Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/697/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113200458
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113200458.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková v právnej veci žalobcov: 1) RNDr. L. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XX, R., 2) JUDr. G. H., nar. X.X.XXXX, bytom G. XX, R., 3) RNDr. D. R., nar. XX.X.XXXX, R.
XXX, 4) Ing. D. R., nar. X.X.XXXX, bytom A. X, R., žalobcovia 1) až 4) zastúpení: JUDr. Róbert Slamka,
advokát, so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín proti žalovaným: 1) Ing. C. G., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L. U. N. č. XXX, 2) K. T., rod. H. nar. XX.X.XXXX, bytom L. U. N. č. XXX, 3) K. T., rod. T., nar.
XX.XX.XXXX, L. U. N. č. XXX, žalovaní 1) až 3) zastúpení: JUDr. Mária Jezerská, advokátka, so sídlom
Hlavná 42, Trnava, o odstránenie navozenej zeminy a uvedenie pozemkov žalobcov do pôvodného
stavu, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaným 1) až 3) uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť navozenú zeminu z parciel KNC č. 47
záhrady o výmere 1.814 m2 a č. 48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 830 m2 zapísané na LV
č. XXX, okres Trnava v obci L. U. N., k.ú. L. U. N., do výšky pôvodnej úrovne terénu. Žalovaných
1) až 3) zároveň spoločne a nerozdielne zaviazal zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume
99,50 eura a trov právneho zastúpenia v sume 4.549,45 eura, v lehote do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Rozsudok po právnej stránke odôvodnil § 126, § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka (ďalej iba OZ). Skutkovo rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním,
výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov ako aj oboznámením sa s obsahom listinných
dôkazov mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcov JUDr. L. R. a žalovanou 1)
bola uzatvorená dohoda o tom, že zemina z výkopových prác vykonávaných pod rodinným domom
žalovaných 2) a 3) z pozemku žalovanej 1) bude vyvážaná na pozemok JUDr. L. R.. Dohoda bola

uzavretá ústne s tým, že zemina mala byť vyvážaná iba na prednú časť pozemku v počte 7 nákladných
vozidiel, tatroviek a na dobu troch mesiacov, potom mala byť zemina odvezená z pozemku. Na základe
tejto dohody došlo k navozeniu zeminy na pozemok (JUDr. L. R.) v mesiaci máj, resp. jún, júl 2009.
V rozpore s uzatvorenou ústnou dohodou bolo na pozemok JUDr. L. R. vyvezené podstatne väčšie
množstvo zeminy, podľa vyjadrenia svedkov išlo o vyše 50 vozidiel zeminy. Tiež v rozpore s pôvodnou
ústnou dohodou táto zemina bola navážaná nielen na prednú časť pozemku (nezmestila sa tam už),

ale bola navážaná aj do zadnej časti pozemku. Uvedené množstvo zeminy spôsobilo, že pozemok
JUDr. L. R. bol vysoko nad pôvodnou úrovňou terénu, čo malo za následok, že v čase dažďov ílovitá
zemina stekala na susediace pozemky a tým ich znehodnocovala. V dôsledku stekania nekvalitnej,
ílovitej zeminy susediaci vlastníci pozemkov, D. A., H. G. a H. L. zaslali JUDr. L. R. list z 3.7.2010
upozornili ho na povinnosť na udržiavať svoj pozemok v priaznivom stave. Následne JUDr. L. R. vyzval
žalovanú 1) listom z 16.8.2010 na uvedenie pozemku do pôvodného stavu. K tomuto však ani ku dňu

pojednávania nedošlo. Podľa vyjadrenia žalovanej 1) to bolo z dôvodu, že celú záležitosť s JUDr. L. R.
riešila po doručení listu osobne a vzhľadom na ich dobré vzťahy JUDr. L. R. netrval na odvezení zeminyz pozemku, žiadal iba, aby bola zemina rozhrnutá po celom pozemku tak, aby bol pozemok vyrovnaný,
nakoľko sa na konci zvažoval. Dohodli sa ja na tom, že pozemok žalovaná 1) pokosí. Tvrdenie žalovanej
1), že po obdržaní listu sa uskutočnil rozhovor medzi ňou a JUDr. L. R. potvrdzuje aj fotokópia zápiskov

vyhotovených JUDr. L. R. (č.l. 128). Zo zápiskov vyplýva, že rozhovor bol uskutočnený dňa 25.8.2010,
avšak s iným záverom, ako uvádza žalovaná 1), čo vyplýva z poznámok JUDr. L. R. o tom, že uzavreli
so žalovanou 1) dohodu o tom, že žalovaná 1) zeminu odvezie. JUDr. L. R. zomrel dňa XX.X.XXXX, po
jeho smrti výzvu na odstránenie zeminy, resp. na uvedenie pozemku do pôvodného stavu zaslali právni
nástupcovia JUDr. L. R., žalobcovia 1) až 4) žalovanej 1). Na túto výzvu žalovaná odpovedala listom

z 12.8.2012, v ktorom žalovaná 1) uviedla, že JUDr. L. R. netrval na uvedení pozemku do pôvodného
stavu. V tomto zmysle sa začala žalovaná 1) vyjadrovať až po smrti JUDr. L. R..

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh žalobcov je dôvodný. Súd
nepovažoval tvrdenia žalovanej 1) o dohode medzi ňou a JUDr. L. R. o tom, že netreba zeminu z jeho
pozemku vyvážať za vierohodné a to z dôvodu, že o tejto dohode sa začala žalovaná zmieňovať až

po smrti JUDr. L. R., pričom z poznámok JUDr. L. R. vyplýva, že pri rozhovore so žalovanou dňa
25.8.2010 došlo medzi nim k uzatvoreniu dohody o tom, že zemina bude odvezená. Samotní žalovaní
tvrdia, že JUDr. L. R. bol právnik a bol pedant. Aj podľa názoru súdu toto tvrdenie zodpovedá skutočnosti,
pretože JUDr. L. R. si robil precízne poznámky a súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že by jeho
poznámky zo dňa 25.8.2010 neboli pravdivé. Zemina bola navážaná na pozemok JUDr. L. R. ešte v

roku 2009, mala tam byť uskladnená tri mesiace. Podľa tvrdenia žalovanej 1) nastalo potom daždivé
obdobie, prišla zima, mrzlo a zeminu nebolo možné vyviesť. K odvezeniu zeminy však nedošlo nielen
v roku 2009 v dôsledku nepriaznivého počasia, ale ani v roku 2010, kedy žalovaná 1) dňa 25.8.2010
odvoz zeminy prisľúbila pri osobnom rozhovore s JUDr. L. R.. K odvozu zeminy nedošlo ani v ďalšom
období. Žalovaná 1) sa o zmene dohody medzi ňou a JUDr. L. R., že zeminu netreba vyvážať, začala

