Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Priehoda
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/800/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216279
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612216279.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Priehodu
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko,
s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo
dňa 14. 04. 2014 č. k. 5C/179/2012 - 14, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd žaloby žalobcu, ktorými sa v spojených veciach domáhal náhrady
škody a súčasne náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným
prieťahom a teda nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval
o vylúčení sudcov Okresného súdu Lučenec aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Lučenec z
prejednávania a rozhodovania veci nie je správny. Vo veci mali byť vylúčení všetci sudcovia Okresného
súdu Lučenec, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného súdu Lučenec, potom ostatní
sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v danej veci o nároku žalobcu. Súd mal
urobiť preto len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal právoplatne rozhodnúť len o návrhu na
prerušenie konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia o prerušení konania nesprávne vo veci
postupoval, pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval
na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak okresný súd konal bez toho, že by takýto
návrh zo strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho,
že by sa žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť a ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu.
Súd totiž vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám
a túto okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo
veci bez nariadenia pojednávania. Okrem toho ani žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložilpísomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, preto mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b O. s. p. Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a
žalobca tak nemal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu teda
nie je správne a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.
V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..
Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania.Krajskýsúdpretoprirozhodovanívychádzalzoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvého
stupňa.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súdvdanejvecivdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne
argumentačne presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a
dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce
vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku nie sú opodstatnené.
Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.
Krajský súd sa stotožňuje s tým, že exekučný súd pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
keď skúmal formálne a materiálne predpoklady pre exekúciu, keďže podkladom bol rozhodcovský
rozsudok a žiadosti o udelenia poverenia zamietol, nebol viazaný lehotou 15 dní, pretože táto platí len
pre vydanie poverenia. Exekučný súd rozhodol v dvoch prípadoch v lehote 15 dní a v ďalších v lehote,
ktorú nebolo možné považovať za prieťah v konaní, ak poukazoval, či je možné exekúciu na základe
exekučného titulu (rozhodcovský rozsudok) vykonať. Nebol teda preukázaný nesprávny úradný postup
zo strany exekučného súdu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
predložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi,súdvrozporesozákonomkonalpodľaustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca podal okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s ústavnou
sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43NcC/273/2012. Dôvodom
návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo to, že vo veci nekoná nestranný sudca ako
aj súd. Uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal a dospel k záveru, že nie je dôvodný
návrh na prerušenie konania v danej veci. Súd bol toho názoru, že v otázke námietky zaujatosti sudcov
Okresného súdu Lučenec už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim rozhodnutím vylúčil
z prejednania a rozhodnutia v danej veci len sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, od ktorej žalobca
odvodzuje nesprávny úradný postup. Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský
súd, a preto pokiaľ nevyhovel návrhu na prerušenie konania, považoval procesný postup súdu prvého
stupňa krajský súd za správny.
Treba poukázať tiež na to, že po žiadosti žalobcu o zrušenie pojednávania a návrhu na prerušenie
konania, okresný súd odročil pojednávanie za účelom rozhodnutia a návrhu na prerušenie konania. O
tomto rozhodol tak, že ho zamietol a jeho rozhodnutie potvrdil aj krajský súd. Až potom pokračoval v
konaní ďalším pojednávaním, ktorého sa však žalobca nezúčastnil a ani nevyužil postup podľa § 119
O. s. p.
Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca žalobcu, tak
k tejto otázke krajský súd uvádza, že v podaní žalobcu aj samotnom odvolaní proti rozsudku okresného
súdu je uvedené, že žalobca sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Lučenec, tak nie je dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je vedené
nestranným sudcom a na nestrannom súde.
Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť, pričom svoje právo nevyužil.
Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.
s. p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie. Vedel teda o možnosti navrhovať dôkazy.
Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca a to exekučné spisy, z
ktorých odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného dôkazu
dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak
vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva. Ani krajský súd preskúmaním veci na základe odvolania žalobcu nezistil opak.
Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku, s ktorým žalobca mal možnosť sa oboznámiť.
V danom štádiu konania sú nepodstatné aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti
zákonného sudcu a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného súdu Lučenec
aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú otázku vyriešil.
V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri posudzovaní
opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu,
ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ bol žalobca
presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať proti
rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s § 237 písm. g)
O. s. p.. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okremtoho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského súdu v iných obdobných veciach.
Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.