Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Prvostupňové nenapadnuté… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/262/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416210671
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1416210671.2

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. bytom u
matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. a otec - T. o nariadenie neodkladného opatrenia

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:

Otec je o p r á v n e n ý sa s maloletým P. stretávať v čase určenom rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.06.2016, právoplatným dňa 07.07.2016, za prítomnosti
matky maloletého dieťaťa.

Súd vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.11.2016 sa matka domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd upraví styk otca s maloletým na každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 15,00
hod. do 17,30 hod. za jej prítomnosti.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že styk otca s maloletým je upravený rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V, ktorý súd manželstvo rodičov rozviedol a schválil rodičovskú dohodu, v ktorej sa s otcom
dohodli na úprave jeho styku s maloletým na každý nepárny kalendárny víkend v sobotu od 08,00 hod.
do 14,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 14,00 hod. a každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok od
17,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že počas prvých dvoch mesiacov bude styk prebiehať za jej prítomnosti
a následne už bez nej. Matka uviedla, že od začiatku je stretávanie problematické, maloletý sa otca

bojí, odmieta s ním odísť a plače. Po styku s otcom je nervózny, strháva sa zo spánku a bolí ho bruško.
Reaguje agresívne, búcha si päsťami do hlavy a hlavou búcha do skrine alebo do steny. Taktiež nechce
spať sám v postieľke, odmieta jedlo a musí byť stále pri ňom. Bojí sa detí, cudzích ľudí a vonku ho musí
nosiť na rukách, hoci predtým bol spoločenský a v prítomnosti rovesníkov sa cítil dobre. Po stretnutiach
s otcom býva pravidelne chorý a naposledy mal teploty, keď mu dal otec piť studenú vodu. Dodala, že
ak otca dlhšiu dobu nevidí je pokojnejší a jeho správanie sa vracia k normálu. Otec nemá, podľa jej

názoru, žiadne porozumenie, nerešpektuje maloletého ako človeka, neberie ohľad na jeho zdravotný
stav, ani na jeho potreby a želania. Uprednostňuje výlučne seba a svoje záujmy. Dieťaťu sa vysmieva a
tým ho ponižuje. S maloletým navštívila dňa 08.07.2016 psychologickú ambulanciu L., ktorá po vyšetrení
konštatovala, že maloletý sa nachádza v období separačnej úzkosti, je výrazne naviazaný na matku
a odporúčala pokračovať v stretávaní sa s otcom za prítomnosti matky. Dňa 14.09.2016 s maloletým
navštívila aj psychiatrickú ambulanciu a o situácii informovala aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia matka opiera o psychické a fyzické zdravie maloletého
a jeho priaznivý vývoj, ktoré sú narušené v dôsledku stretávania sa s otcom.3. Otec vo svojom vyjadrení žiadal návrh matky zamietnuť z dôvodu, že s maloletým by sa mohol, v
zmysle jej návrhu, stretnúť iba dvakrát do mesiaca po 2,5 hodiny a pri takto zriedkavom styku by si

k nemu maloletý len ťažko udržal svoj pozitívny vzťah. Doplnil, že maloletý je v období veľmi rýchleho
vývoja a preto si vyžaduje práve čo najčastejší styk s ním ako s rodičom. Nariadením neodkladného
opatrenia by súd navyše poskytol ochranu doterajšiemu protiprávnemu konaniu matky, ktorá dlhodobo
porušuje rozsudok, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave styku. Uviedol, že od tohto súdneho
rozhodnutia prebieha jeho styk s maloletým len sporadicky a vo väčšine prípadov neprebehol najmä

preto, že syn bol podľa vyjadrenia matky chorý, pričom v niektorých prípadoch mu predložila aj lekársku
správu. Poukázal však na to, že maloletý býva spravidla chorý bezprostredne pred termínom styku,
čo v ňom vyvoláva dôvodné pochybnosti o tom, či je maloletý skutočne chorý, keďže je objektívne
vylúčené, aby bolo dieťa choré presne a pravidelne ako podľa harmonogramu. Ešte na pojednávaní dňa
19.11.2015 v konaní o rozvod manželstva matka vypovedala, že zdravotný stav maloletého je dobrý a
pred vydaním rozsudku bol chorý len sporadicky, ako každé bežné dieťa. Maloletý navyše nenavštevuje

