Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. júl 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14C/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214926
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Vallo

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:1114214926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Vallom, v právnej veci

navrhovateľa E. E., X.. XX. XX. XXXX, V. L. W. XXXX/XX, L. L., v konaní právne zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 438,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 411,35 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 411,35 Eur od 27. 03. 2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 138,88 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený Y. L. L. R., J. B. L. H., Č. Ú.V.: XXXXXX-XXXXXXXXXX/
XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom pôvodne podaným na Okresný súd
Bratislava I domáhal od odporcu zaplatenia sumy 438,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s

8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 438,- Eur od 27. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov
konania.

V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o úvere Č.. XXXXXXXXX, ktorá bola uzavretá medzi
navrhovateľom a odporcom dňa 13. 07. 2009 došlo zo strany odporcu k poskytnutiu finančných
prostriedkov navrhovateľovi vo výške 450,- Eur. Na základe absencie podstatných náležitostí v úverovej
zmluve v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch mal odporca nárok len na vrátenie

ním poskytnutej istiny - pôžičky vo výške 450,- Eur bez úrokov a poplatkov. Navrhovateľ uvedením do
omylu zo strany odporcu (predložením absolútne neplatnej zmluvy v časti úrokov a poplatku) uhradil na
jeho účet sumu podľa zmluvy vo výške 888,- Eur tzn. o 438,- Eur viac, než mal odporca nárok. V rozsahu
sumy 438,- Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu. Navrhovateľ si taktiež uplatnil
z dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania a trovy konania.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 10. 2014 žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu

zamietol ako neopodstatnenú a premlčanú. Uviedol, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať
za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a preto nie je na
mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere umožňuje aj
iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu.Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v
skutočnosti použil. Odporca v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásenia navrhovateľa,
že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Nakoľko navrhovateľ nemienil použiť peňažné prostriedky

na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je
teda obchodnoprávny. Vzhľadom k tomu nie je možné zmluvu o úvere posudzovať ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a aj preto predmetná zmuva o úvere
nemusí obsahovať údaj RPMN. K bezdôvodnému obohateniu odporca uviedol, že zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Navrhovateľ plnil na

základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená
za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie zo zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov.
K námietke premlčania uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho
vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej trojročnej lehote. Poukázal na to, že požadovaný
nárok navrhovateľa sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote a to dňa 12. 10. 2013, pričom

navrhovateľ sa so žalobou o zaplatenie obrátil na súd až dňa 31. 03. 2014.

Súd konal a rozhodoval v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnili a súhlasili s tým, aby súd konal a rozhodoval v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, výzvou na vrátenie plnenia zo dňa 20. 03. 2014, zmluvou o

úvere zo dňa 13. 07. 2009, splátkou a pokutami, žiadosťou o postúpenie veci na Okresný súd Banská
Bystrica a nesúhlasom s postúpením veci na Okresný súd Bratislava I zo dňa 30. 04. 2014, uznesením
Krajského súdu v Bratislave č.k. 2NcC/81/2014-24 zo dňa 28. 08. 2014, vyjadrením právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 14. 10. 2014, vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 22. 10. 2014, výpisom splátok a
pokút zo dňa 21. 10. 2014 na navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa k výzve súdu

zo dňa 02. 01. 2015, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 14C/289/2014-58 zo dňa 21. 01.
2015, vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 01. 07. 2015, ospravedlnením navrhovateľa
a právneho zástupcu navrhovateľa z pojednávania zo dňa 13. 07. 2015, priemernými úrokovými mierami
zo stavu a nových obchodov a ospravedlnením neúčasti na pojednávaní zo strany odporcu zo dňa 13.
07. 2015.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V danom prípade súd zistil, že zmluva o úvere z 13. 07. 2009 bola uzavretá zo strany navrhovateľa ako
dlžníka na výkon povolania, a teda navrhovateľa nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.

2 zákona č. 258/2001 Z.z., resp. teda nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/
zákona č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho nie je možné aplikovať ustanovenie § 4 ods. 3 o následku
absencie údaja o RPMN v zmluve.

