Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 16C/56/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215910
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5714215910.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. X.,
J.. XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX N. K., o zaplatenie 414,50 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
414,50 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.02.2011 do 13.09.2013 vo výške 88,23

eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 414,50 eur od 14.09.2013 do zaplatenia. Na
odôvodnenie žaloby uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla
žalovanému na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 13.06.2007 peňažné prostriedky vo výške
1.194,98 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný splatiť v mesačných splátkach vo výške 33,59 eur vždy k 20.
dňu v mesiaci. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 27.06.2013 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom, bola pohľadávka voči žalovanému postúpená na žalobcu.
Ku dňu postúpenia bola pohľadávka žalobcu vo výške 674,86 eur a pozostávala z istiny vo výške

498,13 eur, riadneho úroku 16,37 eur, úroku z omeškania 154,38 eur a ostatného príslušenstva 5,98
eur. Žalobca si v konaní uplatnil splátky splatné od 20.02.2011 do 20.05.2012 v počte 16 v celkovej
výške 514,50 eur spolu s úrokom z omeškania. Neuplatnil si ostatné príslušenstvo v sume 5,98 eur
ani úrok z omeškania v sume 154,38 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania v
zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru
samostatne. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu uhradil na uplatňované splátky
sumu 50 eur dňa 19.08.2013 a sumu 50 eur dňa 13.09.2013. Uplatňovaná dlžná suma tak pozostáva z

13 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 414,50 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Zo splatných splátok úveru
a na základe uhradených platieb si žalobca vyčíslil úrok z omeškania nasledovne :

9 % zo sumy 10,65 eur od 21.02.2011 do 19.08.2013 vo výške 2,39 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.03.2011 do 19.08.2013 vo výške 7,31 eur,
9 % zo sumy 5,76 eur od 21.04.2011 do 19.08.2013 vo výške 1,21 eur,

9 % zo sumy 27,83 eur od 21.04.20111 do 13.09.2013 vo výške 6,01 eur,
9 % zo sumy 22,17 eur od 21.05.2011 do 13.09.2013 vo výške 4,62 eur,
9 % zo sumy 11,42 eur od 21.05.2011 do 13.09.2013 vo výške 2,38 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.06.2011 do 13.09.2013 vo výške 6,75 eur,9 % zo sumy 33,59 eur od 21.07.2011 do 13.09.2013 vo výške 6,50 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.08.2011 do 13.09.2013 vo výške 6,24 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.09.2011 do 13.09.2013 vo výške 5,99 eur,

9 % zo sumy 33,59 eur od 21.10.2011 do 13.09.2013 vo výške 5,74 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.11.2011 do 13.09.2013 vo výške 5,48 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.12.2011 do 13.09.2013 vo výške 5,23 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.01.2012 do 13.09.2013 vo výške 4,98 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.02.2012 do 13.09.2013 vo výške 4,72 eur,

9 % zo sumy 33,59 eur od 21.03.2012 do 13.09.2013 vo výške 4,48 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.04.2012 do 13.09.2013 vo výške 4,22 eur,
9 % zo sumy 33,59 eur od 21.05.2012 do 13.09.2013 vo výške 3,98 eur,
9 % zo sumy 414,50 eur od 14.09.2013 do zaplatenia.

2. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od riadnej a platnej zmluvy o postúpení

pohľadávok. Zmluvu o úvere považoval prihliadnuc na § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
za absolútny obchod, a preto právny vzťah z nej sa podľa neho spravuje Obchodným zákonníkom bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, a to vrátane posudzovania otázky premlčania.

