Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114209574
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114209574.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobcu: Y. K.,

narodený 8. XX. XXXX, bytom N. XX, E., toho času H. XXX, E., proti žalovanému: S. O., narodený XX.
5. XXXX, bytom M. G. XX, E., zastúpený: JUDr. Juraj Jurovský, advokát, Vajanského 1955/58, Piešťany,
o zaplatenie 23 000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.04.2014 v spojení s doplnením doručeným súdu
01.07.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu

23.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne počítaný zo sumy 23.000,- eur odo
dňa nasledujúceho po dni doručení žaloby a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
uzatvoril zmluvu o pôžičke dňa 18.08.2008 v sume 13.277,57 eur a dňa 26.11.2007 v sume 13.941,46
eur, pričom žalovaný prevzal uvedené sumy dňa 22.08.2008 na účet, ktorý bol vedený na meno S. K..
Žalovaný nesplnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke, a preto narastá dlh voči veriteľom.

2. K žalobe pripojil znalecký posudok zo č. 19/2013 vypracovaný znalcom F.. S. P.,, kde bola stanovená

všeobecná cena nehnuteľnosti na sumu 30.500,- eur. Ďalej pripojil kúpnu zmluvu na nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. Hlohovec (č.l.21-22), ohodnotenie predmetu dražby (č.l.23), rozdelenie
ceny dosiahnutej (č.l.24), výpis z listu vlastníctva (č.l.25-26), odpis notárskej zápisnice (č.l.27-30),
oznámenie o dražbe (č.l. 31-34), zmluvu o zriadení záložného práva (č.l.36-37), zmluvu o poskytnutí
úveru (č.l.39, 79-86), Výzva na splatenie úveru (č.l.46-47), oznámenie o začatí realizácie založného
práva (č.l.48-49), Rozsudok o rozvode manželstva (č.l.54), výplatné pásky (č.l.55-68)

3. Žalovaný sa k návrhu vyjadril podaním doručným súdu dňa 27.03.2015, kde uviedol, že síce bol
uvedený ako osoba, ktorej boli poskytnuté prostriedky z úverov, ale reálne boli tieto prostriedky použité
na dostavbu rodinného domu žalobcu a jeho manželky (sestry žalovaného). Žalovaný namietal, že by
niekedy disponoval s prostriedkami z úveru, ďalej uviedol, že úvery splácal žalobca spolu s manželkou,
pričom po rozvode manželstva tieto obaja prestali splácať, pričom z uvedeného dôvodu došlo k realizácii
výkonu záložného práva. Žalovaný skonštatoval, že postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a na

jeho škodu. Žalobu navrhol zamietnuť

4. Súd vo veci vykonal tri pojednávania, a to dňa 11.02.2016, 26.04.2016 a 30.01.2017. Súd vykonal
dokazovanie oboznámením listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov a svedkov.5. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 23.000,- eur titulom náhrady
vydraženého rodinného domu vo vlastníctve žalobcu.

6. Žalobca na pojednávaní dňa 11.02.2016 tvrdil, že finančné prostriedky boli prevedené na účet jeho
manželky, pričom tvrdenie, že prostriedky boli použité na dostavbu domu nie sú pravdivé. Žalobca tvrdil,
že stavbu domu financoval z iných pôžičiek (štátny fond rozvoja bývania, 700.000,- Sk, CSOB, 50.000,-
Sk, Slovenská sporiteľňa, 80.000,- Sk, VÚB 75.000,- Sk. Žalovaný vo vzťahu k dražbe uviedol, že sa

nemohol voči nej brániť, nakoľko žiadna banka mu nechcela poskytnúť úver. Ďalej tvrdil, že nevedel, že
úverysúzabezpečenézáložnýmprávomnajehonehnuteľnosť.Napojednávanídňa26.04.2016žalobca
uviedol, že prvá pôžička bola poskytnutá na účet žalovaného, odkiaľ bola zaslaná na účet žalobcovej
manželky, kde žalobca bol disponent. Na pojednávaní dňa 30.01.2017 žalobca uviedol, že dom nemohol
kvôli dražbe a konfliktom predať, pričom dom sa vydražil za cenu 23.000,- eur, pričom on mal kupca na
sumu 70.000,- eur, a teda mu vznikla škoda 50.000,- eur.

7. Žalovaný sa na pojednávaní dňa 11.02.2016 vyjadril, že žalobca a jeho manželka ho prvýkrát požiadali
o to, aby si vzal úver v roku 2007, pričom obaja boli prítomní v kancelárii pri rokovaní. Ďalej uviedol, že
sa dohodli, že úvery budú splácať žalobca a jeho manželka (sestra žalovaného), pričom si bol istý, že
budú splácať úver, nakoľko mali založený dom.

8. Svedkyňa S. O., nar. XX.XX.XXXX, uviedla, že úvery si vzal žalovaný, nakoľko im banky už nechceli
poskytnúť úvery z dôvodu vyššej finančnej zaťaženosti. Prvá suma pôžičky šla na schody a podlahy,
pričomdruhápôžičkabolataktiežpoužitánadostavbudomuazariadenie(kuchynskálinka,okoliedomu,
zariadenie domu). Ďalej uviedla, že pri podpise zmlúv bol prítomný žalobca, so všetkým súhlasil, pričom

vedel, že musia platiť splátky 3.900,- Sk. Ďalej uviedla, že po rozvode sa do domu nasťahoval žalobca,
pričom ona tam nebývala, pričom so žalobcom si nevyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

9. Svedok Z. Z., na.r XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedol, že spotredkoval úvery na bývanie
pre žalovaného, ktoré reálne boli vzaté pre žalobcu a jeho manželku za účelom dostavby rodinného

domu, nakoľko títo kvôli vlastnému úverovému zaťaženiu by ďalší úver nezískali. Súčasne predložil
fotodokumentáciu stavu rodinného domu. Ďalej uviedol, že žalobca o všetkom vedel, pričom mal
jednoznačnú vedomosť, že podpisuje zmluvy ako záložca.

10. Z predloženej fotodokumentácie stavu nehnuteľnosti žalobcom a svedkom (č.l.161-170) ako aj

fotodokumentácie v znaleckom posudku (č.l. 18), mal súd preukázaný stav nehnuteľnosti v čase pred
poskytnutím úveru, ako aj po poskytnutí úveru. Súd koštatuje, že na nehnuteľnosti boli v dotknutom
období (rok 2007 až 2008) vykonané pomerne rozsiahle interiérové práce.

11. Z predložených listín zmluvu o poskytnutí úveru (č.l.39, 79-86), mal súd preukázané, že žalovaný

si vzal dva úvery, a to výške 420.000,- Sk a 400.000,- Sk, ktoré boli zabezpečené zmluvou o zriadení
záložného práva (č.l.36-37), ktorú podpísal, žalobca aj jeho manželka.

12. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

13. Podľa § 37 ods,1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

16. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

17. Podľa § 550 OZ, ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie
poskytnuté veriteľovi.18. Podľa § 853 ods. 1 OZ, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

19. Podľa § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh
podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci,
že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre

potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach
a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

20. Predmetom konanie je žaloba o zaplatenie sumy 23.000,- eur, ktorú žalobca skutkovo vymedzil ako
nárok na zaplatenie sumy za vydraženú nehnuteľnosť.

21. Z obsahu predložených úverových zmlúv mal súd preukázané, že došlo k poskytnutiu úverov
žalovanému a žalovanému a jeho manželke. Súčasne s predložených zmlúv mal súd preukázané, že
došlo k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva na do vo vlastníctve žalobcu a manželky žalovanej.

22. Súd konštatuje, že žalobca odvodzuje svoje právo na zaplatenie od výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam v rozhodnom období
nebolovpodiele1/1,čiževýlučné,aležalobcabollenpodielovýmspoluvlastníkom,tj.akbymalprávotak
len v polovičnom rozsahu, nakoľko vo zvyšku bola spoluvlastníčkou jeho bývalá manželka. Na základe
uvedeného súd konštatuje, že aj keď by zistil, že žalovanému svedčí právo na zaplatenie peňažnej sumy,

ktoré možno priznať, tak toto právo by mu prináležalo titulom spoluvlastníckeho podielu len v rozsahu
jednej polovice, odhliadnúc od iných skutočností. Súd konštatuje, že v rozhodnom období bol žalobca
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to najskôr v bezpodielovom spoluvlastníctva a následne v podielom
spoluvlastníctve. Súd uvádza, že žalobca nevyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, a teda
nastala zákonná fikcia, že nehnuteľnosť vlastnili obaja manželia rovnakým dielom.

23. Súd však ako primárnu otázku posudzoval, nie či žalobca mal vlastnícke právo k nehnuteľnosti, aj
keď toto mu primárne zakladá aktívnu legitimáciu v konaní, ale to, či žalobca voči žalovanému u vôbec
nejaké právo má, a ak áno, tak aké to právo je voči žalovanému. Do úvahy by prichádzalo posúdenie
nároku žalobcovi ako regresného nároku záložného dlžníka voči osobe, ktorá vzala úver. Súd konštatuje

však, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný síce vzal úver, avšak tento vzal reálne pre potreby
žalobcu a jeho manželky, nakoľko tento úver bol reálne poskytnutý na ich účet. Peňažné prostriedky
následne žalobca a jeho manželka spotrebovali na výstavbu rodinného domu. Súd konštatuje, že zo
svedeckých výpovedí Moniky O., ale predovšetkým Z. Z. a s priložených fotografií, mal preukázané, že
reálne úver skutočne spotreboval žalobca a jeho manželka, pričom úver na meno žalovaného bol úkon,

ktorým uviedli do omylu poskytovateľa úveru v záujme jeho získania. Druhým spôsobom, ktorým by
bolo možné posúdiť nárok žalobcu, je nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla realizáciou záložného
práva. Súd tu však konštatuje, že žalobca si škodu (ak vznikla) spôsobil sám, nakoľko neprotestoval ani
nevyužil prostriedky právnej ochrany pred vykonaním dražby a súčasne nevyplatil žalovaný úver. Na
základe vykonaného dokazovania má súd za to, že úver reálne vzal žalobca a jeho manželka, pričom

zabezpečili tento úver nehnuteľnosťou vo svojom vlastníctve. Tu súd zdôrazňuje, že žalobca vyslovene
uviedol klamlivé skutkové tvrdenia, keď tvrdil, že nevedel čo podpisoval, nakoľko uvedenú skutočnosť
vyvrátili svedkovia v konaní, ako aj samotná skutočnosť, že na záložných zmluvách bol osvedčený
podpis žalobcu. Súd súčasne konštatuje, že žalobca svedeckú výpoveď svedka Z. Z. nerozporoval,
a v zásade nemal na svedka doplňujúce otázky. Na základe takto zisteného stavu má súd za to, že

žalobnému návrhu nemožno vyhovieť, nakoľko konanie, ktorého sa dopustil žalobca je v rozpore s
dobrými mravmi, kedy najskôr účelovo vzal úver na žalovaného, ktorý následne spotreboval na stavbu
domu, pričom teraz, keď v dôsledku vlastného konania/nekonania žalobcu sa neplatil úver, požaduje od
žalovaného zaplatenie tohto úveru, ktorým on sám nedisponoval. Súd konštatuje, že žalovaný sám je
povinný zaplatiť úver poskytujúcej banke v prípade žaloby o plnenie z jej strany. Súd je toho názoru, že

takéto konanie žalobcu je výslovne v rozpore s dobrými mravmi (obchádza zákon), a teda nepožíva
právnu ochranu, a preto z neho nemožno žalobcovi priznať žiadne právo na plnenie. Súčasne sa súd
stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že konanie žalobcu je konaním in fraudem legis, t.j konaním,
ktoré je možné subsumovať pod zákonné ustanovenia, avšak takýmto konaním ktoré samo osebeneodporujú výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami odporujú zákonu - dobrým mravom,
resp. dosiahne sa výsledok zákonom nepredpokladaný (nepredvídaný) a nežiadúci). Súd je súčasne
toho názoru, že za daných okolností nemohlo žalobcovi vzniknúť ani právo na regresné plnenie, resp.

právo na náhradu škody z dôvodov vyššie uvedených, nakoľko neplnil za žalovaného, ale predajom
nehnuteľnosti plnil záväzok z úveru sám za seba, t.j. to čo na dom spotreboval. Ak žalobcovi vznikla
škoda, tak len z toho dôvodu, že nekonal (nepočínal si) tak, aby škoda nevznikla, t.j. neplatil úver v čase,
kedy mohol nehnuteľnosť zachrániť, a tým vyvolal stav, že nehnuteľnosť sa vydražila. Uvedený stav sám
osebeeštenespôsobilprípadnývznikškody,tátovzniklaažspeňaženímvrámcidražby,apodľažalobcu

speňažením za nízku cenu. Zodpovednosť za to, že nehnuteľnosť sa vydražila za nízku cenu je opäť na
žalobcovi, ktorý nevykonal úkony potrebné na ochranu vlastníckeho práva a vydraženie nehnuteľnosti
za riadnu cenu. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že tvrdenie o možnosti predať nehnuteľnosť za 70.000,-
eur zostala len v rovine tvrdenia, bez označenia a predloženia jediného tvrdenia. Súd ďalej konštatuje,
že žalobca nepreukázal väčšinu svojich skutkových tvrdení, a to aj ohľadne výstavby nehnuteľnosti z
úverov od iných spoločností, pričom jeho tvrdenia o tom, že úverom nedisponoval súd vyhodnotil ako

účelové vzhľadom na obsah predložených fotografií o stave nehnuteľnosti pred poskytnutím úveru a po
jeho vyčerpaní. Súd tiež vychádzal z nesporných skutkových tvrdení, že peniaze boli na účte žalobcovej
manželky, ako aj výpovede svedkov, ktorí zhodne vypovedali o tom, že úver bol poskytnutý žalobcovi.
Súd vyhodnotil jednotlivé zmluvy vo vzťahu žalobca a žalovaný ako absolútne neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi, kedy žalobca sa domáha právnej ochrany z vlastného protiprávneho konania (získanie

úveru cez tretiu osobu), pričom v súčasnosti po tom, ako úver žalobca nesplácal sa domáha voči
žalovanémupeňažnejnáhrady.Súdsatutakakouviedolvyššiestotožňujesargumentácioužalovaného,
že takéto konanie je konaním in fraudem legis, a síce konaním v súlade so zákonom, avšak vedúcim
k výsledku, ktorý je nežiadúci. Súd vyhodnotil platnosť tohto úkonu len vo vzťahu žalobca a žalovaný,
pričom vo vzťahu k subjektu, ktorý úver poskytol súd považuje úkon platný, nakoľko obaja . žalobca aj

žalovaný získali úver pre žalobcu využitím omylu tretej osoby, ktorej uvedenie do omylu nemôže byť na
škodu. Za takto zisteného stavu má súd za to, že žalobe nemožno vyhovieť a túto treba zamietnuť v
celom rozsahu.

24. Podľa § 262 ods. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu má žalovaný ako účastník plne úspešný v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.