Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201968
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1013201968.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepubliky,vprávnejvecižalobcu:KauflandSlovenskárepublikav.o.s.,sosídlom
Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: PRK Partners s.r.o., so
sídlom Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí žalovaného: Oznámenie o začatí správneho konania č. 29340/2013 zo dňa 24.

októbra 2013, Stanovisko Ministerstva k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. č.
781/2013-100 zo dňa 4. novembra 2013, Protokol o vykonanej kontrole č. 506/2013-100 zo dňa 23.
septembra 2013 a Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok č. 506/2013-100 zo dňa 14. októbra 2013,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/260/2013-248 zo dňa 29. apríla
2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.6S/260/2013-248 zo dňa

29. apríla 2016 p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") uznesením č.k. 6S/260/2013-248 zo dňa 29.04.2016
postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiam,

ktoré nemôžu byť predmetom preskúmavania súdom. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na
§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania nepriznal.
2. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalovaný vykonal u žalobcu kontrolu zameranú
na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. o neprimeraných podmienkach v obchodných
vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „zákon č. 362/2012 Z.z."). Predmetná kontrola

sa týkala zmluvného vzťahu žalobcu s dodávateľom - Banskobystrický pivovar, a.s.. Na základe
vykonanej kontroly žalovaný vyhotovil dňa 23.09.2013 Protokol č. 506/2013-100, v ktorom konštatoval,
že žalobca porušil ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 4 písm. b/, § 4 ods. 4 písm. g/ a
§ 4 ods. 4 písm. ab/ zákona č. 362/2012 Z.z.. V protokole uložil žalobcovi v zmysle § 6 ods. 7
psím. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie kontrolných zistení a
zároveň odstrániť porušenie zákona vo všetkých obchodných vzťahoch žalobcu, ktorých predmetom sú

potraviny. Vzhľadom na žalobcom vznesené námietky proti kontrolným zisteniam, žalovaný vyhotovil
dňa 14.10.2013 Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok č. 506/2013-100. Protokol a Zdôvodnenie
neopodstatnenosti námietok žalobca napadol dňa 23.10.2013 rozkladom. Dňa 29.10.2013 bol žalobcovi
doručený list žalovaného označený ako Oznámenie o začatí správneho konania č. 29340/2013 zo
dňa 24.10.2013, ktorým mu oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie
ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z.. Dňa 11.11.2013 žalovaný doručil žalobcovi list označený ako

Stanovisko Ministerstva k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. č. 781/2013-100 zo
dňa 04.11.2013. Podľa názoru žalobcu Protokol, Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok, Stanoviskoa Oznámenie o začatí konania sú de facto rozhodnutiami správneho orgánu o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/31/2011, z ktorého vyplýva, že predmetný protokol je spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu. Zdôraznil, že povinnosť vykonať opatrenia uložené protokolom už
nebude predmetom žiadneho ďalšieho preskúmavacieho konania a preto nemožno akceptovať záver
o jeho vylúčení zo súdneho prieskumu. Žalobca ďalej namietal, že pri výkone kontroly došlo k
viacnásobnému porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych noriem, práva na spravodlivý proces
a práva na rešpektovanie súkromia v zmysle čl.6 a čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a Ústavy Slovenskej republiky. Konkrétne porušenie práv žalobcu malo spočívať
v tom, že žalovaný neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu, žalobca nebol riadne poučený o všetkých
svojich právach a povinnostiach počas kontroly a žalovaný sa nezaoberal námietkou zaujatosti žalobcu.
Žalovaný k veci uviedol, že kontrola bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi proces
kontroly, na proces kontroly riadne aplikoval zásady správneho konania, žalobcovi umožnil uplatnenie
všetkých jeho procesných práv, skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu a tento aj správne právne

posúdil. V súvislosti s otázkou spôsobilosti súdneho prieskumu jednotlivých písomností žalovaného
namietal, že v predmetnom konaní doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie, ktoré by bolo možné
napadnúť rozkladom. Listom označeným ako Oznámenie o začatí správneho konania žalovaný len
upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovení
zákona č. 362/2012 Z.z.. Pokiaľ sa týka listu označeného žalovaným ako Stanovisko k rozkladu žalobcu,

forma ani obsah tohto listu nenasvedčuje tomu, že ide o rozhodnutie vydané v správnom konaní, ale len
o písomnosť pre oblasť vonkajšieho písomného styku a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu.
Žalovaný zastáva názor, že pri samotnom výkone kontroly sa postupuje podľa zákona č. 362/2012 Z.z.
a zákona č. 10/1996 Z.z., pričom ustanovenia správneho poriadku sa neaplikujú. Protokol o vykonanej
kontrole taktiež nemožno považovať za rozhodnutie, nakoľko ide len o záznam kontrolnej skupiny, na

podklade ktorého správny orgán rozhodne o uložení pokuty.