zmieňovať po výzve žalobcov na odstránenie zeminy v liste z 12.8.2012, kedy už JUDr. L. R. nežil. Z
uvedených skutkových zistení súd dospel k záveru, že medzi nebohým JUDr. L. R. a žalovanou 1) bola
uzatvorená iba dohoda v tom zmysle, že na jeho pozemok bude navezená zemina iba na prednú časť
pozemku a bude odstránená v lehote troch mesiacov. Druhá dohoda bola uzavretá dňa 25.8.2010 o
tom, že žalovaná 1) prisľúbila, že zeminu odvezie. Súd nepovažoval za vierohodné dôkazy, ktoré boli

vykonané v tom smere, že došlo k zmene dohody medzi JUDr. L. R. a žalovanou 1) (tvrdenie žalovanej
1) a výpoveď svedka L.) a to s poukazom na už uvedené okolnosti predmetnej veci. Ak by žalovaná1)
chcela dodržať uzavretú dohodu medzi ňou a JUDr. L. R., mala možnosť zeminu odviezť aj po lehote
troch mesiacov (dokedy túto odviezť nemohla pre nepriazeň počasia), ale aj v roku nasledujúcom - v
roku 2010, prinajmenšom do konca mesiaca august 2010, v ktorom období obdržala výzvu od JUDr. L.

R. na odstránenie zeminy. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobcov vyhovel a žalovaných 1) až 3)
zaviazal k povinnosti odstrániť navozenú zeminu z parciel KNC č. 47 záhrady o výmere 1.814 m2 a č.
48 zastavané plochy a nádvoria o výmere 830 m2 zapísané na LV č. XXX, okres Trnava v obci L. U. N.,
k.ú. L. U. N., do výšky pôvodnej úrovne terénu.

3. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalovaných 1) až 3) súd skonštatoval, že k navozeniu
zeminy došlo najneskôr v mesiaci júl 2009, trojmesačná lehota na odstránenie zeminy uplynula potom
najneskôr dňom 31.10.2009. Návrh bol podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, a to až
10.1.2013. Súd napriek tejto skutočnosti, že došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej lehoty nároku
žalobcov vyhovel, a to s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého výkon práv a

povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal na viaceré
rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 137/2003, sp. zn. 3 Cdo 49/1996, sp. zn. 6 Cdo 173/2011, na
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 176/2011-14, ktorý konštatoval, že vo všeobecnosti nie
je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký
výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor
druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad
ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by

za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie tejto
primeranosti je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter
uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej
doby. Poukázal tiež na to, že otázkou premlčania a prípadného rozporu vznesenej námietky premlčanias dobrými mravmi sa podrobne zaoberajú ďalšie viaceré rozhodnutia súdov, napr. uznesenie NS SR sp.
zn. 5 Cdo 265/2009, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 309/95, rozhodnutie Ústavného súdu
ČR sp. zn. II.ÚS 3168/09, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 718/11, rozhodnutie Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1839/2000. Z pohľadu vyššie citovaného § 3 ods. 1 OZ bolo potom v danej
veci nevyhnutné posúdiť, či výkon práva žalovaných, ktorí vzniesli námietku premlčania, nie je taký
výkon práva, ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi a to s prihliadnutím na všetky okolnosti daného
vzťahu, opierajúc sa pritom o výsledky vykonaného dokazovania. Podľa odvolacieho súdu je v danom
prípade potrebné zohľadniť také špecifiká, akými je to, že išlo pôvodne o vzťah medzi navrhovateľom

a advokátkou, od ktorej je na mieste vyžadovať, že okrem zákona je viazaná aj profesijnou etikou,
a preto navrhovateľ mohol dôvodne očakávať, že advokátka mu riadne vyplatí všetky peniaze, ktoré
pre neho vymohla. Na strane navrhovateľa je tiež potrebné zohľadniť, že bol vo výkone trestu odňatia
slobody, a preto mal objektívne sťažené možnosti riešenia vzniknutej situácie. Súd v predmetnej veci
skonštatoval, že žalobcovia márne uplynutie premlčacej doby nezavinili, k uplynutiu trojročnej lehoty na
podanie návrhu došlo až v dôsledku postoja žalovaných, resp. žalovanej 1) k celej záležitosti a bolo by

v rozpore s dobrými mravmi, ak by vo veci súd žalobu žalobcov v dôsledku premlčania zamietol.

4. Súd návrhu žalobcov vyhovel a vo výroku rozhodnutia použil inú formuláciu ako petit výroku
formulovali žalobcovia s poukazom na § 79 ods. 1 veta druhá OSP tak, aby z návrhu vyplývalo, čoho
sa žalobcovia domáhali. Ak žalobca označil v návrhu presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má

byť žalovaným uložená rozhodnutím súdu, alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej
skutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho
rozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Súd iba rozhoduje o tom, ako bude
formulovaný výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z
obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca návrhom skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu SR

zo dňa 28.9.2010 sp. zn. 5Cdo/254/2009).

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len OSP) a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v sume 99,50 eura za zaplatený súdny
poplatok a trov právneho zastúpenia v sume 4.549,45 eura, pričom trovy konania a trovy právneho

zastúpenia v rozsudku podrobne špecifikoval.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaní 1) až 3) prostredníctvom právnej
zástupkyne. Odvolanie odôvodnili tým, že súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec neuviedol, čoho
sa žalobcovia vo svojom pôvodnom petite domáhali, neuviedol, že v priebehu konania žalobcovia

niekoľkokrát upravovali svoju žalobu (písomné podanie zo dňa 16.4.2015, 29.5.2015, ústne do
zápisnice dňa 15.6.2015) ani to, ako o navrhovanej zmene súd rozhodol a aký bol celý predmet konania,
o ktorom súd v konečnom dôsledku rozhodoval. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie
v danej veci bol návrh doručený súdu 10.1.2013, ktorým sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti
žalovanej do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť zeminu z pozemku v k. ú. L. U. H. parc. č.

47 o výmere 1.814 m2 a parc. č. 48 o výmere 830 m2 zapísaná na LV číslo XXX a pozemok uviesť
do pôvodného stavu, teda ho vyčistiť, uložiť borovicové fošne na podstavce, postaviť konštrukcie na
vinič, vysadiť nové korene ríbezlí a nové sadenice viniča. V prípade, ak žalovaná neodstráni zeminu
a neuvedie pozemok do pôvodného stavu do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, môžu tak urobiť
žalobcovia 1) až 4) prostredníctvom firmy a to na náklady žalovanej. O tomto petite konal súd až do

15.6.2015, kedy uznesením pripustil zmenu petitu. To bol celý a skutočný petit, ktorý bol súdu doručený
a na ktorom zotrvali žalobcovia aj po rozšírení návrhu o žalovaných 2) a 3) podaním doručeným súdu
21.6.2013. Súd opakovane ústne vyzýval žalobcov na úpravu petitu. Napriek tomu, že žalobcovia sa
svojimi podaniami označenými ako zmena petitu domáhali zmeny petitu, porovnaním pôvodného petitu
žaloby s konečným petitom žaloby je možné konštatovať, že žalobcovia sa nedomáhali zmeny petitu.

