Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Kamil Ivánek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109010419
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1109010419.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
ĽudmilyKrálikovejaMgr.MarcelyKosovej,vtrestnejveciobžalovanéhoG.H.aspol.,preprečinpodvodu
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného G. H. a
obžalovaného A. Q., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/60/2009 zo dňa 17.05.2016,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. januára 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaných G. H., nar. XX.XX.XXXX v F. a A. Q., nar. XX.XX.XXXX
v R. z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 6T/60/2009 zo dňa 17.05.2016 boli obžalovaný G. H.
a obžalovaný A. Q. uznaní vinnými z prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom dni mesiaca november 2002 v Bratislave na Zámočníckej ulici číslo 11 v sídle
realitnej kancelárie INA po vzájomnej dohode prisľúbili poškodenej G. X. prevod do osobného vlastníctva
trojizbového bytu číslo XX na L. ulici číslo XX v Bratislave, pričom 26.11.2002 na Notárskom úrade JUDr.
Alžbety Juríkovej na Klobučníckej ulici v Bratislave obžalovaný A. Q. ako sprostredkovateľ prevodu bytu
do osobného vlastníctva podpísal s poškodenou G. X. protokol o zložení zálohy, na základe ktorého

dcérapoškodenejK.X.odovzdalanachodbenotárskehoúraduobžalovanémuG.H.sumu730.000,-Sk,
avšak k prevodu bytu v stanovenej lehote do 31.03.2003 a ani doposiaľ nedošlo a obžalovaní prevzatú
sumu doteraz nevrátili, čím poškodenej G. X. vznikla škoda vo výške 24.231,56 € (760.000,- Sk).

Okresný súd uložil obžalovanému G. H. podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm.
j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.

obžalovanémuvýkontrestupodmienečneodložilnaskúšobnúdobuvtrvanídvaroky.UobžalovanéhoA.
Q. podľa § 44 Tr. zák. okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženého mu
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 2T/1/2001 zo dňa 07.05.2008 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/155/2009 zo dňa 11.05.2010. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal
obžalovaných spoločne a nerozdielne nahradiť škodu poškodenej G. X. v sume 24.231,56 Eur.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní, ktoré odôvodnili samostatnými písomnými
podaniami prostredníctvom svojich obhajcov.

VpísomnýchdôvodochodvolaniaobhajcaobžalovanéhoG.H.uviedol,ževdeň,keďdošlokodovzdaniu
sumy 730.000,- Sk poškodenej X., pri jej odovzdaní obžalovaný fyzicky prítomný nebol a túto nikdy
osobne neprevzal, táto bola odovzdaná spoluobžalovanému Q.. Následne mu A. Q. vrátil určitú finančnú

čiastku, ktorá bola z minulosti pohľadávkou voči jeho osobe. Poukázal na protokol o zložení zálohy zo
dňa 26.11.2002, z ktorého rovnako vyplýva uvedená skutočnosť. Obhajca ďalej poukázal na rozporyvo výpovedi poškodenej z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Výpoveď poškodenej bola
zrejme ovplyvnená tým, že je v príbuzenskom vzťahu s manželkou obžalovaného a bola zrejme v
domnení, že uskutočnením istého tlaku i na jeho osobu cez trestné oznámenie zvýši pravdepodobnosť

vrátenia uvedenej peňažnej čiastky od A. Q.. Obhajca ďalej uviedol, že obžalovaný zeman bol zo strany
X. vydieraný a musel zaplatiť pokutu v sume 200.000,- Sk.

Obhajca záverom uviedol, že z vykonaného dokazovania možno vyvodiť dôvodný záver, že vznikli vážne
pochybnosti o tom, či spáchal skutok, pre ktorý bol obžalovaný, a teda mala byť zohľadnená zásada

in dubio pro reo, žiada preto, aby odvolací súd podľa § 321 a § 322 Tr. por. obžalovaného G. H. spod
obžaloby oslobodil, prípadne zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súd na opätovné
prejednanie.

V písomných dôvodoch odvolania obhajkyňa obžalovaného A. Q. uviedla, že navrhuje, aby odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok a v celom rozsahu obžalovaného spod obžaloby oslobodil. Obžalovaný

je nevinný a žalovaného skutku sa nedopustil, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sumu
730.000,- Sk od poškodenej neprevzal.

Krajský súd za splnenia zákonných podmienok podľa § 293 Tr. por. vykonal verejné zasadnutie v
neprítomnosti obžalovaného G. H., ktorý písomne požiadal, aby sa verejné zasadnutie odvolacieho súdu

vykonalo v jeho neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného G. H. uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajkyňa obžalovaného A. Q. uviedol, že sa v plnom rozsahu
pridržiava písomne podaného odvolania a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a
obžalovaného spod obžaloby oslobodil a poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázať na civilný
proces.

Na verejnom zasadnutí prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaných zamietnuť
ako nedôvodné.

