. L., ul. X. L. XXX, proti odporcovi - Ing. U. L., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom v C. W., U. XXX/XX v zastúpení JUDr. D Burdová, advokátka so sídlom v C.

L., Y. XXXX o rozvod manželstva, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 8C/396/2015-18 zo dňa 16.12.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov uzatvorené 24.4.1982 v
Liptovskom Jáne, zapísané v knihe manželstiev MNV Liptovský Ján vo zväzku VI. ročník 1982, na strane
87 pod radovým číslom 8. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd vychádzajúc z § 23 ods.1, 2 Zákona o rodine konštatoval splnenie zákonných podmienok pre
rozvod manželstva.

3. Vykonané dokazovanie preukázalo vážny rozvrat manželských vzťahov, ktorý nie je len krátkodobým
a prechodným nesúladom. Nezhody manželov sa dotýkajú všetkých podstatných stránok manželského
spolužitia. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od apríla 2015, ich spolužitie bolo aj v minulosti po
dlhšiu dobu prerušené. Rovnako spolu nekomunikujú, nehospodária, nevedú intímny život. Ani jeden z
nich nemá známosť s iným partnerom. Manželia si neposkytujú pomoc a oporu, nie je medzi nimi dôvera

a narušený je citový vzťah. Súd poukazuje na inštitút manželského spolužitia, ide predovšetkým o vzťah
muža a ženy, z ktorého vyplývajú ďalšie vzájomné práva a povinnosti, jednými z nich sú majetkové práva
a povinnosti. Odporca pri svojom nesúhlase s rozvodom manželstva poukazoval prioritne na majetkové
záujmy, čomu korešponduje podľa názoru súdu aj ním podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti
manželky (navrhovateľky) na právne úkony. Z vystupovania navrhovateľky, z jej správania, prejavu a
vyjadrovania na pojednávaní súd nenadobudol pochybnosť o jej spôsobilosti zastupovať sa v konaní o

rozvod manželstva.

4.Rozhodovanieotrováchkonaniasúdvyvodilz§144Občianskehosúdnehoporiadku,nezistilokolnosti
prípadu ani pomery účastníkov odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, namietal nesprávne právne posúdenie

veci,domáhalsazrušeniarozsudkuavráteniavecisúduprvéhostupňanaďalšiekonanie.Argumentoval
najmä tým, že súd pri rozhodovaní veci sa dostatočne nezaoberal duševným zdravotným stavomnavrhovateľky, čo bolo podľa jeho názoru najdôležitejšie pre správne posúdenie veci. Vytýkal súdu, že
zamietol jeho návrh vykonať dokazovanie ohľadne zdravotného stavu navrhovateľky vyžiadaním si jej
zdravotnej dokumentácie od ošetrujúceho lekára a psychológa. Navrhovateľke bola diagnostikovaná

perzekučná paranoja, čo spôsobuje, že človek má extrémny, neprimeraný pocit toho, že druhí ľudia mu
robia naschvál, snažia sa ho zničiť a poškodiť. Paranoik v tom vidí zámernú a systematickú snahu, hoci
jeho okolie vie, že to nie je pravda.

6. Navrhovateľkine dôvody pre rozvod manželstva sú podľa odvolateľa prejavom neliečeného

psychického ochorenia, v dôsledku čoho objektívne nedokáže posúdiť svoj zdravotný stav, má na seba
obmedzený subjektívny pohľad a nedokáže zhodnotiť svoje správanie. Navrhovateľka za rovnakých
okolností v roku 2012 po nastúpení na intenzívnu psychoterapeutickú liečbu, kedy sa jej zdravotný
stav zlepšil, zobrala návrh na rozvod manželstva späť a obnovili aj spolužitie. Manželské problémy
sa vrátili, keď navrhovateľka prestala s liečbou, vysadila lieky a odmietala sa ďalej liečiť s tým, že je
zdravá. Jej správanie však tomu nenasvedčovalo, keď začala v rodinnom dome v C. T. ako aj v byte v

C. W. nezmyslene prenášať rôzne veci, napr. paplóny, kuchynský riad, chaoticky prestavovať nábytok,
neodborne zasahovať do statiky domu vybúraním zbytočného ďalšieho vchodu do izby v nosnom múre
domu. Pozná navrhovateľkinu chorobu, ako aj širšiu rodinnú anamnézu, má preto strach, aký vývin by
mohlo mať jej ochorenie, ak by zostala sama. On sa o navrhovateľku chce starať, dohliadať na jej liečbu,
svoje rozhodnutie neopustiť manželku odôvodňuje tým, že chce takouto starostlivosťou pomôcť svojim

deťom, aj keď sú už dospelé. Odvolateľ dodal, že návrh na obmedzenie spôsobilosti svojej manželky
na právne úkony podal u súdu nie zo zištných dôvodov (a už vôbec nenavrhol seba za jej opatrovníka)
ale pre snahu docieliť u nej, aby znovu začala s liečbou svojho psychického ochorenia, čo bude mať
pozitívny dopad na záchranu manželstva ako aj celej rodiny.

7. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku pre jeho vecnú správnosť,
uplatnila si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Poukazovala na špekulatívne
konanie odporcu, ten podal u súdu návrh na obmedzenie jej spôsobilosti na právny úkony vyslovene z
majetkových dôvodov, vtedy (1.12.2015) keď sa od nej dozvedel, že mieni podať znova návrh o rozvod
manželstva, odporca chce totiž zamedziť tomu, aby sa s ňou delil o spoločne nadobudnutý majetok.

Odvolateľ si evidentne poplietol konanie o rozvod manželstva s konaním o obmedzenie spôsobilosti na
právne úkony. Ona nie je duševne chorá, nikdy sa neliečila na diagnózu perzekučná paranoja, len
sa konečne rozhodla, že odporcovo správanie sa už nebude tolerovať. Poprela pravdivosť odvolacieho
tvrdenia odporcu o tom, že po absolvovaní jej psychoterapeutickej liečby začali spolu normálne žiť.
Normálne žiť spolu vôbec nezačali, veľmi oľutovala svoj čin - zobratie návrhu na začatie konania o

rozvod manželstva späť a jej odchod od odporcu pre jeho správanie sa k nej sa stal nevyhnutým. Od
odporcu odišla bývať do rodičovského domu v C. T., ktorého spoluvlastníkom je aj odporca, ten tam
chodí často aj v jej neprítomnosti. V dolnej časti domu vymenil zámok a taktiež v spoločnom byte v C. W.,
čo ona oznámila aj na polícii dňa 18.10. 2015 v Liptovskom Hrádku a 19.10.2015 v Liptovskom Mikuláši.
Obdobne za nepravdivé označila tvrdenie odvolateľa o tom, že jej psychické ochorenie poznačilo celú

rodinu a on chce starostlivosťou o ňu (navrhovateľku) pomôcť aj svojim deťom. Ich dcéra vie o otcovom
(odporcovom) správaní, jej rozhodnutie rozviesť sa s ním plne schvaľuje, napokon dcéra bola svedkom
aj toho, že odporca ju napadol. O odporcovom správaní sa sú ochotní svedčiť aj ďalší svedkovia,
navrhovateľka ich aj konkrétne vymenovala. Odporca ju vždy v minulosti presvedčil o svojej náprave,
jeho sľubom aj uverila, preto aj návrh o rozvod manželstva zobrala späť. Odporca však systematicky a

premyslene pracoval na tom, aby z nej urobil duševne chorú osobu, ktorá mu bude úplne podriadená a
s ktorou sa hlavne nebude musieť o nič deliť. Na podporu svojich argumentácií v písomnom vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľka pripojila aj písomné listiny.

8. Odporca na písomné vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu už nereagoval.

9. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba CSP ) po zistení,
že odvolanie podal na to oprávnený účastník a stalo sa tak v zákonnej lehote, preskúmal vec z pohľadu §
65,66 Civilného mimosporového poriadku a bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupujúc podľa
§ 219 ods.3 CSP v spojení s § 378 ods.1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods.1

CSP. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia preto
vychádzajúc z § 387 ods.2 CSP iba na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia považuje za svoju
povinnosť vyjadriť sa k podstatným vecným otázkam.10. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených Zákonom o rodine. Účelom
manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne
narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanej veci vykonané dokazovanie preukázalo, že

sú splnené hmotnoprávne podmienky ustanovenia § 23 Zákona o rodine pre rozvod manželstva
účastníkov. Manželia spolu nežijú, nehospodária spolu, spoločne nevychovávajú deti (tie sú už dospelé
a vedú samostatný život) a nevyplynulo z ich prejavu, že by ich spolu viazala vzájomná náklonnosť,
úcta jeden voči druhému a opravdivý ľudský záujem zdielať do budúcna spolu harmonický spoločný
život. Manželstvo účastníkov neplní ani jednu zo svojich funkcií, ktoré ako právny inštitút plniť má,
neplní funkciu výchovnú, biologickú, ekonomickú, je iba formálnym zväzkom. V posudzovanej veci

nejde pritom o krátkodobý nesúlad manželský, ale o nesúlad dlhodobý, svedčí o tom aj preukázaná
skutočnosť, že navrhovateľka návrh o rozvod manželstva podala už aj v minulosti, v roku 2007 a 2012
(konania boli súdom zastavené). Nielen v podanom návrhu, aj v priebehu vedeného konania a aj v
písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka odmietala akékoľvek obnovenie spolužitia s odporcom.
Poukazovala na konflikty vo vzájomných vzťahoch, na dominantný záujem odporcu o zachovanie

(získanie) majetku. Ani z obsahu odvolania odporcu nenadobudol odvolací súd presvedčenie o tom,
že odporca má skutočný, opravdivý záujem o zachovanie manželského spolužitia, práve naopak,
podanie návrhu odporcom u súdu na obmedzenie spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony ešte
manželovviacodsebarozdeľuje. Neuniklo pozornostiodvolaciehosúdu, žekpodaniutakéhotonávrhu
došlo v časovom období bezprostredne pred podaním návrhu navrhovateľkou o rozvod manželstva.

Treba súhlasiť s argumentáciou navrhovateľky, že nie je možné stotožniť právnu podstatu konania o
rozvod manželstva s právnou podstatou konania o obmedzenie fyzickej osoby spôsobilosti na právne
úkony. Ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale ani ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu neexistuje
žiadne právoplatné súdne rozhodnutie o obmedzení navrhovateľky spôsobilosti na právne úkony. Ako
vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľka v konaní vystupovala aktívne, vyjadrovala sa k predmetu sporu

so znalosťou veci o tom svedčí nielen konštatácia súdu v odôvodnení rozhodnutia o jej správaní sa a
vystupovaní v konaní pred súdom ale preukazuje to aj obsah zápisnice z pojednávania konaného
dňa 16.12.2015.

12. Súhrnom všetkých uvedených argumentácií odvolací súd odvolaniu odporcu nemohol vyhovieť.

13.Rozhodnutieokresnéhosúduvsúvisiacomvýrokuonáhradetrovprvostupňovéhokonaniavychádza
zo správne aplikovaného procesného ustanovenia.

14. Podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolací súd účastníkom (žiadnemu z nich) nepriznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania, nezistil dôvod rozhodovania o trovách odvolacieho konania
aplikáciou ust. § 53 až 55 CMP.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.