Žalobcovia sa upraveným petitom domáhali kvantitatívne menšieho plnenia než v pôvodnej žalobe.
Každé podanie účastníka sa posudzuje nie podľa formálnych znakov, ale podľa svojho obsahu. Keďže
žalobcovia sa domáhali podaním z 29.5.2015 v spojitosti s ústnou úpravou petitu na pojednávaní
15.6.2015, kvantitatívne menšieho plnenia než v pôvodnej žalobe, čo je nepochybné porovnaním oboch
petitov, mal súd toto ich podanie bez ohľadu na jeho označenie posúdiť ako čiastočné späťvzatie žaloby

a postupovať podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP). Súd však rozhodoval o zmene
petitu, čím žalovaným 1) až 3) odňal možnosť konať pred súdom, pretože voči rozhodnutiu o zmene nie
je možné podať opravný prostriedok (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP. Naproti tomu, ak by súd rozhodoval o
čiastočnom späťvzatí žaloby, musel by dodržať postup podľa 96 OSP a rešpektovať právo žalovanýchna ich prípadný súhlas či nesúhlas a možnosť podania opravného prostriedku. Tento postup súdu mal
následne vplyv aj na nesprávne rozhodnutie súdu o trovách konania.

7. Súd sa nevysporiadal v odôvodnení rozsudku ani s okolnosťou, že žalobcovia svojim podaním z
14.8.2013 zobrali svoj návrh na pristúpenie účastníka zo dňa 12.6.2013 na strane žalovaného 3) K. T. v
celom rozsahu späť s odôvodnením, že tento nie je vlastníkom nehnuteľnosti, pozemku, z ktorého bola
získaná výkopová zemina. Žalovaný 3) aj s ohľadom na skutočnosť, že bol voči nemu návrh vzatý späť,
nepovažoval za potrebné, aby ho súd v konaní vypočul a v konaní ani vypočutý nebol.

8. Súd opravil výrokovú vetu rozsudku oproti návrhu žalobcov tak, že doplnil, že navozenú zeminu je
potrebné odstrániť z pozemkov žalobcov do výšky pôvodnej úrovne terénu. Tento postup odôvodnil s
poukazom na § 79 ods. 1 OSP a judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo/254/2009 zo dňa 28.9.2010.
Možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že iba súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok
rozhodnutia. Avšak z obsahového hľadiska musí byť tento inak formulovaný výrok totožný s návrhom

petitu. Okrem týchto výnimiek je súd žalobným petitom viazaný a súd ho musí rešpektovať nielen čo
do výroku rozhodnutia, ale aj čo do predmetu dokazovania, preto musí byť petit jasný zrozumiteľný a
určitý a v konečnom dôsledku aj vykonateľný. Súd rozhodoval o žalobnom petite, ktorým sa v konečnom
dôsledku žalobcovia domáhali, aby bola žalovaným uložená povinnosť odviesť navozenú zeminu z ich
pozemkov.Pôvodnávýškaterénuobochpozemkovnebolapredmetomkonaniaaneurobilijupredmetom

dokazovania ani samotní žalobcovia, preto súd v danej veci doplnením uvedenej formulácie rozhodol
ultra petitum. Pokiaľ žalobný petit nespĺňal kritéria ustanovené súdnym poriadkom (čo žalovaní v konaní
namietali), mal súd postupovať v súlade so zásadami procesného práva a neodstraňovať tieto vady
návrhu sám. Žalobcovia boli zastúpení advokátom, teda osobou znalou práva. Rozsah poučovacej
povinnosti súdu je v takom prípade obmedzený len na procesné práva a procesné povinnosti a súd

nemôže účastníka poučovať o tom, že ním navrhovaný petit je podľa hmotného práva nevykonateľný,
ktorý problém neodstránila ani úprava výroku rozsudku samotným súdom prvej inštancie. Súd sa
nevysporiadal ani s námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaných 2) a 3).

9. Súd vyhovel žalobe, pretože neuveril žalovanej 1), že následne potom, ako bola zemina navozená

na pozemok právneho predchodcu žalobcov, došlo medzi ňou a nebohým p. R. k dohode, že navozená
zemina sa odvážať nebude, ale sa rozhrnie po oboch pozemkoch a tým sa tieto vyrovnajú na úroveň
druhého suseda p. N.. V konaní však bolo preukázané, že pri tejto druhej dohode bol prítomný svedok
W. L., ktorý bol dlhoročným priateľom nebohého p. R. a nemal dôvod uvádzať nepravdivé tvrdenia.
Tento svedok okrem iného uviedol, že pozemok p. R. bol podľa neho prvých asi 20 až 40 m rovný s

ulicou, potom bol spád asi 2 až 4 metre a to až k potoku, približne v dĺžke asi 50, 60 metrov. Svedok
teda potvrdil, že pozemky neboli rovné a že sa zvažovali. Svedok potvrdil, že bol osobne pritom, keď
sa žalovaná 1) dohodla s právnym predchodcom žalobcov, že navozená zemina sa nebude odvážať.
Tento svedok zároveň potvrdil, že nebohý p. R. bol po vyrovnaní zeminy stav svojich pozemkov videl,
bol tam, keď sa kosila zelina a svedok výslovne potvrdil, že nebohý bol spokojný s tým, že pozemok

je vyrovnaný. Táto výpoveď svedka korešponduje s tým, že žalovaná po viac ako roku od navozenia
zeminy zabezpečovala jej rozhodnutie bagrom, aj ručne po celom pozemku tak, aby boli oba pozemky
vyrovnané do rovnakej výšky. Je nemysliteľné a nelogické, aby žalovaná vykonávala tieto práce bez
vedomia vlastníka na jej náklady, bez jeho predchádzajúceho si súhlasu. Taktiež je nemysliteľné, aby sa
nebohý JUDr. R., pokiaľ by nebol s týmto stavom spokojný, nedomáhal ako advokát svojich práv súdnou

cestou za svojho života od 1.11.2009 (kedy mala byť už zemina odstránená do C. XXXX, kedy zomrel).
Tento postup skôr nasvedčuje tomu že skutočne k dohode tvrdenej žalovanou 1) došlo a až po smrti
svojho otca sa jeho právni nástupcovia začali domáhať odstránenia zeminy. Súd len na základe kópie
poznámky nebohého p. R. označenej ako „dohoda" nepodpísanej žiadnou zo zmluvných strán dospel k
záveru, že dňa 25.8.2010 bola uzavretá iná dohoda a síce, že žalovaná 1) zeminu odvezie. Súd prvej

inštancie sa vôbec nevysporiadal so svedeckou výpoveďou svedka W. L. najmä v tom smere, prečo
túto výpoveď vyhodnotil ako nevierohodnú. Žalovaní ďalej namietajú, že z fotografií, ktoré boli v konaní
pripojené a z ktorých súd tiež vychádzal pri rozhodovaní, nie je možné zistiť, či a ktorý pozemok (ide o
2 pozemky) sa zvažoval a nie je možné zistiť, v akom stave sa v súčasnej dobe pozemky nachádzajú.
Súd uvedené konštatoval bez ohliadky len na základe fotografií predkladaných žalobcami bez možnosti

overiť si ich hodnovernosť na mieste samom.

