Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/281/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714215554
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714215554.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Mesto Zvolen,
so sídlom Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, IČO: 00 320 439, právne zastúpeného TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti
žalovaným I/ S. F., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX F. (do 30. 06. 2016

zastúpenej opatrovníčkou S. E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno), žalovanej II/ U. H., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX F. (do 30. 06. 2016 zastúpenej opatrovníčkou
V. Y., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Brezno, v konaní o vypratanie bytu, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 18C/182/2014-147 zo dňa 13. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (druhý výrok) p o t v r d z u j e .

Žalovaným I/, II/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 13. 01.
2016 žalovaným I/, II/ uložil povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X-tom nadzemnom podlaží
bytového domu na ulici T. č. XXXX/XX vo F., zapísaný na liste vlastníctva č. X, vedený Okresným úradom
F., katastrálny odbor, pre katastrálne územie F., v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý

výrok). Žalovaným I/, II/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania z titulu zaplateného súdneho
poplatku vo výške 99,50 eur (druhý výrok).

2. Súd prvej inštancie rozsudok ohľadne náhrady trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Uviedol, že pri posudzovaní náhrady trov
konania prihliadal aj na to, či uplatnené trovy konania boli potrebné na účelné uplatnenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Konštatoval, že žaloby o vypratanie nehnuteľností podávané
žalobcom pri uplynutí doby nájmu možno z hľadiska obsahu označiť za tzv. formulárové žaloby, ktoré sa
líšia len v údajoch o žalovaných a období trvania nájmu. Zo žaloby nevyplýva, že by prejednávaná vec
bola z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitou kauzou. Okrem toho sám žalobca disponuje
samostatným oddelením riešiacim bytovú otázku, rovnako zamestnancami s právnickým vzdelaním.
Právny zástupca žalobcu sa aktívne nepodieľal na priebehu konania (napriek upovedomeniu nebol

prítomný pri výsluchu žalovanej v I/, nezúčastnil sa pojednávania), z čoho vyplýva, že ani právny
zástupca ani žalobca nepovažovali predmetnú vec za zložitú kauzu, ktorá by nevyhnutne vyžadovala
osobnú prítomnosť právneho zástupcu žalobcu na procesných úkonoch súdu. Súd prvej inštancie s
prihliadnutím na charakter, obťažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní
právny zástupca žalobcovi ako svojmu klientovi poskytol dospel k záveru, že právne zastúpenie žalobcu
v tomto konaní je zjavne neúčelné, preto mu nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za právne

zastúpenie v celkovej výške 167,78 €, t. j. za 2 úkony právnej služby po 61,87 €, 2x režijný paušál po
8,04 € a 20 % DPH.3.Žalobcavodvolaníprotivýrokuonáhradetrovkonaniarozsudkuokresnéhosúdupodanomvzákonnej
lehote žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej

výške. V odôvodnení odvolania poukázal na právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, aj na možnosť účastníka zvoliť si za zástupcu advokáta podľa § 25 ods. 1
O.s.p. aj v skutkovo a právne menej zložitej veci. Akceptácia odôvodnenia rozhodnutia o neúčelnosti trov
právneho zastúpenia by v konečnom dôsledku znamenala, že účastník, ktorý má právnické vzdelanie,
musí znášať trovy sám, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania aj v rozpore so zásadou

rovnakého zaobchádzania. Pri rozhodovaní o účelnosti trov právneho zastúpenia sa uplatňuje zásada
zodpovednostizavýsledokvzmysle§142ods.1O.s.p.,ktorámôžebyťvurčitýchprípadochobmedzená
zákonom, kedy by súd mal skúmať okolnosti v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p. Súdnemu konaniu sa dalo
vyhnúť, nakoľko žalobca žalované opakovane upozornil na neoprávnené užívanie bytu v jeho vlastníctve
a vyzýval ich na jeho vypratanie s upozornením na možné uplatnenie nároku súdnou cestou. Ak by
nevznikol dôvod na strane žalovaných, nevznikli by ani trovy. Aj prípad po právnej stránke jednoduchší si

vyžaduje primeranú časovú náročnosť. Výšku trov právneho zastúpenia uplatnenú žalobcom nemožno
v pomere k prejednávanej veci považovať za neúčelnú či neprimeranú. Neúčasť právneho zástupcu
žalobcu na výsluchu a pojednávaniach bola ospravedlnená s poukazom na hospodárnosť konania;
žalobca sa vyjadril ku všetkým skutočnostiam písomne.

4. Žalované I/, II/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj „CSP“), vec preskúmal v
rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a odvolaním
napadnutý výrok rozsudku okresného súdu ohľadne trov konania (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 13. 01. 2016, kedy sa rozhodovanie
súdu (aj) o náhrade trov konania spravovalo Občianskym súdnym poriadkom, účinným do 30. 06.
2016. Podľa jeho § 142 ods. 1 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa právneho stavu účinného od 01. 07. 2016 (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku) súd

prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na princíp okamžitej
aplikability „novej“ procesnej právnej úpravy aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jej účinnosti
(vyjadrený v § 470 ods. 1 CSP) sa preto rozhodovanie odvolacieho súdu spravuje Civilným sporovým
poriadkom. Aj po zmene právnej úpravy je esenciálnym kritériom, ktorým sa spravuje rozhodovanie
o náhrade trov konania, zásada úspechu (známa aj ako zásada zodpovednosti za výsledok). Strana,

ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. V prejednávanej veci bol v celom
rozsahu úspešný žalobca. Aj keď zákonodarca v § 255 ods. 1 CSP expressis verbis (na rozdiel od
právnej úpravy účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) neukladá povinnosť súdu prihliadať
na účelnosť vynaložených trov konania, pri aplikácii tohto zákonného ustanovenia nemožno opomenúť
zmysel a sledovaný cieľ prijatia nového procesného kódexu - Civilného sporového poriadku. Podľa

všeobecnej časti dôvodovej správy „Cieľom novej právnej úpravy civilného procesu je vytvoriť také
procesnoprávne inštitúty, ktoré umožnia čo najviac sa priblížiť k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany
práv a právom chránených záujmov procesných strán za predpokladu zodpovedného prístupu subjektov
civilného procesu k súdnemu konaniu. Zjednodušila sa právna úprava týkajúca sa trov konania, keďže
súčasná právna úprava len minimálne motivuje strany k tomu, aby pri výbere právneho zastúpenia a

vedení konania postupovali hospodárne“. Preto ak zákonodarca zjednodušil hypotézu § 255 ods. 1 CSP,
neznamená to jej zužujúci, prísne formalistický výklad. Najvyšší súd SR v rozsudku z 29.02.2012 sp.
zn. 1 Cdo 48/2010 uvádza, že : „Všeobecné súdy v občianskom súdnom konaní nemajú poskytovať
formálnyčiformalistickývýkladaaplikáciupráva,alemajúposkytovaťtakývýkladaaplikáciupráva,ktorýje materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov. Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou
zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie“. Na to nadväzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR,

ktorýnapr.vnálezezn.IV.ÚS294/2012-69konštatuje,že„Akoústavnenesúladné(porušujúcezákladné
práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,
prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v
dôsledku napr. prílišného formalizmu.“ (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu

právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade,
keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV.
ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010)“. Tieto východiská sú relevantné aj pri výklade §
255 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd nedospel k záveru, že by postup a rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňalo

požiadavky obsiahnuté čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných
práv a slobôd, preto napadnutým rozhodnutím nemohlo byť dotknuté ani základné právo žalobcu podľa
čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Nemožno spochybniť právo každého účastníka (aj účastníka disponujúceho
právnickým vzdelaním) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na právnu pomoc v
konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR ani jeho právo zvoliť si za zástupcu advokáta podľa

aj v skutkovo a právne nenáročnej veci. Výkon týchto práv však musí byť realizovaný v súlade s vyššie
uvedenými princípmi občianskeho súdneho konania. Napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore ani so
zásadou rovnosti účastníkov konania a ani so zásadou rovnakého zaobchádzania. Princíp rovnosti strán
obsiahnutý v čl. 6 CSP je moderným poňatím bývalej zásady rovnosti účastníkov. Napadnutý výrok
rozsudku reflektuje judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma

akorovnakúmierumožnostíparticipovaťnaprocesnýchúkonochakovlastných(prostriedkyprocesného
útoku v procesných úkonoch) tak i v procesných úkonoch protistrany v tom zmysle, aby protistrana mala
objektívnu možnosť vyjadriť sa ku každej relevantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu. Žalobca pritom ani v
odvolaní bližšie neodôvodnil, v akom rozsahu by neposkytnutie právnej pomoci ovplyvnilo jeho procesné
postavenie, resp. výkon ďalších základných práv a slobôd.

11.Vkonaníbolúspešnýžalobcavcelomrozsahu,pretomáprávonanáhradutrov,alelenvynaložených
účelne a hospodárne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, ktoré je správne. Na doplnenie uvádza, že žaloba je formulárovou tak, ako tento pojem
vyložil Ústavný súd ČR napríklad vo svojom náleze z 11. 12. 2014, sp. zn. III. ÚS 2985/2014, alebo v

náleze z 29. 03. 2012 sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 28). V zmysle týchto nálezov za konkrétne žalobné
tvrdenie, ktoré žalobu odlišuje od tzv. formulárovej žaloby, nemožno považovať popri osobných údajoch
žalovaných len uvedenie dátumu uzatvorenia nájomnej zmluvy s označením predmetu nájmu, ani dátum
skončenia nájomného pomeru, lebo všetky ostatné údaje a tvrdenia možno považovať za všeobecne
uplatniteľné vo všetkých obdobných sporoch, ktorých žalujúci musí ako prenajímateľ bytov v okresnom

meste viesť viac. Skutočnosť, že ide o formulárovú žalobu, je treba v zmysle judikatúry ústavného súdu
zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania môže byť zásada zodpovednosti za výsledok v určitých
prípadoch obmedzená zákonom, kedy súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania

nemusí priznať celkom, alebo sčasti (§ 150 ods. 1 O.s.p., teraz § 257 CSP). Neplatí to však, ako mylne
uvádzaodvolateľ,prizvažovaníúčelnostitrovprávnehozastúpenia,ktorúsúdposudzujeprirozhodovaní
o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP (predtým § 142 os. 1 OSP). Na posúdenie (ne)účelnosti
trov právneho zastúpenia nemá vplyv to, že žalobca žalované I/, II/ pred začatím súdneho konania
vyzýval ich na vypratanie bytu s upozornením na možné uplatnenie nároku súdnou cestou.

13. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď žalované I/, II/ zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania, predstavujúcich trovy vzniknuté z
dôvodu zaplatenia súdneho poplatku zo žaloby a odvolací súd uznesenie okresného súdu vo výroku o
trovách konania ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

14. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o uložení povinnosti vypratať byt (prvý výrok) zostal
nedotknutý (§ 367 ods. 3 CSP).15. Žalované I/, II/ boli v odvolacom konaní úspešné a preto im podľa ustanovenia § 396 ods. 1, s
použitím § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným I/, II/, ako
vyplýva z obsahu spisu, v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).