3. Na pojednávaní konanom dňa 26.05.2015 žalobca nad rámec tvrdení uvedených v žalobe poukázal

na to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti, ktoré obsahovať má. Je v nej uvedená ročná
percentuálnamieranákladovvovýške25,21%,výškaúrokovejsadzby19,40%.Poplatokzaposkytnutie
úveru nebol dohodnutý, bol dohodnutý poplatok za správu úveru. Konečná splatnosť úveru nastala
20.05.2012, s tým, že žalovaný prestal uhrádzať jednotlivé splátky tak, ako boli dohodnuté už skôr. Po
tom, čo nastala konečná splatnosť úveru, bola táto pohľadávka postúpená na žalobcu, a to zmluvou

o postúpení pohľadávok, pričom postúpená pohľadávka je špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013. Zotrval na právnom názore, podľa ktorého sa jedná o
absolútny obchod, a preto právo na plnenie sa premlčuje v štvorročnej premlčacej lehote. Uviedol, že pre
každé čiastkové plnenie plynie premlčacia doba samostatne a takto bol zažalovaný nárok, zažalované
boli nepremlčané splátky od 20.02.2011 do 20.05.2012, kedy nastala konečná splatnosť úveru, tzn.

každá splátka bola žalovaná samostatne, pretože sa premlčuje v samostatnom režime, v štvorročnej
premlčacej dobe. Uviedol, že výzva na úhradu dlhu zo strany banky sa nachádza v spise, avšak v zmysle
§ 92 ods. 8 zákona o bankách zákon vyžaduje zaslanie výzvy v prípade, keď sa postupuje nezosplatnený
úver. V tomto prípade však k 20.05.2012 nastala v zmysle zmluvy o úvere konečná splatnosť úveru a
keďže zmluva o postúpení bola podpísaná až dňa 27.06.2013, žalobca nepovažoval dokladovanie výzvy

podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách za dôvodné vo vzťahu k uplatňovanej pohľadávke.

4. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.05.2015 potvrdil, že si zobral úver zo Slovenskej sporiteľne, a.s.,
a to ešte za trvania manželstva, okolo 50 000 Sk, na plastové okná. Po rozvode odišiel pracovať do
Talianska,myslelsi,žemanželkatentoúverspláca,alenesplácalaho.Nemalvedomosť,vakejvýškebol

úver doteraz splatený, nevedel, aká je výška jeho dlhu. Uviedol, že si nepamätá, kedy zaplatil poslednú
splátku, avšak bol telefonicky dohodnutý, že tento úver bude splácať po 50 eur mesačne. Uviedol, že si
nepamätá, či mu bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky.

5. Na pojednávaní konanom dňa 14.07.2015 sa žalobca aj žalovaný zhodne vyjadrili, že budú súhlasiť

so splátkami 20 eur mesačne.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.06.2007, všeobecných obchodných podmienok,
oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 09.07.2013, zmluvy o postúpení pohľadávok č.XXXX/

XXXX/CE zo dňa 27.06.2013, prílohy č.2, prílohy č. 3, prílohy č. 4 a prílohy č.1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok,pokusuozmierzodňa29.10.2014,výzvyzodňa21.12.2009,platobnejhistóriežalovaného,
pričom zistil, že obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s. uzavrela ako veriteľ so žalovaným ako
dlžníkom dňa 13.06.2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0352669015, na základe ktorej Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.194,98 eur (36 000 Sk)

bez poplatku, s poplatkom za správu úveru vo výške 1,99 eur (60 Sk) mesačne, pri ročnej percentuálnej
miere nákladov 25,21%, s pevnou úrokovou sadzbou vo výške 19,40 % ročne. Dlžník sa zaviazal splatiť
veriteľovi tento úver v 59 splátkach splatných vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s výškou splátky33,59 eur (1.012 Sk), so splatnosťou prvej splátky dňa 20.07.2007, s konečnou splatnosťou úveru dňa
20.05.2012.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C/56/2014-72 zo dňa 14.07.2015, ktorým žalobu zamietol, s
poukazom na to, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Na odôvodnenie
uviedol, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi obchodnou spoločnosťou Slovenská
sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, nevyplývalo, že predmetom postúpenia
bola aj pohľadávka voči žalovanému vo výške 414,50 eur s príslušenstvom, ktorá bola predmetom

