Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616200158
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7616200158.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Alena Ernestová, v právnej veci navrhovateľky

Y. V. W.. XX.XX.XXXX, F. M. XXX, právne zastúpená JUDr. Milošom Taragelom a spol., advokátska
kancelária, Starosaská 11, Spišská Nová Ves proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy takto

r o z h o d o l :

Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa
23.11.2009, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 a dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka

č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.05.2009, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, v nadväznosti na
zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.05.2009, sú neplatné právne úkony.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miloša Tarageľa náhradu
trov konania vo výške 354 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na súdnom poplatku 99,50 eur do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo
mzdyainých príjmovspoludlžníkač.XXXXXXXXXXzodňa23.11.2009,uzavretámedzinavrhovateľkou
a odporcom, v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.11.2009 a
dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov spoludlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.09.2009, uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom, v nadväznosti na zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.05.2009, sú neplatnými právnymi úkonmi. V návrhu uviedla, že ako spoludlžník uzatvorila
vyššie citované zmluvy o revolvingovom úvere dňa 26.05.2009 a 23.11.2009, ktoré sú spotrebiteľskými

zmluvami podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. Spolu s týmito zmluvami
boli uzavreté aj dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a to dňa 26.05.2009 a 23.11.2009.
Na základe žiadosti žalovaného účastníka o vykonávanie zrážok zo mzdy, vykonával zamestnávateľ
navrhovateľky I. M. zrážky zo mzdy vo výške 90 eur a to na každú zmluvu o úvere po 45 eur. V konaní
sp.zn. 2C/515/2015, uznesením č.k. 2C/515/2015-23 zo dňa 07.12.2015, bolo nariadené predbežné
opatrenie, ktorým súd uložil odporcovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
zo dňa 26.05.2009 a 23.11.2009. Podľa tvrdenia navrhovateľky za obdobie jún 2015 až október 2015

bola navrhovateľke zrazená suma 450 eur.

Navrhovateľka nesúhlasí s výkonom zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávok z vyššie
uvedených zmlúv o revolvingovom úvere. Nepopiera, že s manželom Y. V. sa dostala do omeškania sosplácanímsplátok,alenesúhlasístým,abypohľadávkažalovanéhoúčastníkabolaodnejvymáhanábez
riadneho exekučného titulu a tým bez súdneho prieskumu spotrebiteľských úverových zmlúv. Na základe
vzniknutej situácie sa vykonajú zrážky zo mzdy navrhovateľky aj na plnenie z nekalých zmluvných

klauzúl. Za neprijateľné zmluvné podmienky poskytnutia úveru považuje navrhovateľka samotnú ročnú
úrokovú sadzbu úveru vo výške 68,83 %, priemernú RPMN za úver 40,61 % v zmluve č. XXXXXXXXXX
a 48,96 % v zmluve č. XXXXXXXXXX, predpokladanú RPMN za úver 68,83 %. Považuje za neplatné
dojednanie o výške úrokovej sadzby úveru a nákladoch na úver pre rozpor s dobrými mravmi podľa §
39 Občianskeho zákonníka, keď táto odplata, ktorú má odporca ako veriteľ obdržať, výrazne prevyšuje

odplatu za obdobné produkty poskytované bankami. Z uvedeného dôvodu považuje navrhovateľka
zmluvy za úžerné. Priemerná úroková sadzba v bankách v rozhodnom období, v ktorom boli úvery
poskytnuté, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou 1 až 5 rokov sa pohybovala vo výške 12,71 %.
Navrhovateľka má za to, že žalovaný účastník od nej zrážkami zo mzdy vymáha aj príslušenstvo istiny
pohľadávky, ktoré nie je platne dohodnuté pre jeho rozpor s dobrými mravmi.