10. V odôvodnení rozsudku nie je uvedené, ako súd prvej inštancie nárok žalobcov po právnej
stránke posúdil, v súlade s § 157 ods. 2 OSP. V odôvodnení súd cituje iba právne normy upravujúcejinštitút premlčania a § 126 ods. 1 OZ o ochrane vlastníckeho práva. Na daný skutkový stav však
nie je možné aplikovať § 126 OZ, pretože ak by sa jednalo o vlastnícku žalobu, je zrejmé, že
vlastnícke žaloby nepodliehajú premlčaniu a potom sa súd nemusel zaoberať námietkou premlčania.

Možnosť domáhať sa odstránenia následkov spôsobených neoprávneným zásahom a to uvedením
do predošlého, pôvodného stavu, upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spôsobe a rozsahu
náhrady škody. V prípade, ak dôjde k stretu možného použitia oboch týchto žalôb, prednosť má žaloba
na náhradu škody pred žalobou zapieracou. Nárok žalobcov podľa žaloby smeruje k naturálnej reštitúcii,
preto ho nie je možné oprieť o § 126 OZ, ktoré takéto oprávnenie vlastníkovi veci nedáva. Žalovaní

1) až 3 tvrdia, že nárok žalobcov sa premlčal a preto mu súd nemôže priznať súdnu ochranu. Súd
síce konštatoval, že návrh bol podaný až po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ale napriek tomu
návrhu vyhovel, pričom odôvodnenie, prečo tak urobil zhrnul do jednej vety, keď uviedol, že žalobcovia
uplynutie premlčacej lehoty nezavinili, ale k uplynutiu trojročnej lehoty na podanie žaloby došlo až v
dôsledku postoja žalovaných resp. žalovanej 1), preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi, ak by v
dôsledku premlčania súd žalobu zamietol. Súd v odôvodnení cituje rôznej judikáty, ktoré sa však na

prejednávanúvecpriamonevzťahujú,keďriešiaskôrpojemdobrémravy,čomožnopovažovaťzarozpor
s dobrými mravmi a vychádzajú z iného skutkového stavu. Neprihliadnuť na námietku premlčania možno
len celkom výnimočne a súd túto výnimočnosť musí vždy riadne odôvodniť. Žalovaní 1) až 3) namietli
aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania. Z uvedených dôvodov žalovaní 1) až 3) navrhli, aby
odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby

odvolací súd vec zmenil a žalobu zamietol. Žalovaní 1) až 3) si uplatnili náhradu trov konania.

11. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobcovia podaním doručeným súdu 26.8.2015. Vo vyjadrení
uviedli, že nesúhlasia s námietkou žalovaných o nesprávnom procesnom postupe súdu. Odňatie
možnosti konať pred súdom je možné výslovne dať do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou

súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Žalobcovia sa domáhali, aby žalovaní odstránili navozenú
zeminu z pozemkov patriacich žalobcom a aby žalovaní 1) až 3) predmetné pozemky uviedli do
pôvodného stavu. Pôvodným stavom sa myslí stav, ktorý bol predtým, ako bola na predmetný pozemok
navozená zemina. Navozením zeminy sa hlavne zmenila pôvodná úroveň terénu. V prípade navrátenia
predmetných pozemkov do pôvodného stavu, čiže odstránenia navozenej zeminy by pozemky boli

v pôvodnej úrovni terénu. Súd vo výroku svojho rozhodnutia vyjadril rovnaké práva a povinnosti,
ktorými sa žalobcovia domáhali, bola zmenená len formulácia výroku, v ktorom súd dbal na to, aby
vyjadroval z obsahového hľadiska to, čoho sa žalobcovia skutočne domáhali. Tvrdenia žalovaných,
že nebolo preukázané, že sa má zemina z pozemku odviezť, ale že došlo k ďalšej dohode v zmysle
ktorej sa navozená zemina nebude odvážať, rozhrnie sa po oboch pozemkoch, čím sa vyrovná úroveň

s úrovňou pozemku p. N. a tým poukazovanie na svedeckú výpoveď svedka L., údajného priateľa
pána R., žalobcovia poukázali na to, že ide o nekonkrétne tvrdenia, ktoré nepreukazujú kedy a za
akých okolností malo dôjsť k nejakým iným dohodám, ako bola pôvodná dohoda. Žalovaní, ale ani
svedok nepreukázali žiadnym spôsobom svoje tvrdenia, že došlo ku novej dohode a to, že sa zemina
nemala odvážať, ako ani údajnú nerovnosť pozemkov, kedy konkrétne malo dôjsť k takejto dohode.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 176/2011 vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby
vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. V tomto
prípade žalobcovia premlčanie nezavinili, žalovaná 1) úmyselne zneužila starobu a chorobu právneho
predchodcu žalobcov 1) až 4) a nahovorila ho na uloženie zeminy do jeho dvora, v ktorej sa dohodli

na vývoze zeminy najviac do výšky 60 cm (čo je zhruba 7 tatroviek) a len na prednú časť pozemku
so sľubom, že predmetnú zeminu odstráni. Dohoda o zvyšných päťdesiatich ôsmich tatrovkách a viac,
ktoré sa navozili na zadnú časť pozemku nikdy nebola, čím toto konanie je neoprávnený zásah do
jeho vlastníckeho práva. Žalobcovia boli v konaní úspešní a nárok podľa žalobcov premlčaný nie je.
Poukázali na to vo viacerých svojich predchádzajúcich podaniach. Žalobcovia sa žalobou domáhajú

reštitučného nároku (uvedenie do pôvodného stavu) ako vlastníci pozemkov a ich nárok vyplývajúci z
práva ochrany vlastníka pred zásahmi tretích osôb sa nepremlčuje. Z konania žalovanej je zrejmé,
že nebola ochotná riešiť svoje protiprávne konanie, čím sa jej podarilo úmyselne vec natiahnuť tak,
že nárok žalobcov označila za premlčaný a tým značne poškodila vlastnícke práva žalobcov. Konanie
žalovanej 1) sú mimoriadne a výnimočné okolnosti, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených

dôvodov žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Žalobcovia si
uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon

aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f)ah)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných 1) až 3) je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie bolo nutné zrušiť a vec mu vrátiť na
´dalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

15. Podľa § 442 ods. 1, 2 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza

sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17.Podľa§106ods.1,2OZprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,kedysapoškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

19. Predmetom žaloby, po pripustení zmeny žaloby súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní
15.6.2015(č.l.163a),zaprítomnostiprávnychzástupcovstránsporubolouloženiepovinnostižalovaným

1) až 3) spoločne a nerozdielne do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť navozenú zeminu z
parciel (bližšie označených v uznesení) patriacich žalobcom. Žalobcovia 1) až 4) svoj nárok uplatnený
žalobou odvodzujú zo skutočnosti, že ich právny predchodca, ich otec JUDr. L. R. sa so žalovanou 1)
dohodli na tom, že žalovaná 1) si na prednej časti pozemku JUDr. R. dočasne, na tri mesiace uloží
zeminu pochádzajúcu z výkopových prác pri stavbe rodinného domu patriaceho žalovaným 2) a 3).

