Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/21/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113206499
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:1113206499.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

tár cenných papierov SR, a.s. Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci

žalobcu: Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s., IČO: 31 338 976 , Ulica 29. augusta 1/A, 814
80 Bratislava, proti žalovanému: K.. Ľ. T., W.. XX.X.XXXX, F. R. V. XX, XXX XX Š., o zaplatenie 33,19 eur

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,19 eur. V
žalobe uviedol, že vedie v zmysle zákona číslo 566/2001 Z.z. (ďalej aj ZoCP) žalovanému účet majiteľa
cenných papierov (§ 99 a § 105 ZoCP). Službu „CD - 55 - vedenie účtu majiteľa“ poskytuje žalobca

žalovanému v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP za odplatu. Cena služby je vypočítaná v zmysle Cenníka
Centrálneho depozitára cenných papierov SR v znení neskorších Dodatkov (ďalej len „cenník“), ktorý
bol schválený v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Na základe uvedeného fakturoval
žalobca žalovanému poplatok za vedenie účtu majiteľa - služba „CD - 55“, a to za rok 2008, v súlade
s cenníkom v znení dodatku platnom ku dňu vystavenia faktúry. Žalovaný faktúru žalobcovi neuhradil.
Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom z titulu neuhradenej pohľadávky za
vedenie účtu majiteľa. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože bol

riadne predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalovaný žiadal, aby súd podanú žalobu zamietol. Poukázal na to, že žalobca nevyužil možnosť doručiť
mu do vlastných rúk faktúru a ani výzvu na zaplatenie. Tieto mu nikdy doručené neboli na adresu
jeho bydliska. Žalobca ani súdu nepredložil predmetnú faktúru, predložil len technickú informáciu o
stave účtu. Uvedená faktúra mu bola zaslaná len ako príloha v rámci súdnej zásielky. Poukázal na to,
že nie je podnikateľom, ani živnostníkom a preto právny vzťah medzi ním a žalobcom sa riadi podľa

Občianskeho zákonníka a nie podľa Obchodného zákonníka. Trval na vznesenej námietke premlčania
s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že žalobca si neuplatnil nárok v trojročnej
premlčacej lehote. Svoj nárok si žalobca mohol voči žalovanému uplatniť na súde najskôr dňa 1.1.2009.
Trojročná premlčacia lehota tak uplynula dňom 2.1.2012, keď 1.1.2012 pripadol na sviatok. Námietku
premlčania vzniesol žalovaný aj na ten prípad, ak by malo ísť o štvorročnú premlčaciu lehotu v zmysle
Obchodného zákonníka. V zmysle Obchodného zákonníka premlčacia lehota začína plynúť dňom, keď
sa mohlo právo uplatniť na súde po prvý raz. Žalovaný poukázal na § 387 , § 388 ods. 1 a na § 391 ods. 1

Obchodného zákonníka v prípade, že by malo ísť o obchodný právny vzťah. V danom prípade splatnosť
plnenia nebola medzi účastníkmi dohodnutá. Žalobca si svoj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie
účtu za rok 2008 mohol uplatniť najskôr dňa 2.1.2009, pričom štvorročná premlčacia lehota uplynula
dňom 2.1.2013. Žalobca žalobu podal až po uplynutí tejto štvorročnej premlčacej lehoty 26.2.2013 nasúd. Žalobca sa mohol domáhať na súde svojho nároku po dni, keď došlo ku vzniku dlhu, nie po dni, keď
došloksplatnostifaktúry.Žalovanýuviedol,žesananehovzťahujúustanoveniaObčianskehozákonníka
z tých dôvodov, že cenné papiere nepoužíval na podnikanie. Žalobca má monopolné postavenie, keďže

žalovaný mohol viesť cenné papiere len u žalobcu. Žalobca vyberá poplatok za vedenie účtu majiteľa,
aj keď s majiteľmi uzatvorené žiadne dohody nemá a ani z predložených spisov žalobcu nevyplýva, že
by mali uzavretú takú dohodu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s Dodatkom číslo 3 k Cenníku

