Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 2T/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010011
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Toma
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417010011.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom JUDr. Miroslavom Tomom, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 8.2.2017 takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. E., nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom C. K. č. 4, okres C. N., prechodne bytom U. č.
XXX, okres N. nad R., invalidný dôchodca,

uznáva sa za vinného, že

v období od mája 2016 až do súčasnej doby 8.2.2017, si v mieste trvalého bydliska a na miestach kde
sa zdržiaval, riadne a včas neplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 62 a nasledujúcich Zákona o
rodine číslo 36/2005 Z. z., v znení neskorších predpisov, a ktorá mu bola deklarovaná aj rozsudkom X.
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 6P/58/2013 zo dňa 25.11.2013, právoplatným dňa 28.01.2014, ktorým bol

zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. č. 4, okres C.
N., výživným vo výške 50,-Eur mesačne, počnúc dňom 28.01.2014, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred,
k rukám matky Z. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. K., okres C. N. v januári 2017 uhradil sumu 50 eur,
čím mu za vyššie uvedené obdobie vznikol dlh na výživnom vo výške 400,-€,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

tým spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy pod § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), l), n), § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona k trestu

odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona v rámci povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia

slobody, súd ukladá obžalovanému primeranú povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona
spočívajúcu najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné (podľa svojich schopností
a možností) vo výške 400 eur. o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Žiari nad Hronom podal dňa 11.1.2017 obžalobu na obvineného Z. E. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona

Na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo podľa § 252 ods. 2 písm. a), b), c) Tr. poriadku vykonané v
neprítomnosti obžalovaného bolo vykonané dokazovanie prečítaním podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
zápisniceovýsluchuobvinenéhoZ.E.,výsluchompoškodenejZ.E., prečítanímpodľa§269Tr.poriadku
listinných dôkazov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako je to uvedené v skutkovej vete
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. E. v prípravnom konaní v zápisnici o výsluchu obvineného uviedol, že je otcom Z.
E.. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 25.11.2013 sp. zn. 6P 58/2013 bol zaviazaný

platením výživného po 50 eur mesačne na svoju dcéru, ktorej výživné bol povinný platiť vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám poškodenej Z. E.. Zdôraznil, že sám nie je majiteľom žiadneho
hnuteľného a nehnuteľného majetku, nie je vlastníkom vodičského preukazu, nie je zamestnaný, sám
je invalidný dôchodca. Nie je evidovaný na príslušnom ÚPSVaR vo Vranove nad Topľou, ani nikde
inde, ako uchádzač o prácu. Sám nepodberá žiadnu dávku v nezamestnanosti, ani sociálnu podporu.

Dostáva invalidný dôchodok v sume 275 eur mesačne. Sám si hľadá prácu takým spôsobom, že reaguje
na inzeráty, cez internet, no keď povie, že je invalidný dôchodca tak ho nikde nechcú zamestnať.
Naposledy bol zamestnaný v roku 1995 v Nemocnici Zvolen. Sám žije s družkou, pričom prispieva na
stravu, ubytovanie, energie sumou 100 eur mesačne. Sám nemá žiadne veci, ktoré by mohol odpredať,
disponuje iba vecami osobnej potreby. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zdôraznil, že si je vedomý svojej

vyživovacej povinnosti voči svojej dcére. Sám si myslel, že keď dcéra prestane navštevovať základnú
školu, tak jeho vyživovacia povinnosť je skončená. Túto chybu sa bude snažiť napraviť. S dcérou sa
nestýka, nenavštevuje ju. Sporadicky jej zavolá. Žiadne darčeky jej neposiela. Zdôraznil, že vyhlasuje,
že spáchal skutok, za ktorý je trestne stíhaný, a toto vyhlásenie urobil slobody, vážne a zrozumiteľne.
Konanie oľutoval. Nemal prostriedky na platenie výživného.