tohto konania, keďže spolu so zmluvou nebola predložená príloha č. 1 k tejto zmluve, v ktorej mali
byť špecifikované pohľadávky, ktoré boli predmetom postúpenia, pričom dokument na č. l. 30 spisu,
označený ako príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.06.2013 -
aktíva, súd nepovažoval za relevantný dôkaz, keďže tento dokument nebol nikým podpísaný a nebolo v
ňom uvedené, že ide o pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému. Okrem uvedeného súd
poukázalnato,ževkonanínebolopreukázané,žeoznámenieopostúpenípohľadávokboložalovanému

doručované. Súčasne súd poukazujúc na § 92 ods. 8 Zákona o bankách, podľa ktorého sa vyžaduje
pre platné postúpenie pohľadávky výzva banky na plnenie a omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní,
že žalobca síce predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. na zaplatenie dlhu, ktorá bola adresovaná
žalovanému, ale táto výzva bola zo dňa 21.12.2009 sa týkala sa sumy 101,62 eur, s ktorou mal byť
žalovaný v omeškaní ku dňu 31.11.2009. Predmetná výzva sa vôbec netýkala pohľadávky, ktorá mala

byť postúpená na žalobcu zo Slovenskej sporiteľne, a.s. a ktorá bola uplatnená v tomto konaní. Navyše
žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom nepreukázal, že by predmetná výzva
Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 21.12.2009 bola žalovanému skutočne odoslaná a doručená.

8. Predmetný rozsudok bol Krajským súdom v Žiline na základe odvolania podaného žalobcom podľa

§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací
súd sa nestotožnil s názorom vysloveným súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal postúpenie
spornej pohľadávky jeho právnym predchodcom na žalobcu. Odvolací súd ďalej citoval § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Uviedol, že z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banková pohľadávka
(alebo jej časť) môže byť postúpená za splnenia troch kumulatívnych predpokladov: ak je 1/ splatná,

a to až po predchádzajúcej 2/ písomnej výzve a 3/ omeškanie dlžníka so splnením postupovanej
pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu
cesie. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou
nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná

v priebehu trvania úverového vzťahu. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky bankou. Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného
súdu Trenčín vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu
Banská Bystrica vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd

Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci
5C 430/2013). Ak zákonné predpoklady nie sú splnené, ide o právny úkon postúpenia contra legem a
z toho dôvodu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V takomto
prípade by nebola daná aktívna legitimácia žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, ktorá doposiaľ nebola
splatná. V posudzovanej veci došlo (v zmysle zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 13.06.2007

právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) ku konečnej splatnosti úveru dňa 20.05.2012. Zmluva
o postúpení pohľadávok bola uzavretá až 27.06.2013, z čoho vyplýva, že úver bol v čase postúpenia
jednoznačnesplatnýpodobudlhšiuako90dní.Vovzťahukexistujúcemudlhunavyšežalobcarealizoval
počas trvania zmluvného vzťahu dňa 21.12.2009 výzvu na splnenie dlhu v sume 101,62 eur, ktorá sa
jednoznačne týkala predmetného záväzkového vzťahu, čo potvrdzuje číselné označenie úveru totožné

s číslom úverovej zmluvy (viď č. l. 63 a č. l. 5). Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade pochybností
o doručení predmetnej výzvy žalovanému mohol súd predovšetkým v súčinnosti so žalovaným spornú
skutočnosť objasniť. Uvedené platí o to viac, že žalovaný v konaní vôbec nespochybňoval nárok
uplatnený žalobou, dokonca prejavil vôľu tento splatiť v splátkach po 20,00 eur. Pokiaľ okresný súdpoukazoval na fakt, že výzva sa týkala splátok splatných v období, na ktoré si žalobca v konaní
neuplatňuje nárok, k tomu odvolací súd uviedol, že táto skutočnosť nemohla znamenať neposkytnutie
súdnej ochrany, a to najmä z dôvodu, že skôr splatné splátky neboli žalobcom v konaní uplatnené z

dôvodu ich premlčania (vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 26.05.2015). Žalobca tiež predložil súdu
do spisu prehľad transakcií, týkajúci sa histórie splácania predmetného úveru žalovaným, vygenerovaný
bankou (č. l. 64-68 spisu), ktorý dôkaz však okresný súd nevyhodnotil.

