Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215234606
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7215234606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky F. M. rod. Q. nar.
X.X.XXXX trvale bývajúcej v V. - V. na F. ul. č. X zastúpenej Mgr. Tomášom Čerepánom advokátom so
sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 27 a jej manžela L. M. nar. XX.X.XXXX trvale bývajúceho v V. - V.
na F. ul. č. X zastúpeného JUDr. Martou Šuvadovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej ul.
č. 16 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
k maloletým deťom H. M. nar. X.X.XXXX a L. M. nar. X.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného

súdu Košice II z 29.7.2016 č.k. 23P 453/2015-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a jej manžela, na
čas po rozvode zveril maloleté deti H. a L. do osobnej starostlivosti manžela navrhovateľky, ktorý je
oprávnenýapovinnýsaomaloletédetiosobnestarať.Rozhodol,žeobajarodičiamajúprávoapovinnosť
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Navrhovateľku zaviazal prispievať na výživu mal. H.

95 € mesačne a mal. L. 95 € mesačne od právoplatnosti rozsudku do budúcna, ktoré je navrhovateľka
povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám jej manžela. Rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka proti výroku o určení
výživného pre maloleté deti na čas po rozvode a navrhla, aby odvolací súd v tejto časti zmenil rozsudok a
zaviazal ju prispievať na výživu mal. H. 70 € mesačne a mal. L. 70 € mesačne od právoplatnosti rozsudku

do budúcna, ktoré výživné bude povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého dňa v mesiaci vopred k
rukámjejmanžela.Zároveňžiadala,abyjejsúdpriznaltrovyodvolaciehokonania.Namietala,žesúdbral
do úvahy jej čistý mesačný príjem len za obdobie od januára 2015 do decembra 2015, kedy dosahovala
zvýšený príjem, nakoľko jej manžel v tom období nepracoval a ona poberala daňový bonus pre obidve
deti, ktorý markantne navýšil jej mzdu. V období od januára 2016 do augusta 2016 už daňový bonus
nepoberá a jej priemerný čistý mesačný príjem je takmer o 100 € nižší ako v roku 2015 (540,84 €). Podľa
jej názoru preto nie je možné od nej spravodlivo požadovať platiť výživné na každé dieťa 95 € mesačne.

Súd prvej inštancie tiež v odôvodnení uviedol, že jej leasingové splátky za osobný automobil Toyota Yaris
nepovažoval za nevyhnutný a nemajúci prednosť pred jej vyživovacou povinnosťou k deťom. S týmto
názorom sa nestotožňuje, nakoľko tento výdavok je pre ňu nevyhnutným, ba až existenčne dôležitým,
nakoľko po opustení spoločnej domácnosti sa presťahovala k rodičom do F., odkiaľ musí dennodennedochádzať do zamestnania v Košiciach. Vlastníctvo a splácanie tohto motorového vozidla je pre ňu
nevyhnutnosťou v záujme zachovania si pravidelného príjmu a zamestnania. Určené výživné považuje
za neprimerané aj z dôvodu, že jej reálne príjmy a nevyhnutné výdavky jej neumožňujú uhrádzať výživné

v takejto výške. Súd sa v odôvodnení venuje jej výdavkom na spoločnú domácnosť, ktorú vedie s
rodičmi vo výške 100 až 150 € mesačne ako náklady na bývanie, ďalej úhradu telefónu 20 € mesačne
a cestovné do práce 60 € mesačne. Do úvahy však nebral jej ďalšie nevyhnutné náklady na stravu,
ošatenie či drogériu, ktoré činia ďalších približne 200 € mesačne. Do pozornosti súdu dáva i návrh
kolíznej opatrovníčky, ktorý je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania 29.7.2016, kde navrhla určiť

výživné z jej strany 80 € mesačne na každé z detí. K odvolaniu pripojila kópie výplatných pások za
január až august 2016 a rozhodnutie Centra právnej pomoci z 29.6.2016, ktorým jej bol priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 26 €.