Neprijateľnými podmienkami zmluvných dojednaní zmlúv o revolvingovom úvere sú napríklad
ustanovenia bodu 14 Sankcie zmluvných dojednaní zmlúv o revolvingových úveroch, keď tieto sankcie
sú neprimerane vysoké a z tohto dôvodu považuje navrhovateľka ustanovenia o dojednaní sankcií
v tomto ustanovení za absolútne neplatné. Podľa obidvoch zmlúv o revolvingovom úvere v súlade s
ustanovením bodu 14.1 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného účastníka, v

prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako :
15 dní po termíne splatnosti je žalovaný oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8 %
z výšky dlžnej splátky, a ďalej
30 dní po termíne splatnosti je žalovaný oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v
predchádzajúcom bode úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13 % z výšky dlžnej splátky.

Podľa bodu 14.2 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného účastníka, v prípade
omeškania dlžníka s úhradou záväzkov, ktoré sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou splátky o viac
ako tri mesiace stali podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými, je
veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 úhradu zmluvnej pokuty

vo výške 30 % zo sumy nesplatených splátok.

Podľa bodu 14.4 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného účastníka, v prípade,
že dlžník neuhradí všetky svoje peňažné záväzky podľa zmluvy o revolvingovom úvere v lehote do 30
dní odo dňa, kedy sa podľa čl. 13 ods. 13.1 písm. a) stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka,

je žalovaný oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. a 14.2 zmluvnú
pokutu vo výške 0,20 % zo sumy nesplatených splátok za každý deň omeškania.

V zmysle obidvoch napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy, sa zrážkami zo mzdy majú uspokojovať
aj zmluvné pokuty. Už len tento fakt je podľa názoru navrhovateľky dôvodom na vyslovenie neplatnosti

dohôd o zrážkach zo mzdy. Napriek tomu, že súd odmietol vydať poverenie na výkon exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, ktorým bola priznaná odporcovi
pohľadávka zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, aktuálny stav je taký, že odporca túto
pohľadávku vymáha, a to bez akéhokoľvek exekučného titulu.

Hoci sú dohody o zrážkach zo mzdy uzavreté na osobitných tlačivách, boli navrhovateľke vnútené
spolu s úverovými zmluvami, keď na zabezpečenie pohľadávky žalovaného účastníka, vzniknutej zo
zmlúv o úvere, musela navrhovateľka spolu so zmluvami o revolvingovom úvere uzavrieť so žalovaným
účastníkom aj dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sú zabezpečením pohľadávky odporcu, vzniknutej
zo zmlúv o úvere. Týmito dohodami o zrážkach zo mzdy žalovaný účastník však vopred vnútil

(pripravené predtlačené tlačivo) navrhovateľke aj iné úkony než iba tie, ktoré boli v danom okamihu
vo sfére jej záujmu. Dohody o zrážkach zo mzdy neboli osobitne s navrhovateľkou ako spotrebiteľom
prejednané. Ide o formulárové zmluvy, ktoré navrhovateľka ako spotrebiteľ nevedela ovplyvniť,
preto ich musela podpísať so zmluvami o revolvingovom úvere. Žalovaný účastník neinformoval
navrhovateľku o podstatných skutočnostiach pred uzavretím zmlúv o revolvingovom úvere a dohodách

o zrážkach zo mzdy a tým porušil ustanovenia o odbornej starostlivosti. Dohodu o zrážkach zo mzdy
považuje navrhovateľka za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, ide o neplatný právny
úkon, nakoľko sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
navrhovateľky, pretože umožňuje žalovanému účastníkovi siahnuť na jej majetok bez toho, aby mohlazamedziť zamestnávateľovi zrážky zo mzdy vykonávať. Dohoda o zrážkach zo mzdy závažným
spôsobom zasahuje do majetku dlžníka a to z dôvodu, že zásah do majetku nepodlieha žiadnemu
posudzovaniu súdom.

