Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6014201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov
JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jána Škvarku v právnej veci žalobcu: Event Horizont Security, s.r.o., so
sídlom Horná 34/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 934 331, zast. advokátom JUDr. Daniel Šintaj, so
sídlom Majerská cesta 96, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného:

1/ č. 1100301/1/281614/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
2/ č. 1100301/1/281621/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
3/ č. 1100301/1/281624/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
4/ č. 1100301/1/281633/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
5/ č. 1100301/1/281636/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
6/ č. 1100301/1/281644/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
7/ č. 1100301/1/281655/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,

8/ č. 1100301/1/281662/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
9/ č. 1100301/1/281667/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
10/ č. 1100301/1/281672/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
11/ č. 1100301/1/281678/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
12/ č. 1100301/1/281688/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
13/ č. 1100301/1/283044/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,

14/ č. 1100301/1/283046/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
15/ č. 1100301/1/283049/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
16/ č. 1100301/1/283052/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
17/ č. 1100301/1/283053/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
18/ č. 1100301/1/283058/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
19/ č. 1100301/1/283062/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
20/ č. 1100301/1/283070/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,

21/ č. 1100301/1/283072/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
22/ č. 1100301/1/283074/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
23/ č. 1100301/1/283078/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
24/ č. 1100301/1/283082/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
25/ č. 1100301/1/284849/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
26/ č. 1100301/1/284851/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,

27/ č. 1100301/1/284853/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
28/ č. 1100301/1/284857/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014,
29/ č. 1100301/1/284861/2014/5019 zo dňa 17. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd žaloby žalobcu z a m i e t a .

II/ Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

1.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/283678/2012/Muczodňa
09.05.2012,ktorýmvyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejanuár2009

v sume 889,20 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím
č. 1100301/1/281614/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
2. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/283780/2012/Muc zo
dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február
2009 v sume 1.043,10 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/281621/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.

3.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/283855/2012/Muczodňa
09.05.2012,ktorýmvyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemarec2009
v sume 906,30 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím
č. 1100301/1/281624/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
4.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/283939/2012/Muczodňa

09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2009
v sume 1.008,90 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím
č. 1100301/1/281633/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
5.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/284031/2012/Muczodňa
09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009

v sume 950,00 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím
č. 1100301/1/281636/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
6.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/284144/2012/Muczodňa
09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2009
v sume 950,00 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím

č. 1100301/1/281644/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
7.DaňovýúradBanskáBystricavydaldodatočnýplatobnývýmerč.9611401/5/284230/2012/Muczodňa
09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v
sume 950,00 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím č.
1100301/1/281655/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.

8. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/284304/2012/Muc zo
dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2009 v sume 950,00 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/281662/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
9. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/285717/2012/Muc zo

dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2009 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/281667/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer
potvrdil.
101. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/285954/2012/Muc

zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2009 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/281672/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
11. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/286065/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

november 2009 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/281678/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer
potvrdil.
12. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/286715/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2009 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/281688/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer
potvrdil.
13. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287052/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobiejanuár 2010 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283044/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
14. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287124/2012/Muc

zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2010 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283046/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
15. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287214/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2010 v sume 1.011,35 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283049/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
16. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287336/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 20010 v sume 979,06 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283052/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.

17. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287436/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283053/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
18. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287519/2012/Muc

zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283058/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
19. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287634/2012/Muc zo
dňa09.05.2012,ktorýmvyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiejúl2010

v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu, rozhodnutím
č. 1100301/1/283062/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
20. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287728/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
august 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,

rozhodnutím č. 1100301/1/283070/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
21. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287805/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
september 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/283072/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer

potvrdil.
22. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287894/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
október 2010 v sume 968,39 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/283074/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.

23. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/287962/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/283078/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer
potvrdil.

24. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/288052/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2010 v sume 962,16 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania
žalobcu, rozhodnutím č. 1100301/1/283082/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer
potvrdil.

25. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/288521/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2011 v sume 1.012,90 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/284849/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
26. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/288941/2012/Muc

zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2011 v sume 1.058,91 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/284851/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.27. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/289057/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2011 v sume 1.066,64 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,

rozhodnutím č. 1100301/1/284853/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
28. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/289144/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
apríl 2011 v sume 1.071,11 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/284857/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.

29. Daňový úrad Banská Bystrica vydal dodatočný platobný výmer č. 9611401/5/289255/2012/Muc
zo dňa 09.05.2012, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011 v sume 1.012,90 Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán konajúci na základe odvolania žalobcu,
rozhodnutím č. 1100301/1/284861/2014/5019 zo dňa 17.06.2014 dodatočný platobný výmer potvrdil.
Žalobca spoločným podaním dňa 22.08.2014 podal na tunajšom súde žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi vyrubené rozdiely

DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia (mesačné) od január 2009 až máj 2011. V podaní sa uvádzali
veci, ktoré sa hodia na spojenie (týkajú sa tých istých účastníkov konania, skutkovo aj právne spolu
súvisia), preto súd vedie o žalobách z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania spoločné konanie
pod sp.zn. 23S/165/2014. Súd preto z procesného hľadiska nevylúčil veci na samostatné konania o
preskúmanie zákonnosti jednotlivých rozhodnutí žalovaného podľa § 112 ods. 2 O.s.p., nakoľko by

následne tieto veci opätovne spojil na spoločné konanie v zmysle § 112 ods. 1 O.s.p.. Podstatnou
skutočnosťou je to, že súd v predmetnom spoločnom konaní, ktoré začalo na základe spoločného
podania, v ktorom sú obsiahnuté jednotlivé žaloby, posudzoval zákonnosť všetkých napadnutých
rozhodnutí žalovaného.

Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného vyplýva, že daňové orgány neuznali žalobcovi v
jednotlivých zdaňovacích obdobiach uplatnené právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za služby,
ktoré mu boli poskytnuté advokátom, konkrétne sa jednalo o právne zastupovanie v súdnom spore
vedenom proti žalobcovi. Podľa žalovaného žalobca nemal právo na odpočítanie DPH, nakoľko odo dňa
svojho vzniku 16.01.2008 vykonával výlučne činnosti, ktoré napriek tomu, že sú v zmysle zákona o DPH

predmetom dane podľa § 2 ods. 1, tieto činnosti sú však podľa ustanovenia § 39 ods. 1 písm. f/ zákona
o DPH oslobodené od dane (finančné služby, obchodovanie s finančnými derivátmi). Preto žalobca
ako platiteľ DPH, ktorý uskutočňuje výlučne činnosti oslobodené od dane, nemá právo na odpočítanie
dane zo žiadnych ním prijatých zdaniteľných plnení, pretože jeho činnosť, ktorú uskutočňoval a podľa
jeho vyjadrenia aj uskutočňuje, nepodlieha dani z pridanej hodnoty (§ 49 ods. 2, 3 zákona o DPH).

Konštatoval, že ak žalobca pre svoje podnikateľské činnosti vykonáva len plnenia, ktoré sú oslobodené
od dane, nespĺňa podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z.z. o DPH na to, aby mohol uplatniť
odpočítanie dane.

Žalovaný vydal predmetné rozhodnutia po tom, čo Najvyšší súd SR zrušil jeho predchádzajúce

rozhodnutia, vydané v odvolacom konaní dňa 08.08.2012 a niektoré 06.08.2012, keď Najvyšší
súd SR rozsudkom sp.zn. 3Sžf/47-75/2013 zo dňa 14.01.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici č.k. 23S/105/2012-57 zo dňa 27.02.2013, ktorým krajský súd zamietol žaloby žalobcu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, vydané dňa 08.08.2012, niektoré 06.08.2012.
Prvostupňové rozhodnutia daňového úradu neboli súdom zrušené. Žalovaný v nových rozhodnutiach

vydaných v odvolacom konaní dňa 17.06.2014 opätovne potvrdil prvostupňové rozhodnutia - Dodatočné
platobné výmery vydané Daňovým úradom Banská Bystrica. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného vyplýva, že žalovaný v intenciách záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
3Sžf/47-75/2013 zo dňa 14.01.2014 doplnil svoje nezmenené stanovisko argumentáciou vo vzťahu k
súvisiacej judikatúre Súdneho dvora EÚ, ako aj k aplikovateľnosti práva Európskej únie. Z odôvodnenia

rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že žalovaný považuje za základnú podmienku pre uplatnenie
odpočítania dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH a čl. 17 Šiestej smernice
a čl. 168 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 skutočnosť, že prijaté zdaniteľné plnenia slúžia
pre uskutočňovanie vlastnej ekonomickej činnosti s nárokom na odpočítanie dane. Teda podmienkou
vzniku práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na vykonanie svojich

dodávok tovarov a služieb, ktoré podliehajú dani na výstupe; prípadne, ktoré sú oslobodené od dane
s nárokom na odpočet dane, čo sú plnenia oslobodené od dane iné ako sú uvedené v § 28 až § 41
zákona o DPH. Podľa názoru žalovaného, po posúdení ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH
s príslušnými ustanoveniami Šiestej smernice a Smernice Rady 2006/112/ES, vychádzajúc z rozsudkovESD (C-104/12 Wolfram Becker z 21.02.2013, C-408/98 Abbey National z 22.02.2001, C-16/00 Cibo
Participations z 27.09.2001, C-465/03 Kretztechnik z 26.05.2005 a C-4/94 BLP Group plc z 06.04.1995,
C-98/98MidlandBank,spojenéprípadyC-110/98-147Gabalfries,C-37/95GhentCoal)jasnevyplýva,že

právo na odpočet DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá
je vlastná spoločnému systému DPH a v zásade ju nemožno obmedziť. Čl. 17 odsek 2 Šiestej smernice
výslovne a presne uvádza zásadu, podľa ktorej má daňový subjekt ako platiteľ DPH právo odpočítať
sumy, ktoré sú mu fakturované za dodané tovary a služby v rozsahu, v akom sú tieto tovary alebo služby
použité pre potreby zdaniteľných plnení. Citované rozsudky nemenia princípy a postupy uplatňovania

nároku na odpočet DPH z prijatých plnení použitých pre účely ekonomickej činnosti oslobodenej od dane
z pridanej hodnoty bez nároku na odpočet DPH. Požiadavka priamej a bezprostrednej súvislosti, ktorá
je v citovaných rozsudkoch použitá pre odôvodnenie nároku na odpočet u prijatých plnení súvisiacich s
príjmami, ktoré nie sú predmetnom dane, tak súčasne slúži i k vylúčeniu nároku na odpočet v prípade
uskutočňovania plnení oslobodených od dane bez nároku na odpočítanie dane. Žalovaný konštatoval,
že správca dane postupoval v súlade s § 49 ods. 2 a 3 zákona o DPH i v súlade s právom Európskej

únie, keď daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z právnych služieb advokáta, z
nájmu za priestor sídla spoločnosti a k nemu príslušné dodávky energií, pretože v jeho prípade na
priznanie odpočítania dane neexistoval právny dôvod, keďže celková ekonomická činnosť daňového
subjektu bola oslobodená od dane z pridanej hodnoty bez nároku na odpočítanie dane. Konštatoval, že
v danom prípade ide o právnu otázku, ktorá nepripúšťa iný právny záver, a preto nie je potrebný ďalší

výklad komunitárneho práva položením prejudiciálnych otázok, pretože závery prijaté v rozhodnutiach
žalovaného, plne korešpondujú so závermi vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdneho dvora.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žaloby (v spoločnom podaní) o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovaného, ktoré navrhoval zrušiť, ako aj im predchádzajúce prvostupňové rozhodnutia