3. Krajský súd argumentoval tým, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ,,ultima ratio", podľa
ktorého preskúmavanie rozhodnutí v správnom konaní sa uplatňuje iba v prípade, ak použitie iných
prostriedkov ochrany práv je vyčerpané, nevhodné alebo neúčinné. Správny súd preskúmava akýkoľvek

akt správneho orgánu, po vydaní ktorého už nemôže nasledovať ďalšie konanie. V súvislosti s právnym
názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžf/31/2011, na ktoré
poukazoval žalobca uviedol, že uvedený názor nemožno aplikovať na predmetnú vec, keďže v danom
prípade je režim vykonávania kontroly upravený osobitne v zákone č. 362/2012 Z.z. a v zákone č.
10/1996 Z.z., ktorý upravuje procesný postup pri výkone kontroly. Pokiaľ bolo na základe vykonanej

kontroly zistené porušenie zákona, kontrola sa končí protokolom s tým, že zákon upravuje ďalší postup
správneho orgánu a to konanie o správnom delikte, na ktoré konanie sa vzťahuje správny poriadok.
Výsledkom tohto konania je formalizované rozhodnutie, ktoré je možno preskúmať na základe podaného
rozkladu prípadne správnej žaloby. Protokol o kontrole tak nepredstavuje konečné rozhodnutie, ktoré by
bolo možné preskúmať súdom. Pokiaľ žalobca napadne žalobou rozhodnutie žalovaného o správnom

delikte, bude Protokol a Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok súčasťou súdneho prieskumu tohto
rozhodnutia. K listom označeným žalovaným ako Oznámenie o začatí správneho konania a Stanovisko
k rozkladu krajský súd uviedol, že žalobca ich nesprávne považuje za rozhodnutia, pričom z obsahu
administratívneho a ani súdneho spisu nebolo preukázané, že v uvedenom konaní došlo k vydaniu
rozhodnutia o rozklade. Záverom krajský súd vylúčil aj možnosť zásahu do základných práv a slobôd

žalobcu, keďže protokolom bola iba zopakovaná povinnosť uložená zákonom.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu
odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že v protokole mu bola uložená povinnosť

vykonať opatrenia v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, aby nedochádzalo k porušovaniu zákona č.
362/2012 Z.z.. Protokol je preto nutné považovať za rozhodnutie zasahujúce do jeho základných
práv a slobôd, keďže súčasťou práva na podnikanie je aj zmluvná sloboda žalobcu týkajúca sa jeho
konkrétneho zmluvného vzťahu. Žalobca nepovažuje za správny ani záver krajského súdu o tom, že
napadnuté rozhodnutia nie sú konečnými rozhodnutiami, ktoré by podliehali prieskumu v správnom

súdnictve, nakoľko vydaniu týchto rozhodnutí predchádzali všetky štádia správneho konania. Ďalej
uviedol, že v zmysle zákona o kontrole sa na výkon kontroly s výnimkou § 10 ods. 4 vzťahuje
správny poriadok, keďže žiadne iné ustanovenie tohto zákona aplikáciu správneho poriadku nevylučuje.
Žalobou napadnuté rozhodnutia nie sú predbežnými rozhodnutiami, ale sú rozhodnutiami konečnýmipodliehajúcimi súdnemu prieskumu. Žalobca sa nestotožnil ani s názorom krajského súdu o možnosti
zohľadniť závery protokolu v konaní o uložení pokuty, nakoľko žalovaný v pokutovom konaní rozhoduje
len o dĺžke lehoty na vykonanie povinnosti a nie už o samotnom obsahu tejto povinnosti.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že krajský súd sa v napadnutom uznesení vysporiadal so
všetkými skutočnosťami a právnymi otázkami, žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočností,
ktoré neprezentoval v žalobe a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne
potvrdil.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné priznať úspech.

7. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.")
ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

9. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný listom zo dňa 17.06.2013 oznámil
žalobcovi, že dňom 17.06.2013 sa u žalobcu začala kontrola so zameraním na dodržiavanie ustanovení
zákona č. 362/2012 Z.z., vo väzbe na zmluvný vzťah s dodávateľom - Banskobystrický pivovar a.s.. Na

základe vykonanej kontroly žalovaný vyhotovil Protokol č. 506/2013-100 zo dňa 23.09.2013, v ktorom
skonštatoval, že žalobca porušil ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 4 písm. b/, § 4 ods. 4 písm.
g/ a § 4 ods. 4 písm. ab/ zákona č. 362/2012 Z.z.. V protokole uložil žalobcovi v zmysle § 6 ods. 7 psím.
b/ zákona č. 362/2012 Z.z. vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie kontrolných zistení a zároveň
odstrániťporušeniezákonavovšetkýchobchodnýchvzťahochžalobcu,ktorýchpredmetomsúpotraviny.

Žalovaný v protokole žalobcovi určil lehotu 10 dní na podanie písomného vyjadrenia ku všetkým
kontrolným zisteniam. Proti kontrolným zisteniam žalobca vzniesol námietky, ktoré žalovaný v súlade s
§ 11 ods. 2 písm. e/ zákona č. 10/1996 Z.z. vyhodnotil listom (Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok
č. 506/2013-100 zo dňa 14.10.2013) ako neopodstatnené. Vzhľadom k tomu, že žalobca kontrolné
zistenia a vysporiadanie sa s uplatnenými námietkami vnímal ako nepostačujúce, považujúc Protokol

č. 506/2013-100 zo dňa 23.09.2013 a Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok č. 506/2013-100 zo
dňa 14.10.2013 za rozhodnutia žalovaného tieto napadol dňa 23.10.2013 rozkladom. V nadväznosti na
závery vykonanej kontroly žalovaný listom zo dňa 24.10.2013 v zmysle § 18 správneho poriadku oznámil
žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z.
Žalobca toto oznámenie považoval za rozhodnutie o zamietnutí jeho rozkladu zo dňa 23.10.2013. Listom

zo dňa 04.11.2013 (Stanovisko Ministerstva k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s.
č. 781/2013-100) žalovaný oznámil žalobcovi, že v súvislosti s uplatňovaním zákona č. 362/2012 Z.z.
nebolovydanéžiadnesprávnerozhodnutiestým,žeprebiehakonanieč.4424/2013-840oloženípokuty,
v ktorom konaní doposiaľ nebolo vydané žiadne rozhodnutie. Z uvedeného dôvodu žalovaný vyhodnotil
podanie žalobcu označené ako rozklad za neopodstatnené.

10. V predmetnej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke, či žalobcom napadnuté písomnosti
žalovaného správneho orgánu: Oznámenie o začatí správneho konania č. 29340/2013 zo dňa
24.10.2013, Stanovisko Ministerstva k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. č.
781/2013-100 zo dňa 04.11.2013, Protokol o vykonanej kontrole č. 506/2013-100 zo dňa 23.9.2013
a Zdôvodnenie neopodstatnenosti námietok č. 506/2013-100 zo dňa 14.10.2013 sú spôsobilým

predmetom súdneho prieskumu v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p.

11.Vsprávnomsúdnictvepreskúmavajúsúdynazákladežalôbaleboopravnýchprostriedkovzákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené

záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).

12. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických aleboprávnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§
244 ods. 3 O.s.p.).

13. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

14. Podľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne
od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú
právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým
osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d)

rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

15. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z. tento zákon upravuje: a) vymedzenie neprimeraných podmienok
v obchodných vzťahoch (ďalej len „neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina alebo
služba spojená s predajom potraviny, b) kontrolu neprimeraných podmienok, c) konanie vo veciach

neprimeraných podmienok.

16. Podľa § 6 ods. 1, 5, 7 a 8 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo").
Predmetom kontroly sú údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a

uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Kontrola sa ukončí a)
záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona, b) protokolom o vykonanej
kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. Na výkon kontroly
sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak.