Ďalším dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy je skutočnosť, že tieto dohody
sú absolútne neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu neurčitosti. Neurčitosť
napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy spočíva v nejasnom vyjadrení ich obsahu pokiaľ ide o
určenie tých pohľadávok, ktoré majú byť okrem revolvingovej pôžičky prostredníctvom dohôd tiež

zabezpečené. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať okrem uvedenia veriteľa, dlžníka, resp.
spoludlžníka.avýškydohodnutýchzrážokzomzdy,ajšpecifikáciupohľadávok,ouspokojenie(asúčasne
aj zabezpečenie) ktorých ide. V dohodách uzavretých medzi navrhovateľkou a odporcom uvedené
označenie zabezpečovaných pohľadávok - okrem úverov vo výške 1493,73 eur je nejasné, pretože tieto
pohľadávky sú textovo vyjadrené ako prípadné všetky dlžníkovi poskytnuté revolvingy, príslušenstvo
pôžičky (revolvingu/ov), prípadne uplatnené zmluvné pokuty a ďalšie prípadné pohľadávky veriteľa voči

dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou.

Právny úkon je podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený,
avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky, spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu,
nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala aj na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 14C/77/2009 zo dňa 15.02.2012, ktorý aj na základe dôvodu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako absolútne neplatnú.

Navrhovateľka ako spotrebiteľka dodatočne zistila, že sa z jej mzdy vykonávajú zrážky na plnenie

z nekalých zmluvných podmienok, momentálne sa vykonávajú mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré
umožňujú postihovať majetok navrhovateľky ako dlžníka, pričom dlžník tieto zrážky nedokáže priamo
voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to aj napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by
judikovalo sporný právny vzťah. Všetka moc nad jej majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa,
ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia jej

majetku nepotrebuje súdne rozhodnutia. Takýto postup je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde členské štáty majú zabezpečiť, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by
zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, Únia v snahe podporiť

záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, prispieva k ochrane ich zdravia,
bezpečnosti a hospodárskych záujmov ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ustanovenia § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ustanovenia § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Naliehavý právny záujem navrhovateľky na určení neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy je daný vyššie

uvádzanými skutočnosťami, keďže žalovaný účastník na základe týchto dohôd vymáha pohľadávku od
navrhovateľky. Bez uvedeného určenia je právne postavenie navrhovateľky ohrozené, pretrvával by stav
objektívnej neistoty, pričom tento stav nemožno odstrániť inými prostriedkami. Za tento stav zodpovedá
odporca, ktorý text dohôd o zrážkach zo mzdy pripravil a zodpovedá za ich obsah.

Navrhovateľka žiadala, aby súd vyslovil neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vzhľadom
k tomu, že dochádza k vážnym zásahom do jej práv, keď žalovaný účastník realizuje nútený výkon úhrad
svojich pohľadávok voči navrhovateľke v rozpore so zákonom a na základe neprijateľných zmluvných
podmienok.Odporca vo svojom vyjadrení popiera tvrdenia navrhovateľky týkajúce sa uzatvárania dohôd o zrážkach
zo mzdy, o vnútení dohôd o zrážkach zo mzdy a nutnosti ich podpísať. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo

mzdy č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 26.05.2009 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX
bola uzavretá dňa 23.11.2009. Od uzavretia oboch dohôd o zrážkach zo mzdy uplynulo ku dňu
podania návrhu na začatie konania viac ako päť rokov, počas ktorých nikdy navrhovateľka neuviedla
žiadne tvrdenie o vnútení podpísania dohody o zrážkach zo mzdy a o povinnosti ich podpísať. Okrem
toho považoval za sporné, aby po prvom, podľa tvrdenia navrhovateľky vnútenom, podpísaní dohody

o zrážkach zo mzdy navrhovateľ opätovne mal vnútiť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy. Je
objektívne nevieryhodné tvrdenie o opakovanom vnútení podpisovania dohody o zrážkach zo mzdy.
Tvrdí, že dôvody a tvrdenia navrhovateľky sú nedôvodné a je povinnosťou navrhovateľky preukázať, o
aké vnútenie išlo a ako ho žalovaný účastník spôsobil.