3. Manžel navrhovateľky vo vyjadrení k jej odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť,
nakoľko súd prvej inštancie sa úplne a precízne zaoberal prejednávanou vecou, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy a na ich základe vydal rozsudok, s ktorým sa stotožňuje. Priemerná čistá mzda matky
detí za obdobie januára 2016 do augusta 2016 vychádza na 566 € a nie 540 € ako uvádza matka. Príjem
matky sa hodnotí spätne minimálne za obdobie 12 mesiacov, kedy matka daňový bonus ešte poberala.
Navyše mu nie je zrejmé, z akého dôvodu daňový bonus nepoberá. Ďalej uviedol, že neobstojí tvrdenie
matky,ženákladyvovýške100až150€mesačne,ktoréuhrádzasvojimrodičomakonákladynabývanie

by boli oveľa vyššie, ak by nemala možnosť bývať u rodičov. Pre súd je záväzný stav v čase vyhlásenia
rozsudku a matka nemôže kalkulovať, čo by bolo, keby u rodičov nebývala. Nevyhnutný výdavok za
stravu a hygienu vo výške 200 € mesačne nijako nezdokladovala. Stotožňuje sa s názorom súdu prvej
inštancie, že splátky za motorové vozidlo nemôžu mať a nemajú prednosť pred výživným a ak by tento
výdavok bol posúdený ako nevyhnutný, namieta jeho výšku, nakoľko matka si mala byť vedomá toho,

že si má stanoviť výšku splátky tak, aby nešli splátky na úkor výživného pre maloleté deti. Podotkol, že
matka záujem o svoje vlastné deti nejaví, nenavštevuje ich, neučí sa s nimi, nezaujíma sa o to, ako sa
im darí v škole, nesnaží sa vôbec o to, aby s deťmi nestratila kontakt. Jediná starosť, ktorú matka má
vo vzťahu k ich synom je to, aby mohla platiť čo najmenšie výživné.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že zotrváva na svojich písomných
podaniach doručených súdu a odporúča stanoviť výživné pre deti primerane ich veku a odôvodneným
potrebám s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane povinného rodiča.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočnezistilskutočnýstav,posúdilhopodľasprávnychustanoveníZákonaorodine,vsúlades§191
ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane

toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. K odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd dodáva,
že súd prvej inštancie nevychádzal len z jej príjmu za obdobie od januára do decembra 2015, ale
tento objektivizoval za dlhšie sledované obdobie, a to konkrétne od januára 2015 do apríla 2016, teda
za 16 mesiacov s tým, že z obsahu mzdových listín poskytnutých zamestnávateľom navrhovateľky

nepochybne vyplýva i skutočnosť, že navrhovateľka od novembra 2015 daňový bonus nepoberala.
Vzhľadom na to, že príjmy rodiča sa môžu v priebehu roka meniť v dôsledku práceneschopnosti,
priznaných odmien, nadčasov a podobne, vždy je potrebné tento príjem sledovať a vyhodnotiť za čo
najdlhšie obdobie, spravidla aspoň za obdobie 12 mesiacov. Súd prvej inštancie správne zisťoval príjem
navrhovateľky, ktorý ustálil za 16 mesiacov s tým, že z obsahu spisu vyplýva, že mal k dispozícii aj
mzdové listy za obdobie novembra a decembra 2014, ktoré do príjmov matky už nezahŕňal, pričom v

tomto období, teda za 18 mesiacov by bol priemerný čistý príjem až 648,28 €. Zníženie príjmu matky
o daňový bonus vo výške 42,82 € však v tomto prípade nie je skutočnosťou, ktorá by zásadným
spôsobom ovplyvňovala vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči deťom s prihliadnutím na príjem
otca detí (manžela), odôvodnené potreby maloletých detí a v neposlednom rade aj zabezpečovanie
výlučnej osobnej starostlivosti o maloleté deti otcom, nakoľko Zákon o rodine osobnú starostlivosť o

maloleté deti považuje za formu plnenia vyživovacej povinnosti (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Vo
vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky týkajúcim sa hodnotenia jej nevyhnutných výdavkov
odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou a jeho cieľom je zvyšovať plynule mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní

svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon v zásade nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie

výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak
nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu
povinnosť k svojmu dieťaťu. Z uvedeného dôvodu preto nebolo potrebné detailne skúmať výdavky
navrhovateľkynastravu,osobnúhygienuapodobne,pričomjenepochybné,žeiotecmaloletýchdetímá
rovnakévýdavkynazabezpečeniesvojichzákladnýchživotnýchpotrieb.Súdprvejinštancievkonečnom

dôsledku správne vyhodnotil i výdavok matky (navrhovateľky) v súvislosti s leasingom motorového
vozidla, ktorý z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, nie
je možné považovať v žiadnom prípade za nevyhnutný. Odvolací súd takto dospel k záveru, že výživné
určené súdom prvej inštancie zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného rodičov
voči maloletým deťom a vzhľadom na príjmy navrhovateľky jeho úhrada neohrozuje uspokojovanie

základných životných potrieb navrhovateľky. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o
výživnom pre maloleté deti na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP,
nakoľko nezistil žiadne okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé náhradu trov konania priznať
podľa § 55 CMP.

13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).