Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. júl 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 16C/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316203062
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5316203062.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcu X.. S. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom Č. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Vysockým, advokátom, Advokátska
kancelária, ul. Horná č. 116, Čadca, proti žalovanému SR, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR,
Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody 1.287,77 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.287,77 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.287,77 € od 16.4.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Podanýmnávrhomdošlýmsúdudňa26.4.2016 ajehonáslednouúpravouzodňa1.7.2016sa žalobca

voči žalovanému domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vo výške 1.287,77.- €
s prísl.

2. Podanie návrhu odôvodnil tým, že uznesením OR PZ Čadca, Obvodného odd. PZ Čadca ČVS:
ORP-81/00-CA-2008 zo dňa 24.7.2009 mu bolo vznesené obvinenie z prečinu nadržovania podľa § 339
ods. 1 Tr. Zák. Uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bolo vydané na základe
pokynu prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca Pv 1233/07-39 zo dňa 28.4.2009. Dňa 3.8.2009 podal

voči uvedenému uzneseniu sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina uznesením
sp. zn. 1 Kpt 98/09-18 zo dňa 12.10.2009 zamietol ako nedôvodnú. Dňa 19.7.2010 podala naňho
prokurátora OP Čadca obžalobu pod Pv 510/08-85 pre prečin nadržovania . Okresný súd Čadca vydal
dňa 2.8.2010 pod sp. zn. 2 T 87/2010-467 trestný rozkaz, ktorým bol pre prečin nadržovania odsúdený
na peňažný trest 500,- € a pre prípad zmarenia výkonu peňažného trestu bol mu ustanovený náhradný
trest odňatia slobody vo výmere 2 týždne. Dňa 4.10.2010 podal proti uvedenému trestnému rozkazu
odpor. Následne bol rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 2 T 87/2010 - 543 zo dňa 5.12.2012

oslobodený spod obžaloby , lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Proti
uvedenému rozsudku podal prokurátor odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením sp.
zn. 1 To 43/2013-579 zo dňa 30.4.2013, ktorým rozsudok okresnému súdu zrušil a vec mu vrátil na
nové prejednanie a rozhodnutie. Rozsudkom OS Čadca sp. zn. 2 T 84/2010-613 zo dňa 11.9.2013 bol
odsúdený pre prečin nadržovania na peňažný trest vo výmere 160.- € a pre prípad zmarenia výkonu
peňažného trestu bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 dní. Voči uvedenému
rozsudku podal dňa 11.9.2013 odvolanie o ktorom opätovne rozhodoval KS Žilina. Tento rozsudkom zo

dňa 3.6.2014 sp. zn. 1 To 33/2014-678 odsudzujúci rozsudok okresného súdu zrušil a oslobodil ho spod
obžaloby , pretože skutok nie je trestným činom. Trestným konaním mu vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia škoda , ktorá škoda predstavuje zaplatené trovy obhajoby.3. Ako dôkazy označil uznesenie o vznesení obvinenia ČVS: ORP-81/00-CA-2008 zo dňa 24.7.2009,
pokyn prokurátorky OP Čadca Pv 1233/07-39 z 28.4.2009, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvineniazodňa3.8.2009,uznesenieKPŽilinasp.zn.1Kpt98/09-18z12.10.2009,obžalobuOPČadca

sp. zn. Pv 510/0/-85 z 19.7.2010, trestný rozkaz OS Čadca sp. zn. 2 T 84/2010-467 z 2.8.2010, odpor
proti trestnému rozkazu zo dňa 4.10.2010, rozsudok OS Čadca sp. zn. 2 T 84/2010-543 z 5.12.2012,
uznesenie KS Žilina sp. zn. 1 To 43/2013-578 z 30.4.2013, rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn. 2 T
84/2010-613 z 11.9.2013, rozsudok KS žilina sp. zn. 1 To 33/2014-678 z 3.6.2014, špecifikáciu úkonov
právnej služby zo dňa 2.6.2014, príjmové pokladničné doklady a faktúry.

4. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila dňa 13.5.2016 (č.l. 65-68) . V podanom vyjadrení
uviedla, že žiada návrh zamietnuť, nakoľko žalobca nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia.
Rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby nezakladá záver o tom, že uznesenie o vznesení obvinenia
voči žalobcovi bolo nezákonné. Nezákonným rozhodnutím je iba právoplatné rozhodnutie, ktoré bolo
zmenené alebo zrušené pre nezákonnosť. V právnom poriadku SR neexistuje zákon, ktorý by za orgán

príslušný na zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia o vznesení obvinenia orgánu činného v trestnom konaní
určoval súd. Súd teda v tomto prípade nemôže byť príslušným orgánom na zrušenie rozhodnutia o
vznesení obvinenia. Prípadne rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu nezákonného
rozhodnutia by bolo v rozpore so všetkými zásadami trestného práva účinného na území SR, pretože
uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že sa stal skutok a že ho spáchal obvinená, ale

vyjadruje istú mieru pravdepodobnosti o jeho spáchaní touto osobou, Uznesenie o vznesení obvinenia
tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť spáchania
trestného činu sa v neskorších štádiach trestného konania z rôznych dôvodov nepotvrdí(porovnaj II. ÚS
163/2013).

5. Na pojednávaní dňa 1.7.2016 žalobca aj žalovaný naďalej zotrvávali na svojich písomných
vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že je daná objektívna zodpovednosť štátu
za spôsobenú škodu, ktorej sa žalovaný nemôže zbaviť. Žalobca sa od samého počiatku bránil, že
nespáchal trestný čin a ani polícia nechcela vo veci voči žalobcovi konať, až do toho vstúpila prokuratúra
a dala pokyn na vznesenie obvinenia, na základe čoho bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Zároveň na

pojednávaní dňa 1.7.2016 zástupca žalovaného poukázal na to, že GP nie je oprávnená zastupovať
SR v tomto konaní.

6. Predmetom konania je tvrdené nezákonné rozhodnutie zo dňa 24.7.2009 - ČVS.ORP-81/00-CA-2008
o vznesení obvinenia z prečinu nadržovania podľa § 339 ods.1 Tr. zák., vydaného na základe pokynu

prokurátorky Okresnej prokuratúry Čadca Pv 1233/07-39 z 28.4.2009, ktorého existencia je medzi
stranami sporná. A taktiež je sporná aj právomoc Generálnej prokuratúry SR zastupovať žalovanú v
tomto konaní.

7. Súd aplikoval na tento skutkový stav Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, v znení platnom ku
dňu 31.12.2010, ktoré časové obdobie zahŕňa aj dátum vydania uznesenia, teda deň 24.7.2009.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e) , písm. k), ods. 3 zák.č. 514/2003

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,

2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo

poverený orgán Policajného zboru, 3)

e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov

verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

(3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa
odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a

upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

8) K námietke žalovaného, že Generálna prokuratúra SR nie je príslušná na zastupovanie štátu v
tomto konaní súd poukazuje na to, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na
Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra nenamietala svoju nepríslušnosť a nepostúpila
vec inému orgánu podľa § 4 ods.3, § 15 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Naopak, zaoberala sa

vecne nárokom žalobcu a tento uviedla z dôvodu ako sa uvádza v jej stanovisku. Teda Generálna
prokuratúraSRsavecnezaoberalanárokomžalobcuavyhodnotilahoakovecnenedôvodný.Generálna
prokuratúra tak prijala postavenie zástupcu SR pri predbežnom prerokovaní nároku žalobcu a tým aj
v tomto konaní. Okrem toho treba uviesť, že by bolo v rozpore s účelom zákona, ak by sa poškodená
osoba stala rukojemníkom medzi orgánmi verejnej moci a bola by nútená oddelene uplatňovať škodu

spôsobenú vyšetrovateľom, resp. povereným príslušníkom policajného zboru, prokurátorom, prípadne
súdom - pôsobenie týchto orgánov v trestnom konaní treba posudzovať ako jeden súvislý celok. Na
úseku trestného konania od jeho začatia po podanie obžaloby vykonáva pôsobnosť vyšetrovateľ,
resp. poverený príslušník policajného zboru, ale aj prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonnosti v tomto úseku trestného konania (§ 230 ods.1 Tr.por.) a môže dávať vyšetrovateľovi, resp.

poverenému príslušníkovi policajného zboru záväzné pokyny. Tu nejde o posudzovanie vykonávania
prokurátorského dozoru súdom v civilnom konaní. Toto posúdenie implicitne urobil súd v trestnom
konaní, keď oslobodil obvineného spod obžaloby, k čomu sa viaže, ako bolo už vyššie uvedené,
fikcia nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania. Vo všeobecnosti vo veciach náhrady škody
spôsobenej vznesením obvinenia a vedením trestného stíhania ako orgán konajúci v mene štátu

prichádza do úvahy tak MV SR ako aj Generálna prokuratúra SR, a neskôr aj MS SR. V posudzovanej
veci prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čím je v súlade s
ustanovením § 4 ods.1 písm.b) Zákona č. 514/2003 Z.z. vylúčené zastúpenie štátu MV SR. Pokiaľ
ide o prípadné zastúpenie štátu MS SR, podľa názoru súdu na to neexistuje dôvod, keďže v tomto
prípade nedošlo k vydania žiadneho právoplatného súdneho rozhodnutia, s výnimkou oslobodzujúceho

rozsudku.Podľa§4ods.1písm.k)Zákonač.514/2003Z.z. vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, ktorá v mene štátu orgán príslušný podľa písmen a) až j),
u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti
verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na
viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý.V tomto prípade bola

žiadosť podaná na Generálnej prokuratúre SR a Generálna prokuratúra SR začala vo veci konať. Preto
je GP SR v tejto veci príslušná konať v mene SR aj pred súdom. Podľa § 73 CSP na konanie štátu
pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát. Túto povinnosť žalobca splnil
tým, že označil v návrhu orgán, od ktorého dostal vecné posúdenie svojho nároku v rámci predbežného
prerokovania, teda žalobca postupoval v súlade s ustanovením § 4 ods.1 písm.k) Zákona č. 514/2003.

Ako bolo uvedené vyššie, nie je úlohou poškodenej osoby, ale ani úlohou súdu v tomto konaní zisťovať
zodpovednosť, či mieru zavinenia jednotlivých orgánov verejnej moci pokiaľ na rozhodnutie, že došlo k
škode pri výkone verejnej moci postačuje doteraz zistený skutkový stav. Preto súd dospel k záveru, že
označenie GP SR ako zástupcu SR v tomto konaní je správne.

9) Podľa § 15 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.(2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

10) Z listinného dôkazu a to žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody č.l. 56 až 58
mal súd zistené, že žalobca podal u generálnej prokuratúry žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody. Zo správy generálnej prokuratúry č.l. 59 súd zistil, že generálna prokuratúra žiadosť

žalobcu odmietla, lebo nespĺňa zákonné podmienky pre jeho uznanie. Poukázali na to, že vo veci boli
dané dôvody na vznesenie obvinenia žalovanému, pretože takýto postup odôvodňoval súhrn priamych
a nepriamych dôkazov. Z uvedeného mal súd preukázané , že podmienky podľa § 15 ods. 1, § 16 ods.
1 záak. Č. 514/2003 Z.z. sú splnené.

11) Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), c) , ods. 2 Zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa§5ods.1Zákonač.514/2003Z.z. právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím

má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods.1, 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno
uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný

rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti
nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov.

Podľa § 18 ods. 1, 3 zák.č. 514/2003 Z.z.

(1) Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o
väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu.