K navozeniu zeminy došlo v máji 2009, pričom žalovaná porušila ústnu dohodu tým, že časť zeminy,
ktorá bola dovezená na prednú časť pozemku nebola odvezená, ale bola rozhrnutá po prednej časti
pozemku, pri navození zeminy žalovaná poškodila škridlu a borovicové fošne uložené na pozemku
a zeminu navozila aj pod orech, čím sa znemožnil zber orechov, pergola viniča bola zničená tak, že
stĺpiky boli odrezané, konštrukcia bola odstránená, boli zničené korene viniča a drôty, po ktorých bol

vinič ťahaný, boli zničené kríky ríbezlí a na pozemok bolo navezené podstatne väčšie množstvo tatroviek
zeminy (60) oproti pôvodnej dohode. Potom, ako sa na stav pozemku sťažovali susedia JUDr. R., listom
zo dňa 16.8.2010, JUDr. R. vyzval listom žalovanú 1), aby dala pozemok do pôvodného stavu. JUDr.
L. R. zomrel XX.X.XXXX. Po jeho smrti začali so žalovanou 1) komunikovať žalobcovia 1) až 4) a z
dôvodu,žežalovaná1)sisvojupovinnosťnesplnila,zeminunevyviezlaapozemoknedaladopôvodného

stavu ani po výzve žalobcov, domáhajú sa svojho nároku súdnou cestou. Žalobcovia sa svojho nároku
domáhali ako vlastníci nehnuteľností, na ktoré bola zemina vyvezená žalobou o vypratanie veci, zeminy
patriacej žalovaným 1) až 3). Žalobcovia trvali na tom, že žalovaní 1) až 3) zasiahli do vlastníckeho práva
žalobcov protiprávnym konaním, preto sa domáhali nároku uvedením veci do dôvodného stavu podľa
§ 126 OZ a toto právo žalobcov sa nepremlčuje.

20. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že vykonaným dokazovaním žalobcovia preukázali
opodstatnenosť svojho nároku. Súd sa stotožnil s právnou kvalifikáciou nároku žalobcov, okrem
posúdenia premlčania. Podľa názoru súdu prvej inštancie nárok žalobcov podlieha premlčaniu.Na námietku premlčania vznesenú žalovanými 1) a 2) však neprihliadol a uzavrel, že výkon práva
žalovaných, ktorí vzniesli námietku premlčania je v rozpore s dobrými mravmi a to s prihliadnutím na
všetky individuálne okolnosti prípadu. Podľa názoru súdu žalobcovia márne uplynutie premlčacej doby

nezavinili a k uplynutiu trojročnej lehoty na podanie žaloby došlo následkom postoja žalovaných, resp.
žalovanej 1) k celej záležitosti.

21. S prihliadnutím k rozsahu a dôvodom odvolania žalovaných 1) až 3) je predmetom prieskumu
odvolacieho súdu posúdenie správnosti procesného postupu, hodnotenia dôkazov a právneho

posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel. Žalovaní namietali nesprávny procesný
postup súdu pri častom dopĺňaní a menení žaloby žalobcami v časti petitu, namietali, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal so späťvzatím žaloby žalobcami voči žalovanému 3). Nesúhlasili s
hodnotením dôkazov vykonaných počas konania a napokon aj s právnym posúdením veci samej.

22. S námietkami žalovaných voči postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene žaloby možno

súhlasiť. Žalobcovia sa pôvodne podanou žalobou domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal
žalovanú 1) do 60 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť navozenú zeminu z pozemkov (v petite
bližšie špecifikovaných, patriacich žalobcom); ako aj predmetný pozemok uviesť do pôvodného stavu,
teda ho vyčistiť, uložiť borovicové fošne na podstave, postaviť konštrukcie na vinič, vysadiť nové korene
ríbezlí a nové sadenice viniča. V prípade, že žalovaná neodstráni zeminu a neuvedie pozemok do

pôvodného stavu môžu tak urobiť žalobcovia 1) až 4) na náklady žalovanej. Na návrh žalobcov (č.l. 60)
súd prvej inštancie pripustil do konania žalovaných 2) a 3) uznesením z 27.6.2013 č.k. 12C/7/2013-66
a žalobcovia sa domáhali splnenia povinnosti tak, ako je vyššie uvedené žalovanými 1) až 3) spoločne
a nerozdielne (č.l.50). Podaním doručeným súdu 20.4.2015 (č.l. 149) žalobcovia navrhli, aby súd
pripustil zmenu petitu tak, že žalovaných 1) až 3) zaviaže odstrániť navozenú zeminu z pozemkov

(v návrhu bližšie špecifikovaných, patriacich žalobcom) v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku a
uviesť pozemky do pôvodného stavu. V prípade, že žalovaní neodstránia zeminu a neuvedú pozemky
do pôvodného stavu, môžu tak urobiť žalobcovia 1) až 4) na náklady žalovaných. Žalobcovia podaním
doručenýmsúdu29.5.2015(č.l.159)navrhlipripustiťzmenupetitužalobytak,žesúdzaviažežalovaných
1) až 3) odstrániť navozenú zeminu z pozemkov (v návrhu bližšie špecifikovaných, patriacich žalobcom)

v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku a uviesť pozemky do pôvodného stavu. Súd prvej inštancie
pripustil zmenu žaloby v časti petitu uznesením na pojednávaní 15.6.2015 (č.l. 163a), tak, že žalovaní 1)
až3)súpovinníspoločneanerozdielnedo60dníodprávoplatnostirozsudkuodstrániťnavozenúzeminu
z pozemkov (bližšie označených v uznesení, patriacich žalobcom). V písomnom vyhotovení rozsudku v
petite v jeho závere doplnil....do výšky pôvodnej úrovne terénu.