17. Podľa § 8 ods. 1, 2, 3, 4, 5 a 9 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú
podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4. Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000,- € do 300
000,- €. Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky. Ak odberateľ
alebo dodávateľ v určenej lehote podľa odseku 3 neodstráni neprimeranú podmienku, ministerstvo uloží

pokutu opakovane. Pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho
následky a čas trvania. Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

18. Podľa § 12 ods. 1, 4, 5 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon č. 10/1996
Z.z."), vedúci kontrolovaného subjektu je oprávnený počas výkonu kontroly písomne sa vyjadrovať ku

kontrolným zisteniam. V čase oboznámenia sa s protokolom, do termínu určeného pracovníkmi kontroly,
je oprávnený podať ku kontrolným zisteniam námietky. Vedúci kontrolovaného subjektu je povinný na
požiadanie pracovníkov kontroly dostaviť sa na prerokovanie protokolu. Vedúci kontrolovaného subjektu
je v určenej lehote povinný na základe výsledku kontroly a) prijať opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov a príčin ich vzniku a predložiť ich orgánu kontroly, b) predložiť orgánu kontroly písomnú

správu o splnení opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a o vyvodení dôsledkov voči
zamestnancom zodpovedným za tieto nedostatky.
19. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z., o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené
nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä
a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal,

b) označenie kontrolovaného subjektu,
c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali,
d) miesto a čas vykonania kontroly,
e) predmet kontroly,
f) kontrolované obdobie,

g) preukázané kontrolné zistenia,
h) zoznam príloh protokolu,
i) dátum vypracovania protokolu,
j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom,k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly,
l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený,
m) prílohy k protokolu,

n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného
predpisu.

20. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika
(čl. 1 Ústavy SR). Správnym súdnictvom sa zabezpečuje realizácia ústavného princípu domáhať sa

súdnej ochrany práv fyzických a právnických osôb na nezávislom a nestrannom súde. Vo vzťahu k
správnemu súdnictvu je kľúčový ústavný princíp ustanovený čl. 46 ods. 2 ústavy podľa ktorého „kto
tvrdí, že bol vo svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na
súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Rozsah právomoci
súdov pri preskúmavaní správnych rozhodnutí je obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí,
ktoré správne súdy nepreskúmavajú (§ 248 O.s.p.). Vylúčenie správneho rozhodnutia zo súdneho

prieskumu musí byť výslovné. Platí to aj pre vylúčenie preskúmania zákonnosti postupu správneho
orgánu zo súdneho preskúmavania. K vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu z preskúmania môže dôjsť
lenosobitnýmzákonom.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčenépreskúmanierozhodnutítýkajúcich
sa základných práv a slobôd." Výklad príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ktoré
vylučujú určité rozhodnutia z preskúmavanej právomoci súdov) vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve

zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy (správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom
predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv
alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje ústava alebo príslušná medzinárodná zmluva o
ľudských právach a základných slobodách. Domáhať sa tohto práva možno len v medziach zákonov,
ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (čl. 51 ods. 1 ústavy). Popri preskúmavaní rozhodnutí orgánov

verejnej správy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov verejnej
moci, ak tak ustanoví zákon (čl. 142 ods. 1 ústavy). Úlohou správneho súdu aj pri uplatňovaní
Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s čl. 46 ods. 2 poslednou vetou ústavy je zisťovať,
či rozhodnutie správneho orgánu, ktorého zákonnosť má byť predmetom súdneho preskúmavania
(vrátane toho, ktoré je uvedené v § 248 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé

týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak správny súd zistí, že tomu tak je, takéto
rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania. Základnému právu uvedenému v čl. 46 ods.
2 ústavy preto zodpovedá taký postup správneho súdu, v rámci ktorého hodnotí nielen formálne znaky
rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom
nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Ak nejde o rozhodnutie, ale

len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá autoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon
nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím znakom takého úkonu je to, že správny orgán
nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len v pozícii oznamovateľa, inštruktora alebo orgánu
zodpovedného za agendu sťažnosti, potvrdení, overení a pod..

