Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3614204158
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Blašková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2014:3614204158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa:

Quantum Credit a.s. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava IČO: 47 248 980, zastúpený:
PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti
odporkyni: N. C., A.. XX.XX.XXXX, W. A. XXX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 797,60 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 299, 70 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,
99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181, 15 eur od

04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do
zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia,
s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšku návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáhal zaplatenia sumy 797,60 eur s 9% úrokom z
omeškania ročne s 9,50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia,
s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 248,95 eur od 26.11.2012 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 19, 99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 181, 15 eur od 04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21
eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08.

2011 do zaplatenia, s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 04.12.2012 do zaplatenia na tom základe,
že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela dňa 31.01.2011 zmluvu o poskytovaní
elektronickej komunikačnej služby s dodatkom podľa § 43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách, na základe ktorej sa právny predchodca navrhovateľa zaviazal odporkyni poskytovať
elektronické komunikačné služby a odporkyňa sa zaviazala riadne a však službu odoberať a platiť za
ňu, ktorú povinnosť si odporkyňa riadne a včas neplnila a zároveň jej poskytol mobilné zariadenie ZTE
MF637. Dňa 11.05.2011 uzatvoril predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. Bratislava IČO: 35 763

469 s odporkyňou ďalšiu zmluvu o pripojení s dodatkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilnej
služby "Podľa seba" s lehotou viazanosti 24 mesiacov, za čo jej bol poskytnutý mobilný telefón LG GFM
360 ViertySnap. Dňa 18.05.2011 uzatvoril právny predchodca s odporkyňou ďalšiu zmluvu o pripojenís dodatkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilnej služby " Podľa seba " s lehotou viazanosti 24
mesiacov za čo jej bol poskytnutý mobilný telefón Sony Ericson X8 v zľave po 1 eur.

Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, zástupca navrhovateľa svoju
neprítomnosť riadne ospravedlnil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o pripojení bez dátumu
č.l.5, Dodatku k zmluve o pripojení bez dátumu č.l.6 spisu, faktúry č. 7110150385 zo dňa 08.10.2011

splatnou dňa 25.10.2011 v sume 8,46 eur č.l.8,faktúrou č. 7211590557 zo dňa 08.11.2012 splatnou dňa
25.11.2012 v sume 248,95 eur ako zmluvnej pokuty č.l.9, zmluvy o pripojení bez dátumu č.l.12-13,
faktúry č.4106792548 zo dňa 15.07.2011 splatnej dňa 03.08.2011 v sume 19,99 eur č.l.15,faktúry
č. 7107936357 zo dňa15.08.2011 splatnej dňa 03.09.2011 v sume 181,15 eur č.l.16-17, faktúry č.
7109038973 zo dňa 15.09.2011 splatnej dňa 03.10.2011 v sume 5,81 eur č.l.18, zmluvy o pripojení
zo dňa 18.05.2011 č.l.20, dodatku k tejto zmluve č.l.21, faktúry č.7105716883 zo dňa15.06.2011

splatnou dňa03.07.2011 v sume 40,21 eur č.l.23, faktúry č. 7106779021zo dňa 15.07.2011 splatnej
dňa 03.08.2011 v sume 44,08 eur č.l.24-25, faktúry č. 7211779655 zo dňa 15.11.2012 splatnej dňa
03.12.2012 v sume 248,95 eur ako zmluvnej pokuty č.l.26, oznámenia o postúpení pohľadávky č.l.10,19
a 27 spisu, vyjadrenia navrhovateľa č.l.38-39 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový
a právny stav:

Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom bola uzavretá zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2013 predmetom ktorej je aj pohľadávka navrhovateľa voči odporkyni v sume
797,60 eur.

Zo zmlúv o pripojení a dodatkov k nim súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa
uzatvorili zmluvu o pripojení a Dodatok k nej na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa
vypožičal odporkyni mikroprocesorové karty- SIM karty v počte 3 ks, ku ktorej karte boli priradené tri
účastnícke telefónne čísla a bol mu príslušný poskytnutý program. Zo zmluvy o pripojená a dodatku
k nej č.l.5-6 spisu / bez dátumu/ bol odporkyni poskytnutý program DATA SIM MI NEO82 a koncové

zariadenie ZTE MF637 za dohodnutú cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov. Odporkyňa nezaplatila
cenu služieb v sume 8,46 eur splatnú dňa 25.10.2011, pričom predchodca navrhovateľa jej vyúčtoval
zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Zo zmluvy o pripojení vrátane dodatku č.l.12-13spisu vyplýva, že
odporkyni bol pridelený účastnícky program PODĽA SEBA 3Na bolo jej odpredaný mobilný telefón LG
GM360 za kúpnu cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur. Zo zmluvy

o pripojení zo dňa 18.5.2011 č.l.21 spisu a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 18.5.2011 vyplýva, že
bol odporkyni bol aktivovaný program služieb PODĽA SEBA 3N a bol jej odpredaný mobilný telefón
Sony Ericson X8 za kúpnu cenu 1 eur s dobou viazanosti 24 mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k uplatnenej zmluvnej pokute uviedol, že inštitút zmluvnej pokuty

upravený v § 544 Občianskeho zákonníka slúži ako zabezpečovací prostriedok, ktorého dojednanie
považuje sa oprávnené. Ide o synalagmatické záväzky, v ktorých práva a povinnosti jednej zmluvnej
strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Predchodca navrhovateľa sa
zaviazal zabezpečiť odporkyni predaj zľavnených mobilných telefónov a poskytovať mu dané služby,
nakoľko odporca zo zmlúv neplnil, jeho konanie možno hodnotiť ako nekorektné v rozpore s dobrými

mravmi. K otázke výšky zmluvnej pokuty uviedol, že ju nemožno hodnotiť ako neprimerane vysokú z
dôvodov, že právny predchodca je právnická osoba za účelom dosahovania zisku, odporca mal možnosť
vrátiťmobilnýtelefónakoncovézariadenie,tedamalmožnosťreparácienásledkovporušeniazmluvných
povinností.

Odporkyňa sa na súdne pojednávanie nedostavila, mala doručenie predvolania riadne vykázané
uložením.

Na právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách účinných od 1.1.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom súd teda posúdil ako

občianskoprávny vzťah, lebo odporca uzavrel zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie.
Rovnako mal súd preukázané, že pohľadávka aj z titulu zmluvnej pokuty vzniknutá na základe
predmetnej zmluvy o pripojení bola postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok na navrhovateľa.Nakoľko sporná zmluva o pripojení a dodatok k nej sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na
ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným

znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné
dojednania obsiahnuté v spornej zmluve o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za

neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a
plnenie jej funkcií. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej

zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy
nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to
spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené
súd konštatuje preto, že právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v

súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane napr. v súvislosti s výpadkom poskytovania
služieb alebo iného porušenia svojich povinností dodávať služby riadne a včas v požadovanej kvalite.
Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia
dohody o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania
bynemaliovplyvňovaťďalšieskutočnosti,ktorénastanúpouzavretízmluvy,tedaanináslednésprávanie

sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /
§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka/. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite
opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto

spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa
k dodávateľom.

Je zrejmé, že sporné zmluvy o pripojení a dodatky k nim možno súčasne charakterizovať ako

spotrebiteľské zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu uvedený
záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ

aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka/. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zmluvnú pokutu
s odporkyňou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, čo vyplýva už i z toho, že odkazuje na

porušenie povinností, ktoré má zrejme právny predchodca navrhovateľa všeobecne pre všetky prípady
upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Odporkyňa nemohla byť aktívne zúčastnená pri
vyjednávanej zmluvnej pokuty. Len veľmi ťažko by odporkyňa pri rovnako dojednanej službe a kúpe
toho istého koncového zariadenia vyjednala inú výšku zmluvnej pokuty.V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v spornej zmluve o pripojení považuje súd ako
neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje

situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k deaktivácii služby alebo ukončeniu zmluvy napríklad
jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v
prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu
služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku,
alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere

dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi
podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon
spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. Pre úplnosť je
potrebné dodať, že zmluvná pokuta bola dojednaná najmä pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za
služby riadne a včas, resp. pre prípad porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch

všeobecných zmluvných podmienok, ktoré nesúvisia s predajom koncového zariadenia, ktorým užívateľ
prijíma služby. Preto prípadná predajná cena takéhoto mobilného telefónu alebo koncového zariadenia
a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty, pričom v Dodatku k
zmluve o pripojení bez dátumu tabuľka č. l. sa uvádza, že maximálna kúpna cena za telekomunikačné
zariadenie je 1 eur, teda medzi účastníkmi zmluvy došlo k dohode o takejto cene dátového zariadenia

priamo v zmluve. Nebolo zmluvnou povinnosťou odporkyne zaplatiť rozdiel týchto cien a je len na
obchodnej politike právneho predchodcu navrhovateľa, že takéto zľavy ponúka; preto na hodnotu
koncového zariadenia súd pri rozhodovaní neprihliadal, keď navyše je zrejmé, že jeho hodnota bola
vzhľadom na plynutie času po uzavretí zmluvy o pripojení nepochybne nižšia ako v čase jej uzavretia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podstatnými časťami

zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi
najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní
predplatených služieb.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 37 ods. l Občianskeho zákonníka Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola

individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca

navrhovateľa Slovak Telekom a.s. Karadžičova 10, Bratislavaako poskytovateľ na jednej strane a
odporkyňa ako zákazník na strane druhej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov uzavreli zmluvu o pripojení bez dátumu jej uzavretia, v
znení Dodatku k nej tiež bez dátumu jej uzavretia /č. l. 15-17 spisu/, bol dohodnutý program PODĽA
SEBA 1 s maximálnou cenou mobilného telefónu Nokia 7230 v sume 1 eur s dobou viazanosti 24

mesiacov a zmluvnou pokutou 248,95 eur, odporkyňa nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a
že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi
vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z
dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporkyne ďalej sa odporkyňa zaviazala riadne a včas platiťcenu služieb podľa zvoleného programu služieb; v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
odporkyne a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľa účastníci dojednali povinnosť
odporkyne uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 eur za vypojenie SIM karty sa

podľa dodatku k zmluve o pripojení považovalo najmä výpoveď zmluvy o pripojení alebo odstúpenie
od zmluvy o pripojení. Predmetom postúpenia bolo zaplatenie ceny služieb v sume 8,46 eur eur a
zaplatenie zmluvnejpokutyvsume248,95eurnazákladezmluvyopripojeníč.l.5-6spisu/bezdátumu/,
na základe ďalšej zmluvy o pripojení a jej dodatku / tiež bez dátumu/ č.l.12-13 spisu cenu služieb
19,99 eur, 181,15 eur , 5,81 eur spolu v sume 206,95 eur a na základe tretej zmluvy o pripojení zo

dňa 18.5.2011 č.l.20-21 spisu cenu služieb v sume 40,21 eur, 44,08 eur 84,29 eur a zmluvnú pokutu
248,95 eur. Odporkyňa neuhradila včas faktúru č. č. 7110150385 zo dňa 08.10.2011 splatnou dňa
25.10.2011 v sume 8,46 eur č.l.8,faktúrou č. 7211590557 zo dňa 08.11.2012 splatnou dňa 25.11.2012
v sume 248,95 eur ako zmluvnú pokutu č.l.9, faktúru č.4106792548 zo dňa 15.07.2011 splatnú dňa
03.08.2011 v sume 19,99 eur č.l.15, faktúru č. 7107936357 zo dňa15.08.2011 splatnú dňa 03.09.2011
v sume 181,15 eur č.l.16-17, faktúru č. 7109038973 zo dňa 15.09.2011 splatnú dňa 03.10.2011 v sume

5,81 eur č.l.18, faktúru č.7105716883 zo dňa15.06.2011 splatnú dňa 03.07.2011 v sume 40,21 eur č.l.23,
faktúru č. 7106779021zo dňa 15.07.2011 splatnú dňa 03.08.2011 v sume 44,08 eur č.l.24-25, faktúru č.
7211779655 zo dňa 15.11.2012 splatnej dňa 03.12.2012 v sume 248,95 eur, teda odporkyňa dlhovala
na službách sumu 299,70 eur a navrhovateľ si uplatnil dve zmluvné pokuty vo výške 2x po 248,95 eur
497,90 eur.

Ak iný súd určil dojednanie o zmluvnej pokute (alebo iné zmluvné dojednanie) za neplatné z dôvodu
neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo nepriznal plnenie z dôvodu
takejto zmluvnej podmienky, sama osebe v zmysle § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže
viesť k zamietnutiu návrhu navrhovateľa v prejednávanej veci. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka ukladá v takomto prípade navrhovateľovi ako dodávateľovi výslovne len povinnosť zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi a neupravuje aj zákaz podať na súd návrh ohľadom nároku vyplývajúceho z takéhoto
dojednania; preto len samotné podanie návrhu na súd v takomto prípade nemôže byť dôvodom
zamietnutia návrhu a to aj z dôvodu, že takýmto rozhodnutím iného súdu nie je súd v zmysle § 135

ods. 1 OSP viazaný. Súd musí každú vec individuálne posúdiť a vyhodnotiť, či nie je niektorá zmluvná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná pre neprijateľnosť. Z toho však na druhej strane nevyplýva,
že súd nemôže argumentačne vychádzať aj z rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach a prípadne
dospieť k rovnakému právnemu záveru /čo okrem iného vyplýva z požiadavky predvídateľnosti súdneho
rozhodovania v obdobných veciach ako jedného zo znakov zásady právnej istoty v zmysle článku 1 ods.

1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, ktorá predstavuje jeden z princípov právneho štátu.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s
odporkyňou rei zmluvy o pripojení a dodatky k nej. Právny vzťah medzi predchodcom navrhovateľa a
odporkyňou založený zmluvou o pripojení posúdil súd ako občianskoprávny vzťah; odporkyňa uzavrela
zmluvu ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Pohľadávka navrhovateľa pozostávala z

titulu nezaplatených služieb v sume 299,70 eur a z titulu zmluvných pokút 2x248,95 eur =497,90 eur,
pričom súd okrem iných horeuvedených dôvodov dospel k záveru, že výška navrhovateľom uplatnenej
zmluvnej pokuty je neprimeraná výške odporkyňou nezaplatenej ceny služieb čo je takmer o 100% viac
ako nezaplatená cena služieb.

Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve o pripojení (bod 2 dodatku). Podľa
tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka, t.j. odporkyne (najmä
hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c/, t.j. povinnosť riadne a včas platiť cenu služieb
podľa zvoleného programu služieb a dodržiavanie povinností podľa zmluvy o pripojení, všeobecných
podmienok, platného cenníka a dodatku, ďalej povinnosti uvedenej v bode 2 dodatku, t.j. povinnosť

po dobu viazanosti nepožiadať o vypojenie SIM karty z prevádzky a nedopustiť ani neumožniť také
konanie, na základe ktorého by podniku, t.j. právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo zrušiť
zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia
povinnosti zo strany odporcu alebo povinnosti uvedenej v bode 3 Dodatku, t.j. v prípade porušenia
zmluvných povinností zo strany Účastníka/ najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode l alebo v bode

2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.4 alebo 3.5. alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných
podmienok RI a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo
výške uvedenej v tabuľke 1 tohto Dodatku. V prípade žiadosti Účastníka o deaktiváciu Služby alebo
ukončenie zmluvy o pripojení alebo tohto Dodatku v zmysle bodu 2 tohto dodatku je zmluvná pokutapodľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti účastníka podniku. Podľa § 544 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v
písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej

pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkom ceny alebo aj
ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť
vyjadrená jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
MObdo/4/2003zodňa19.11.2003,rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.25Cdo/182/2001

zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo/794/2002 zo dňa
27.11.2003). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute v tejto chýbajú alebo
nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná
podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu
v Dodatkoch uvedený spôsob dojednania zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvných povinností
bez ich výslovnej špecifikácie nie je dostatočne určitý. Dojednanie neobsahuje presnú špecifikáciu

všetkých zmluvných dojednaní, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Z tohto dôvodu považuje súd túto
dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu neurčitosti za absolútne neplatnú. Absolútna neplatnosť uvedeného
dojednania o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj z iného dôvodu. Z citovaného
dojednania o zmluvnej pokute je totiž zrejmé, že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné
porušenie zmluvných povinností, ale aj následné "vypojenie SIM karty zo strany podniku" /tento pojem

"vypojenie SIM karty zo strany podniku" nie je v zmluve ani dodatku presne definovaný, z ustanovenia
bodu 2 dodatku však nepochybne vyplýva, že pod vypojením SIM karty je potrebné rozumieť zrušenie
zmluvy o pripojení napr. odstúpením od nej alebo jej vypovedaním, teda jednoznačne ide o ukončenie
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o pripojení a dodatkom k nej/. Z uvedeného potom vyplýva, že
vznik nároku na zmluvnú pokutu v tomto prípade je podmienený ďalšou právnou skutočnosťou /právnym

úkonom zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu/, ktorého doručenie odporcovi nebolo
preukázané. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len ako nepodmienenú; nemožno kumulovať
dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť
zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej povinnosti ako aj na následné zrušenie
zmluvy napr. odstúpením od nej. Z toho vyplýva, že ak je vznik práva na zaplatenie zmluvnej pokuty

viazané napr. na odstúpenie účastníka od zmluvy /v prejednávanej veci na "vypojenie SIM karty" s
prakticky rovnocenným účinkom/, hoci aj odôvodnené porušením povinnosti druhej zmluvnej strany, ide
o dojednanie, ktoré odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ako také
je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci, preto súd dojednanie o zmluvnej
pokute v dodatku k zmluve o pripojení považuje za absolútne neplatné. Navyše pokiaľ ide o Dodatky k

zmluve o pripojení nie je možné z nich zistiť dátum aktivácie služby, ale len dobu viazanosti 24 mesiacov,
pričom odporkyňa nezaplatila za služby za obdobie od 15.6.2011 do 8.10.2011, pričom predchodca
navrhovateľa si účtuje zmluvnú pokutu za obdobie 8.11.2011a 14.11.2012, teda nie za obdobie za ktoré
odporkyňafaktúrynezaplatila. Podľanázoru súduniejevspotrebiteľskejzmluveprípustné,abyovzniku
práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie /t.j. vypojenie alebo nevypojenie SIM

karty/ len jednej zmluvnej strany /dodávateľa/ ako je to v posudzovanom prípade; dodávateľ tak získava
silnejšie postavenie vo vzťahu k spotrebiteľovi napr. v prípadnom ďalšom rokovaní o uzavretie zmluvy o
pripojení alebo dodatku k nej alebo pri rokovaní o predĺžení doby viazanosti v prípade nevyvolania vzniku
nároku na zmluvnú pokutu "vypojením SIM karty" a podobne s tým, že faktická kontraktačná nerovnosť
strán sa ešte prehlbuje v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Súd dospel k záveru,

že odporkyňa nemala možnosť s predchodcom navrhovateľa vyjednať iné podmienky, ale odporkyňa
buď pristúpila na všetky zmluvné podmienky jednostranne stanovené predchodcom navrhovateľa ako
ich on formuloval, alebo mala možnosť zmluvu vôbec neuzavrieť, iná vyjednávacia možnosť odporkyne
ako spotrebiteľa je len hypotetická.

Sporné dojednanie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení je neplatné z dôvodu
neprijateľnosti /ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve/. Tvrdenie s
argumentáciou o prijateľnosti dojednanej zmluvnej pokuty produkoval aj samotný navrhovateľ v
podanom návrhu, keď poukazoval na reparačnú funkciu zmluvnej pokuty.

Z dodatkov k zmluvám o pripojení nevyplýva dátum aktivácie služby teda nevyplýva z neho začiatok
plynutia doby viazanosti čo je pre odporkyňu ako spotrebiteľa údaj nejasný a neurčitý a hlavne
nezrozumiteľný. Nárok uplatnený navrhovateľom v tomto konaní možno charakterizovať ako
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a na odporkyňu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože priuzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na
právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách /§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Podľa názoru súdu

uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah /vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka

a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti/. Navrhovateľ právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo
viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie /§ 53
ods.2Občianskehozákonníka/.Predchodcanavrhovateľa akododávateľzmluvnúpokutusodporkyňou
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, teda v konečnom dôsledku odporkyňa nemohla ovplyvniť

výberom mobilného telefónu /alebo iného koncového zariadenia/, pretože ceny mobilných telefónov /od
ktorých sa mala odvíjať aj konkrétna výška zmluvnej pokuty/ stanovoval práve navrhovateľ /resp. jeho
právny predchodca/ a neboli predmetom dohody s odporcom. V Dodatku k zmluve o pripojení sa jasne
uvádza, že bola dojednaná maximálna kúpna cena 1 Sk / 0,03 eur /, ktorú odporca ako spotrebiteľ riadne
zaplatil. Je vecou predchodcu navrhovateľa a jeho obchodnej politiky za akú cenu odpredal odporcovi

dátové zariadenie.

Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je
postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym

dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu
profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a
konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových
zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od
dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným

znakom tejto právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
aj prípadného obmedzenia zmluvnej voľnosti. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí,
že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou
absolútnej neplatnosti takejto podmienky a práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách

o pripojení a najmä dodatkom k zmluvám o pripojení o pripojení týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje
súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje význam zmluvnej
pokuty. Pokiaľ však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti

právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Podľa názoru súdu, v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť
prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ.
Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd

konštatujepreto,ženavrhovateľakoprávnynástupcadodávateľaniejenijakosankcionovanývsúvislosti
s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty
s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute a posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanie sa účastníkov zmluvy a v rámci neho i

porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné posúdenie toho, či dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti /§ 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka/, keď cena nezaplatených služieb je 299,70 eur a uplatnená zmluvná pokuta je 497,90 eur
čo je takmer 100%, pričom každý z dodatkov obsahuje v tabuľke č. l dojednanie o zmluvnej pokute vo
výške 248,90 eur čo je celkom suma 746,85 eur. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,

ktorý pripravuje obsah zmluvy /tento obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje/, aby bol náležite
opatrnýadôslednýajpridojednávanívedľajšíchzmluvnýchdojednaní,akojezmluvnápokuta.Lentýmto
spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinností, pričom vo všetkých Dodatkoch k zmluvám opripojení nie je uvedená ani cena služby a ani začiatok plynutia 24 mesačnej doby viazanosti, teda len
jasným a jednoznačným stanovením zmluvných podmienok sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k
dodávateľom, súd poukazuje na skutočnosť, že všetky podstatné skutočnosti by mali priamo vyplývať zo

spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dojednania by mali byť dostatočne určité a pre spotrebiteľa jednoznačné a
zrozumiteľné, tiež je treba uviesť, že samotné zmluvy ich dodatky majú charakter formulárových zmlúv
s veľmi drobným a ťažko čitateľných zmlúv, ktoré sú pre bežného občana - spotrebiteľa ťažko čitateľné
a pochopiteľné, neprehľadné.

V danej veci zmluvnú pokutu tak ako je dojednaná v Dodatku k zmluve o pripojení v sume 497,90
eur považuje súd za neplatnú, a to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec
nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden
mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac
viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí

cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu /v tomto smere dodávateľ až do
prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje/. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokutyvovzťahukpredmetuzmluvy bezuvedeniakonkrétnejvýškydojednaného mesačnéhopoplatku,
teda výšky ceny služieb, pričom celá zmluvná pokuta bola vyúčtovaná v sume 497,90 eur , ktorá
predstavuje takmer 100% nedoplatku na službách teda je neprimerane vysoká. Vzhľadom na to, že vo

všetkých troch Dodatkoch k zmluvám o pripojení nie je hodnota služby uvedená, teda spotrebiteľ
nemal predstavu o hodnote poskytnutých služieb priamo zo zmluvy o pripojení a nemohol výšku pokuty
jednostranne stanovenú nijako ovplyvniť a pochopiť jej zmysel a nemal predstavu o jej primeranosti k
ceneposkytnutýchslužieb.Výškapredchodcomnavrhovateľavyúčtovanej zmluvnejpokutypredstavuje
napriek jej neplatnosti aj neprimerane vysokú sankciu v sume 497,90eur, pričom v každom z dodatkov

je dojednaná zmluvná pokuta po 248,95 eur čo je spolu suma 746,85 eur, hoci navrhovateľ si uplatnil
len dve zmluvné pokuty vo výške 497,90eur.

Pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa o poskytnutí benefitu ako rozdielu medzi bežnou a akciovou
cenou mobilných zariadení v zmysle Dodatkov k zmluvám k pripojení z toho dve sú bez dátumu a

jedna je zo dňa 18.05.2011, ktoré bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, zo žiadneho ustanovenia
Dodatku nevyplýva povinnosť odporkyne splatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa zvýhodnenú
kúpnu cenu mobilného telefónu. Bolo len obchodnou politikou právneho predchodcu navrhovateľa, že
predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú /trhovú/ cenu; rozdiel medzi skutočnou /trhovou/
a zvýhodnenou cenou mobilného telefónu je tak výsledkom zmluvného konsenzu medzi právnym

predchodcom navrhovateľa a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
menený prehodnotením rozhodnutia jeho právneho predchodcu, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do
zmluvného vzťahu s odporcom vkladal, preto nemožno v dôsledku tvrdeného porušenia zmluvnej
povinnosti zo strany odporcu platiť cenu služieb alebo zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas,
prehodnocovať obsah predtým uzavretých zmluvných dojednaní. Prípadná zvýhodnená kúpna cena

mobilného telefónu alebo /bližšie nešpecifikovaná/ hodnota "benefitu", preto nemajú vplyv na posúdenie
prijateľnosti alebo neprijateľnosti dojednania o zmluvnej pokute v prejednávanej veci.

Súd návrh v časti zmluvnej pokuty vo výške 497,90 eur zamietol, lebo zmluvnú pokutu pre jej neurčitosť
považoval za neplatnú v rozpore s § 544 Občianskeho zákonníka v spojení s § 37 ods.1 a §39
Občianskeho zákonníka.

Návrh navrhovateľa je podaný dôvodne v sume sumu 299, 70 eur s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 8, 46 eur od 26. 10. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,
99 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 181, 15 eur od
04. 09. 2011 do zaplatenia, s 9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5, 81 eur od 04. 10. 2011 do

zaplatenia, s 9, 25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 40, 21 eur od 04. 07. 2011 do zaplatenia, s
9, 50 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44, 08 eur od 04. 08. 2011 do zaplatenia.Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr
do zaplatenia , vychádzal z § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. a
priznal úrok z omeškania % ECB + 8 percentuálnych bodov platných ku dňu omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 146 ods.2 OSP tak, že odporkyni, ktorá mala v konaní väčší
úspech náhradu trov konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného
súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd
nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ

možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.