9. Odvolací súd poukázal na to, že v tomto spore je podstatnou okolnosť, či banka (právny predchodca

žalobcu) písomne vyzvala dlžníka (žalovaného) na zaplatenie aj len časti peňažného záväzku (úveru) a
následne či bol dlžník v omeškaní so splnením dlhu voči banke nepretržite dlhšie ako 90 dní, v čase, keď
banka pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku (aj bez súhlasu žalovaného) postúpila
písomnou zmluvou na žalobcu. Žalobca má teda v tomto konaní dôkazné bremeno na preukázanie
týchto skutočností. Uvedené platí bez ohľadu na to, či medzičasom nastala konečná splatnosť úveru,
alebo nie.

10. V nadväznosti na uvedené uložil odvolací súd Okresnému súdu Martin v ďalšom konaní opätovne
nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom vykoná dokazovanie (výsluchom účastníkov i listinnými
dôkazmi), na ktoré poukazoval odvolateľ aj vo svojom opravnom prostriedku a vysporiadať sa aj s
prípadnými ďalšími návrhmi strán na doplnenie dokazovania. Zároveň mu uložil dôsledne skúmať, či

žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažuje.

11. Na základe rozhodnutia funkčne príslušného súdu Okresný súd Martin opätovne pristúpil ku konaniu
a rozhodnutiu vo veci.

12. Žalobca vo svojom odvolaní voči rozsudku poukázal na výzvu zo dňa 21.12.2009, ktorá podľa
jeho názoru spĺňa náležitosti písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a
ktorá zároveň preukazuje, že právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu uvedené
ustanovenie zákona ukladá, teda že žalovaný bol v mene postupcu ako banky vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči

banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, následkom čoho nedošlo k porušeniu bankového
tajomstva. Žalobcovi preto vznikol voči žalovanému nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s
príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky
až do zaplatenia. Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní a platné postúpenie
pohľadávky, predmetnú skutočnosť žalobca preukázal oznámením o postúpení pohľadávky zo strany

postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok.

13.Súdpozrušenírozsudkuodvolacímsúdomnariadilvovecipojednávanie,ktorésazaúčastizástupcu
žalobcu a žalovaného konalo dňa 12.12.2016. Na tomto pojednávaní zástupca žalobcu aj žalovaný

navrhli zmierne riešenie veci, pričom žalovaný by uhrádzal dlh v mesačných splátkach po 20 eur. Súd
na pojednávaní vykonal dôkaz oboznámením podania žalobcu 21.11.2016 (č.l. 151 spisu), v ktorom je
obsiahnutá história splácania úveru. Z tejto súhrnnej informácie o splácaní úveru vyplýva, že žalovaný z
poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 2.355,06 eur. Z toho na istinu bola započítaná suma 2.187,22
eur, na poplatky suma 17,45 eur, na riadny úrok suma 51,62 eur a na úrok z omeškania suma 98,77 eur.

Posledná úhrada bola podľa predmetného rozpisu úhrad realizovaná dňa 23.02.2012 vo výške 53,50
eur.

14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

15. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy

o splátkovom úvere (ďalej ako „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.17. Podľa § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa
týka ročného obdobia.

18. Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia
ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok
poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné
prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

19. Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2015,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o splátkovom úvere (ďalej ako „zákon č. 258/2001

Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským

úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

23.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávok, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou

zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

24. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

25. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o postúpení pohľadávok, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

26. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

27. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej

výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v
omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalejlen „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
postúpení pohľadávok, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

30. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovanými bola uzatvorená zmluva o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka. Na jednej strane vystupovala fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania (žalovaný). Na strane

druhej bola právnická osoba - dodávateľ, banka, ktorá pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti. Záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe tejto zmluvy, vyhodnotil súd
ako vzťah občianskoprávny, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa spravuje príslušnými
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá sa radí medzi
absolútne obchody a posudzuje sa podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou.