Centrálneho depozitára cenných papierov SR zo dňa 10. 1. 2008, s faktúrou č. 8000008630, so
spätným výpisom z účtu, s výstupom zo systému preukazujúcim zriadenie účtu majiteľa, žalovaného,
s faktúrami č. 1000003614, č. 1100121773, 1200129999, 1300092819, s písomným odporom, s
písomnými vyjadreniami účastníkov.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Žalobca viedol účet majiteľa cenných papierov pre žalovaného ako pre fyzickú osobu v roku 2008 a na
uvedenom účte evidoval v roku 2008 pre žalovaného cenné papiere. Žalobca za vedenie účtu majiteľa
za rok 2008 vystavil žalovanému faktúru č. 8000008630 dňa 31.12.2008 v sume 33,19 eur s dátumom
splatnosti 28.2.2009.

Žalobca v písomnom vyjadrení poukázal na to, že v roku 2008 viedol pre žalovaného účet majiteľa
v zmysle § 105 ZoCP, na základe evidencie zaknihovaných cenných papierov podľa § 99 ZoCP. Na
základe poskytnutej služby CD-55 -vedenie účtu majiteľa, fakturoval žalobca žalovanému poplatok
vo výške 33,19 eur faktúrou číslo 8000008630. Uviedol, že dňa 25.4.1993 bol Strediskom cenných

papierov SR,a.s. (ďalej len „SCP“) zriadený účet majiteľa cenných papierov číslo účtu 700025726989
vedený na meno žalovaného, na základe evidencie cenných papierov. SCP zriadilo účet majiteľa pre
žalovaného v súlade s ustanovením § 58 zákona číslo 600/1992 Zb. z dôvodu, že sa stal majiteľom
zaknihovaných cenných papierov na základe privatizácie. V súčasnosti (ako aj v roku 2008) žalobca
eviduje zaknihované cenné papiere v zmysle § 99 a 105 zákona číslo 566/2001 Z.z. v znení neskorších

predpisov. Žalobca bol oprávnený aj bez žiadosti zriadiť majiteľovi účtu zriadeného podľa zákona číslo
600/1992 Zb. účet majiteľa podľa § 105 ZoCP a presunúť cenné papiere z účtu zriadeného podľa
dovtedajších predpisov (zákon číslo 600/1992 Zb.)na účet majiteľa zriadeného podľa § 105 ZoCP. Tento
presun cenných papierov z pôvodného na novozriadený účet vykonal žalobca bezodplatne. Žalobca v
nadväznosti na novú právnu úpravu bol oprávnený podľa § 164 a ods.6 ZoCP zmeniť číselné označenie

účtu zriadeného podľa zák.č. 600/1992 Zb.. Žalobca považuje právny vzťah medzi účastníkmi konania
s poukazom na § 105 ZoCP za vzťah obchodnoprávny, ktorý sa spravuje s poukazom na § 105 ZoCP
ustanoveniami ZoCP a v neupravených otázkach ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa § 105
ZoCP sa vzťah medzi členom a majiteľom účtu výslovne spravuje ZoCP a Obchodným zákonníkom.
Uvedené ustanovenia rovnako určuje Obchodný zákonník ako rozhodný predpis pre úpravu vzťahu

medzi CDCP a členmi. Napriek absencii výslovného zákonného určenia rozhodného predpisu, ktorým sa
spravujú vzťahy súvisiace s vedením účtu majiteľa medzi CDCP a klientmi, ak tento klient nie je členom,
žalobca má za to, že tieto právne vzťahy sa spravujú ZoCP a v neupravených otázkach Obchodným
zákonníkom. Ak je účet vedený či už v CDCP alebo u člena, ide o vedenie účtu v súlade s § 105 ZoCP.
Je teda podľa žalobcu zrejmé, že v oboch prípadoch ide o rovnaký právny vzťah, na ktorý je potrebné

aplikovať ustanovenia toho istého zákona, a teda ZoCP a Obchodného zákonníka. Ust. § 104 ods.1
ZoCP vymedzuje, kto môže byť členom centrálneho depozitára. Medzi tieto subjekty patrí aj iný centrálny
depozitár. Evidenciu údajov o zaknihovaných cenných papieroch a majiteľoch cenných papierov v rámci
systému CDCP, či už v CDCP alebo u člena v rámci toho istého systému, podľa rovnakého ustanovenia
§ 99 ZoCP a v prípade účastníkov právneho vzťahu s rovnakým právnym postavením je potrebné

posudzovať podľa rovnakého právneho predpisu, a teda podľa ustanovení Obchodného zákonníka.
Rovnako podľa § 261 ods. 6 písm. c) Obchodného zákonníka má žalobca za to, že právny vzťah v
súvislosti s vedením účtu majiteľa cenných papierov medzi CDCP a klientmi, ktorým vedie účty sa
spravuje ZoCP a v otázkach neupravených ZoCP Obchodným zákonníkom, nakoľko ide o odplatný
záväzkový právny vzťah týkajúci sa cenných papierov, pričom právo na odplatu je stanovené priamo

ZoCP. Pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu je potrebné vychádzať aj zo samotnej povahy
cenných papierov, keď neexistuje iné ako obchodnoprávne využitie cenných papierov. Poukázal tiež na
to, že žalovaný ako každý majiteľ cenných papierov týmito disponoval za účelom dosiahnutia zisku, a
teda zvyšovania svojho majetku. Žalobca má za to, že si uplatnil svoj nárok pred uplynutím štvorročnejpremlčacej lehoty podľa Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že síce nepredložil dôkaz
o doručení predmetnej faktúry, ale predložil dôkaz o jej vystavení a keďže žiaden zákon z roku 2008
neukladal žalobcovi doručiť doporučene faktúru, nemožno splnenie takejto povinnosti ani vyžadovať.

Podľa § 99 ods.1 vety prvej ZoCP,centrálny depozitár je akciovou spoločnosťou so sídlom na území
Slovenskej republiky, pre ktorú platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Podľa § 99 ods.8 ZoCP, činnosti uvedené v povolení na vznik a činnosť centrálneho depozitára vykonáva
centrálny depozitár za odplatu, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 104 ods.1 ZoCP, členom môže byť
a) obchodník s cennými papiermi, ktorý je oprávnený poskytovať investičné služby podľa § 6 ods. 2 písm.
a), b) alebo d) a pri ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými

nástrojmi klienta,
b) zahraničný obchodník s cennými papiermi s povolením podľa § 54, ktorý je oprávnený poskytovať
investičné služby na území Slovenskej republiky v rozsahu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b) alebo d) a pri
ich poskytovaní je oprávnený nakladať s peňažnými prostriedkami alebo finančnými nástrojmi klienta,
c) zahraničný obchodník s cennými papiermi so sídlom v členskom štáte za rovnakých podmienok ako

obchodník s cennými papiermi so sídlom v Slovenskej republike,
d) Národná banka Slovenska,
e) iný centrálny depozitár,
f) zahraničná právnická osoba s obdobným predmetom činnosti ako centrálny depozitár.

Podľa § 105 ods.5 ZoCP, právne vzťahy medzi členom, ktorému bol účet majiteľa zriadený, a centrálnym
depozitárom a právny vzťah medzi členom a majiteľom takéhoto účtu sa spravujú týmto zákonom a
Obchodným zákonníkom .

Podľa § 261 ods.3 písm. c Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom v roku 2008, touto časťou

zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy z burzových obchodov a ich
sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa cenných papierov,

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§§ 101 až 110). Na premlčanie sa prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi účastníkmi konania existuje

právny vzťah na základe zákona č. 566/2001 Z.z. (ZoCP), podľa ktorého žalobca viedol v roku 2008
žalovanému účet majiteľa cenných papierov, pričom išlo o právny vzťah odplatný a preto žalovanému
vznikla povinnosť platiť odplatu za činnosti súvisiace s vedením jeho účtu ako majiteľa cenných papierov
v zmysle § 99 ods. 8 ZoCP. Žalobca preto dôvodne vyfakturoval žalovanému sumu 33,19 eur za činnosti
spojené s vedením účtu majiteľa cenných papierov za rok 2008 faktúrou č. 8000008630 splatnou

28.2.2009.Nakoľko žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na
zaplatenie 33,19 eur, súd považoval za nutné posúdiť, či námietka premlčania je vznesená dôvodne.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok uplatnený žalobou možno odvrátiť
námietkou premlčania. Pokiaľ dlžník vznesie námietku premlčania dôvodne, súd nemôže veriteľovi
uplatnený nárok v súdnom konaní priznať. Pri posúdení námietky premlčania súd prihliadol na to,

že na daný právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka, a to aj v časti týkajúcej sa premlčania. Ustanoveniami Obchodného zákonníka daný právny
vzťah sa nemôže spravovať s poukazom na ustanovenie § 105 ods.5 ZoCP, pretože toto ustanovenie
odkazujenapoužitieObchodnéhozákonníka,lenpokiaľideoprávnevzťahymedzičlenom acentrálnymdepozitárom a pokiaľ ide o právne vzťahy medzi členom a majiteľom účtu. Kto môže byť členom upravuje
§ 104 ods. 1 ZoCP a vyplýva z neho, že za člena vzhľadom na ustanovenia § 104 ods.1 písm. a
až f nemôže byť považovaný žalobca. Daný právny vzťah nemožno podriadiť ani pod ustanovenie

§ 261 ods.3 písm. c Obchodného zákonníka (v znení platnom a účinnom v r. 2008), nakoľko právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným nevznikol na základe odplatnej zmluvy týkajúcej sa cenných
papierov. Záväzkový vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe zákona,
nie na základe uzavretej odplatnej zmluvy, t.j. nie na základe niektorej z odplatných zmlúv uvedených
v § 30 a nasl. ZoCP. Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie sumy

33,19 eur tak podľa Občianskeho zákonníka, ako aj podľa Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
vyššieuvedené právne závery súdu, súd bol povinný prihliadnuť na žalovaným vznesenú námietku
premlčania upraveného v Občianskom zákonníku, s poukazom na § 100 ods.1 O.z. a § 101 O.z.
Ustanovenie § 101 O.z., upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije všade tam,
kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným predpisom) ustanovená osobitná
premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje

zákon na tri roky. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
(objektívne posudzované) vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde t.j. keď sa stalo nárokom. Ak obsahom záväzku je
povinnosť na peňažné plnenie, je treba prihliadnuť na to, kedy sa dlh stal splatným. Splatnosť môže
byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu. Ak nebola splatnosť

dlhu určená dohodou, právnym predpisom, ani určená rozhodnutím, možno podľa § 563 O.z. o splnenie
dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. I keď začiatok plynutia všeobecnej premlčacej doby je vymedzený objektívne (od slova
„mohlo“ a nie „mohol“), nemôže predchádzať vzniku nároku, ktorý vzniká až splatnosťou. V právnej
teórii je nárok chápaný ako právna možnosť uplatniť svoje subjektívne právo, t.j. domáhať sa právnej

ochrany jeho realizácie. Až splatnosťou vzniká možnosť uplatnenia práva na súde, ktorá je pojmovým
znakom nároku. Ustanovenie § 101 O.z.. použitím slov „keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz“ viaže
začiatok plynutia premlčacej doby na deň, keď sa právo skutočne mohlo po prvý raz uplatniť na súde.
Premlčacia doba je v zmysle § 101 O.z. trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po
prvý raz. Pohľadávka žalobcu v sume 33,19 eur sa stala splatnou 28.2.2009, dňom splatnosti faktúry č.

8000008630. Žalobca svoj nárok na zaplatenie tejto sumy si uplatnil žalobou podanou na súd 26.2.2013,
t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť dňom 1.3.2009 a uplynula dňom 1.3.2012.
Pretože žalovaný vzniesol námietku premlčania, nebolo možné uplatnené právo žalobcu pre premlčanie
priznať. Súd z vyššieuvedených dôvodov žalobu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. súd rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných
vyhotoveniach.
V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,
ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.