23. Zmena žaloby je základným dispozičným úkonom žalobcu predmetom konania. V danom prípade sa
žalobca domáhal zmeny žaloby len v časti petitu, pričom návrhy na zmenu žaloby v časti petitu žiadnym
spôsobom neodôvodňoval. Od zmeny žaloby je potrebné odlíšiť prosté odstránenie vád petitu žaloby,
doplnenie jeho neurčitosti, nepresnosti, či už na výzvu súdu alebo iniciatívne samotným žalobcom.

Zmenapetitužalobymôžespočívaťvzmenebuďkvalitatívnejalebokvantitatívnej.Zakvalitatívnuzmenu
treba považovať tie situácie, keď žalobca či už s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav,
prípadne skutkový stav zmenený, alebo doplnený, požaduje niečo iné, ako pôvodne. Za kvantitatívnu
zmenu žaloby pri žalobách na plnenie sa bude považovať taká situácia, keď žalobca žiada viac, alebo
menej oproti pôvodne uplatnenému nároku. Ak žiada žalobca menej ako pôvodne, nepôjde o zmenu

žaloby podľa § 95 OSP (teraz § 139 a § 140 CSP), ale pôjde o späťvzatie žaloby podľa § 96 OSP (teraz
144 CSP). O kvantitatívnu zmenu žaloby (petitu) pôjde aj v prípadoch, keď žalobca namiesto jedného
typu plnenia požaduje aj iný typ plnenia (typické pri alternatívnych záväzkoch). Za zmenu žaloby je
potrebné tiež považovať zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností, na ktorých žaloba spočíva.
Podstatnou náležitosťou každej žaloby v zmysle § 79 ods. 1 OSP (teraz rozhodujúcich skutočností §

132 CSP) je pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností. Ide o tzv. povinnosť tvrdenia, ktorú znáša
žalobca. Ak chce žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti akýmkoľvek spôsobom meniť, dopĺňať, zužovať
či rozširovať, pôjde vždy o zmenu žaloby (§ 139 CSP).

24. V posudzovanej veci je zrejmé, že žalobcovia 1) až 4) sa pôvodne svojho nároku domáhali dvoma

petitmi, tak ako je vyššie uvedené a návrhom na zmenu petitu z 29.5.2015 (č.l. 159) navrhovali pripustiť
zmenu žaloby tak, že predmetom sporu sa mal stať už len jeden petit žaloby. Po obsahovej stránke
zmenili petit žaloby tak, že pôvodne sa domáhali vyvezenia zeminy a uvedenia pozemkov do pôvodného
stavu bližším opisom, čo za pôvodný stav považujú (vyčistiť pozemok, uložiť borovicové fošne napodstave, postaviť konštrukcie na vinič, vysadiť nové korene ríbezlí a nové sadenice viniča). Neskôr
navrhli zmenu petitu tak, že súd má žalovaným 1) až 3) uložiť vyviesť zeminu a uviesť pozemok do
pôvodného stavu.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu ak žalobcovia upustili od svojho ďalšieho nároku vyjadrenom v
druhom petite žaloby, ide o späťvzatie žaloby a súd mal konanie o tejto časti žaloby zastaviť (so
súhlasom žalovaných), v súlade s vyššie uvedeným, pretože ide o menší nárok žalobcov z hľadiska
jeho kvantitatívneho vyjadrenia. Ak žalobcovia navrhli zmeniť obsah petitu žaloby, mal ich súd k tejto

navrhovanej zmene vypočuť v tom smere, či išlo o zmenu rozhodujúcich skutočností a žalobcovia
netrvajú na tvrdení, že by žalovaní poškodili vinič, ríbezle, fošne a preto chcú už len vyviesť zeminu
a uviesť pozemok do pôvodného stavu (išlo by o zmenu žaloby v časti rozhodujúcich skutočností),
alebo sa domnievajú, že slovné spojenie uviesť do pôvodného stavu zahŕňa aj vysadiť vinič, ríbezle,
poukladať fošne. V takom prípade by išlo len o upresnenie žaloby v časti petitu a o takejto zmene
súd nerozhoduje. Je potrebné podľa názoru súdu prihliadnuť ku skutočnosti, že exekúcia na základe

exekučného titulu, ktorý v petite zaviaže žalovaných vyviesť zeminu a uviesť pozemok do pôvodného
stavu by sa vykonávala ukladaním pokút, iným spôsobom by exekúciu vykonať nebolo možné vzhľadom
na charakter plnení, ktoré by mali vykonať žalovaní.

26.Odvolacísúdvšakvôbecnevidídôvodnato,abysúdprvejinštanciepripustilzmenupetituspôsobom,

akým to urobil, že v uznesení o pripustení zmeny petitu (č.l. 163a) vynechal oproti návrhu žalobcov na
konci petitu slovné spojenie uviesť pozemky do pôvodného stavu a v písomnom vyhotovení rozsudku
doplnil výrok o slovné spojenie .... do výšky pôvodnej úrovne terénu, oproti tomu, ako pripustil zmenu
žaloby v časti petitu (č.l. 163a). Petit žaloby musí vždy vychádzať z hmotného práva a to, čo má
byť predmetom sporu vyjadruje žalobca v žalobe. Z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich

náhradu škody (§ 442 ods. 2) okrem iného vyplýva, že škoda sa nahrádza aj uvedením veci do
predošlého stavu. To znamená, že žalobcovia v tomto smere naformulovali petit žaloby správne, ak sa
domáhali uvedenia pozemkov do pôvodného stavu, preto súd prvej inštancie nemal akýkoľvek dôvod
upravovať navrhovaný petit žaloby. Ak tak urobil vyššie opísaným spôsobom, zmenil obsah nároku
žalobcov. Žalobcovia sa mohli svojho nároku domáhať aj len v rozsahu uloženia povinnosti žalovaným

vyprataťnavozenúzeminu.Vtakomprípadebymohloísťonárokvyplývajúcizustanovenia§126OZ(čo
je vysvetlené nižšie). Žalobcovia ale v žalobe opísali rozhodujúce skutočnosti a uviedli petit žaloby, kde
navrhli, aby súd zaviazal žalovaných okrem iného aj uviesť pozemok do pôvodného stavu, od uloženia
tejtopovinnostivpriebehukonanianeupustili,pretobolopovinnosťousúduichnávrhakceptovať.Právne
posúdenie nároku žalobcovia nemuseli v žalobe uvádzať, zákon im takúto povinnosť neukladá a aj keby

právnu kvalifikáciu v žalobe uviedli, súd ňou nie je viazaný.

27. Je nepochybné, že žalobcovia podaním doručeným súdu 14.8.2013 (č.l. 77) zobrali žalobu voči
žalovanému 3) späť. Napriek tomu súd prvej inštancie so žalovaným 3) konal až do vyhlásenia rozsudku
a žalovaného 3) dokonca zaviazal v rozsudku na plnenie. Námietka žalovaných vyjadrená v odvolaní,

že súd konanie voči žalovanému 3) nezastavil z dôvodu späťvzatia žaloby bola dôvodná.