Daňového úradu Banská Bystrica a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
Žalobca namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti:
1. Žalovaný, ako aj daňový úrad, nesprávne aplikoval ustanovenie § 49 ods. 2, ods. 3 zákona č.
222/2004 Z.z.. Chybne vec posúdil, akoby predmetné právne služby advokáta boli poskytnuté „v
súvislosti“ s dodávkou služieb, ktoré sú oslobodené od dane. V danom prípade sa jednalo o obranu

daňového subjektu v právnom spore a v prípade úspechu - zamietnutia žaloby by výsledkom nebola
žiadna dodávka tovaru či služieb ani iného plnenia. Prijaté právne služby sa netýkali napr. odborného
poradenstva v súvislosti s poskytovaním finančných služieb žalobcom ako podnikateľským subjektom.
Obrana v súdnom spore nepredstavuje z pohľadu žalobcu výkon žiadnej aktívnej ekonomickej činnosti.
2.Zákonnéobmedzeniejesprávnekoncipovanévovzťahukslužbámposkytovanýmpriamonadodávku

oslobodených tovarov a služieb, nie na ústavne garantovanú právnu pomoc. Išlo by o nespravodlivé
postihovanie daňového subjektu, ktorý využije svoje ústavné právo na právnu pomoc v spore, keďže
konajúci advokát vyúčtovanú DPH riadne štátu odviedol.
3. Orgány správy daní neakceptovali skutočnosť, že zákonné ustanovenie o zákaze odpočítania DPH
na vstupe z prijatých plnení použitých na dodávku tovarov a služieb oslobodených od dane, požaduje

priamu väzbu poskytnutej (v danom prípade právnej) služby s oslobodeným plnením, pričom takáto
priama väzba v tomto prípade tu jednoznačne neexistuje.
4. Daňové orgány pri rozhodovaní vychádzali z metodického usmernenia vtedajšieho Daňového
riaditeľstva SR, v ktorom je podstatná nesprávnosť vo vzťahu ku zneniu zákonného ustanovenia o
požiadavke priameho prepojenia prijatých plnení, z ktorých sa uplatňuje odpočítanie DPH na vstupe a s

ich použitím na dodávky tovarov a služieb oslobodených od dane. Daňové riaditeľstvo SR použilo výraz
„súvisia s uskutočnenými finančnými službami“, kdežto zákon používa slovné spojenie „na dodávku
tovarov a služieb“. Daňové riaditeľstvo SR vykonalo neprimeraný extenzívny výklad zákona, kde
požiadavku zákonodarcu na priame vynaloženie plnenia na dodávku tovarov a služieb, si rozšírilo do
akejsi nejasnej „súvislosti“.

5. Správne orgány pri rozhodovaní použili nesprávnu analógiu, keď poukázali na judikáty Súdneho
dvora EÚ (napr. rozsudok C-4/94, rozsudok C-98/98), pretože uvedená judikatúra sa netýka obdobného
prípadu, ako je riešený napadnutými rozhodnutiami.
6. Daňové orgány mali brať ohľad na skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti, t.j. prijatie
právnej pomoci v spore, ako výkon ústavou garantovaného práva, a nie ako prostriedok použitý na

dodávku tovarov a služieb oslobodených od dane, v súvislosti s čím poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 3Sžf/25/2010, z ktorého vyplýva, že daňové orgány musia umožniť preukázať daňovému
subjektu hospodársky cieľ „kauzu“ poskytnutého plnenia zo strany dodávateľa žalobcovi na základe
medzi nimi uzavretých obchodných zmlúv a tvrdenia o ňom vyhodnotiť.7.Žalovanýsauspokojilsovšeobecnoukonštatácioutoho,žežalobcavykonávalavykonávalenčinnosti
oslobodené od dane, a preto nárok na odpočítanie dane na vstupe daný nie je. Nebral do úvahy
zákonné znenie o potrebe priameho prepojenia prijatých právnych služieb na dodávky tovarov a služieb

oslobodených od dane, žalovaný nad rámec zákonom povoleného nevyhnutného rozsahu zisťoval
predmet súdneho konania vedeného proti žalobcovi a po zistení, že je vedený na návrh Prima banky,
a.s. (pôvodne Dexia banka, a.s.) v súvislosti s finančnými obchodmi, konštatoval nedôvodnosť nároku
na odpočet. Žalovaný sa pritom dostatočne nevysporiadal s poukazovaním žalobcu na skutočnosť, že
nejde o využívanie poskytnutých právnych služieb na dodávku oslobodených plnení, ale ide výlučne o

zabezpečenie práva na právnu pomoc.
8. Vnútroštátna právna úprava nesmie odporovať úprave práva EÚ / ES, nakoľko ich normy majú v
princípe vyššiu právnu silu, než normy národné. Ak z okolností konkrétneho prípadu vyplynie, že určitú
otázku nie je možné za použitia aktuálnej existujúcej judikatúry dostatočne, jasne a určite zodpovedať, je
povinnosťou príslušných orgánov obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou vo veci výkladu
práva EÚ. Najvyšší súd SR v rozsudku 3Sžf/47-75/2013 zo dňa 14.01.2014 konštatoval, že dôležitou

právnou otázkou je, či skutočnosť, že ak ide o advokátske služby, ktoré sú súčasťou trov v súdnom alebo
v rozhodcovskom konaní, sama o sebe spôsobuje alebo nespôsobuje prerušenie súvislosti, že ide o
dodávku služieb na služby oslobodené od DPH. Dôležité je i vyhodnotenie charakteru sporu, napr. ak
predmetomsporu,vktoromsúposkytnutéadvokátskeslužby,jeuplatnenienárokovzozodpovednostiza
škodu. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-104/12 - Becker Najvyšší súd SR uviedol,

že je zrejmé, že už negatívne vyriešenou otázkou je poskytovanie služieb advokátmi, ktorej cieľom je
zabrániť trestnému postihu fyzických osôb, konateľov podniku podliehajúcemu zdaneniu. V konkrétnej
veci žalobcu sa jedná o poskytnuté služby advokáta priamo daňovému subjektu - žalobcovi, s cieľom
poskytnúť mu obranu v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného, a preto žalobca má
za to, že závery vyplývajúce z rozhodnutia vo veci „Becker“ nie sú aplikovateľné na riešený prípad.

9. Doterajšia judikatúra Súdneho dvora nedáva uspokojivú odpoveď na otázku, v akom zmysle je
potrebné posudzovať charakter poskytnutých služieb advokáta, ako plnenia sui generis vo vzťahu
k procesnej obrane poskytnutej daňovému subjektu, ktorý využívaním služieb advokáta uplatňuje
svoje ústavou garantované právo na právnu ochranu a pomoc a najmä riešenie otázky vzájomného
vzťahu súvislosti a existencie priameho a bezprostredného prepojenia prijímaných služieb advokáta

s činnosťami, ktoré určitý daňový subjekt vykonáva. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré
poukázal žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, nezachytávajú a neriešia osobitosti predmetnej veci.
Rozhodnutia žalovaného boli vydané predčasne, nakoľko bolo namieste správne konanie prerušiť a
požiadať Súdny dvor EÚ o výklad príslušných právnych noriem vo svetle tohto špecifického prípadu
formou prejudiciálnej otázky.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí
žalovaného ani z vyjadrenia k žalobám nevyplynulo, že by sa žalovaný zaoberal tým, čo mu
uložil Najvyšší súd SR v rozsudku, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutia žalovaného. Najmä
sa nevysporiadal dôsledne s posúdením rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci „Becker“. Vytýkal

žalovanému, že sa nevysporiadal s tým, či naša právna úprava umožňuje posúdiť predmetnú vec a
či nie je v rozpore so Šiestou smernicou ako aj judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Poukázal na to, že v
určitých konaniach náš právny poriadok vyžaduje povinné zastúpenie advokátom a pritom nie je možné
vo všetkých prípadoch zabezpečiť prepojenie naplnenia na výstupe, teda to, aby prijaté plnenia boli
použité na plnenia, ktoré by umožňovali odpočítanie dane. Vzhľadom na to, že neexistuje judikatúra

SúdnehodvoraEÚkpredmetnejotázkeanašaprávnaúpravatotojednoznačnenerieši,navrhol,abysúd
sám podal prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ v tom zmysle, či advokátske služby, ktoré spočívajú
výlučne v zastupovaní daňového subjektu v postavení žalovaného v súdnom spore, sú takým plnením
na vstupe, z ktorého je možné priznať odpočítanie dane, vzhľadom na absenciu priameho prepojenia s
podnikateľskou činnosťou daňového subjektu, a to s prihliadnutím na skutočnosť, ak daňový subjekt v

rozhodnom období vykonával len činnosti, ktoré sú v zmysle nášho právneho poriadku, konkrétne § 49
ods. 2, 3 zákona o DPH, oslobodené od dane.

Žalovanývpísomnomstanoviskukspoločnejžalobezodňa30.09.2014trvalnazákonnostinapadnutých
rozhodnutí žalovaného a žaloby navrhol zamietnuť. V stanovisku uviedol argumentáciu rovnakú,

ako v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. K podstatnej novej námietke žalobcu, že žalovaný mal
prerušiť konanie a požiadať Súdny dvor EÚ o výklad príslušných ustanovení právnych noriem formou
prejudiciálnej otázky, vo svetle tohto špecifického prípadu, uviedol, že v tomto prípade ide o právnu
otázku, ktorá nepripúšťa iný právny záver a nie je potrebný ďalší výklad komunitárneho práva položenímprejudiciálnych otázok, pretože závery prijaté v žalobou napadnutých rozhodnutiach plne korešpondujú
so závermi vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdneho dvora. Podľa žalovaného žalovaný, ale aj
správca dane, postupoval v súlade s § 49 ods. 2 a 3 zákona o DPH, v súlade s právom Európskej únie,

keď daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie dane z prijatých právnych služieb advokáta, z
nájmu priestorov sídla spoločnosti a z k nemu príslušných dodávok energií, z predplatného produktu
POHODA 2011, pretože v jeho prípade na priznanie odpočítania dane neexistoval právny dôvod, keďže
celková ekonomická činnosť daňového subjektu bola oslobodená od DPH bez nároku na odpočítanie
dane.

Krajský súd, konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., po preskúmaní zákonnosti napadnutých
rozhodnutí a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v spoločnej žalobe, dospel k
záveru, že rozhodnutia a postup správneho orgánu sú v súlade s právnym poriadkom SR, ale aj právom
Európskej únie a relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, preto žaloby (obsiahnuté v spoločnom
podaní) podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

Z administratívnych spisov, ako aj podaní účastníkov konania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Daňový úrad Lučenec (od 01.01.2012 Daňový úrad Banská Bystrica) vykonal u žalobcu kontroly dane z
pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH za zdaňovacie obdobia január 2009 až december
2009, január 2010 až december 2010 a január 2011 až máj 2011. Na základe zistení z vykonaných

kontrol Daňový úrad Banská Bystrica vydal dňa 09.05.2012 za jednotlivé kontrolované zdaňovacie
obdobiavyššieuvedenédodatočnéplatobnévýmery,ktorýmižalobcovivyrubilrozdielynadanizpridanej
hodnoty.
Predmetnom vyrubených rozdielov DPH bolo:
- právo na uplatnenie odpočítania dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom JUDr.

Milošom Barancom, advokátom, Majerská cesta č. 96, Banská Bystrica podľa Zmluvy o právnej pomoci
zo dňa 01.11.2008 poskytnutej žalobcovi, a to vo všetkých zdaňovacích obdobiach;
- v zdaňovacích obdobiach september 2009 až máj 2011 z nájmu za priestor sídla spoločnosti a k nemu
prislúchajúcich dodávok energií, fakturovaných spoločnosťou JMK plus, s.r.o., Lučenec, na základe
Podnájomnej zmluvy č. 27/09 zo dňa 29.08.2009 a Zmluvy o dodávke energií a služieb z 11.09.2009;

- v niektorých zdaňovacích obdobiach si žalobca uplatnil odpočítanie dane aj zo súm, na ktorých nárok
na odpočítanie dane nepreukázal žiadnym účtovným ani daňovým dokladom (napr. január 2009 v sume
16,90 Eur, február 2010 v sume 16,90 Eur, atď.);
- v zdaňovacom období marec 2011 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr zo
dňa 02.03.2011, vystavených spoločnosťou STORMWARE, s.r.o., Bratislava, za predplatné zákazníckej

podpory produktu POHODA 2011.

Zo žaloby vyplýva, že podstatnou žalobnou námietkou je námietka proti neuznaniu odpočítania dane
z dodávateľských faktúr, vystavených dodávateľom JUDr. Milošom Barancom, t.j., že žalobcovi nebolo
uznanéuplatnenéodpočítaniedanezprijatýchslužiebadvokáta.Zozmluvyoprávnejpomocivyplýva,že

účelom a predmetom tejto zmluvy, uzavretej medzi žalobcom a advokátom JUDr. Milošom Barancom, je
poskytovanie právnych služieb zástupcom klientovi v súlade so zákonom o advokácii č. 586/2003 Z.z. pri
riešení rôznych právnych záležitostí klienta, vrátane zastupovania pred súdmi, štátnymi orgánmi a inými
právnymi subjektmi, spisovanie listín, preberanie zásielok, poskytovanie právnych rád a vypracovanie
právnych rozborov, ... .

Z vyjadrenia konateľa žalobcu G. W. do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.10.2011 vyplýva,
že žalobca v rokoch 2008, 2009 a 2010 uskutočňoval len také operácie, ktoré neboli predmetom
zdaniteľných plnení, pričom iné činnosti spoločnosť nevykonávala, a ani nevykonáva. Z písomného
stanoviska žalobcu zo dňa 18.11.2011 vyplynulo, že žalobca v obdobiach rokov 2009, 2010 a 2011

uskutočňoval len predaj cenných papierov v zmysle zmluvných podmienok a derivátové operácie
spoločnosť uskutočňovala len v roku 2008. Konateľ G. W. uviedol, že v rokoch 2009, 2010 a 2011
prijaté zdaniteľné plnenia predstavovali právne služby advokáta, nájom za priestor sídla spoločnosti
a k nemu príslušné dodávky energií. Kontrolovaný daňový subjekt od svojej registrácie za platiteľa
DPH (06.02.2008) predkladal daňové priznania, ktorými deklaroval, že v priebehu kontrolovaných

zdaňovacích období neuskutočňoval žiadne dodania tovarov a služieb podliehajúcich DPH, ani dodania
tovarov a služieb oslobodených od dane. V podaných daňových priznaniach na dani z pridanej hodnoty
si uplatňoval len odpočítanie dane.Daňový subjekt realizoval len predaj cenných papierov a podielov a v roku 2008 derivátové operácie.
V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 písm. f/ zákona o DPH sú uvedené finančné činnosti oslobodené od
DPH, z čoho vyplýva, že všetky dosiahnuté príjmy žalobcu sú príjmami z oslobodených plnení.

Podľa§49ods.1zákonač.222/2004Z.z.;právoodpočítaťdaňztovarualebozoslužbyvznikáplatiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 49 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa
odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až
42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté

zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie,
alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý
dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie
investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb
podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6.

Podľa § 49 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z.; ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a
služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže
odpočítať daň podľa odseku 3, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže
odpočítať, podľa § 50.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o DPH určuje, kedy vzniká právo na odpočítanie dane a za akých podmienok
je možné daň odpočítať. Z prílohy č. 6 (Zoznam prebraných právnych aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie) zákona o DPH vyplýva, že v Zozname je Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo dňa
17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný

systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, ktorá bola nahradená v novej štruktúre
a v jazykovo upravenej podobe s účinnosťou od 01.01.2007 Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006
o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (označovaná aj ako DPH smernica). DPH smernica v
podstate nahradila Šiestu smernicu bez podstatných zmien významu jednotlivých ustanovení.

Podľa článku 17 odsek 2 písm. a/ Šiestej smernice; pokiaľ sa tovary a služby používajú na účely jeho
zdaniteľných plnení, daňovník má právo odpočítať nasledovné položky z dane, ktorú má zaplatiť: a/ daň
z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú za tovary alebo služby, ktoré mu dodal alebo má dodať iný
daňovník.

Podľa článku 168 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006; pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité
naúčelyzdaniteľnýchtransakciízdaniteľnejosoby,tátomáprávovčlenskomštáte,vktoromuskutočňuje
tieto transakcie, odpočítať z výšky DPH, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy: a/ DPH splatnú alebo
zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný a za služby, ktoré jej boli
alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou.

Podľa článku 167 DPH smernice právo odpočítať daň vzniká vtedy, keď vzniká daňová povinnosť v
súvislosti s daňou, ktorá je odpočítateľná.

Podľa článku 173 odsek 1 DPH smernice; ak zdaniteľná osoba použije tovar alebo služby na účely

uskutočnenia transakcií, pri ktorých jej vznikne právo odpočítať DPH, a ktoré sú uvedené v článkoch 168,
169 a 170 a transakcií, pri ktorých jej nevznikne právo odpočítať DPH, je odpočítanie povolené len pre
tú časť DPH, ktorá je pomerná k sume pripadajúcej na transakcie, pri ktorých právo na odpočítanie dane
vzniká. Odpočítateľná časť sa určí v súlade s článkami 174 a 175 za všetky transakcie uskutočnené
zdaniteľnou osobou.

Spornou otázkou v posudzovanej veci je, či žalobcovi, ako platiteľovi DPH, vznikol nárok na odpočítanie
dane z právnych služieb advokáta, resp. v niektorých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach i z nájmu
a dodávok energií, z predplatného produktu POHODA 2011, ak daňový subjekt odo dňa svojho vznikuvykonával a aj vykonáva výlučne činnosti, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty, pri ktorých
nevzniká nárok na odpočítanie dane.

Vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/47-75/2013 zo dňa 14.01.2014, ako aj
žalobné námietky žalobcu uvedené pod bodmi 8, 9 v odôvodnení tohto rozhodnutia, súd posudzoval, či
v danom prípade ide o situáciu acte eclaire, t.j. že relevantná judikatúra nedáva dostatočnú odpoveď na
daný prípad, resp. ide o otázku acte clair, t.j. že situácia je tak zjavná, že nepripúšťa iný právny záver, k
čomu dospel žalovaný vyhodnotiac relevantnú judikatúru Súdneho dvora.

Súd poukazuje na to, že žalobca sa síce dožadoval, aby súd predložil vec podľa článku 267 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie a článku 19 odsek 3 písm. b/ Zmluvy o Európskej únii Súdnemu
dvoru Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, avšak žalobca nepredložil súdu podanie, ktorým by
odôvodňoval nutnosť predloženia prejudiciálnej otázky, v ktorom by zároveň jednoznačne formuloval
znenie prejudiciálnej otázky. V spojení s uvedeným žalobca ani nenavrhoval prerušiť konanie v zmysle §

109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., preto súd o návrhu na prerušenie ani nerozhodoval a s požiadavkou žalobcu,
aby bola súdom predložená prejudiciálna otázka Súdnemu dvoru Európskej únie, sa súd vysporiadava
len v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Možnosť predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie prichádza do úvahy v zmysle

relevantnej rozhodovacej činnosti až vtedy, pokiaľ vnútroštátny súd sa nevie s otázkou prípadného
rozporu vnútroštátnej právnej úpravy s úniijnou úpravou sám vysporiadať. Súd má za to, že v predmetnej
veci nie je daný rozpor zákona o DPH so Smernicou DPH. Prejudiciálne konanie nie je prípustné
v prípade, ak niektorá otázka už bola riešená pred Súdnym dvorom. Súdny dvor podáva výklad
sekundárneho práva a nie je určený na to, aby posudzoval ad hoc každú špecifickú otázku. Súdny

dvor nie je oprávnený vydávať predbežné nálezy v otázkach platnosti primárneho práva Európskej únie,
platnosti alebo výkladu iného práva, ako práva únie a vnútroštátneho práva členských štátov. Preto
z prejudiciálneho konania je vylúčené vnútroštátne právo členských štátov. Súdny dvor ES nemôže v
žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a to ani v prípade, ak
by bolo v rozpore s komunitárnym právom. Základná úloha Súdneho dvora ES spočíva v povinnosti

podať po vecnej stránke právnu odpoveď na otázku platnosti práva Európskej únie alebo výkladu
práva Európskej únie. Úlohou vnútroštátneho súdu je identifikovať v konaní, ktoré pred ním prebieha,
nejasné otázky práva Európskej únie a tieto oznámiť Súdnemu dvoru ES spolu so skutkovým a právnym
stavom veci tak, aby mohol poskytnúť odpoveď na otázku podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej.
Účelom koncentrácie rozhodovania na Súdnom dvore ES je zabezpečiť, aby právo Európskej únie bolo

na vnútroštátnych súdoch jednotne vykladané a aplikované a zároveň zabrániť, aby sa v členskom
štáte vytvorila národná judikatúra, ktorá nie je v súlade s normami práva Európskej únie. Predložiť
predbežnú otázku je možné z dôvodu zabezpečenia jednoty aplikačnej praxe pri riešení sporných otázok
všeobecnej povahy, avšak pri zachovaní nezávislosti rozhodovania v konkrétnej veci. Predbežná otázka
sa preto nekladie z hľadiska vyriešenia konkrétneho sporu, čo patrí do kompetencie súdu členskej

krajiny, ale na zabezpečenie jednotného výkladu komunitárneho práva. Pokiaľ by predložil súd Súdnemu
dvoru ES otázku, formulácia predbežnej otázky je mimoriadne dôležitá a musí ísť o problematiku hraníc
aplikovateľnosti komunitárneho práva a zároveň musí ísť o nóvum z toho pohľadu, že takto položená
otázka ešte nebola zo strany súdneho dvora ES zodpovedaná. Zároveň je povinnosťou vnútroštátneho
súdupreukázať,včomjeposúdenienastolenejotázkypodstatnéprejehokonkrétnerozhodnutievoveci.

Súd sa stotožnil so záverom žalovaného, že na vyriešenie konkrétnej veci plne postačuje právna úprava
obsiahnutá v zákone o DPH, ktorá je súladná s citovanými článkami DPH smernice a napokon aj s
judikatúrou Súdneho dvora. Či už podľa vnútroštátneho práva alebo komunitárneho práva, v prípade
žalobcu neexistuje právny dôvod na priznanie odpočítania dane, vzhľadom na zistený a preukázaný

skutkový stav, a to z dôvodu, že celková ekonomická činnosť daňového subjektu (žalobcu) bola
oslobodená od dane z pridanej hodnoty bez nároku na odpočítanie dane. Aj podľa názoru súdu ide o
právnu otázku, ktorá nepripúšťa iný právny záver, a to z nižšie uvedených dôvodov:
Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora uplatnenie práva na odpočet vyžaduje existenciu priamej
súvislosti medzi plneniami na vstupe a plneniami na výstupe. Súdny dvor v prípade C-104/12 Wolfram

Becker - rozsudok z 21.02.2013 posudzoval otázku, či sa má priama a bezprostredná súvislosť plnení
na vstupe s plneniami na výstupe ako rozhodujúce kritérium pri priznaní práva na odpočítanie DPH
na vstupe určiť: 1. na základe objektívneho obsahu dodania, ktorý prijíma zdaniteľná osoba (v tomto
prípade činnosť trestného obhajcu, aby nedošlo k odsúdeniu fyzickej osoby), alebo 2. na základedôvodu vzniku prijatého plnenia (ekonomická činnosť zdaniteľnej osoby - obchodnej spoločnosti, pri
ktorej fyzická osoba údajne spáchala trestný čin). Podľa záveru Súdneho dvora EÚ existencia priamej
a bezprostrednej súvislosti medzi prijatým plnením na vstupe a celkovou ekonomickou činnosťou

zdaniteľnej osoby na účely určenia, či táto osoba použila tovary a služby „na účely zdaniteľných plnení“
v zmysle článku 17 odsek 2 písm. a/ Šiestej smernice, závisí od objektívneho obsahu tovarov alebo
služieb prijatých touto zdaniteľnou osobou. Uzavrel, že poskytnutie služby advokátmi, ktorej cieľom bolo
zabrániť trestnému postihu fyzických osôb - konateľov zdaniteľnej osoby, nedáva tejto zdaniteľnej osobe
právonaodpočítanieDPHztakejtoprijatejslužby.Vynaloženénákladyspojenésadvokátskymislužbami

z hľadiska ich objektívneho obsahu, nemožno považovať za náklady vynaložené na účely zdaniteľných
činností obchodnej spoločnosti. Neexistuje právna súvislosť medzi trestnými stíhaniami a činnosťou
spoločnosti, preto sa nemôžu prijaté služby advokáta považovať za služby uskutočnené pre zdaniteľné
činnosti obchodnej spoločnosti.

Súdny dvor v rozsudku Becker C-104/12 uviedol, že už v iných prípadoch rozhodol, že existencia priamej

a bezprostrednej súvislosti medzi plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe je
nevyhnutnou podmienkou práva na odpočítanie DPH na vstupe, ako aj určenia rozsahu takéhoto práva
(rozsudky Midland Bank z 22.02.2001, Abbey National C-408/98, Investtrand). Právo na odpočet DPH,
ktorej podlieha nadobudnutie tovarov alebo služieb na vstupe tak predpokladá, že výdavky vynaložené
na ich nadobudnutie patria k podstatným elementom tvoriacim cenu zdaniteľných plnení na výstupe,

ktoré zakladajú právo na odpočet (bod 19 rozsudku Becker). K uvedenému súd poznamenáva, že v
posudzovanej veci žalobcu, vzhľadom na predmet jeho ekonomickej činnosti, nie sú naplnené takéto
predpoklady zakladajúce právo na odpočet, nakoľko žalobca nedeklaroval žiadne zdaniteľné plnenia na
výstupe.

V rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci Becker sa v bode 20 uvádza, že právo na odpočet sa rovnako
priznáva zdaniteľnej osobe, dokonca aj pri absencii priamej a bezprostrednej súvislosti medzi osobitným
plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe zakladajúcimi právo na odpočet,
ak náklady na predmetné služby tvoria súčasť celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou a
sú ako také podstatnými elementmi tvoriacimi cenu tovarov alebo služieb, ktoré táto osoba poskytuje.

Takéto náklady totiž priamo a bezprostredne súvisia s celkovou hospodárskou činnosťou zdaniteľnej
osoby. Súd má za to, že v zmysle tohto záveru je irelevantné posudzovať existenciu priamej a
bezprostrednej súvislosti, ak je nepochybné, že náklady na predmetné prijaté služby netvoria súčasť
celkových nákladov vynaložených zdaniteľnou osobou, a teda nie sú elementmi tvoriacimi cenu tovarov
alebo služieb ako zdaniteľných plnení na výstupe, keďže daňový subjekt takéto neposkytuje.

V bode 21 rozsudku Súdny dvor EÚ zdôraznil, že pokiaľ ide o povahu priamej a bezprostrednej
súvislosti táto musí existovať medzi plnením na vstupe a plnením na výstupe, pričom uviedol, že nie
je reálne pokúsiť sa o presnejšiu formuláciu v tomto smere. Vzhľadom na rozmanitosť obchodných a
podnikových transakcií je totiž nemožné poskytnúť v každom jednotlivom prípade vhodnejšiu odpoveď

v súvislosti so spôsobom určenia vzťahu, ktorý musí existovať medzi plneniami na vstupe a plneniami
na výstupe na to, aby DPH zaplatená na vstupe bola odpočítateľná. K uvedenému súd poznamenáva,
že rozmanitosť obchodných a podnikových transakcií nepredpokladá alternatívu absencie zdaniteľných
plnení uskutočnených na výstupe, ktoré zakladajú právo na odpočet. Musí existovať súvislosť aspoň
s jedným alebo viacerými plneniami na výstupe (pozri rozsudky Midland Bank bod 24). Uvedené v

posudzovanej veci žalobcu nie je splnené vzhľadom na povahu jeho podnikateľskej činnosti, ktorý
neuskutočňoval žiadne dodania tovarov a služieb podliehajúcich DPH.

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že v rámci uplatňovania kritérií priamej a bezprostrednej súvislosti,
ktoré prislúcha daňovým orgánom a vnútroštátnym súdom, týmto orgánom prináleží zohľadniť všetky

okolnosti, za ktorých došlo k predmetným plneniam a prihliadať iba na tie transakcie, ktoré objektívne
súvisia so zdaniteľnou činnosťou subjektu. Povinnosť zohľadniť iba objektívny obsah dotknutého
plnenia, zodpovedá cieľu sledovanému spoločným systémom DPH, ktorým je zabezpečiť právnu
istotu a uľahčiť úkony inherentné uplatňovaniu DPH (bod 22 a 23 rozsudku Becker). Súd má za to,
že daňové orgány v predmetnej veci náležite zohľadnili všetky okolnosti, za ktorých žalobca prijal

advokátske služby, všetky fakty vyplývajúce zo spisu a vo veci zistil náležite skutkový stav, majúc
preukázanú skutočnosť, že žalobca neuskutočnil v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach na výstupe
žiadnu osobitnú činnosť podliehajúcu DPH, keďže celková ekonomická činnosť daňového subjektu bola
oslobodená od dane z pridanej hodnoty bez nároku na odpočítanie dane.V prejednávanej veci žalobca poukazoval na to, že poskytnutie predmetných služieb advokátom
bolo zamerané na obranu daňového subjektu - žalobcu v spore o náhradu škody, v ktorom žalobca

vystupoval v procesnom postavení žalovaného. Avšak ani v takomto prípade náklady spojené s
týmito službami z hľadiska ich objektívneho obsahu nemožno považovať za náklady vynaložené na
účely zdaniteľných činností žalobcu, nakoľko žiadne zdaniteľné činnosti žalobcu neboli deklarované,
t.j. žalobca neuskutočnil na výstupe žiadnu osobitnú činnosť podliehajúcu DPH. Pre nepriznanie
odpočítania dane nie je relevantným to, či advokátske služby sú poskytnuté priamo daňovému subjektu

alebo napríklad jeho konateľovi, ale to, že neexistujú žiadne zdaniteľné činnosti žalobcu, na účely
ktorých by boli použité prijaté služby advokáta.

Poukazovanie žalobcu na zásah do Ústavou garantovaného práva na kvalifikovanú právnu obranu v
sporoch, resp. na právnu úpravu, ktorá v niektorých prípadoch vyžaduje obligatórne právne zastúpenie a
nemožnosť daňového subjektu priradiť k prijatým advokátskym službám na vstupe zdaniteľné plnenia na

výstupe, považuje súd za irelevantné na účely výkladu a uplatňovania ustanovení o spoločnom systéme
DPH. Súdny dvor EÚ práve v rozsudku Becker v bode 32 konštatoval, že pokiaľ ide o objektívny režim
DPH zavedený týmto systémom, je totiž relevantný iba objektívny vzťah medzi poskytnutými službami a
zdaniteľnou hospodárskou činnosťou subjektu (poukázal pritom aj na predchádzajúcu svoju judikatúru
rozsudok z 22.12.2010 vo veci RBS Deutschland Holdings C-277/09), inak by bolo vážne spochybnené

jednotné uplatňovanie práva únie v danej oblasti. Súd poukazuje na to, že cieľom pravidiel odpočítania
dane je totiž úplne zbaviť podnikateľa bremena DPH, ktorá je splatná alebo zaplatená v rámci všetkých
jeho ekonomických činností. Spoločný systém DPH následne zaručuje neutralitu zdanenia všetkých
ekonomických činností bez ohľadu na účel a výsledky týchto činností pod podmienkou, že tieto v zásade
podliehajú DPH.

Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci poskytovanie služieb advokátom neumožňuje žalobcovi
uplatniť právo na odpočítanie DPH za poskytnuté služby zaplatenej na vstupe, a to z dôvodu,
že náklady spojené s týmito službami z hľadiska ich objektívneho obsahu nemožno považovať za
náklady vynaložené na účely zdaniteľných činností žalobcu, ak žalobca neuskutočnil v kontrolovaných

zdaňovacích obdobiach na výstupe žiadnu osobitnú činnosť podliehajúcu DPH, a ani nepreukázal, že
takúto v budúcnosti vykoná. Judikatúra Súdneho dvora ES pripúšťa, že za určitých okolností existuje
právo na odpočítanie dane aj vtedy, keď nemôže byť stanovené prepojenie medzi konkrétnym plnením
na vstupe a plnením na výstupe (rozsudok Midland Bank C-98/98), ale vždy ide o také prijaté plnenia,
u ktorých náklady sú súčasťou všeobecných nákladov platiteľa a ako také sú prvkami ceny jeho

podnikateľských plnení podliehajúcich DPH. Uvedené predpoklady z dôvodov vyššie uvedených u
žalobcuniesúsplnené.Vpredmetnejvecijenespornouskutočnosťou,žeužalobcuvynaloženévýdavky
za služby advokáta sa nestali súčasťou rozličných nákladových prvkov plnenia na výstupe, keďže
žalobca deklaroval len činnosti oslobodené od dane.

V odôvodnení rozsudku Becker Súdny dvor EÚ uvádza, že advokáti by v posudzovanej veci ani
neposkytli dotknuté advokátske služby, ak by spoločnosť neuskutočňovala zdaniteľnú činnosť. V tomto
posudzovanom prípade advokát poskytol služby, za ktoré fakturoval cenu, vrátane DPH ako platiteľ
DPH, ktorú aj odviedol do štátneho rozpočtu. Súd má za to, že ak si daňový subjekt - žalobca zvolil
takéhoto advokáta, znáša postih v podobe vyššej ceny za právne služby v dôsledku nemožnosti si

uplatniť odpočítanie dane, keďže sám žalobca neuskutočňuje zdaniteľné plnenia iné ako oslobodené
od dane.

V posudzovanej veci nie je podstatnou otázkou to, za akým účelom a akej povahy sú poskytované
advokátske služby ako plnenia na vstupe, ale to, že daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích

obdobiach neuskutočňoval žiadne dodania tovarov a služieb podliehajúcich DPH, a teda nebola
splnená zákonná podmienka pre priznanie práva na odpočítanie dane, a to nielen z prijatých právnych
služieb advokáta, ale aj z nájmu priestorov a k nemu príslušných dodávok energií z predplatného
produktuPOHODA2011.Európskysúdnydvorpoviacerýchrozsudkochpovažujeprijatéslužby,vrátane
advokátskych služieb, za režijné náklady alebo výdavky súvisiace s uskutočňovaním ekonomickej

činnosti ako celku a tieto ako také majú priamu a bezprostrednú súvislosť s ekonomickou činnosťou
platiteľa dane. Zo záverov Súdneho dvora vyplýva, že DPH na vstupe z týchto režijných nákladov
môže byť odpočítaná len do tej miery, do akej sú plnenia na výstupe zdaniteľné (napr. rozsudok
C-465/03). Relevantným je to, že ak prijaté režijné náklady súvisia s uskutočňovaním ekonomickejčinnosti daňového subjektu ako celku, tak nárok na odpočítanie dane vyplýva z článku 17 odsek 1, 2 a
5 Šiestej smernice i článku 168 DPH smernice, ako aj § 49 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o DPH. Vzhľadom
na uvedené sa súd v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom daňových orgánov, že v predmetnej veci

neexistuje právny dôvod na priznanie uplatneného odpočítania dane. Súdny dvor EÚ k spornej otázke,
riešenej v tomto konaní, v zásade dal odpoveď vo viacerých svojich rozhodnutiach uvádzaných aj v
odôvodnení tohto rozsudku. Účelom predkladania prejudiciálnej otázky nie je vyriešiť konkrétny prípad
riešený vnútroštátnym súdom, resp. správnym orgánom. Aj podľa názoru súdu ide o takú právnu otázku,
ktorá nepripúšťa iný právny záver, a preto nie je potrebný ďalší výklad komunitárneho práva položením

prejudiciálnych otázok.

Prijatie právneho názoru žalobcu by znamenalo popretie samotného účelu odpočítania DPH (zbaviť
podnikateľa bremena DPH, ktorá je splatná alebo zaplatená v rámci všetkých jeho ekonomických
činností). Došlo by k spochybneniu uplatňovaného Spoločného systému DPH, ktorý zaručuje neutralitu
zdanenia všetkých ekonomických činností podnikateľa pod podmienkou, že tieto podliehajú DPH.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žaloby žalobcu zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p..

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.