Ďalej uviedol, že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska

vlastného prejavu vôle navrhovateľky až do začatia súdneho konania, nebolo spochybnené. K tomuto
spochybneniu nedošlo teda nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy (rok
2009), ale napríklad ani v čase vykonávania začatia zrážok zo mzdy (jún 2015), kedy podľa listu zo
dňa 19.06.2015 došlo k predloženiu dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi navrhovateľky.
Navrhovateľka svoj zámer uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy teda nespochybňovala v súvislostiach

spojených so vznikom dohody o zrážkach zo mzdy a tiež s jej uplatnením.
Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy pritom nie je možné posudzovať, aj s ohľadom na právnu úpravu
účinnú v čase jej uzavretia tak, že je právom dlžníka uzavrieť zmluvu o úvere bez zabezpečenia alebo
len s takým, ktoré považuje sám za vhodné. Navrhovateľka predsa mohla o úver požiadať akýkoľvek iný
subjekt, ktorého podmienky by jej vyhovovali viac. Tak ako navrhovateľka nemala povinnosť s odporcom

uzavrieť zmluvný vzťah, rovnako nemal právo na uzavretie zmluvy za podmienok, ktoré by si vymienil
sám. Pri posudzovaní tvrdení navrhovateľky ohľadne uzavretia obsahu a určitosti dohody o zrážkach zo
mzdy je potrebné vychádzať z právnej úpravy všeobecného práva, o čom je právny úkon, aké sú jeho
následky a aký prístup zákonodarca pri interpretácii právneho úkonu určuje. Poukázal na ustanovenie
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky

vymedzuje, aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a na základe čoho konkrétne pohľadávka
vznikne (úver, revolving). Poukázal na rozsudok Okresného Prešov sp.zn. 9C/171/2015 s konkrétnou
citáciou odôvodnenia tohto rozsudku.

Vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky týkajúceho sa vymedzenia zabezpečenej pohľadávky poukázal na

argumenty navrhovateľky spochybňujúce dohodu o zrážkach zo mzdy vzhľadom na ich neaktuálnosť.
V prvom rade z dôvodu, kedy podľa tvrdení navrhovateľa má byť neurčité vymedzenie pohľadávky z
dôvodu formulácie týkajúcej sa zabezpečenia všetkých prípadne dlžníkovi poskytnutých revolvingov,
príslušenstvo, prípadne uplatnené zmluvné pokuty a ďalšie prípadné pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi
(revoivingu/ov), ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti s úverovou zmluvou. Teda bez

uvedenej formulácie (teda bez zabezpečenia pohľadávok titulom poskytnutia revolvingu) je aj v zmysle
tvrdení navrhovateľa vymedzenie pohľadávky dostatočné. Je nesporným, že dohoda o zrážkach
zo mzdy pri vymedzení zabezpečených pohľadávok môže byť platným úkonom aj bez toho, aby
zabezpečovaná pohľadávka zahrnovala vymedzenie o revolvingu.
V súvislosti s uvedeným žalovaný účastník namietal, že na základe tvrdení navrhovateľky o neurčitosti

nie je možné považovať za neplatnú celú dohodu o zrážkach zo mzdy. V ďalšom poukázal na
skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky a v
čase vzniku záväzko-právneho vzťahu, z ktorej pohľadávka vzniká alebo môže vzniknúť, je prirodzeným
postupom a prejavom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácii, aby nedochádzalo k
majetkovejstratespôsobenejnielenneskoršouinsolventnosťouprotistrany,alevprvomradeúmyselným

porušením povinnosti splniť svoje záväzky. Z vyjadrenia žalovaného účastníka vyplýva, že spôsob tohto
zabezpečenia reguluje zákonná úprava, ktorá reguluje, aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť
(teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Ide teda o zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, obsah ktorého určuje zákon. V ďalšom žalovaný účastník poukázal
na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. tvrdiac, že závery a tvrdenia navrhovateľky napádajúce prípustnosť