Normy obchodného práva sú preto použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov
podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred
aplikáciou Obchodného zákonníka, príp. keď sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, a to napriek tomu, že sa
jedná o zmluvu, ktorá bola podpísaná ešte pred účinnosťou novely Občianskeho zákonníka, vykonanú
zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorá definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením

ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy a
vzťahy s nimi súvisiace.

31. Žalovanému bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutý úver vo výške 1.194,98 eur,
ktorý sa zaviazal uhradiť v 59 mesačných splátkach po 33,59 eur. Celkovo tak mal žalovaný zaplatiť
sumu 1.981,81 eur (59 x 33,59 eur). Konečná splatnosť úveru bola stanovená dňa 20.05.2012. Uvedené
skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Medzi stranami nebol sporný ani fakt, že žalovaný počas

dohodnutej doby splácania úveru splátky riadne a včas neplnil, a teda že sa dostal do omeškania.
Z predloženej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 21.12.2009 (č.l. 63 spisu) súd zistil, že žalovaný
bol ku dňu 30.11.2009 v omeškaní s úhradou pohľadávky vo výške 101,62 eur. To znamená, že od
20.12.2009 (t.j. od splatnosti ďalšej splátky) až do 20.05.2012 (do dňa konečnej splatnosti úveru) bol
žalovaný povinný uhradiť splátky v celkovej sume 1.007,70 eur ( 30 splátok po 33,59 eur). Z histórie

splácania úveru vyplýva, že žalovaný dňa 18.02.2010 uhradil sumu 34 eur. Následne v roku 2011
uhradil žalovaný celkovo sumu 1.395,03 eur (dňa 02.06.2011 sumu 100 eur, dňa 21.07.2011 sumu
100 eur, dňa 12.10.2011 sumu 300 eur, dňa 18.11.2011 sumu 895,03 eur). Dňa 23.02.2012 uhradil
53,50 eur. Celkovo tak žalovaný od 20.12.2009 do 23.02.2012 uhradil sumu 1.482,53 eur. Bol však
povinný uhradiť len 1.007,70 eur a k tomu dlžnú sumu uvedenú vo výzve zo dňa 21.12.2009 v sume

101,62 eur, t.j. 1.109,32 eur. V špecifikácii postúpenej pohľadávky (č.l. 30 spisu) sa ako dátum poslednej
úhrady uvádza 20.03.2012 a výška poslednej úhrady 42,12 eur, pričom táto úhrada v rozpise úhrad
na č.l. 151 spisu zahrnutá nie je, nakoľko tento rozpis končí úhradou dňa 23.02.2012. Zároveň po
postúpení pohľadávky uhradil žalovaný žalobcovi ďalších 100 eur, a to dňa 19.08.2013 sumu 50 eur adňa 13.09.2013 sumu 50 eur. To znamená, že pokiaľ by aj žalovaný bol povinný uhradiť nejaké úroky z
omeškania titulom oneskorenej úhrady splátok, minimálne istina musela byť v celom rozsahu uhradená,
avšak žalobca sa žalobou domáhal aj zaplatenia časti istiny. Na základe uvedených údajov dospel súd

k záveru, že záväzok žalovaného zanikol splnením ešte pred podaním žaloby na súde podľa § 559 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a teda že žaloba žalobcu bola nedôvodná, pričom opak súdu preukázaný
nebol. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na to, že podľa názoru súdu všetky splátky splatné
do 28.11.2011, vrátane úrokov z omeškania k nim prislúchajúcim, boli ku dňu podania žaloby na súde
premlčané, pričom na premlčanie prihliada súd postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa ex offo. Na otázku premlčania pritom súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a teda mal za to, že premlčacia doba je trojročná (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
24Co/130/2011 zo dňa 06.03.2012). Zároveň súd prepočtom zistil, že žalobca v žalobe uviedol, že si
uplatňuje splátky úveru v počte 16 v celkovej výške 514,50 eur, vykonaním prepočtu však súd zistil, že
pri výške splátky 33,59 eur predstavuje celková suma 16 splátok 537,44 eur. Preto tento údaj, z ktorého
ďalej žalobca vychádzal, nebol správny.

32. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že vykonaním prepočtu súd zistil, že od
20.12.2009 do 20.11.2011 bol žalovaný povinný uhradiť splátky v sume 806,16 eur (24 splátok po
33,59 eur). K tomu keď sa pripočíta suma 101,62 eur, ktorá suma bola uvedená ako dlžná suma vo
výzve na úhradu dlžnej pohľadávky zo dňa 21.12.2009, dostaneme sumu 907,78 eur. Žalovaný však

uhradil za toto obdobie celkovo 1.429,03 eur. To znamená, že ku dňu 20.11.2011 mal uhradené všetky
zameškané splátky vrátane úrokov z omeškania. Preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky zo subjektu Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu, nakoľko výzva na úhradu
dlžnej pohľadávky, ktorá bola učinená výzvou zo dňa 21.12.2009 a v ktorej bol žalovaný upozornený
na povinnosť úhrady dlhu v sume 101,62 eur, už bola neaktuálna, nakoľko žalovaný minimálne ku dňu

20.11.2011 nebol v omeškaní s úhradou žiadnej splátky, pričom záväzok v sume 101,62 eur musel byť
s prihliadnutím na vecné a časové súvislosti uhradený. Preto podľa názoru súdu, pokiaľ k postúpeniu
pohľadávok na žalobcu došlo na základe zmluvy zo dňa 27.06.2013, žalobca nepreukázal podmienky
platného postúpenia pohľadávok v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, nakoľko nepreukázal, že
žalovanému doručil pred postúpením pohľadávok na žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie splatnej

dlžnej pohľadávky voči žalovanému, ktorej sa postúpenie týkalo, a teda nepreukázal, že je v spore
aktívne legitimovaným subjektom, pričom výzva zo dňa 21.12.2009 uvedené nepreukazovala, keďže
časť pohľadávky, na ktorej úhradu bol žalovaný vyzvaný výzvou zo dňa 21.12.2009, bola v celosti
uhradená. Na uvedenom závere nemení nič ani skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky bol úver v celosti splatný a ani skutočnosť, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky

v omeškaní so splácaním dlhu dlhšie ako rok (podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok /
č.l. 30 spisu/ bol žalovaný ku dňu postúpenia v omeškaní 431 dní /posledná úhrada dňa 20.03.2012,
zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná dňa 27.06.2013/), nakoľko tieto skutočnosti nezbavili
bankupovinnostipredpostúpenímpohľadávkydoručiťžalovanémuvýzvunaplnenieanáslednepreveriť
skutočnosť,čijeklientsosplácanímsvojhosplatnéhodlhuvomeškanídlhšieako90dníododňa,odkedy

mu bola predmetná výzva na úhradu dlhu v nej uvedeného doručená, prihliadnuc na to, že žalovaný
minimálne ku dňu 20.11.2011 nemal voči banke žiaden dlh. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na
strane žalobcu je ďalším dôvodom pre zamietnutie tejto žaloby.

33. Záverom súd uvádza, že žalovaný síce na pojednávaní konanom dňa 12.12.2016 súhlasil s tým, aby

bolzaviazanýnazaplatenienárokuvočižalobcovi,uvedenévšakúzkosúviselostým,žežalovanýnemal
vedomosť o výške dlhu a realizovaných úhradách. Preto súd jeho ochotu dohodnúť sa so žalobcom
nevyhodnotil ako uznávací prejav, ktorým by uznal nárok žalobcu, a to aj s poukazom na to, že uznanie
dlhu stranou v priebehu civilného konania musí súd hodnotiť v súvislosti s výsledkami vykonaného
dokazovania prihliadnuc ku všetkému, čo vyšlo v spore najavo. S týmto uznaním nároku nie sú spojené

právne účinky a súd musí skúmať, či z hľadiska hmotného práva obstojí nárok žalobcu aj bez ohľadu
na uznávací prejav žalovaného.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.36. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu v konaní tak, že žalovanému priznal
plnú náhradu trov konania, keďže súd žalobu zamietol. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP o
výške náhrady trov konania žalovaného proti žalobcovi rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline (§ 357 písm. d/ CSP).

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo

veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov)