Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8C/27/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209219828
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1209219828.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcov: X. Z. Z., X. Z. Z.,

obajabytomS.XX,X.Ž.,zastúpeníAdvokátskoukanceláriouHagara-Hagarová,s.r.o.protižalovanému:
Union poisťovňa, a.s., Bajkalská 29/A, Bratislava o zaplatenie 874,20Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 424,35Eur s 8,5% úrokom od 28.10.2008 do
zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa svojou žalobou domáhali rozhodnutia, ktoré by zaviazalo žalovaného zaplatiť obom
žalovaným po 437,10Eur s príslušenstvom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zástupcov účastníkov, svedkyne a listinnými dôkazmi.

Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že s cestovnou agentúrou Paradis tour a solar dňa 22.8,2008
uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu v termíne 23.8.2008-30.8.2008, uhradili cenu 546,37Eur. Zároveň

obaja so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu č. 30263528, predmetom ktorej bolo komplexné cestovné
poistenie pokrývajúce i storno zájazdu a uhradili poistné 15,93Eur za osobu.

Žalobca z dôvodu akútnych zdravotných problémov so začiatkom okolo šiestej večer navštívil dňa
22.8.2008 (piatok) Stanicu lekárskej služby prvej pomoci v Žiline. Po ošetrení mu lekár odporučil neúčasť
na zájazde do Tuniska. Žalobca dňa 25.8.2008 (pondelok) navštívil svojho praktického lekára, ktorý ho
uznal za dočasne práceneschopného od 25.8.2008.

Žalobca z dôvodu náhlej zdravotnej indispozície zrušil dňa 23.8.2008 predmetný zájazd a oznámil
žalovanému poistnú udalosť - storno zájazdu. Žalovaný plniť odmietol.

Súčasťou právnej úpravy poistného vzťahu je ustanovenie, ktoré upravuje vznik takejto poistnej udalosti
naplnením kvalifikovaného dôvodu v čase medzi uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu a dňom nástupu
na zájazd. Stornovanie je poistený povinný oznámiť bezodkladne, najneskôr do 2 dní od vzniku dôvodu.

Žalovaní tieto povinnosti splnili a vznikol im každému nárok na 80% storno poplatku.

Tieto skutkové a právne tvrdenia žalobcovia doložili zmluvou o obstaraní zájazdu zo dňa 22.8.2008
s pripojenými všeobecnými podmienkami; poistnou zmluvou č. 30263528 s pripojenými všeobecnýmipodmienkami; záznamom o poskytnutí lekárskej prvej pomoci žalobcovi v 1. rade z 22.8.2008 o
22.19hod.; potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti žalobcu od 25.82008 s diagnózou A02 (iné
infekcie salmonelami); korešpondenciou so žalovaným; príjmový pokladničný doklad vydaný Z. K.,

cestovná agentúrou Paradis tour a solar zo dňa 22.8.2008 o prijatí sumy 76.300,-Sk od X.XX, lekárskou
správou zo dňa 9.8.2012

Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu žiadal žalobu zamietnuť. Nedôvodnosť žaloby
vyplýva zo zákonnej úpravy poistného vzťahu, podľa ktorej tento vznikol nasledujúcim dňom po úhrade

poistného, teda až deň po vzniku dôvodu pre stornovanie zájazdu. Žalobkyňa navyše nenaplnila dôvod
stornovania zájazdu, ktorý by spĺňal charakteristiku poistnej udalosti.

Tieto skutkové a právne tvrdenia žalovaný doložil úplným znením všeobecných poistných podmienok
komplexného cestovného poistenia pre účastníkov zájazdov, kópiou likvidačného spisu k likvidácii
predmetnej poistnej udalosti.

Na pojednávaniach žalujúca strana ďalej uviedla, že žalobkyňa ako blízka osoba chorého žalobcu
má nárok na plnenie z poistenia, účelom ktorého je možnosť blízkej osoby postarať sa o chorého a
neodcestovať. Žalovaný v predžalobnej komunikácii nikdy úhradu poistného nespochybnil. Žalovaní si
dohodli spoločnú dovolenku s rodinou E. a po vybratí jednej z ponúk last minute bol pán E. objednať a

zaplatiť zájazd. V ten istý piatok poobede začal cítiť zle, pociťoval křče v bruchu so sprievodnou hnačkou.
Asi o desiatej šli s manželkou na pohotovosť. Po odporučení lekára necestovať sa skontaktovali so
známou, pani K., zástupkyňou CK a v sobotu stornovali zájazd.

Na pojednávaniach žalovaná strana ďalej uviedla, že zdravotný stav žalobcu nespĺňal podmienku

pripútania na lôžko a potrebu opatery blízkou osobou. Žalobcovia nepreukázali úhradu ceny zájazdu
pokladničným blokom, nakoľko žalovaný úhradu poistného neeviduje, navyše uplatňujú storno poplatok
aj z ceny poistného, ktoré sa poistnou udalosťou skonzumuje.

Svedkyňa Z. K. uviedla, že pri objednávaní zájazdu sa spravidla ponúkne poistenie spoločnosti, ktorú

ponúka cestovná kancelária. Čas nástupu na zájazd bol o 2.10 hod. dňa 23.8.2008 z Bratislavy.
Vychádzajúc z údajov na origináli zmluvy museli žalobcovia oznámiť storno zájazdu po 18.00 hod.
22.8.2008 a osobne ho potvrdiť 23.8.2008. Storno sa vykoná prečiarknutím originálu zmluvy a potvrdí
podpisom klienta. Ten v kópii odoslala spolu s kópiou záznamu o poskytnutí lekárskej prvej pomoci
cestovnej kancelárii Sunny days, čo je štandardný postup. Je možné, že storno jej žalobcovia oznámili

telefonicky aj po polnoci s tým, že žalobcovi bolo zle.

Podľa ust. § 788 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak
nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom
poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

2. Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné
poistné,

c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená
osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera
poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri
predčasnom ukončení poistenia.

(3) Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s

poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

(4) V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V
iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poistenéhoPodľa ust. § 790 OZ poistiť možno najmä
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných

škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad
inej poistnej udalosti (poistenie osôb);
c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú
majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).

Podľa ust. § 791 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v
tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

(2) Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí
poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu

uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku
predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním
druhopisu umorila.

(3) Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom

zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré
sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod
dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol
o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.

Podľa ust. § 792 OZ na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote, ktorú určil
navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal. Poistná
zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

(2) Návrh poistiteľa možno prijať tiež zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu, ak sa tak stane

v lehote podľa odseku 1; poistná zmluva je v takom prípade uzavretá, len čo bolo poistné zaplatené.

Podľa ust. § 794 OZ poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby.

(2) Na poistné zmluvy uzavreté v prospech inej osoby sa primerane použijú ustanovenia o zmluve v

prospech tretej osoby ( § 50) s tým, že súhlas inej osoby môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv
vyplývajúcich z poistnej udalosti.

Podľa ust. § 795 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí
poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.

(2) V poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru možno dohodnúť, že sa poistenie vzťahuje aj
na dobu pred uzavretím poistnej zmluvy. Poistiteľ však nie je povinný poskytnúť poistné plnenie, pokiaľ
ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, v čase uzavretia poistnej zmluvy vedel alebo musel vedieť,
že poistná zmluva už nastala.

Podľa ust. § 796 OZ ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za
dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za
celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

(2) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové

poistné dňom začiatku poistenia.

(3) Ak nie je v poistení týkajúcom sa medzinárodnej dopravy tovaru zaplatené poistné a ak nejde o
prípad uvedený v § 795 ods. 2, nie je poistiteľ povinný poskytnúť poistné plnenie z poistných udalostí, ku
ktorým došlo pred zaplatením poistného. Poistiteľ nemá právo na poistné, ak v čase uzavretia poistnej

zmluvy vedel, že poistná udalosť nemôže nastať.

(4) Ak tak určujú poistné podmienky, je ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, zbavený povinnosti
platiť poistné bez toho, aby tým bola dotknutá výška poistného plnenia.Podľa ust. § 797 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody

sa poistenie vzťahuje (poistený).

(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

(3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa ust.§ 799 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v

tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

(2)Ktomáprávonaplnenie,jepovinnýbezzbytočnéhoodkladupoistiteľovipísomneoznámiť,ženastala
poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné
doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

(3) Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej
zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.

Podľa ust. § 803 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

(2) Ak zanikne poistenie pred uplynutím doby, za ktorú bolo bežné poistné zaplatené, je poistiteľ povinný
zvyšujúcu časť poistného vrátiť.

(3)Aknastalapoistnáudalosťadôvodďalšiehopoisteniatýmodpadol,patrípoistiteľovipoistnédokonca
poistného obdobia, v ktorom poistná udalosť nastala; jednorazové poistné patrí poistiteľovi aj v týchto
prípadoch vždy celé.

Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že

žaloba je čiastočne dôvodná.

Obaja žalobcovia uplatnili svoj nárok z rovnakého poistného vzťahu a skutkových dôvodov. Nárok sa
týka vrátenia zaplatenej ceny spoločného zájazdu z cestovného poistenia. Účastníci uzavreli poistnú
zmluvu v rámci zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 22.8.2008 v súlade s ust. § 788 OZ písomnou formou

podľa ust. 791 OZ treťou osobou podľa ust. § 794 OZ. Súčasťou poistnej zmluvy boli poistné podmienky
uvedené v brožúre Komplexné cestovné poistenie (KCP) pre účastníkov zájazdov. Tieto skutočnosti
neboli sporné. Sprostredkovateľ zájazdu vydal aj v prospech žalobcov poistku zo dňa 22.8.2008. Úhradu
poistného preukazuje príjmový pokladničný doklad č. XXX/XXXX sprostredkovateľa zájazdu a poistenia
z toho istého dňa na sumu 76.300,-Sk, ktorá v sebe zahŕňa aj jednorazové poistné piatich osôb po

480,-Sk na osem dní. Podľa úvodnej tabuľky KCP je poistenie storna zájazdu na poistnú sumu 80%
stornopoplatku. Ďalej časť F, článok 2 poistnú udalosť definuje ako stornovanie zájazdu poisteným z
dôvodov, ktoré nastali v čase medzi uzavretím zmluvy o obstaraní zájazdu a dňom nástupu na zájazd.
Žalobcovia predložili Záznam MUDr. Xzo dňa 22.8.2008 o 22.19hod. o poskytnutí lekárskej prvej pomoci
žalobcovi. Z výpovede svedkyne Z. K. vyplýva, že k uzavretiu zmluvy došlo pred 18-tou hodinou, čo

nakoniec takisto nebolo sporné. Súd mal za preukázané, že k poistnej udalosti došlo medzi uzavretím
zmluvy o obstaraní zájazdu a dňom nástupu na zájazd teda v zmysle ust. článku 2 ods. 1, časti F -
KCP. Tu neobstojí obrana žalovaného, že čl. 4 ods. 2 v časti A - KCP stanovuje, že v prípade poistenia
storna zájazdu poistenie začína nasledujúcim dňom po uhradení poistného a končí sa nástupom na
zájazd. Ak by mal výklad týchto ustanovení skutočne v tomto prípade kolidovať, poskytovanie tohto

poistného produktu pri "last minute" ponuke by stratilo reálny zmysel a je otázne prečo ho poisťovňa
vôbec poskytuje. Súd mal za to, že výklad žalobcov je správny. Pokiaľ teda zmyslom tohto poistenia je
80%-tná satisfakcia platiteľa poistného ak nastane prekážka jeho odchodu na zájazd, je rozhodujúce,že poistná udalosť nastala v čase podľa časti F - KCP a jej dôsledky trvali aj v deň odchodu na zájazd.
Takáto dohoda je aj v súlade s ust. § 795 OZ.

Aby žalobcovia preukázali právo na plnenie z predmetného poistného vzťahu, museli preukázať ďalej
naplnenie kvalifikovaného dôvodu podľa ust. článku 2 ods. 1, písm. a-l, časti F - KCP. Tie sú u žalobcov
odlišné.

Žalobca uplatnil svoj nárok podľa ust. písmena a), podľa ktorého je poistnou udalosťou akútna choroba

poisteného, ak nie je lekársky doložený predpoklad, že liečenie takejto choroby bude ukončené ku dňu,
kedy mal poistený nastúpiť na zájazd podľa zmluvy o obstaraní zájazdu. Akútnu chorobu KCP definuje
ako chorobu, ktorá vznikla náhle počas trvania poistenia, ak svojim charakterom priamo ohrozuje
život alebo zdravie poisteného nezávisle od jeho vôle a vyžaduje nutné a/alebo neodkladné lekárske
ošetrenie. Žalobca navštívil lekára prvej pomoci po bolestiach brucha, zvracaní a hnačke. Lekárka
diagnostikovala ťažkosti vznikajúce pri poruche funkcií žalúdka a čriev po diétnej chybe, odporučila diétu

a liečbu. Po návšteve všeobecnej lekárky táto diagnostikovala infekčné bakteriálne ochorenie a vystavila
práceneschopnosť. V oboch prípadoch vznik aj priebeh choroby zodpovedá definícii akútnej choroby.
Liečbazahrňujediétuakľudnalôžku,zároveňvylučujeletnýpobytvTunisku.Žalobcatedapodľanázoru
súdu splnil podmienky nároku na vrátenie 80% stornopoplatku, znížený o náklady za cestovné poistenie
(opäť definícia podľa KCP), čo je v súlade s citovaným ustanovením § 803 ods. 3 OZ. Oznámenie o

stornovaní zájazdu bolo cestovnej kancelárii oznámené bezodkladne dňa 23.8.2008 a poisťovni bez
zbytočného odkladu v zmysle ust. § 799 ods.2 OZ dňa 25.8.2008 na žilinskej pobočke žalovaného. Vo
zvyšku (poistné) žalobcom uplatnený nárok súd zamietol. Popri čiastočnom priznaní istiny súd rozhodol
ajopovinnostižalovanéhozaplatiťžalobcoviúrokzomeškaniavsúladesustanovením§517OZ,pričom
počiatok omeškania určil totožne s odôvodnením žaloby uplynutím 15-dňovej lehoty od odmietnutia

plnenia z 13.10.2008, ktoré možno považovať za ukončenie vyšetrovania poistnej udalosti podľa cit. ust.
§ 797 ods.3 OZ.

Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila podľa ust. písmena d), podľa ktorého je poistnou udalosťou akútna
choroba blízkej osoby, za podmienky, že táto choroba má za následok jej pripútanie na lôžko, a

ktoré vyžaduje jej opateru poisteným, ak je lekársky doložený predpoklad, že liečenie takejto choroby
nebude ukončené ku dňu, kedy mal poistený nastúpiť na zájazd podľa zmluvy o obstaraní zájazdu.
Toto ustanovenie obsahuje viacero podmienok, pričom nesplnením čo len jednej z nich nárok nemôže
vzniknúť. Podľa názoru súdu sa žalobkyni nepodarilo preukázať vznik poistnej udalosti, choroby blízkej
osoby, ktorá má za následok jej pripútanie na lôžko. KCP obsah tohto pojmu nedefinuje, vo všeobecnosti

sa však predpokladá porucha mobility pacienta, jeho nesebestačnosť pri pohybe. Žiadna zo žalobcových
diagnóz ani priebeh jeho choroby, konštatovaný praktickou lekárkou MUDr. Ivanovou, takýto stav
žalobcu nepotvrdzuje. Tu sa súd stotožnil s obranou žalovaného a žalobkyňou uplatnený nárok v celosti
zamietol.

O práve na náhradu trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(ust. § 151 ods.3 O.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho
doručenia., písomne. ( § 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42
ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach

podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá
O. s. p.).