Obžalovaný A. Q. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava

záverečného návrhu obhajkyne.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania (306 ods. 1 Tr. por.) a tým absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.
3 Tr. por., a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaných nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por., a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo že obaja obžalovaní sú zo spáchania žalovaného skutku
usvedčovaní výpoveďou K. X., poškodenej G. X., svedka C. I., svedkyne C.. O. Q., svedkyne G.
W., svedkyne K. R.. S výpoveďami týchto svedkov k jednotlivým fázach skutkového deja (ako to
podrobne uviedol okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku), či už k časti odovzdania finančných

prostriedkov, k časti predchádzajúcej majúc sa uskutočneného prevodu bytu alebo k nájomnej zmluve
korešpondujú aj listinné dôkazy obsiahnuté v spisovom materiáli - protokol o zložení zálohy na sumu
730.000,- Sk, zaviazanie sa obžalovaným zemanom k predaju bytu poškodenej, čestné vyhlásenie,
nájomnú zmluvu s uvedením nepravdivých skutočností.Z takto vykonaného dokazovania dospel aj krajský súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal tak, ako
je opísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, a že sa ho dopustili obaja obžalovaní. Krajský súd

v tejto časti poukazuje na podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby
ho opakovať a dodáva nasledovné:

náležité zistenie skutkového stavu veci jednoznačne vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre
rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná (nie len napr. hypoteticky pripustená) tak, aby nemohla

vzbudzovať akúkoľvek pochybnosť. Nemôže ísť len o pravdepodobnosť dokazovanej okolnosti, keď
výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú
možnosť iného alebo dokonca celkom opačného záveru. V predmetnej veci bolo vykonaným
dokazovaním jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal tak, ako je opísaný
v podanej obžalobe, o čom svedčí ucelená reťaz priamych aj nepriamych dôkazov vyššie opísaných.
Vykonané dôkazy v súhrne vyznievajú jednoznačne a bez pochybností v neprospech obžalovaných G.

H. a A. Q.. Krajský súd, rovnako ako súd okresný vyhodnotil obranu obžalovaných ako účelovú, vinu za
žalovaný skutok „hádzali“ jeden na druhého, pričom aj ich vlastné výpovede si protirečili, v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti, ale predovšetkým jednoznačne vyvrátenú vyššie opísanými dôkazmi.

Krajský súd teda uzatvára, že obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty konaním opísaným v

skutkovej vete napadnutého rozsudku seba na škodu cudzieho majetku obohatili tým, že uviedli
poškodenú do omylu a spôsobili jej tak väčšiu škodu. Týmto konaním naplnili tak po stránke subjektívnej
ako i po stránke objektívnej zákonné znaky prečinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221
ods. 1, ods. 2 Tr. zák., pričom správne okresný súd posudzoval trestnosť činu podľa zákona neskoršieho,
nakoľko tento je celkom jednoznačne pre obžalovaných priaznivejší.

Čo sa týka konkrétneho druhu a výmery uloženého trestu, okresný súd u obžalovaného G. H. správne
vyhodnotil správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti, existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti - § 36 písm. j/ Tr. zák. (doposiaľ nebol súdne trestaný) a následne správne ustálil ich
pomer v zmysle § 38 ods. 2 ods. 3 Tr. zák. Na základe uvedeného, preto bolo potrebné vychádzať z

upravenej trestnej sadzby v rozmedzí od jedného roka do troch rokov a štyroch mesiacov. Vychádzajúc z
ustanovenia § 34 Tr. zák., ako i skutočnosti, že od spáchania žalovaného skutku uplynula doba viac ako
trinásť rokov, možno konštatovať, že na nápravu obžalovaného bude postačovať pôsobiť hrozbou trestu,
a to vo výmere jeden rok, teda na spodnej hranicu trestnej sadzby s odkladom jeho výkon na skúšobnú
dobu v trvaní dva roky. Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd u obžalovaného A. Q. podľa § 44 Tr.

zák. upustil od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k trestu uloženého mu rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 2T/1/2001zo dňa 07.05.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.
zn. 3To/155/2009 zo dňa 11.05.2010, krajský súd je rovnako názoru, že uložený trest skorším rozsudkom
vo výmere tri roky nepodmienečne je s poukazom na jeho osobu a dobu, ktorá uplynula od spáchania
predmetnej trestnej činnosti postačujúcim na jeho nápravu.

Pokiaľ ide o výrok, ktorým okresný súd zaviazal obžalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade
uplatnenej škody zo strany poškodenej, krajský súd konštatuje, že okresný súd nepochybil ani v tejto
časti. Škoda bola zo strany poškodenej uplatnená riadne a včas a o jej výške nemal ani krajský súd
žiadne pochybnosti, v rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že škoda bola spôsobená

konaním obžalovaných opísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku.

Na základe uvedených skutočností a úvah odvolací súd odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por.
ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.