(3) Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

12) Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané a to z uznesenia Obvodného oddelenia
PZ Čadca č. ČVS:ORP-81/00-CA-2008 zo dňa 24.7.2009, že bolo začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie Ing. Jozefovi Královi pre prečin nadržovania podľa § 339 ods.1 Tr. zák. (č.l. 8). Pokyn
na začatie trestného stíhania dala prokurátorka OP Čadca dňa 28.4.2009 (č.l. 9). Voči uvedenémuuzneseniu podal žalobca sťažnosť (č.l. 10). Uvedená sťažnosť bola uznesením KP Žilina č. 1 KPt
98/09-18 zo dňa 12.10.2009 zamietnutá ako nedôvodná (č.l. 11 až 12). Dňa 19.7.2010 podala OP Čadca
pod Pv 510/08-85 obžalobu na žalobcu (č.l.13). Okresný súd Čadca vo veci dňa 2.8.2010 pod sp.zn.

2T/84/2010-467 vydal trestný rozkaz, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z prečinu nadržovania a
bol mu uložený peňažný trest 500,-€ a náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 týždňov. Poškodený
bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (č.l. 14, 15). Voči uvedenému
trestnému rozkazu podal dňa 4.10.2014 žalobca odpor (č.l. 16). Následne Okresný súd Čadca vo
veci rozhodol pod sp.zn. 2T/84/2010-543 zo dňa 5.12.2012 oslobodzujúcim rozsudkom, lebo nebolo

dokázané,žesastalskutok,prektorýbolstíhaný.Vočiuvedenémurozsudkupodalprokurátorodvolanie.
Vo veci rozhodoval Krajský súd Žilina uznesením č. 2T/84/2010 zo dňa 30.4.2013, ktorým rozsudok
Okresného súdu Čadca zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Okresný súd
Čadca vo veci rozhodol rozsudkom 2T/84/2010-613 zo dňa 11.9.2013, ktorým žalobcu Ing. Jozefa Krála
odsúdil pre prečin nadržovania na peňažný trest vo výmere 160,-€. Stanovil mu náhradný trest odňatia
slobody vo výmere 5 dní a poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne

konanie. Následne podal obžalovaný voči uvedenému rozsudku odvolanie, ktorý Krajský súd Žilina
rozsudkom 1To/33/2014-678 zo dňa 3.6.2014 zrušil a rozhodol tak, že Ing. Jozefa Krála oslobodil spod
obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom. Z príjmových pokladničných dokladov č.l. 49 až 55 mal
súd preukázané, že žalobca uhradil právnemu zástupcovi odmenu za právne služby v sume ako to
zástupca požaduje.

13) Po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a ich vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba je vo
svojom základe dôvodná. V súlade s ustálenou súdnou praxou štát zodpovedá za škodu spôsobenú
uznesením o vznesení obvinenia, ktoré sa skončilo zastavením alebo oslobodením spod obžaloby.
Ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa Zákona

č. 514/2003 Z.z. zásadne právo na náhradu škody vrátane náhrady nákladov na trovy obhajoby
(R 35/1991, R 70/1994). Ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím
a vedením trestného stíhania, pri ktorom sa v konaní o náhrade škody nevyžaduje rozhodnutie o
nezákonnosti trestného stíhania, ale postačuje právoplatné rozhodnutie o zastavení trestného stíhania
alebo právoplatný oslobodzujúci rozsudok z dôvodov podľa § 285 písm.a), b) alebo c) Trestného

poriadku (ide o kvázi - nezákonné rozhodnutie). Na takýto prípad je potrebné aplikovať právnu úpravu,
ktorá je danému prípadu najbližšia a to úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím.

14) Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenia), ktorej sa

nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní
porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 194/2010). Je teda
možné súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky
považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní

trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (ako to konštatuje aj ÚS SR v náleze pod
sp.zn. II ÚS 163/2013). Ako však už bolo uvedené vyššie Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu
zodpovednosť štátu, bez ohľadu na zavinenie, či porušenie právnej povinnosti konkrétnym orgánom
verejnej správy. Teda aj keď trestné stíhanie sa v čase, keď bolo vedené, javilo ako zákonné, v súlade
s ustálenou judikatúrou ho treba považovať za nezákonné (uplatňuje sa fikcia nezákonnosti začatia a

vedenia trestného stíhania), práve v dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku. Treba ešte
uviesť, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej vznesením obvinenia a trestným
stíhaním, rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
pre nezákonnosť má nielen zastavenie trestného stíhania, či oslobodenie spod obžaloby preto, že sa
nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, ale aj rozhodnutie o postúpení veci do

priestupkového konania (napríklad uznesenie NS SR sp.zn. 4Mcdo 15/2009, Nález ÚS SR sp.zn. 2 ÚS
25/2011). V danom prípade nedošlo síce k postúpeniu veci do priestupkového konania, avšak podstata
je tá istá, v konečnom dôsledku odvolací súd konštatoval, že skutok, ktorý sa navrhovateľovi kládol za
vinu, nie je trestným činom.