Navrhovateľ uvádzal, že účel použitia poskytnutých finančných prostriedkov je nevyhnutné skúmať z

objektívneho hľadiska, teda bez ohľadu na to, čo je v zmluve zaškrtnuté. Vyhlásil, že finančné prostriedky
mu boli poskytnuté odporcom výlučne na súkromné účely a ich iné využitie ani nezamýšľal. Avšak
vymedzenie pojmu spotrebiteľ v Občianskom zákonníku, § 52 ods. 4, je u navrhovateľa splnené. Na
uzavretú zmluvu o úvere medzi účastníkmi je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v zmluve bol dohodnutý poplatok vo výške 438
Eur za poskytnutie úveru zodpovedajúceho sume 450 Eur, ktorý sa mal spolu s poplatkom (888 Eur)
splatiť v 12 mesačných splátkach. Teda (po prepočte na %) je to 97,33 % odplata za poskytnutiepeňažných prostriedkov. Pritom vychádzajúc z prehľadu priemerných úrokových mier vykazovaných
domácimiúverovýmiinštitúciamipočasroka2009,bolaprispotrebiteľskýchaostatnýchúverochsdobou
splatnosti do 1 roka, v júli 2009, priemerná úroková miera vo výške 5,9228 %. Dojednaná odplata teda

podstatne prevyšuje odplatu požadovanú bankami za spotrebné úvery v čase uzavretia zmluvy (§ 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka). Takéto dojednanie (podstatne prevyšujúcu odplatu) je preto v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom (nejde o neprijateľnú
podmienku, vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu, aj preto,
aby nedošlo u navrhovateľ k bezdôvodnému obohateniu je výška poplatku, po prepočte 26,65 Eur, teda

spolumalnavrhovateľzaplatiťzaposkytnutýúverodporcoviakoveriteľovisumu476,65Eur.Navrhovateľ
nedoložil doklad, koľko uhradil na úvere odporcovi, avšak odporca túto skutočnosť nespochybnil, teda
sa má za to, že uhradil sumu 888 Eur, teda pokiaľ ide o rozdiel (888 - 476,65 Eur) vo výške 411,35 Eur,
nastalo u odporcu bezdôvodné obohatenie sa na úkor navrhovateľa, ktoré mu je povinný vrátiť (§ 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ ide o otázku premlčania nároku navrhovateľa tento sa bude spravovať ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, aj keď je zmluva uzavretá podľa Obchodného zákonníka (§ 52 ods. 2, veta
posledná Občianskeho zákonníka, ktorá sa použije aj spätne, vzhľadom na absenciu prechodných
ustanovení).

Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Navrhovateľ argumentoval tým, že odporca konal úmyselne, keď v zmluve o úvere neuviedol RPMN,
teda k bezdôvodnému obohateniu z jeho strany došlo úmyselne, preto je objektívna premlčacia lehota
10-ročná. Pričom subjektívna premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy sa navrhovateľ skutočne
dozvedel o existencii bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, čo nastalo podľa
navrhovateľa dňom, kedy prevzal jeho právny zástupca zastupovanie v tomto konaní, teda 13. 03. 2014.

Vzhľadom na čas, odkedy poskytuje odporca pôžičky (14. 03. 2001) s takto vysokými poplatkami,
nemôže ísť na jeho strane o nedbanlivosť, ale ide o vedomé konanie odporcu v rozpore so zákonom,
teda je tu úmysel odporcu získať bezdôvodné obohatenie, preto súd aplikoval ustanovenie Občianskeho
zákonníka o 10-ročnej premlčacej lehote, ktorá začala v danom prípade plynúť od úhrady sumy 888 Eur

odporcovi, teda od 12. 10. 2010.

Keďže zachovaná je aj 2-ročná subjektívna premlčacia lehota, mal súd za to, že nárok navrhovateľa je
uplatnený včas a preto priznal navrhovateľovi sumu 411,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,25% ročne z tejto sumy až do zaplatenia od 27. 03. 2014, keď koniec lehoty pripadol podľa výzvy na

vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia na 25. 03. 2014.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3, prvá veta O.s.p.. Neúspech navrhovateľa
predstavuje menej ako 10%, teda bol len v nepatrnej časti, preto má navrhovateľ právo na náhradu trov
konania v plnej uplatnenej výške 138,88 Eur. Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy

právnehozastúpeniavzmysleVyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovza
poskytovanie právnych služieb. Súd preskúmal výšku uplatnených trov a priznal právnemu zástupcovi
trovy právneho zastúpenia nasledovne: 13. 03. 2014: jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom vo výške 31,54 Eur, 26. 03. 2014: jeden úkon právnej služby
- návrh na začatie konania vo výške 31,54 Eur, 11. 08. 2014: jeden úkon právnej služby - nesúhlas s

postúpením veci vo výške 31,54 Eur, 01. 07. 2015: jeden úkon právnej služby - vyjadrenie žalobcu k
vyjadreniu žalovaného vo výške 31,54 Eur, 3 x režijný paušál vo výške 8,04 Eur, 1x režijný paušál 8,39
Eur, spolu 138,88 Eur. Súd uvedené trovy považoval za účelne vynaložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy;
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov.