Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203293
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3216203293.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej vo veci navrhovateľa STANOX s.r.o., IČO: 47 246
430, so sídlom Hlavná 591/114, 911 01 Trenčín, právne zastúpenému Mgr. H. R., advokátom, so sídlom
kancelárie F. 6, XXX XX L., proti investorovi Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001,
so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k.
3Cb/68/2016-81 zo dňa 31. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti, v ktorej navrhol, aby súd nariadil investorovi zdržať sa zvyčajného užívania R. ako aj užívania
na iné účely, než na ktoré sú určené stavebné objekty R. XXX K. M. K. a SO XXX F. L. - B., ktoré sú
časťou stavby ,. nachádzajúce sa v katastrálnych územiach L.y, v tejto časti uznesenie Okresného

súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3Cb/68/2016-81 zo dňa 31. októbra 2016 z r u š u j e a
konanie v tejto časti z a s t a v u j e.

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, v ktorej návrh navrhovateľa o nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, ktorým sa navrhovateľ proti investorovi stavby domáhal, aby súd :
- zakázal investorovi disponovať s majetkom navrhovateľa, a to so spevnenými priekopami, vývariskami,
kaskádovými sklzmi a novým opevnením svahu v km X,XXX až X,XXX, ktorý sa nachádza pri stavebnom
objekte SO XXX K. M. umiestnený popri samotnej stavbe K. cesty K., a to od začiatku úseku v km X,X
kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať č. 130A až po km 6,000, kde križuje H. až po

potok A. v km 6,318 a na stavebnom objekte R. B. umiestený popri telese cesty v km 1,500 K., ktoré
sa nachádzajú v katastrálnych územiach L.- zakázal investorovi vykonávať akékoľvek stavebné úpravy
spevnených priekop, vývarísk, kaskádových sklzoch a na novom opevnení svahu v km 5,400 až 6,000,
ktoré sa nachádzajú pri stavebnom objekte R. umiestnené popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty K.
a to od začiatku úseku v km 1,2, kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať č. 130A až po
km 6,000, kde križuje H. až po potok A. v km 6,318 a na stavebnom objekte R. umiestnený popri ceste

v km 1,500 K. ktoré sa nachádzajú v katastrálnych územiach L.;
- nariadil investorovi zdržať sa užívania stavebných objektov R., ako aj užívania na iné účely, než na
ktoré sú určené stavebné objekty R., ktoré sú časťou stavby ,,. nachádzajúce sa v
katastrálnych územiach L. X. L., G., P. S., H. M., Y. M., G. a L., G. X., L..
Podaný návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou
A. stavby a.s. č. B. XX/XXXX-RP dňa 18.10.2015, vrátane jej dodatkov (v tejto zmluve mala spoločnosť

Inžinierske stavby a.s. postavenie objednávateľa a nie investora ako uvádza súd prvej inštancie),
dodával a ukladal prefabrikované prvky tvoriace odvodňovací systém na stavbe "rýchlostná cestaR2 K. - J.". Dielo zhotovil v rozsahu a kvalite v súlade so zmluvou. Zmluvné strany sa
dohodli, že vlastnícke právo k veci prechádza na objednávateľa zaplatením príslušných mesačných
faktúr, ktoré je navrhovateľ oprávnený vystaviť až po odsúhlasení súpisu prác a mesačného protokolu

objednávateľom. Objednávateľ aj napriek tomu, že súpis prác a mesačný protokol nenamietal, tieto
nepotvrdil a nereagoval ani na návrhy zhotoviteľa na stretnutia. Pre neplnenie povinnosti zo zmluvy o
dielo navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 29.9.2016, ktorý bol objednávateľovi dňa 30.9.2016.
Z dôvodu nezaplatenia zhotoveného diela a odstúpenia od zmluvy je navrhovateľ vlastníkom ním
zhotovenéhodielavčastinezaplatenéhodiela.Navrhovateľotýchtoskutočnostiachinformovalinvestora

- Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Investor napriek tomu začal kolaudačné konanie na nehnuteľnosť
"K.cestaR2K.-J.",pričomnavrhovateľvrozporesozákonomnebolúčastníkomkolaudačnéhokonania.
Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal navrhovateľ rozklad. Toto konanie investora preukazuje jeho
úmysel neoprávnene nakladať s majetkom navrhovateľa bez jeho súhlasu.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z listín predložených navrhovateľom, z ktorých mal za dané, že

navrhovateľ zhotovoval dielo - stavbu "K. cesty R2 K. - J." na základe zmluvy o dielo č. B. XX/XXXX-RP,
ktoré pozostávalo zo spevnených priekop, vývarísk, kaskádových sklzov a s novým opevnením svahu
v km 5,400 až 6,000, ktorý sa nachádza pri stavebnom objekte SO 101 K. cesta K umiestnený popri
samotnej stavbe K. cesty R2 K. - J., a to od začiatku úseku v km 1,2 kde trasa premosťuje preložku
cesty I/9 a železničnú trať č. 130A až po km 6,000, kde križuje H. kanál až po potok A. v km 6,318 a na

stavebnom objekte SO 102 Križovatka L. - západ umiestený popri telese cesty v km 1,500 Rýchlostnej
cestyR2K.-J..Ztejtozmluvyodielotiežvyplýva,ževlastníckeprávokveciprechádzanaobjednávateľa
zaplatením príslušných mesačných faktúr.

3. Podľa § 325 ods. 1, 2 psím. c/, § 326 ods. 1, 2 CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie je

potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu tak ako to navrhol navrhovateľ. S poukazom na § 120
ods. 1 Občianskeho zákonníka a na § 1 ods. 3 a 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
v znení neskorších predpisov upravujúcich otázku čo je súčasťou veci a čo tvorí pozemnú komunikáciu,
súd prvej inštancie uviedol, že súčasť veci nie je spôsobilým predmetom samostatných dohôd ani
občianskoprávnehovzťahu,jevždyvovlastníctvevlastníkavecihlavnej.Pretožesavdôsledkufyzického

spojenia, nech aj predtým samostatnej veci, stane súčasťou inej veci hlavnej, nadobudne vlastníctvo
súčasti vlastník veci aj vtedy, ak vynaložila náklady na zabudovanie, prípadne aj na obstaranie súčasti
veci od vlastníka rozdielna osoba.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie je zrejmé, že u zhotovovaných vecí sa jedná o súčasť stavby

"Rýchlostnej cesty R2 K. - J.", ktorá bola na základe právneho vzťahu s objednávateľom zhotovená pre
investora. Uvedené vyplýva jednak z dikcie zákona o pozemných komunikáciách, kde súčasťou
diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre
úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej,
rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich a taktiež aj z dikcie § 120 Občianskeho

zákonníka, kde súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho,
že by sa tým vec znehodnotila, čo zahŕňa zjavne aj spevnené priekopy, vývariská, kaskádové sklzy a
opevnenie svahu zhotovené navrhovateľom stavbe rýchlostnej cesty. Pokiaľ je teda zrejmé, že v danom
prípade na základe zmluvy o dielo došlo k zhotoveniu týchto objektov navrhovateľom, navrhovateľ
zhotovoval na základe tejto zmluvy súčasti veci - stavby "Rýchlostnej cesty R2 K. - Pravotice". V. súčasti

majú bez ohľadu na dikciu navrhovateľom uzatvorenej zmluvy povahu a právny režim súčasti veci podľa
Občianskeho zákonníka a nie sú spôsobilým predmetom samostatných dohôd ani občianskoprávneho
vzťahu. Sú vždy vo vlastníctve vlastníka veci hlavnej. Pretože sa v dôsledku fyzického spojenia, nech
aj predtým samostatnej veci, stane súčasťou inej veci hlavnej, nadobudne vlastníctvo súčasti vlastník
veci aj vtedy, ak vynaložila náklady na zabudovanie, prípadne aj na obstaranie súčasti veci od vlastníka

rozdielna osoba.

5. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že investor prebral stavbu "K. cesty R2 K. - J." od objednávateľa dňa
7.9.2016. Celková cena diela "K. cesty R2 K. - J." bola stanovená na sumu 105 817 451,78 eur s DPH,
pričom cena diela zhotovovaného navrhovateľom ako zhotoviteľom pre objednávateľa bola 530 814,43

eur s DPH (t.j. cca 5,3 % celkovej ceny). Navrhovateľ v rámci prác vykonávaných pri realizácii zmluvy
o dielo v podstate dobromyseľne spracovával cudziu vec, avšak jeho podiel na spracovanej veci stavbe
rýchlostnej cesty je zjavne menšinový a nenadobudol vlastnícke právo k veci ani z tohto titulu. Pokiaľ bol
investor oprávneným subjektom na disponovanie s vecou - stavbou "Rýchlostnej cesty R2 K. - J.",čomu svedčí aj vydanie rozhodnutia Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa
7.9.2016 o povolení užívania stavebných objektov stavby "K. cesty R2 K. - J.", bol oprávnený nakladať
so stavbou "K. cesty R2 K. - J." ako hlavnou vecou, ktorej sú veci zhotovované žalobcom v rámci zmluvy

o dielo č. ZOD 26/2015-RP súčasťou, a tak bez ohľadu na samotnú zmluvu o dielo je oprávnený nimi
disponovať investor. Za takto zisteného právneho stavu nie je možné vyhovieť návrhu navrhovateľa
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko súd prvej inštancie nezistil zo skutočností uvádzaných
navrhovateľom také okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné zabrániť investorovi v nakladaní so
špecifikovanými súčasťami stavby "K. cesty R2 K. - J.", keďže investor ako subjekt nadobudol prevzatím

diela od objednávateľa oprávnenie s týmto nakladať a predčasne ho aj užívať (vzhľadom na povolenie
ministerstva dopravy SR). Týmto právnym režimom sa riadia aj jednotlivé súčasti stavby bez ohľadu na
ich zhotoviteľa, resp. či ich zhotoviteľom bol navrhovateľ. Vyhovením návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia by došlo k zásahu do práv investora nakladať s vecou a jej súčasťami.

6. Súd prvej inštancie nemal osvedčené splnenie všetkých zákonných náležitostí na nariadenie

neodkladného opatrenia, preto návrh navrhovateľa zamietol.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom namietal, že súd
prvej inštancie nesprávne uvádza, že Inžinierske stavby, a.s. boli investorom a nie objednávateľom,
ktorá skutočnosť vyplýva zo všetkých dôkazov tvoriacich prílohu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Správne označenie strán je rozhodujúce pre to, aby bolo možné rozhodnúť v súlade s
platnými právnymi predpismi. Investorom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a.s., tak ako uviedol
navrhovateľ v návrhu (protistrana). V súvislosti so zhotovením diela nebol navrhovateľ s investorom v
žiadnom záväzkovom právnom vzťahu. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
označenia strán, pričom každej strane zo zákona vyplývajú iné práva a povinnosti. Konanie má inú

vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ považuje záver súdu
prvej inštancie, že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu tak ako to navrhovateľ v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol (bod 6. odôvodnenia) za arbitrárny. Súd prvej
inštancie svoje tvrdenia neodôvodnil ani nepoukázal na skutočnosť, o ktorú toto tvrdenie opiera. Pri
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákon nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho

záujmu. Napriek tomu navrhovateľ tento naliehavý právny záujem pri procesnom útoku preukázal.
Podľa názoru navrhovateľa súd prvej inštancie neposúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty tvrdené navrhovateľom v návrhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Použitiezákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách,ktorýjenormou
verejného práva, je neprijateľné. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej,

ale ako také má podľa svojej povahy slúžiť k bezodkladnej úprave pomerov medzi navrhovateľom a
investorom. S poukazom na znenie § 328 ods. 1, § 325 ods. 1, § 132 CSP navrhovateľ uviedol, že ak
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky predpísané náležitosti a boli splnené zákonné
podmienky, bol súd prvej inštancie povinný nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie rozhodol
bez ďalšieho dokazovania a posúdenia jednotlivých dôkazov aj vo vzájomných súvislostiach ako v

rozhodnutí vo veci samej. Nezaoberal sa výhradou vlastníckeho práva dohodnutou v zmluve o dielo
medzi navrhovateľom a objednávateľom, Inžinierske stavby a.s., ani tým, či sa v danom prípade jedná
o hnuteľnú vec, prípadne nehnuteľnú vec v právnom zmysle. Zdôraznil, že spevnené priekopy, sklzy a
nové opevnenie svahu sú veci, ktoré vznikli výsledkom ľudskej stavebnej činnosti za účelom plnenia
určitej hospodárskej funkcie a touto činnosťou boli vytvorené samostatné konštrukcie pevne spojené so

zemou betónovými základmi. Dielo v takomto ponímaní nemôže byť súčasťou pozemku ani inej stavby,
pretože je technicky oddelené od ostatných vecí a žiadna z jeho častí sa nezmiešava s inou vecou.
Predmetné časti diela sú predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Objednávateľ -
spoločnosť A. stavby, a.s., nebol a nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa dielo zhotovilo a tieto ani

neobstaral(nájomnázmluva,dohodaobudúcejkúpnejzmluve).Vlastníckeprávoodvodzujenavrhovateľ
v prvom rade od skutočnosti, že zhotovil nový odvodňovací systém, ktorý zhotovoval s úmyslom mať
ho pre seba a po tom ako by bol uspokojený podľa zmluvy o dielo, by tento odovzdal objednávateľovi.
Odvodňovací systém (dielo) je vecou v právnom slova zmysle, je nehnuteľnosťou, nakoľko je stavbou
pevne spojenou so zemou pevnými základmi. Vlastnícke právo navrhovateľa vzniklo podľa § 542

ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko navrhovateľ nezhotovoval stavebné objekty na pozemkoch
objednávateľa a ani jeden z objednávateľov pozemky, na ktorých sa stavebné objekty nachádzajú,
neobstaral. Zhotovené dielo nie je súčasťou pozemkov a nie je pevne ani technicky spojené s inou
stavbou v právnom zmysle. Záväzok navrhovateľa zanikol z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľa navrhovateľ zostáva uspokojený tým, že zostáva vlastníkom ním vytvoreného diela. Zo súdnej praxe
vyplýva, že zánik zmluvy o dielo nemá vplyv na výhradu vlastníckeho práva. Investor je povinný
vlastnícke právo navrhovateľa rešpektovať a v jeho vlastníctve ho žiadnym spôsobom nerušiť. Dielo

nebolo nikdy odovzdané objednávateľovi a objednávateľ nebol oprávnený dielo odovzdať investorovi.
Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo originárne, nezávisle od vôle iného subjektu a bez ohľadu
na vlastnícke právo predchodcu. Vlastnícke právo navrhovateľa pôsobí proti všetkým (erga omnes), je
vecným právom a vlastník má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi. Navrhovateľ poukázal v
odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2010, sp.zn. 22 Cdo 2810/2008, zo dňa 28.1.1998,

sp.zn. NS 3 Cdon 1305/96 a zo dňa 24.6.2010, sp.zn. 29 Cdo 4869/2009. Skutočnosť, že investor začal
zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa potvrdzuje rozhodnutie o povolení predčasného užívania
vydané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vytvorený odvodňovací systém
je objektívne nezávislý od samotnej rýchlostnej cesty, má väzby k ďalším veciam, napr. k potokom, do
ktorých odvádza vodu, ako aj k parcelám, na ktorých sa rýchlostná cesta nenachádza. V konaní bolo
porušené ústavné právo navrhovateľa na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu II. ÚS 26/94). Navrhol,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu uvedenom v návrhu vyhovel.

8. Odvolací súd po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní postupom podľa § 329 ods. 1 druhá veta
CSP umožnil investorovi vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľa a k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Spolu s odvolaním a návrhom zaslal investorovi aj odvolaním napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie.

9. Investor, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že názor
navrhovateľa o neprijateľnom použití zákona č. 135/1961 Zb. ako právnej normy verejného práva, nie

je správny, pretože okrem tohto zákona potrebného pri komplexnom skutkovom a právnom posúdení
vzťahu investora hlavnej stavby (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.), subdodávateľa (STANOX, s.r.o.)
a objednávateľa (Inžinierske stavby, a.s.), sa na uvedené vzťahujú aj normy zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zákona č. 343/ Z.z. o verejnom obstarávaní, na základe
ktorého bola hlavná zmluva o dielo uzavretá medzi investorom Národná diaľničná spoločnosť, a.s. a

spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s. V kontexte tejto hlavnej zmluvy o dielo bola spoločnosť Inžinierske
stavby, a.s. oprávnená uzatvoriť zmluvu o dielo s navrhovateľom STANOX, s.r.o. ako subdodávateľom.
Uvedený zmluvný vzťah mohol vzniknúť len na základe noriem verejného práva. Cestný zákon,
ktorého základným predmetom je výstavba, užívanie a ochrana pozemných komunikácií, úprava práv
a povinností vlastníkov a správcov líniových stavieb, nemožno pri regulácii vzťahov navrhovateľa a

investoraobchádzaťanivotázkeposúdenianariadenianeodkladnéhoopatrenia.Podľanázoruinvestora
potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a investorom prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorého účelom je obmedzenie investora hlavnej stavby v akomkoľvek užívaní
úseku rýchlostnej cesty, je nepreukázaná a neprijateľná. Nutnosť spustenia dočasnej prevádzky
úseku líniovej stavby predstavuje neodkladný verejný záujem s cieľom zabezpečenia plynulosti a

bezpečnosti cestnej premávky, ktorého dôležitosť vyplýva aj zo zákona o mimoriadnych opatreniach.
Na povolenie časovo obmedzeného predčasného užívania stavebných objektov uviedlo Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako špeciálny stavebný úrad v rozhodnutí, že aj napriek
tomu, že nie všetky stavebné objekty sú úplne ukončené, sú prevádzkyschopné. Stavebník, Národná
diaľničná spoločnosť, a.s. splnila podmienky pre vydanie rozhodnutia na predčasné užívanie stavebných

objektov. Nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by sa investorovi zabránilo v dočasnom
užívaní rýchlostnej cesty. Vzhľadom na verejný záujem na strane investora v kontexte posúdenia
otázky výhrady vlastníckeho práva vo vzťahu navrhovateľa, objednávateľa a investora je nariadenie
neodkladného opatrenia v prospech navrhovateľa z dôvodu neuhradenia faktúry objednávateľom
(subdodávateľom) v zjavnom nepomere k záujmom štátu na užívaní vymedzených úsekov rýchlostnej

cesty. Investor je toho názoru, že otázka výhrady vlastníckeho práva a s tým súvisiaca úprava
vlastníckych vzťahov k predmetným objektom by sa mala riešiť v osobitnom súdnom konaní a nie
formou neodkladného opatrenia, ktorého úlohou je upraviť pomery účastníkov za predpokladu, že
existuje naliehavý právny záujem. V zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky
sp.zn. 29 Cdo 4869/2009 investor uviedol, že neexistuje žiadna pochybnosť, že by sa líniové stavby

v zmysle cestného zákona nepovažovali za stavby spojené so zemou pevným základom. Investor
nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odvodňovací systém je od rýchlostnej cesty objektívne nezávislý.
Oddelením stavby rýchlostnej cesty od odvodňovacích kanálov by sa v praxi zamedzilo odtoku dažďovej
vody z vozovky cestnej komunikácie, čo by znamenalo do značnej miery znefunkčnenie hlavnejveci. Účel výstavby rýchlostnej cesty, ktorý spočíva hlavne v zabezpečení plynulosti a bezpečnosti
cestnej premávky by bol ohrozený. Výstavba odvodňovacieho systému predstavuje súčasť veci, ktorá
nie je objektívne nezávislá od hlavnej veci. Obmedzením užívania cestného telesa sa nevyrieši

problém úhrady subdodávateľskej faktúry, na zaplatenie ktorej ako ceny diela v rámci zabezpečenia
slúži účel výhrady vlastníckeho práva. Splnenie povinnosti objednávateľa voči navrhovateľovi nie je
vynutiteľné prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, ale konaním o splnenie povinnosti v
zmysle konkrétnej zmluvy o dielo. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

10. Navrhovateľ zaujal k vyjadreniu investora k odvolaniu stanovisko, ktorého súčasťou v písomnom
vyhotovení je aj späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej navrhoval,
aby súd nariadil investorovi zdržať sa zvyčajného užívania stavebných objektov SO 101 K. cesta R2
a SO XXX F. L. - B., ako aj užívania na iné účely, než na ktoré sú určené stavebné objekty SO XXX
K. cesta R2 a SO XXX F. L. - B., ktoré sú časťou stavby ,,K. cesta R2 K. - J.", nachádzajúce sa
v katastrálnych územiach L. X. L., G., P. S., H. M., Y. M., G. a L., G. X., L.. V stanovisku poukázal

predovšetkým na skutočnosťou, že základnou otázkou, ktorú je potrebné v konaní posúdiť, je otázka, či
vec, ktorú realizoval navrhovateľ je alebo nie je súčasťou veci, keď súčasť veci je hmotnoprávny pojem
súkromného práva, nie pojem verejného práva. Na stanovenie tejto skutočnosti nemožno použiť § 1
ods. 4 zákona o pozemných komunikáciách, pretože tento zákon chápe vec, resp. súčasť veci úplne
inak ako právo súkromné. Na podporu tohto názoru navrhovateľ predložil stanovisko Najvyššieho súdu

ČR uverejnené v Právních rozhledech, analógiou použiteľné aj na tento prípad. Verejnoprávne predpisy
uvádzanéinvestoromsúirelevantnévzhľadomnapredmetkonania,vktoromsapotrebnésavysporiadať
uvedenou otázkou. Pri akejkoľvek výstavbe sa použijú predpisy verejného práva, tieto však neupravujú
a neurčujú komu patrí vlastnícke právo a či je vec súčasťou veci. Skutočnosť, že navrhovateľom
realizovaná časť diela nemôže byť súčasťou veci potvrdzuje konkrétne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22

Cdo 2548/98, v ktorom sa stanovuje, že ak vec, ktorá je spojená s inou vecou, má väzby k ďalším
veciam, bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia tejto veci, nemôže byť súčasťou veci.
Navrhovateľom vytvorená časť diela má funkciu a väzbu k okolitým pozemkom, kde jej úlohou je ochrana
a zabránenie poškodzovania týchto pozemkov, najmä zabránenie odvodňovaniu týchto pozemkov. Dielo
navrhovateľa je samostatnou vecou v zmysle práva. Platí tu dohodnutá výhrada vlastníckeho práva

medzi navrhovateľom a objednávateľom a medzi objednávateľom a investorom a z tohto dôvodu
nemohlo vlastnícke právo prejsť na objednávateľa a následne na investora. Podľa názoru navrhovateľa
neobstoja vyjadrenia investora o verejnom záujme a nutnosti spustenia dočasnej prevádzky úseku aj s
poukazomnazákonomimoriadnychopatreniach,vrátanetvrdeniaozjavnomnepomeremedzizáujmom
navrhovateľa a záujmom štátu. Štát nie je stranou sporu tohto konania. S odkazom na znenie §

324 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP navrhovateľ uviedol, že z dôvodu opísania skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, bolo nutné v návrhu uviesť skutočnosti ohľadne vlastníckeho
práva. Pokiaľ investor opiera svoje tvrdenia o judikát NS ČR sp.zn. 29 Cdo 4869/2009, tento judikát sa
na vec nevzťahuje a názor investora je nesprávny. V danej veci bola medzi všetkými stranami dohodnutá
výhrada vlastníckeho práva a dielo vytvorené navrhovateľom je funkčne spojené s inými vecami než

len rýchlostnou cestou. V judikáte NS ČR 22 Cdo 2548/98 sa uvádza, že ak vec, ktorá je spojená s
inou vecou, má väzby k ďalším veciam, bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia tejto
inej veci, nemôže byť súčasťou veci. Investor len tvrdí, že rýchlostná cesta je závislá na odvodňovacom
systéme, nie naopak. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáhania
uhradenia faktúry, ale ochrany vlastníckeho práva. Poukázal na zmenu zákona o verejnom obstarávaní,

ktoráv§41ods.7prepotrebuochranydodávateľovumožňujeplatbupriamosubdodávateľovi.Vprípade
nenariadenianeodkladnéhoopatreniahrozínamajetkunavrhovateľavznikškôdazmenšovaniehodnoty
tohto majetku, napr. v prípade ak dôjde k dopravnej nehode, keď investor zhrnie do žľabov navrhovateľa
sneh a vplyvom soli a vody dôjde k nadmernému opotrebeniu veci navrhovateľa, únik rodných látok z
vozidiel do žľabov, rýchlostná cesta ako celok nie je dokončená, prebiehajú na nej veľké stavebné práce,

ktoré môžu reálne poškodiť dielo vykonané navrhovateľom a pod.

11. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,

odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,
použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.12. V intenciách citovaných zákonných ustanovení, keď navrhovateľ po rozhodnutí súdu prvej inštancie
a pred nadobudnutím jeho právoplatnosti vzal návrh o nariadenie neodkladného opatrenia čiastočne
späť za situácie, že investor vyslovil písomným podaním, ktoré došlo odvolaciemu súdu dňa 13.3.2017

súhlas s týmto späťvzatím, odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie návrhu, vydané uznesenie súdu
prvej inštancie v späťvzatej časti zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Pre aplikáciu ustanovenia § 370
ods.1, 3 CSP boli splnené zákonné podmienky.

13. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie

odvolania, že spĺňa náležitosti podľa § 125 ods. 3, § 127 od. 1 CSP a náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania, vykonal odvolací súd viazaný stavom sporu v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie podľa § 329 ods. 2 CSP, rozsahom odvolania navrhovateľa podľa § 379 CSP
a odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, preskúmanie zákonnosti odvolaním napadnutého
uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 ods. 2 CSP.

14.Vsúvislostisnovouprávnouúpravoucivilnéhoprocesuod1.7.2016dávaodvolacísúddopozornosti,
že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti (dočasnosti)
poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením, neodkladné
opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale aj po jeho
skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP).

15. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej.
Návrh má z tohto dôvodu povahu podania vo veci samej.

16. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný

postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.
Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom

ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky
naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový
stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza

k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho
právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto
neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vymedzená v § 326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej
argumentácie odôvodňujúce túto potrebu, ako aj ich osvedčenie náležitým spôsobom. Pred nariadením

neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný

stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom
a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude
ohrozená. Táto obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.

Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že
ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok
postihnuteľný v exekúcii (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na
majetok (zmena v zložení majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.)

17. Obligatórne (§ 380 ods. 2 CSP) sa odvolací súd zaoberal procesnými vadami uvedenými v § 389
ods. 1 písm. a/, b/ CSP. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej
inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej
patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencianesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní
pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b/ CSP je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

18. Preskúmaním uznesenia súdu prvej inštancie v rámci úradnej povinnosti dospel odvolací súd k
záveru, že v postupe a rozhodnutí súdu prvej inštancie existujú procesné vady zakladajúce dôvod

pre zrušenie uznesenia podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a na vrátenie veci na prejednanie a nové
rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným
postupom znemožnil navrhovateľovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

19. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal
bezodkladnej úpravy pomerov, odôvodnil súd prvej inštancie neosvedčením všetkých zákonných
predpokladov. Vychádzal zo skutkového stavu, ktorý navrhovateľ osvedčoval listinami priloženými
k návrhu (odvolací súd zistil, že ide o tieto listiny : zmluva o dielo č. ZOD 26/2015-RP zo dňa
18.10.2015, dodatok č. 1 k tejto zmluve, dodatok č. 1 zo dňa 9.5.2016 k tejto zmluve, dodatok č. 3

zo dňa 18.8.2016 k tejto zmluve, žiadosť zo dňa 19.8.2016 o nápravu, žiadosť zo dňa 12.9.2016 o
stretnutie, odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 29.9.2016, ktoré prevzala spoločnosť Inžinierske stavby,
a.s. dňa 30.9.2016, tieto listiny boli adresované spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., upozornenie zo
dňa 19.8.2016 adresované ARCADIS CZ a.s., organizačná zložka Slovensko, zmluva o poskytovaní
služieb uzavretou medzi Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako objednávateľom a ARCADIS CZ a.s.

a Terraprojekt, a.s. ako dodávateľom - skupina dodávateľov, upozornenie zo dňa 2.9.2016 adresované
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., prihlásenie do konania, námietky proti kolaudačnému rozhodnutiu
zo dňa 26.9.2016 adresované Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, preberací
protokol č. 094/2016 s dátumom ukončenia preberacieho konania 31.8.2016, preberací protokol č.
091/2016 s dátumom ukončenia preberacieho konania 31.8.2016, rozhodnutie Ministerstva dopravy,

výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 7.9.2016 o povolení časovo obmedzeného predčasného
užívaniavymedzenýchstavebnýchobjektov,rozkladzodňa3.10.2016adresovanýMinisterstvudopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR). Na posúdenie splnenia predpokladov aplikoval súd prvej inštancie
najmä § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 3, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách v znení neskorších predpisov a ich výkladom ustálil, že dielo zhotovené navrhovateľom

má charakter súčasti veci a bez ohľadu na dikciu uzavretej zmluvy o dielo (výhrada vlastníckeho práva),
nie je spôsobilým predmetom samostatných dohôd ani občianskoprávneho vzťahu, nakoľko je vždy
vo vlastníctve vlastníka hlavnej veci. Navrhovateľ nenadobudol vlastnícke právo k veci ani z dôvodu
podielu na spracovanej veci, ktorý je zjavne menšinový (cca 5,3 % celkovej ceny). Pokiaľ bol investor
oprávneným subjektom na disponovanie s vecou, čomu svedčí aj vydanie rozhodnutia Ministerstvom

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, bol oprávnený aj nakladať s dielom ako hlavnou vecou,
ktorého súčasťou boli veci zhotovené navrhovateľom.

20. Nesprávnym procesným postupom, ktorým súd prvej inštancie navrhovateľovi znemožnil, aby
uskutočnil jeho procesné práva v civilnom procese v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno odstrániť v konaní pred odvolacím súdom, treba rozumieť
taký postup súdu, ktorým bola strane sporu znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu
Civilný sporový poriadok priznáva.

21. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcich ľubovôľu pri

rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli strany konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby

závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé.

22. Podľa § 234 ods. 2 a § 236 CSP za primeraného použitia § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd
uvádza, že v prípade, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu podania vo vecisamej, v odôvodnení uznesenia, ktorým o tomto návrhu rozhodol, súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadrila protistrana a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Primerané použitie § 220
ods. 2 CSP predstavuje zohľadnenie osobitného charakteru neodkladného opatrenia ako poskytovanej

procesnej ochrany. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia musí súd
vyhodnotiť predovšetkým na základe návrhu z rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom
pre dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov za účelom dosiahnutia ochranného účelu.
Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, pričom osvedčovanie nemá
intenzitu plnohodnotného dokazovania.

23. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci poskytovanej procesnej ochrany, upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti s vyhodnotením potreby musí
skúmať aj splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia

dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie
ako prostriedok procesnej ochrany v civilnom procese nemôže sám osobe opodstatniť záver o porušení
práva.

24. Navrhovateľ sa domáhal špecifických zdržovacích nárokov proti subjektu, s ktorým nebol v

obchodnom záväzkovom vzťahu. Navrhovateľom označený subjekt mal v rámci stavby ako celku
postavenie investora, s ktorým iné subjekty uzavreli zmluvu na vykonanie konkrétneho diela, prípadne
jeho časti. Z navrhovateľom tvrdených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ mal vo vzťahu k investorovi
postavenie subdodávateľa - zhotoviteľa, ktorý bol však v zmluvnom vzťahu s iným subjektom a tento
iný subjekt mal k investorovi taktiež postavenie zhotoviteľa. Pri posudzovaní osvedčenia právneho

vzťahu medzi navrhovateľom a investorom ako osobou mimo zmluvného vzťahu navrhovateľa a
spoločnosti Inžinierske stavby, a.s. so zmluvným postavením objednávateľa, súd prvej inštancie bez
zohľadnenia tohto postavenia investora riešil v rozhodnutí, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, predbežnú otázku vlastníctva diela vykonaného navrhovateľom podľa zmluvy
o dielo, a vyslovil, že dielo vykonané navrhovateľom je súčasťou veci - diela, ktorého investorom bola

spoločnosť Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Možno len predpokladať, že vyriešením predbežnej
otázky vlastníctva posudzoval súd prvej inštancie existenciu právneho vzťahu, pretože v odôvodnení
uznesenia vyslovenie existencie alebo neexistencie právneho vzťahu ako jedného zo základných
predpokladov vo vzťahu k investorovi uvedené nie je. Po právnom posúdení, že dielo vykonané
navrhovateľom je súčasťou hlavnej veci, ktorá nie je vlastníctvom navrhovateľa a vlastnícke právo

nenadobudol navrhovateľ ani spracovaním veci, sa skutkovými okolnosťami z hľadiska procesnej
ochrany súd prvej inštancie nezaoberal a tieto nehodnotil.

25. Pre účely posúdenia dôvodnosti poskytnutia procesnej ochrany formou neodkladného opatrenia je
uzneseniesúduprvejinštancienepreskúmateľné,pretožesúdprvejinštanciesadostatočnýmspôsobom

nezaoberal, neposudzoval a nehodnotil, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými
stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov vo vzťahu k investorovi ako subjektu, s ktorým nebol navrhovateľ v zmluvnom záväzkovom
vzťahu, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu,
ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností

prípadu dočasný charakter (v prípade, ak bude neodkladné opatrenie nariadené spolu s uložením
povinnosti podať žalobu), nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

26. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP bude
v ďalšom konaní náležite preskúmavať výlučne dôvody a splnenie predpokladov pre rozhodnutie o
neodkladnom opatrení, o návrhu navrhovateľa opätovne rozhodne, svoje rozhodnutie jasne, stručne
a najmä presvedčivo odôvodní a v novom rozhodnutí bude vychádzať zo skutočností vyplývajúcich zobsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu rešpektujúc účel procesnej ochrany. V rámci
posudzovania existencie právneho vzťahu súd prvej inštancie posúdi postavenie spoločnosti Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., proti ktorej smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a tento

subjekt správne označí v súlade s jeho postavením vo vzťahu k dielu - stavbe vykonanej v rámci projektu
„Rýchlostná cesta R2 K. - J.“. Riešenie sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho
nároku ako predbežných otázok pri skúmaní predpokladov v rámci procesnej ochrany nezodpovedá
účelu tejto ochrany a ako také môžu byť predmetom súdneho konania vo veci samej na základe žaloby.

27. Z dôvodu, pre ktorý odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorá zostala predmetom
konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrušil, sa odvolací súd vecnými námietkami
navrhovateľa a investora nezaoberal.

28. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom rozhodne podľa
396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP )
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).