28. Rovnako je potrebné považovať za oprávnenú námietku žalovaných o tom, že súd prvej inštancie
nárok žalobcov nesprávne právne posúdil. Žalobcovia sa svojho nároku domáhali podľa § 126 OZ,
upravujúceho nároky vlastníkov pred neoprávneným zásahom tretích osôb (tzv. negatórnou žalobou).

Tvrdili, že žalovaní tým, že naviezli zeminu (navyše poškodili vinič, ríbezle, pergolu, fošne, škridle) na
pozemky žalobcov a neodviezli ju v dohodnutej lehote, mal im súd uložiť odviezť zeminu a dať pozemky
do pôvodného stavu.

29. Ak však v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcov vznikla taká škoda,

ktorejnáhradysamožnodomáhaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaonáhradeškody,nemožno
požadovať uvedenie do predošlého stavu podľa § 126 ods. 1 OZ, prípadne požadovať negatórnou
žalobou takéto odstránenie následkov neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do predošlého stavu.
V prípade, ak iná norma umožňuje uvedenie veci do predošlého stavu, je vždy potrebné postupovať
podľa tejto inej normy, a len v prípadoch, ak by takýto právny predpis neexistoval a nebolo by možné

vzniknutú ujmu odčiniť inak, bolo by možné s použitím extenzívneho výkladu § 126 OZ priznať
vlastníkovi právo domáhať sa odčinenia následkov zásahu aj podľa § 126 OZ. Možnosť uvedenia do
predošlého stavu právo v § 442 ods. 2 OZ umožňuje a preto nebolo v tomto prípade extenzívnym
výkladom pripúšťať možnosť priznať nárok podľa vlastníckej žaloby. Tým, že žalobcovia požadovalivyvezenie zeminy a uvedenie poškodených pozemkov do pôvodného stavu v určitej kvalite (vysadiť vinič
ríbezle, poukladať fošne), uplatnili si nárok na náhradu škody a nie nárok podľa § 126 OZ (porovnaj
rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo/753/2001 z 4.3.2002, ale aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 3202/2008

z 16.10.2008).

30. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je otázka, či možno uplatniť nárok na uvedenie veci do
pôvodného stavu negatórnou žalobou podľa § 126 OZ v prípade, že možno požadovať odčinenie
následkov neoprávneného zásahu žalobou vychádzajúcou z § 442 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa škoda

hradí v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda
uvedením do predošlého stavu (naturálna reštitúcia). Odvolací súd dospel k záveru, že ak vznikla
v dôsledku neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva žalobcov 1) až 4) taká škoda, že sa jej
náhrady možno domáhať podľa ustanovení OZ o náhrade škody, nemožno považovať uvedenie do
predošlého stavu podľa § 126 OZ, prípadne požadovať negatórnou žalobou také odstránenie následkov
neoprávneného zásahu, ktoré je uvedením do predošlého stavu. Tento záver vychádza z úvahy, že

o možnosti domáhať sa odstránenia následkov neoprávnených zásahov nie je v § 126 OZ, z ktorého
vlastnícke žaloby vychádzajú, nič uvedené. Možnosť uvedenia veci do predošlého stavu právo upravuje
v § 442 ods. 2 OZ, preto niet dôvodu, aby bol nárok žalobcov v danej veci posúdený podľa iného
ustanovenia OZ. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalobcovia ako vlastníci pozemkov sa voči
tretím osobám (žalovaným) domáhajú vyvezenia zeminy a uvedenia pozemkov do pôvodného stavu (v

akom boli pred ich poškodením), preto tento nárok je možné posúdiť len podľa 442 OZ. Ako už bolo
vyššie uvedené, žalobcovia v súlade s dispozičnou zásadou určujú predmet sporu tým, že v žalobe
uvedú pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázania
a žalobný petit. Bez ohľadu na to, či žalobcovia použili slovo „škoda", bolo z ich skutkových tvrdení
zrejmé, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody a možno ho podradiť pod § 420 a nasledujúce

OZ. Z obsahu spisu vyplynulo, že susedia žalobcov sa sťažovali, že navezená, nekvalitná, ílovitá pôda
steká počas dažďov na ich pozemky, čím znehodnocuje ich kvalitný povrch. Z uvedeného dôvodu bolo
možné dospieť k záveru, že navezením obrovského množstva nekvalitnej ílovitej zeminy došlo aj k
poškodeniu kvality pozemkov žalobcov. Žalobcovia v žalobe ďalej opisujú, čo všetko bolo následkom
navezenia zeminy na ich pozemky zničené (vinič, ríbezle, pergola, škridla, fošne), t.j. bola im spôsobená

škoda. Vzhľadom ku skutočnosti, že ide o nárok na náhradu škody, je potrebné vychádzať zo základných
predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, t.j. vznik škody, protiprávneho konania, príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, zavinením a posudzovať nárok samostatne
voči každému zo žalovaných. Ak ide o nárok podľa § 442 ods. 2 (uviesť vec do pôvodného stavu), je
potrebné vykonať dokazovanie aj k tomu, aby sa dalo posúdiť, či je uvedenie veci do pôvodného stavu

možné a účelné. Ak ku škode už došlo a naturálna reštitúcia nie je možná ani účelná, žalobcovia majú
nárok len na náhradu škody vyjadrenú v peniazoch.

31. S posúdením veci samej samozrejme súvisí aj posúdenie spornej otázky premlčania. Keďže ide o
nárok na náhradu škody, bolo potrebné pri posúdení aplikovať citované ustanovenie § 106 OZ. Súd prvej

inštancie neprihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaných, pretože jej uplatnenie považoval
za námietku premlčania uplatnenú v rozpore s dobrými mravmi. Za rozpor s dobrými mravmi považoval
to, že žalobcovia nezavinili, že nepodali žalobu včas a premlčanie zavinila žalovaná 1) svojim postojom
k veci.

32. Súd má predovšetkým vychádzať z písaného, účinného práva a len výnimočne, v odôvodnených
prípadoch, ak by bolo použitie písaného práva v rozpore s princípom spravodlivosti (extrémna
nespravodlivosť) pri riešení súdnych sporov, môže upustiť od aplikácie právnych noriem ale zároveň
musí svoj záver o neaplikácii právnej normy presvedčivo odôvodniť. Súd prvej inštancie poukázal
v rozsudku na viaceré rozsudky súdov vyššieho stupňa, kedy prichádza do úvahy hodnotenie, že

uplatnená námietka premlčania bola v konkrétnom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Poukazuje
napríklad na rozhodnutie Ústavného súdu II ÚS 176/2011, rozhodnutie NS ČR 25Cdo 1839/2000.
V týchto prípadoch však bolo riadne prihliadnuté na vznesenú námietku premlčania a súdy dospeli
k záveru, že je potrebné uprednostniť písané právo, stav právnej istoty, pretože o žiadnu extrémnu
nespravodlivosť nešlo. V iných prípadoch, keď na námietku premlčania prihliadnuté nebolo, súdy

odôvodňovali skutočnosť, že žalobcovia nezavinili neskoré podanie žaloby závažnými okolnosťami,
ktoré im bránili v podaní žaloby včas (čakanie na právoplatnosť rozsudku v adhéznom konaní, v
ktorom žalobcovia svoj nárok uplatnili včas, pobyt žalobcu v nemocnici so závažným poškodením
zdravia, pobyt žalobcu vo výkone trestu odňatia slobody a pod.) a na druhej strane hodnotili konaniežalovaných, avšak v žiadnom z prípadov nebolo prihliadnuté k námietke premlčania len z toho dôvodu,
že žalovaný sa bránil dobrovoľnému splneniu svojho záväzku počas tak dlhej doby, až sa nárok premlčal.
Z hľadiska pozície dlžníka ide o úplne prirodzené konanie, ktoré samo o sebe nemôže mať za následok

neprihliadnutie na vznesenú námietku premlčania. Pri (ne)prihliadnutí na námietku premlčania je tiež
potrebné vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré nebolo právo
uplatnené pred uplynutím premlčacej doby. V prejednávanej veci vôbec nie je zrejmé, čo bránilo
právnemupredchodcovižalobcov,resp.,žalobcom1)až4)(ktorýchbynapríkladsplnomocnilnapodanie
žaloby), podať žalobu včas.

33. Odvolací súd považoval za odôvodnenú aj námietku žalovaných týkajúcu sa hodnotenia dôkazov.
Súd vychádzal zo zistenia, že žalovaná 1) sa zaviazala zeminu odviesť do troch mesiacov od jej
navozenia, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Žalovaná 1) však tvrdila, že sa s právnym predchodcom
žalobcov následne dohodla, že zemina nebude vyvezená, ale sa rozhrnie po pozemkoch tak, aby
sa vyrovnali nerovnosti, žalovaná existenciu takejto dohody preukazovala výpoveďou svedka W. L.

(výpoveď na pojednávaní 12.1.2015, čl. 130) a tým, že v skutočnosti, na vlastné náklady zeminu
vyrovnala bagrom a ručne. Žalobcovia trvali na tom, že takáto dohoda neexistovala a navrhli vykonať
dokazovanielistinnýmdôkazom,poznámkouvevidenciiprávnehopredchodcužalobcovz25.8.2010(č.l.
128). Takúto dôkaznú situáciu pri posudzovaní skutočnosti, či existovala medzi žalovanou 1) a právnym
predchodcom žalobcov dohoda o nevyvezení zeminy (podstatná pre (ne)priznanie nároku žalobcov) súd

vyhodnotil tak, že výpoveď svedka L. považoval za nevierohodnú (žalobcovia nespochybňovali výpoveď
svedka), pretože právneho predchodcu žalobcov súd považoval za právnika, pedanta, robil si precízne
poznámky a súd nemal pochybnosti o tom, že by že by jeho poznámky z 25.8.2010 boli nepravdivé.

34. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dokazovaním

prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti pre rozhodnutie), hodnota zákonnosti, hodnota pravdivosti
a hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje,
aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o nich môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, prípadne v akom smere).
Pri hodnotení dôkazov po stránke zákonnosti súd skúma, či boli získané zákonným, resp. nezákonným

spôsobom. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti,
o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu, je možné považovať za
pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Pri dôkaze výpoveďou svedka súd vyhodnotí vierohodnosť výpovede
s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci (či má
záujem na výsledku sporu) a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré sprevádzali

jeho vnímanie skutočností, o ktorých vypovedá vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a
k správaniu sa pri výsluchu (presvedčivosť, istota, plynulosť výpovede, ochota vypovedať na otázky a
pod.)

35. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý

si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je
vecou vnútorného presvedčenia sudcu a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotenie dôkazov
úvahou súdu rovnako neznamená ľubovôľu súdu pri hodnotení dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu musí
vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci,
musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe a pod., lebo súd je povinný v odôvodnení rozsudku

stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré nie a prečo, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd v danom prípade
vyhodnotil výpoveď svedka W. L., ktorý potvrdil tvrdenie žalovanej 1) o existencii ďalšej dohody medzi
právnym predchodcom žalobcov 1) až 4) ako nedôveryhodnú bez toho, aby ju žiadnym, po právnej
stránke relevantným spôsobom odôvodnil a bez toho, aby žalobcovia dôveryhodnosť svedka namietali.

Nespornú skutočnosť, že žalovaná 1) zeminu navezenú rozviezla bagrom a ručne súd nevyhodnotil
vôbec. Naopak, dôkazu, písomnej poznámke právneho predchodcu žalobcov, s prihliadnutím na
charakterové vlastnosti právneho predchodcu žalobcov priznal takú hodnotu, že uzavrel, že iná, okrem
pôvodnej dohody, že žalovaná 1) zeminu vyvezie v lehote 3 mesiacov uzavretá nebola. Hodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie opísaným spôsobom tak nezodpovedalo ustanoveniu § 132 OSP (teraz

§ 191 CSP).

36. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov, v záujme zachovania práva účastníkov konania na riadny
dvojinštančný proces so všetkými jeho atribútmi (vykonávanie základného dokazovania, dostatočnéprávne posúdenie veci a vypracovanie rozhodnutia s odôvodnením zodpovedajúcim úprave v § 220
ods. 2 CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a) b) a c) CSP zrušil a podľa odseku
2 rovnakého paragrafu i zákona, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude predovšetkým ustáliť predmet sporu. V súlade s
uvedeným názorom posúdi návrhy žalobcov na zmenu žaloby, v prípade potreby ich aj k zmene žaloby
vypočuje, podania žalobcov posúdi z hľadiska ich obsahu, či ide o späťvzatie žaloby, resp. o zmenu
žaloby. Rozhodne o späťvzatí žaloby voči žalovanému 3). Nárok žalobcov po prípadnom doplnení

dokazovania posúdi podľa ustanovení OZ upravujúcich náhradu škody, bude sa zaoberať v prvom rade
vznesenou námietkou premlčania žalovanými a len ak dospeje k záveru, že nárok nie je premlčaný,
resp., na námietku premlčania neprihliadne, bude sa nárokom žalobcov zaoberať a posudzovať všetky
predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody vo vzťahu ku každému zo žalovaných. Žalovaní 2) a
3) počas celého konania namietala pasívnu legitimáciu v spore, súd prvej inštancie sa v rozsudku vôbec
nezmienil o tom, prečo aj žalovanú 2) a žalovaného 3) zaväzoval k plneniu, navyše voči žalovanému 3)

bola žaloba zobratá späť. Súd prvej inštancie po prípadnom doplnení dokazovania opätovne rozhodne
a bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré
považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a s akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami účastníkov.

38. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).