dohody o zrážkach zo mzdy a jej uplatniteľnosť odporujú relevantnej právnej úprave. V ďalšom poukázal
na zákon č. 102/2014 Z.z. účinný od 01.05.2014, v ktorom bol konštatovaný súlad úpravy dohody o
zrážkach zo mzdy so všeobecnými záväzkami SR, ktoré vyplývajú z medzinárodných zmlúv, pričom
v predmetnej novele boli plne zohľadnené a prebrané viaceré záväzky, akty EÚ ako aj predmetnásmernica Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 a súčasne bol konštatovaný podľa doložky zlučiteľnosti súlad
právnej úpravy s unijným právom. Tiež poukázal na skutočnosť, že žiadne ustanovenie unijného práva
neupravuje zákaz zrážok zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom, pričom

úplne absentuje ustanovenie, ktoré by túto otázku riešilo. Teda je vecou vnútroštátneho zákonodarcu,
aby si sám stanovil podmienky, za akých je použitie tohto hmotno-právneho inštitútu možné alebo nie.
Žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,

a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.05.2009, s dohodou o zrážkach
zo mzdy z toho istého dňa, zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.11.2009, s
dohodou o zrážkach zo mzdy z toho istého dňa, s oznámením odporcu adresovaným navrhovateľke
o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,
žiadosťou žalovaného účastníka adresovanou zamestnávateľovi navrhovateľky I. M. o vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe oboch úverových zmlúv, s potvrdením zamestnávateľa navrhovateľke o

výške zrazených splátok vrátane predložených výplatných pások navrhovateľky, s kartami klienta a zistil
tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 21.05.2009. Na základe zmluvy o
úvere bol navrhovateľke schválený revolvingový úver vo výške 1 493,73 eur so splatnosťou úveru po

dobu 30 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úveru 91,28 eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru
bol stanovený na 18.07.2009 a poslednej 18.12.2011. Bola dohodnutá mesačná periodicita splácania
úveru. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov na 63,77 % pri
priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy 40,61 %. Navrhovateľke bola schválená výška úveru 1 493,73
eur. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 21.05.2009 bola účastníkmi konania

uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza
sa na tej istej listine.

Účastníci konania tiež uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 23.11.2009. Na základe zmluvy
o úvere bol navrhovateľke schválený revolvingový úver vo výške 1 493,73 eur so splatnosťou úveru po

dobu 30 mesiacov, s výškou mesačnej splátky úveru 91,28 eur. Dátum splatnosti prvej splátky úveru
bol stanovený na 17.01.2010 a poslednej 17.06.2012. Bola dohodnutá mesačná periodicita splácania
úveru. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov na 63,65 % pri
priemernej RPMN ku dňu podpisu zmluvy 48,96 %. Navrhovateľke bola schválená výška úveru 1 493,73
eur. Spolu s úverovou zmluvou uzavretou účastníkmi konania dňa 23.11.2009 bola účastníkmi konania

uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nie je súčasťou úverovej zmluvy a nenachádza
sa na tej istej listine.

Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami písanými malými
písmenami s množstvo nečitateľného textu. Na základe uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy zo

dňa 21.05.2009 a 23.11.2009 požiadal odporca zamestnávateľa navrhovateľky I. M. podaním zo dňa
19.06.2015 o vykonávanie zrážok z dôvodu omeškania splátok spoludlžníčkou dlžníka Y. V., teda
spoludlžníčkou Y. V. - navrhovateľkou.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky mal súd preukázané, že za obdobie od júna do októbra

2015 jej bola zrazená suma 450 eur.

Z exekučného spisu a to uznesenia č.k. 11Er/513/2014-22 zo dňa 12.11.2014 mal súd preukázané, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a to nielen z dôvodu neplatnej
rozhodcovskej doložky.

Navrhovateľka bola vypočutá ako účastníčka konania v zmysle § 131 Občianskeho súdneho poriadku.
Uviedla, že obe úverové zmluvy a to zmluvu z 26.05.2009 aj 23.11.2009 uzatváral jej manžel Y. V. preto,
aby získal finančné prostriedky na zakúpenie dreva na vykurovanie, keďže vlastnia dom na vykurovanie
tuhým palivom. Navrhovateľka zmluvu o úvere podpísala ako spoludlžníčka, teda je účastníčkou zmluvy.

Uviedla, že voči manželovi Y. V. sa navrhovateľ nedomáha plnenia na základe zrážok zo mzdy z dôvodu,
že manžel je nezamestnaný a odporca ako veriteľ požiadal o vykonanie zrážok zo mzdy zamestnávateľa
navrhovateľky. V ďalšom uviedla, že zmluva bola uzavretá na pobočke odporcu v Spišskej Novej
Vsi, kde boli prejednané podmienky zmluvy, nebola však vysvetlená výška poplatkov za poskytnutýúver vrátane odplaty, nebola oboznámená so zmluvnými dojednaniami poskytnutia úveru, nakoľko sú
písané tak nečitateľným písmom, že ich nebola schopná prečítať. Obe zmluvy boli uzavreté v priebehu
časového limitu jednej hodiny a neboli poskytnuté účastníkom zmluvného vzťahu na strane dlžníka na

preštudovanie. Pokiaľ listiny podpísala, podpísala všetko, čo jej dal sprostredkovateľ podpísať a nebola
si vedomá ani skutočnosti, že by podpisovala dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe podpísanej
dohody o zrážkach zo mzdy boli tieto zrážky vykonávané až dovtedy, kým súd nevydal v konaní sp.zn.
2C/215/2015 predbežné opatrenie, ktorým uložil žalovanému účastníkovi povinnosť zdržať sa použitia
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 26.05.2009 a 23.11.2009.

Z karty klienta súd zistil, že manželovi navrhovateľky a navrhovateľke ako spoludlžníčke, bola na
základe zmluvy č. XXXXXXXXXX poskytnutá čiastka 1 493,73 eur, po odrátaní odplaty za poskytnutie
úveru 147,88 eur. Z ďalšej karty klienta súd zistil, že manželovi navrhovateľky a navrhovateľke ako
spoludlžníčke bola na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX bola poskytnutá čiastka 1 493,73 eur, po
odrátaní odplaty za poskytnutie úveru 147,88 eur.

Na návrh navrhovateľky súd nariadil uznesením č.k. 2C/515/2015-23 dňa 07.12.2015 predbežné
opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov zo dňa 26.05.2009 č. XXXXXXXXXX v nadväznosti na zmluvu o revolvingvom úvere s tým istým
číslom a taktiež zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 23.11.2009 v

nadväznostinazmluvuorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXaždoprávoplatnéhoskončeniakonania
vo veci samej o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súčasne uložil zamestnávateľovi
navrhovateľkyzdržaťsavykonávaniazrážokzomzdynazákladevyššieuvedenýchdohôdozrážkachzo
mzdy. Odporca proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia odvolanie nepodal a tak uznesenie
nadobudlo právoplatnosť ku dňu 29.12.2015.

Podľa § 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov, uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy
nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa§54ods.2Občianskehozákonníkavzneníplatnomkudňuuzatvoreniazmluvy,Vpochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluvaobsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37 Asturcom bod 51).

Zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov,
zakotvil s účinnosťou od 1. 4. 2004, t. j. pred uzatvorením spornej zmluvy do nášho právneho poriadku
inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na
právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou
európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom

súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou
je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej
ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

Východiskomspotrebiteľskejochranyjepostulát,podľaktoréhosaspotrebiteľocitávofaktickynerovnom

postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

Podľa § 153 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych

predpisov súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť,
že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovení čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovení čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7.

Podľa ustanovení čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv, na účely tohto zákona
sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o

spotrebiteľskom úvere,
2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy č. 1 z
hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého
spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovivsúvislostisposkytovaním
úveru, okrem úrokov.

Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia oboch zmlúv,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ

dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

V tomto konaní nie je potrebné preukázať naliehavosť právneho záujmu navrhovateľky na určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku), pretože v

prejednávanej veci ide o posúdenie nekalosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, akou
dohoda o zrážkach zo mzdy, uzavretá medzi účastníkmi konania, nesporne je. Právny režim jej úpravy
a posudzovanie platnosti resp. neplatnosti je odlišný od všeobecnej právnej úpravy, týkajúcej sa
neplatnosti právnych úkonov, ktoré nemajú spotrebiteľský charakter, kedy sa vyžaduje preukazovanie
naliehavosti právneho záujmu na takomto určení podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.

Neplatnosť uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok, pričom je potrebné vziať na zreteľ aj ustálenú judikatúru Súdneho dvora, týkajúcu sa
nekalých podmienok v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmavať
aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, čo je významným
prvkom ochrany spotrebiteľa v práve EÚ a ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto

preskúmavanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice č.
93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku.

Ako už bolo uvádzané, v deň podpisu zmluvy o revolvingových úveroch navrhovateľka spolu s
manželom podpísali na zvláštnych listinách aj dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorené v zmysle §

551 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých aj navrhovateľka súhlasila, aby jej boli vykonané zrážky zo
mzdy, a to minimálne vo výške mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere. Predmetnými dohodami
navrhovateľka súhlasila, že veriteľ je oprávnený tieto dohody predložiť zamestnávateľovi kedykoľvek
v priebehu platnosti zmluvy o úvere. Z dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o úvere je tzv.
štandardná, alebo formulárová zmluva a ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ustanovení § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek
v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej
zamestnávateľovi bez súdnej kontroly, uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp.
bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných
podmienok. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený Smernicou Rady 93/13

EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávajúcu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

Je potrebné zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Súd v danom prípade poukazuje na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcichpri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179 ktorým v bode
9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho
zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ
je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.

Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Z

uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 21.05.2009 a
23.11.2009obsahujúajneprijateľnézmluvnépodmienkynapr.vbode8.1.Podľadohodybolodojednané,
že za možnosť odkladu splatnosti maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru je navrhovateľka povinná
uhradiť poplatok vo výške 147,88 eur v zmluve zo dňa 26.05.2009 a vo výške 149,88 eur v zmluve zo

dňa 23.11.2009 a za odklad akýchkoľvek splátok revolvingu poplatok vo výške 80,66 eur pri obidvoch
zmluvách. Súčasne bol zistený rozpor s dobrými mravmi, keďže v oboch zmluvách bola dohodnutá
výška úrokovej sadzby na 68,83 %, pričom priemerná úroková sadzba v bankách v rozhodnom období,
v ktorom boli oba úvery poskytnuté, pri spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1 do 5 rokov sa
pohybovala vo výške 12,71 %, čo súd zistil z predloženého prehľadu poskytnutých úverov - priemerné

úrokové miery z internetovej stránke Národnej banky Slovenska (č.l. 22).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorené medzi navrhovateľkou a odporcom, ktoré zabezpečovali peňažné plnenie zo zmluvy o
úvere obsahujú neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho

zákonníka z dôvodu, že navrhovateľka ako spotrebiteľ bola nútená dohody vo vzťahu k odporcovi ako
veriteľovi podpísať napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere
sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis navrhovateľky. Podpisom zmluvy sa
navrhovateľka dobrovoľne podrobila vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania
za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej

časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi.

Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva
spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných
právnych úkonov, súd je toho názoru, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý

je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadných
neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a z uvedeného dôvodu súd dohody o zrážkach zo
mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovení § 53 ods. 1
až 6 Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej
autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany

dodávateľa. Navrhovateľka ako spotrebiteľka bola nútená podpísať dohody o zrážkach zo mzdy vo
vzťahu k odporcovi ako veriteľovi napriek tomu, že tieto dohody o zrážkach zo mzdy a zmluvách o úvere
sa nenachádzajú na jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis navrhovateľky. Podpisom oboch zmlúv
aj dohôd o zrážkach zo mzdy sa navrhovateľka dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok bez možnosti
zabránenia možnosti ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú uplatňované veriteľom z neprijateľných

zmluvných klauzúl resp. z neplatnej časti právneho úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými
mravmi. Nakoľko uvedený zabezpečovací inštitút v tomto prípade umožňuje dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl
resp. neplatných právnych úkonov, súd je toho názoru opakovane, že spôsobujú hrubú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa, ktorý je nútený sa takémuto konaniu podriadiť bez súdnej kontroly prípadných

neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa a zo všetkých uvedených dôvodov súd obe
dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotil ako neprijateľné a tým aj za neplatné zmluvné podmienky v
zmysle ustanovení § 53 ods. 1 - 6 Občianskeho zákonníka a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že inštitút zrážok zo mzdy dovoľuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to

exoffosúdnukontroluzmluvnýchpodmienok,činespôsobujúhrubúnerovnováhuvprávachapovinností
spotrebiteľa. Teda spotrebiteľovi je potrebné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že
v procese zrážok zo mzdy bude zabezpečené a umožnené uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly.Z týchto všetkých dôvodov súd návrhu navrhovateľky vyhovel a vyslovil, že dohody o zrážkach zo
mzdy uzavreté účastníkmi konania dňa 26.05.2009 a 23.11.2009 v nadväznosti na uzavreté zmluvy o

revolvingových úveroch, sú neplatnými právnymi úkonmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 149
Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu priznal navrhovateľke, ktorá mala v konaní plný úspech.
Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia navrhovateľky, pričom navrhovateľke na účet jej

právnehozástupcubolavzmyslevyhláškyMinisterstvaspravodlivostiSRč.655/2004Z.z.oodmenácha
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platom znení priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia za dva úkony a to príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na pojednávaní 22.02.2016 ako
1/3 výpočtového základu (§ 11 ods. 1) po 66 eur a režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky t.j. 2 x
8,58 eur + 20 % DPH. Teda celková náhrada trov je vyčíslená na 178,99 eur.

Súd priznal navrhovateľke na účet právneho zástupcu aj náhradu trov konania o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia v konaní sp.zn. 2C/515/2015. Náhrada trov konania bola priznaná za dva úkony
právnej pomoci po 64,53 eur (§ 10, § 13a citovanej vyhlášky) + 2 x 8,39 eur režijný paušál a v zmysle
§ 18 vyhlášky 20 % DPH. Teda celková náhrada trov konania o nariadení predbežného opatrenia je
súdom vyčíslená na 175,01 eur. Celková náhrada trov konania, ktoré vznikli v konaní o návrhu vo veci

samej a návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia je súdom vyčíslená na 354 eur a
túto náhradu trov konania je žalovaný účastník v zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Miloša Tarageľa.

Navrhovateľka je v zmysle § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení oslobodená

od platenia súdnych poplatkov, preto odporca je povinný zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu z titulu
súdneho poplatku 99,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O zaplatení súdneho poplatku v konaní o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia,
ktoré sa viedlo pod sp.zn. 2C/515/2015, bude rozhodnuté v tomto konaní a v tomto konaní zákonný

sudcavyzvežalovanéhoúčastníkanazaplateniesúdnehopoplatkuznávrhunanariadeniepredbežného
opatrenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.