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vymedzenie neprimeraných podmienok v
obchodných vzťahoch, ktorých predmetom je potravina alebo služba spojená s predajom potraviny,
kontrola neprimeraných podmienok a konanie vo veciach neprimeraných podmienok je osobitne
upravené v zákone č. 362/2012 Z.z.. Na výkon kontroly sa v zmysle § 6 ods. 8 tohto zákona vzťahujú
primerane ustanovenia osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. Osobitným predpisom

upravujúcimvýkonkontrolyjezákonč.10/1996Z.z.. Vsúvislostisotázkouaplikáciesprávnehoporiadku
na výkon kontroly podľa zákona č. 362/2012 Z.z., resp. zákona č. 10/1996 Z.z. odvolací súd uvádza,
že aj keď sa na proces výkonu kontroly výslovne nevzťahuje správny poriadok, v zmysle § 3 ods.
7 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá platí, že ustanovenia o
základných pravidlách konania uvedených v § 3 ods. 1 až ods. 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní

osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní, ale aj protokolu a iných podobných opatrení. Navyše
vzhľadom na povahu správneho poriadku ako právneho predpisu lex generalis je nevyhnutné ho
aplikovať vo všetkých správnych konaniach za predpokladu, že jeho použitie nie je osobitným zákonom
vylúčené. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 10 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z., v zmysle
ktorého sa na rozhodovanie o predpojatosti zamestnanca nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom

konaní. Čo sa týka žalobcom namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
5 Sžf/31/2011, najvyšší súd zdôrazňuje, že išlo o uznesenie týkajúce sa úplne iného predmetu konania
podľa úplne iného zákonného predpisu - zákona o verejnom obstarávaní.22. Pokiaľ sa týka samotnej povahy jednotlivých písomností žalovaného vydaných v rámci výkonu
kontroly (najmä protokolu o vykonanej kontrole), je potrebné uviesť, že výsledkom kontroly môže byť v
zmysle § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. záznam o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia

tohto zákona alebo protokol o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených
porušení tohto zákona. V predmetnej veci bol výsledkom kontrolnej činnosti žalovaného Protokol č.
506/2013-100 zo dňa 23.09.2013, v ktorom žalovaný skonštatoval, že žalobca porušil ustanovenia
zákona č. 362/2012 Z.z. a v zmysle § 6 ods. 7 psím. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. uložil žalobcovi vykonať
nevyhnutné opatrenia na odstránenie kontrolných zistení a zároveň odstrániť porušenie zákona vo

všetkých obchodných vzťahoch žalobcu, ktorých predmetom sú potraviny. Je nepochybné, že protokol
o kontrole predstavuje procesný úkon žalovaného, ktorý vzhľadom na osobitnú úpravu v ustanovení §
13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 správneho poriadku, t.j.
výrok, odôvodnenie a poučenie.

23. Podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu

správneho orgánu však nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo
mimo takéhoto procesného postupu. Podstatným v tomto konaní je zodpovedať na otázku, či protokol
vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom je
spôsobilý autoritatívne zasiahnuť do právnej sféry žalobcu.

24. Odvolací súd zastáva názor, že protokolom ako takým síce žalovaný uložil žalobcovi prijať opatrenia
na odstránenie kontrolných zistení a zároveň odstrániť porušenie zákona, t.j. autoritatívne nariadil
obnovenie zákonného stavu, no napriek tomu ho nemožno považovať za rozhodnutie podliehajúce
súdneho prieskumu v zmysle § 244 ods. 1 O.s.p., keďže nejde o rozhodnutie, ktoré s konečnou
platnosťou zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti žalobcu, alebo by ním oprávnenia a

povinnosti žalobcu mohli byť dotknuté. Pri posudzovaní otázky súdnej prekúmateľnosti je nevyhnutné
zohľadňovať špecifiká každého prípadu zvlášť, najmä so zreteľom na to, či žalobca má v prípade
autoritatívneho zásahu orgánu verejnej správy do jeho práv možnosť účinnými prostriedkami tento stav
zvrátiť. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k ochrane verejných
subjektívnych práv fyzických a právnických osôb, ktorú poskytujú orgány verejnej správy má správne

súdnictvo subsidiárnu povahu. Preto fyzická alebo právnická osoba, ktorej práva boli porušené alebo
ohrozené, má sa prioritne domáhať ochrany svojich práv na správnom orgáne. Ak nedošlo k náprave a
ochrane zo strany orgánov verejnej správy, je možné, aby fyzická alebo právnická osoba sa domáhala
ochrany svojich práv na správnych súdoch. Vyplýva to z historicky daného a v Slovenskej republike
ústavne garantovaného postavenia správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahrádzanie vecných

kompetencií orgánov verejnej správy, ale zabezpečenie ich súdnej kontroly.

