Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200145
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716200145.3

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Consumer
Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130 právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. BOX 205 proti
žalovanému J. F., X.. XX. XX. XXXX, L. V. V., L. XXX/XX v konaní o zaplatenie 2 340,04 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 322,98 € sa zastavuje.

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 1 709,26 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne za obdobie
od 12. 02. 2013 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30 €, zročných vždy
ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto
rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 261,51 € do 1 mesiaca od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 11. 01. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
2 340,04 € spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 12. 02. 2013 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovaným dňa 21. 08. 2012 uzavrel zmluvu o pôžičke
evidenčné číslo 5016152, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume 2

462,40 €. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných 32 mesačných splátkach v sume po 76,95
€, avšak ku dňu spísania žaloby žalovaný nič z pôžičky žalobcovi nezaplatil.

Vzhľadom na túto skutočnosť, žalobca pristúpil listom z 24. 01. 2013 k vypovedaniu zmluvy o pôžičke a
žalovaného vyzval k jednorazovému zaplateniu dlhu. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca bol nútený
obrátiť sa žalobou na súd.

V priebehu konania žalobca podaním zo dňa 23. 02. 2016, ktoré na súd došlo 03. 03. 2016 zobral žalobu
späť v časti kde požadoval zaplatenie sumy 322,98 € titulom zmluvnej pokuty.

Vzhľadom na túto skutočnosť súd konanie o tomto nároku žalobcu v rozsudku zastavil podľa § 96 ods.
1 tretia veta O. s. p..

Inak žalobca ku dňu pojednávania dňa 26. 05. 2016 na žalobe zotrval.Žalovaný s k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 26. 05. 2016, kde uviedol, že uplatnenému
nároku nemá námietky, je pripravený ho splácať, avšak žiadal o povolenie splátok dlhu, maximálne po

20 € až 30 € mesačne, pretože zarába okolo 480 € v čistom, s priateľkou však býva v byte, za ktorý
platí 200 €, jeho priateľka zarobí okolo 300 € a žalovaný spláca ďalšiu pôžičku VÚB banke, ktorú spláca
sumou 50 € až 70 € mesačne a ďalšiu pôžičku má voči Slovenskej sporiteľni, ktorú spláca splátkami
po 150 € mesačne. Z jeho príjmu už potom nezostáva dostatočná suma na to, aby dlh voči žalobcovi
zaplatil naraz.

Súd okrem výsluchu žalovaného vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a
takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

Žalobca so žalovaným dňa 21. 08. 2012 uzavreli zmluvu o pôžičke uvedenú vyššie. Žalovanému bola
schválená pôžička v sume 1 856,95 €, ktorú mal splácať 32 splátkami po 76,95 €, celková suma

k zaplateniu predstavovala 2 462,40 €, RPMN a ročná úroková sadzba boli dohodnuté rovnako vo
výške 24,01 % a priemerná hodnota RPMN bola stanovená na 21,68 %, celkové náklady spotrebiteľa
predstavovali sumu 605,45 € a termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na apríl 2015. Podľa zmluvy jej
neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky veriteľa, podľa ktorých v článku 6 bod
2, pre prípad že by v splátkovom kalendári alebo v zmluve nebolo stanovené inak, sú splátky zročné do

20-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Podľaprehľadusplátokaúhradbolopotomzrejmé,žežalovanýmalsplácaťdlhk20-temudňuvmesiaci,
pričom na úhradu dlhu nezaplatil nič.

Žalobca preto pristúpil v zmysle článku 12 bod 2 všeobecných obchodných podmienok listom zo dňa
24. 01. 2013 k vypovedaniu zmluvy o pôžičke a žiadal zaplatiť celkovú sumu 2 047,90 €, ktorá podľa
splátkovéhokalendárapredstavovalasumudlžnýchsplátokvovýške2017,06€asumuzmluvnejpokuty
vo výške 324,98 €. Ako bolo uvedené vyššie, ohľadne nároku na zmluvnú pokutu, žalobca zobral žalobu
späť.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná v celom
rozsahu.

Predovšetkým súd vychádzal zo skutočností, že právne vzťahy medzi účastníkmi úverovej zmluvy by sa

mali, vzhľadom na čas ich vzniku, spravovať mimo Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje základný
právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy ustanoveniami Občianskeho zákonníka, vzhľadom na ust.
§ 52 ods. 2 Obč. zák., ktoré bolo vnesené do našej právnej úpravy ustanovením zák. č. 102/2014
Z. z. v súčasnom znení, pretože tento zákon nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že od jeho
účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší

súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku 3Ncdo/12/2014 zo dňa 21. 04. 2015 a tento názor si
osvojil aj okresný súd. V zmysle tohto ustanovenia na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Naviac v čase rozhodovania súdu platilo ustanovenie § 5b Zákona o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z..

Podľa§5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Je potom nepochybné, že vzťahy, ktoré sa týkajú prípadného premlčania nárokov žalobcu, je nutné
posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa § 100 a nasl. Obč. zák..

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že sú premlčané nároky žalobcu, ktoré sa
stali zročné 3 roky pred podaním žaloby na súd, to znamená pred 11. 01. 2013. Súd preto dospel k
presvedčeniu, že sú premlčané nároky žalobcu na všetky splátky, ktoré sa stali zročné k 20. 09. 2012,
k 20. 10. 2012, k 20. 11. 2012 a k 20. 12. 2012.

K vypovedaniu zmluvy došlo potom 24. 01. 2013 a výpoveď sa žalovanému dostala do dispozičnej

sféry najneskôr 05. 02. 2013, nakoľko 06. 02. 2013 sa nedoručená zásielka s výpoveďou, adresovaná
žalovanému, vrátila žalobcovi. Ak potom žalobca žiadal úrok z omeškania z dlžného zosplatneného
zvyšku úveru, tak ku tomuto dňu, teda k 12. 12. 2013 bol už žalovaný v omeškaní s úhradou tohto dlhu.
K 20. 01. 2013 žalobca ale evidoval nezaplatený zvyšok dlhu vo výške 1 709,26 €.

Preto len nárok v tejto výške súd považoval za dôvodný a vo zvyšku uplatneného nároku považoval súd
nároky žalobcu za premlčané.

Súd preto žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie sumy 1 709,26 € spolu s požadovaným úrokom z
omeškania od 12. 02. 2013 do zaplatenia.

Nárok žalobcu na zaplatenie istiny nachádza právnu oporu v ust. § 497 Obch. zák., podľa ktorého
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Nárok žalobcu na úroky z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení
s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výška úroku z omeškania je o 8 % bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Šlo totiž o zmluvu uzavretú so spotrebiteľom.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.. Žalobcovi bol priznaný
nárok, ktorý oproti pôvodne uplatňovanému nároku, kde z časti bola žaloba zamietnutá, predstavuje
približne 84 % pôvodne uplatneného nároku. Z toho vyplýva, že neúspech žalobcu prestavuje 16 %
pôvodne uplatneného nároku. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi úspechom a

neúspechom, čiže 68 % pôvodne uplatneného nároku. Len v rozsahu 68 % preto súd žalobcovi nárok na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Trovy žalobcu pozostávajú z účelne zaplateného súdneho
poplatkuzožalobnéhonávrhuvsume121€aztrovprávnehozastúpenia,ktorébolivyčíslenéapriznané
podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Trovy právneho zastúpenia sú tvorené odmenou právneho zástupcu žalobcu za 2 úkony právnej služby

po 101,24, z režijného paušálu po 8,58 € za každý úkon právnej služby a z 20 % DPH, spolu predstavujú
sumu 263,57 €. Spolu trovy konania predstavujú sumu 384,57 € a 68 % týchto trov predstavuje sumu
261,51 €.

Súd žalovanému určil jednak možnosť splácania dlhu v splátkach, ktorých výšku a zročnosť určil vo

výrokovej časti tohto rozsudku, jednak mu na náhradu trov konania poskytol dlhšiu lehotu, a to vzhľadom
na zlú finančnú situáciu žalovaného. Súd tak rozhodol v zmysle ust. § 160 ods. 1 O. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.