15) V danom prípade žalobcovi vznikla škoda rozhodnutím povereného príslušníka policajného zboru
o vznesení obvinenia, t.j. uznesením ČVS:ORP-81/00/CA/2008 zo dňa 24.7.2009, ako aj uznesením
Prokuratúry Žilina č.k. 1 Kpt 98/09-18 zo dňa 12.10.2009 o zamietnutí sťažnosti obvineného. Tieto dve
uznesenia je potrebné posudzovať spoločne ako jeden celok, keďže sťažnosť je opravným prostriedkomproti uzneseniu o vznesení obvinenia. Škoda ďalej žalobcovi vznikla aj v dôsledku podania obžaloby, čo
je rozhodnutie prokuratúra sui generis. Spôsobená škoda je v priamej príčinnej súvislosti so všetkými
týmito rozhodnutiami, pretože ku škode (spočívajúcej najmä v trovách obhajoby pri ďalších úkonoch

trestného stíhania) by nebolo došlo, ak by nebolo vydané uznesenie o vznesení obvinenia, ale ani vtedy,
ak by uznesenie o vznesení obvinenia bolo na základe sťažnosti obvineného prokurátorom zrušené. Ak
súdnaprax, akobolouvedenévyššie, ustálilapreprípadoslobodeniaspodobžalobyfikciunezákonnosti
uznesenia o vznesení obvinenia, potom je potrebné za tak isté nezákonné považovať uznesenie o
zamietnutí opravného prostriedku proti nezákonnému rozhodnutiu o vznesení obvinenia (pritom, ako už

tiež bolo uvedené vyššie, nejde o konštatovanie skutočnej nezákonnosti daných rozhodnutí od momentu
ich vydania, ale o objektívnu zodpovednosť za ich vydanie, ak neskôr došlo k zastaveniu trestného
stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby).

16) Keďže súd zistil nezákonnosť (vyslovenú implicitne oslobodzujúcim rozsudkom z dôvodu, že skutok
nie je trestným činom) uznesenia o vznesení obvinenia v spojitosti s uznesením o zamietnutí sťažnosti

obvineného (žalobcu) a z následným vedením trestného stíhania voči žalobcovi, a súčasne súd zistil aj
vznik škody , ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia , ktoré boli hodnoverným spôsobom súdu
preukázané v sume 1.287,77.- € z príjmových pokladničných dokladov č.l. 49 až 55 spisu. Tieto boli
vyúčtované v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. a to § 12 ods. 3 písm. a), § 14 ods. 1 b,c,d,
§ 13 ods. 2, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 , § 17 ods. 1 za tieto úkony : 1) 20.10.2009 prevzatie a príprava

obhajoby vrátane prvej porady s klientom - 57,95.- € + 6,95.- € rež. paušál. + 19 % DPH = 118,61.- €,
2) 10.12.2009 - účasť na výsluchu svedkov - (2x 46,36.- €) + 6,95.- € režijný paušál ľ 18,94.- € DPH =
118,61.- €, 3) 29.01.2010 - účasť pri výsluchu svedkov 48,09€ + 7,21.- € režijný paušál + 10,51.- € DPH
= 65,81.- €, 4) 11.2.2010 - účasť pri výsluchu svedkov 48,09€ + 7,21.- € režijný paušál + 10,51.- € DPH
= 65,81.- €, 5) 8.4.2010 - účasť pri výsluchu svedka - 60,11.- €, 7,21.- € rež. paušál, 12,79.- € DPH =

80,11.- €, 6) účasť pri výsluchu svedka 48,09€ + 7,21.- € režijný paušál + 10,51.- € DPH = 65,81.- €,
7) 18.6.2010 - účasť pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu - 30,05.- € + 7,21.- € režijný paušál + DPH
7,08.- € = 44,34.- €, 8) písomné podanie na súd 4.10.2010 - 60,11.- € + 7,21.- € rež. paušál. + 12,79.-
€ DPH = 80,11.- €, 9) 5.4.2011 účasť na hlavnom pojednávaní ( 2x 30,87.- €) +7,63.- € rež. paušál +
DPH 13,83.- € = 82,98.- €, 10) 19.3.2012 - účasť na hlavnom pojednávaní ( 2x 31,79.- €) +7,63.- € rež.

paušál + DPH 14,24.- € = 85,45.- €, 11)8.10.2012 - účasť na hlavnom pojednávaní 31,79.- € +7,88.-
€ rež. paušál + DPH 7,88.- € = 47,30.- €, 12) 3.12.2012 - účasť na hlavnom pojednávaní ( 2x 31,79.-
€) +7,63.- € rež. paušál + DPH 14,24.- € = 85,45.- €, 13) 5.12.2012 - účasť na hlavnom pojednávaní-
vyhlásenie rozsudku 7,95.- € +7,63.- € rež. paušál + DPH 3,12.- € = 18,70.- €, 14) 26.4.2013 - písomné
podanie na súd - 32,54.- € +7,81.- € rež. paušál + DPH 8,07.- € = 48,42.- €, 15) 8.7.2013 - písomné

podanie na súd - 28,98.- € +7,81.- € rež. paušál + DPH 7,36.- € = 44,15.- €,16) - 16.7.2013 -
účasťnahlavnompojednávaní28,98.-€+7,81.-€rež.paušál+DPH7,36.-€=44,15.-€,17)-11.9.2013-
účasťnahlavnompojednávaní28,98.-€+7,81.-€rež.paušál+DPH7,36.-€=44,15.-€,18)-12.11.2013
- písomné podanie na súd - 57,95.- € +7,81.- € rež. paušál + DPH 13,15.- € = 78,91.- €, 19) - 22.4.2014
- písomné podanie na súd - 30,06.- € +8,04.- € rež. paušál + DPH 7,62.- € = 45,72.- €, 20) - 3.6.2014 -

účasťnaverejnomzasadnutí30,06.-€+8,04.-€rež.paušál+DPH7,62.-€=45,72.-€,náhradazastratu
času ( § 17 ods. 1, § 13 ods. 2) za 3 polhodiny ( Čadca- Žilina a späť) = 4 x 13,40.- € : 2 = 26,80.- € + 20 %
DPH5,36.-€=32,16.-€.Tietonákladycelkomčiniasumu1.301,09.-€.Podľapríjmovýchpokladničných
dokladov žalobca celkom právnemu zástupcovi zaplatil trovy právneho zastúpenia v sume 1.353,58.- €.
Právny zástupca náhradu škody v tejto výške aj žaloval, avšak na pojednávaní dňa 1.7.2016 vzal ním

podaný návrh čiastočne späť a domáhal sa zaplatenia sumy 1.287,77.- € vrátane úrokov z omeškania,
ktorú zmenu návrhu na pojednávaní aj súd pripustil a k úhrade tejto sumy aj žalovaného zaviazal.

17) Podľa § 517 ods. 2 OZ

(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v

znení neskorších zmien a doplnkov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.18) Odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu dňa 16.4.2016 - list GP SR zo
dňa 11.4.2016, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , doručený právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.4.2016. Žalobcovi s poukazom na ustanovenie

§ 517 ods. 2 OZ vzniklo právo popri náhrade škody aj na úroky z omeškania , ktoré boli žalobcom
uplatnené v zákonom stanovenej výške a v celom rozsahu aj boli žalobcovi priznané.

19) O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, na základe ktorého ustanovenia súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v tomto konaní v celom

rozsahu úspešný, preto aj bola priznaná náhrada trov v celom rozsahu. Vo výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde

v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po

právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre
osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku
povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).