25. V predmetnej veci bol proces kontroly z dôvodu zistenia porušení zákona č. 362/2012 Z.z. zavŕšený
vydaním protokolu, ktorým žalovaný uložil žalobcovi vykonať nevyhnutné opatrenia na odstránenie
kontrolných zistení a zároveň odstrániť porušenie zákona. Vzhľadom k tomu, že žalovaným vytknuté

porušenia zákona sú podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. definované ako správny delikt, žalovaný
Oznámením o začatí správneho konania č. 29340/2013 zo dňa 24.10.2013 upovedomil žalobcu o
začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. Z obsahu spisu tak nepochybne vyplýva, že vo veci
vytýkaných porušení ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z. bolo začaté samostatné správne konanie o
uložení sankcie v priamej súvislosti so skutočnosťami uvedenými v protokole, pričom v tomto konaní

bude úlohou žalovaného pri posudzovaní deliktuálnej zodpovednosti žalobcu okrem iného vyhodnotiť
aj podklady k rozhodnutiu, t.j. Protokolu o vykonanej kontrole a Zdôvodnenia neopodstatnenosti
námietok, ktoré na kontrolné zistenia obsiahnuté v protokole obsahovo nadväzuje. Za rozhodnutie
spôsobilé zasiahnuť do právnej sféry žalobcu je preto potrebné považovať až meritórne (formalizované)
rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty za správny delikt, ktoré rozhodnutie je možné preskúmať

súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a v rámci ktorého dôjde k preskúmaniu Protokolu, ako
podkladu pre rozhodnutie.

26. Len pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že v štádiu konania pred vydaním meritórneho
(formalizovaného) rozhodnutia vydaného v správnom konaní, je vzhľadom na povahu Protokolu o

vykonanej kontrole a naň nadväzujúceho Zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok, možné po splnení
zákonom stanovených podmienok domáhať sa súdnej ochrany práv aj podaním návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom podľa § 250v O.s.p..27. K otázke súdnej preskúmateľnosti ďalších žalobou napadnutých písomností žalovaného odvolací
súd uvádza, že Oznámenie o začatí správneho konania č. 29340/2013 zo dňa 24.10.2013 kritéria
rozhodnutia podliehajúceho súdnemu prieskumu nespĺňa, keďže ide o procesný úkon žalovaného v

zmysle § 18 správneho poriadku, ktorým žalovaný upovedomil žalobcu o začatí správneho konania vo
veci uloženia pokuty. V rámci konania o uložení pokuty za správny delikt je potrebné považovať za
rozhodnutie preskúmateľné podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. až konečné rozhodnutie žalovaného
o uložení pokuty. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s výkonom kontroly podľa zákona č. 362/2012 Z.z.
z obsahu spisového materiálu nevyplýva vydanie žiadneho formalizovaného rozhodnutia žalovaného

vydaného v správnom konaní, ktoré by žalobca mohol napadnúť rozkladom, je potrebné prisvedčiť
správnosti záverov krajského súdu o tom, že uvedené oznámenie žalobca nesprávne považoval za
zamietavé rozhodnutie o rozklade. Pokiaľ sa týka Stanoviska Ministerstva k rozkladu spoločnosti
Kaufland Slovenská republika v.o.s. č. 781/2013-100 zo dňa 04.11.2013 odvolací súd uvádza, že táto
písomnosť nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve. Žalovaný týmto listom
iba oznámil žalobcovi, že v súvislosti s uplatňovaním zákona č. 362/2012 Z.z. nebolo vydané žiadne

správne rozhodnutie s tým, že prebieha konanie o uložení pokuty, v ktorom konaní doposiaľ nebolo
vydané žiadne rozhodnutie. Uvedená písomnosť tak nemá za následok vznik, zmenu, alebo zánik
právneho vzťahu ani ňou nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo
dotknuté. Žalobca ani v podanej žalobe ani v odvolaní neuviedol, čím konkrétne predmetné stanovisko
žalovaného spôsobilo vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo

dotknuté.

28. Poukazujúc na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že krajský súd nepochybil, pokiaľ
konanie o preskúmanie zákonnosti písomností žalovaného postupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p.
zastavil. Vzhľadom k tomu, že krajský súd sa s jednotlivými námietkami účastníkov zrozumiteľným

a presvedčivým spôsobom vysporiadal a žalobcom uplatnené námietky v odvolacom konaní neboli
spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie tohto uznesenia, odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne
správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal,
keďže žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný nemal nárok na náhradu trov zo zákona.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.