Poškodená Z. E. bývalá manželka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný si
neplní vyživovaciu povinnosť od mája 2016. S obžalovaným od mája 2016 nie je v žiadnom kontakte.
Nedvíha mobil, ani jej, ani dcére. V januári 2017 obžalovaný poslal na výživné dcére sumu 50 eur.
Potvrdila, že sama je zamestnaná, pracuje, ako kuchárka v Dome seniorov v C. K., jej mesačný príjem

činí sumu 480 eur v čistom. Dcéra navštevuje vysokú školu, bývajú u matky, ktorá im vypomáha.
Potvrdila, že sama Dcéra navštevuje 1 ročník Vysokej školy pedagogickej v Nitre. Od mája 2016 nie je s
obžalovaným v žiadnom kontakte. Písala mu aj SMS správy. Obžalovaný nereagoval. Odpísala priateľka
obžalovaného, že obžalovaný nemá záujem sa kontaktovať.

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom z 25.11.2013 sp. zn. 6P 58/2013 bolo manželstvo
poškodenej a obžalovaného rozvedené. Maloletá Z. E. na čas po rozvode bola zverená do osobnej
starostlivosti matky, otec obžalovaný bol zaviazaný prispievať na maloletú Z. sumou 50 eur mesačne,
počnúc právoplatnosťou rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 28.1.2014.

Z potvrdenia Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína U. v H., vyplýva, že Z. E. navštevuje 1. ročník
denného bakalárskeho štúdia v školskom roku 2016-2017.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oddelenie služieb pre občana Banská Štiavnica

súd zistil, že obžalovaný nie je evidovaný, ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľom sociálnych
dávok. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom vyplýva, že obžalovaný si nepodal
žiadosť o poskytnutie dávky v nezamestnanosti, nie je evidovaný, ako poberateľ nemocenských dávok,
úrazových dávok a dávok garančného poistenia. Je evidovaný, ako poberateľ invalidného dôchodku.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom vyplýva, že obžalovaný je poberateľom

invalidného dôchodku v sume 275,80 eur.Podľa § 62 ods. 1 Zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení, obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine, v platnom znení každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona číslo 362005 Z. z. o rodine, v platnom znení, pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú
spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd uzavrel, že vina obžalovaného bola
jednoznačneabezpochybypreukázaná.Obžalovanývprípravnomkonanísakuskutkuvplnomrozsahu

doznal. Potvrdil, že na výživu svojej dcéry v žalovanom období neprispel. Sám je poberateľom len
invalidného dôchodku. Iný príjem nemá. Je usvedčovaný svedeckou výpoveďou poškodenej Z. ktorá
na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný v žalovanom období do dňa hlavného pojednávania
prispeil na výživu svojej dcéry iba sumou 50 eur, v januári 2017. Tieto skutočnosti sú ďalej preukázané
listinnými dôkazmi. Obžalovaný konal podľa názoru súdu minimálne nepriamym úmyslom podľa § 15

písm. b) Tr. zákona. Súd jeho konanie, ktorým najmenej 3 mesiace v období 2 rokov úmyselne neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať iného, právne kvalifikoval, ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona. Súd upravil podľa § 122 ods. 13 Tr. zákona skutkovú vetu do dňa hlavného
pojednávania.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 6 Tr. zákona
pričom, ako poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j), l), n) Tr. zákona ustálil, že obžalovaný viedol
pred spáchaním trestného činu riadny život, priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne
oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 Tr. zákona nezistil, preto podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona prevažuje pomer poľahčujúcich okolností

čím sa znižuje horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby o 1/3.

Pri prečine zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona možno uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody až na 2 roky. Pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona možno
uložiť páchateľovi trest odňatia slobody až na 16 mesiacov.

Podľanázorusúdupostačujeuložiťobžalovanémuvzmysle§46Tr.zákonatrestodňatiaslobodymierne
nad dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 4 mesiacov, výkon ktorého súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 roka. Zároveň podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona v rámci

povolenia podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd uložiť obžalovanému aj primeranú
povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona spočívajúcu najmä v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe
zameškané výživné (podľa svojich schopností a možností) vo výške 400 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

oznámenia na tunajšom súde.