žiaden kolektív a teda považuje za otázne, či tvrdenia matky ohľadom chorôb zodpovedajú skutočnosti,
prípadne, či matka riadne zabezpečuje starostlivosť o maloletého tak, aby nebol chorý. Poprel, že jeho
časté ochorenia vrátane jeho údajných psychických ťažkostí sú v príčinnej súvislosti so stretnutiami s
ním, pretože, podľa vyjadrenia matky, sa údajné ochorenie maloletého malo zintenzívniť v čase, keď sa
s ním vídaval najmenej. Ďalej uviedol, že aj v prípadoch, keď sa styk realizoval, uskutočňoval sa len

za podmienok stanovených matkou, napríklad v detskom kútiku s tým, že si maloletého nemohol vziať
k sebe, alebo stretnutie prebehlo v kratšom čase, ako bolo určené súdom. Doplnil tiež, že na žiadne
jeho sms správy a e-maily ohľadom syna a možnosti ho aspoň na chvíľku vidieť matka nereagovala
a neumožnila mu ani krátke stretnutie v deň synových narodenín a ani na Mikuláša, hoci mu chcel
odovzdať darčeky. Skutočnosti adresované Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v podaniach matky

označil za nepravdivé, zavádzajúce a vzájomne si odporujúce, keďže maloletého vídava veľmi zriedkavo
a vždy keď má možnosť sa mu venovať, prejavuje mu pozornosť a lásku a snaží sa, aby sa ním cítil
spokojne a v bezpečí. Maloletý je pokojné, usmiate a zdvorilé dieťa a nikdy k nemu neprejavil akýkoľvek
odpor, agresiu, alebo nezáujem. Poprel aj to, že by sa maloletému vysmieval, pričom takéto tvrdenia
matky považuje za urážlivé a absurdné. Dodal, že povinnosťou matky je maloletého na styk riadne

pripraviť, čo zahŕňa nielen to, aby bol syn ošatený a sýty, ale aj to, aby bol psychicky pripravený na
styk tak, že sa bude na čas strávený s otcom tešiť. Pokiaľ je teda tvrdenie matky o tom, že sa syn na
stretnutie s ním neteší a stretnutie odmieta ešte predtým, ako sa uskutočnia, pravdivé, ide zjavne o
reakciu na správanie sa matky, ktorá na neho nepôsobí v tomto smere pozitívne a snaží sa znemožniť,
aby si maloletý k nemu udržal pozitívny vzťah. Návštevu maloletého u psychológa matka odôvodnila

ešte na pojednávaní dňa 19.11.2015 tým, aby vedel, akého má šikovného syna, pričom teraz ako dôvod
tejto návštevy uvádza, to, že maloletý sa v dôsledku stretnutí s ním bojí ľudí v okuliaroch, či to, že sa
syn sebapoškodzuje. Zdôraznil, že počas celého rozvodového konania, ako aj konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu, matka neuviedla ani jednu skutočnosť,
ktorú uvádza teraz vo svojom návrhu, pričom bola v oboch konaniach zastúpená advokátom a teda

ak by skutočnosti, ktoré tvrdí teraz zodpovedali skutočnosti, bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé,
že by ich už v tom čase súdu uviedla a ten by ich zohľadnil vo svojom rozhodnutí. Preto považuje jej
neskoršie tvrdenia za nedôveryhodné a nepravdivé. S úpravou styku navyše dobrovoľne súhlasila. V
súvislosti s lekárskymi správami, ktoré priložila k návrhu, dal do pozornosti tú skutočnosť, že od apríla
2015 mu dosiaľ nikdy neumožnila styk bez jej prítomnosti a nemohol teda maloletému spôsobiť žiadne

psychické poruchy. Ak má maloletý psychogénne teploty, alebo poruchy, tieto sa neobjavujú po stretnutí
s ním, ale predtým. Dvojročné dieťa si nevie organizovať čas a nemôže vedieť, kedy a či sa sním má
práve stretnúť, preto ak sa vôbec tieto poruchy u maloletého prejavujú, sú dôsledkom správania sa
najbližšieho okolia, v ktorom sa dennodenne maloletý pohybuje a žije a nie zriedkavého stretávania sa
s ním. Dodal aj to, že tvrdenia matky o sebapoškodzovaní, psychogénnych teplotách, či psychických

ťažkostiach nie sú uvedené v lekárskych správach ako nález ošetrujúcich lekárov, ale len ako tvrdenia
matky, pričom zo správ vyplýva, že ide o dieťa s normálnym psychomotorickým vývinom. Otec má za
to, že tieto tvrdenia matky sú len zámienkou pre neplnenie si svojej povinnosti riadne mu vydať syna na
styk a snaha dosiahnuť to, aby mal s maloletým čo najmenšiu vzájomnú interakciu.

4. Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.06.2016 manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa rozviedol a v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej
starostlivosti matky s tým, že ho budú zastupovať a jeho majetok budú spravovať obaja rodičia. Otec sazaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX,- eur mesačne a jeho styk s maloletým
bol upravený na každý nepárny víkend v sobotu od 08,00 hod. do 14,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod.
do 14,00 hod. a každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok vždy od 17,00 hod. do 19,00 hod. počas

obdobia prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia za prítomnosti matky a následne bez jej
prítomnosti. Otec si maloletého vyzdvihne v mieste bydliska matky a po ukončení styku v určený čas ho
matke odovzdá v mieste bydliska. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2016.

5. Na Okresnom súde Bratislava IV v súčasnosti prebieha pod sp.zn. 25P/250/2016 konanie o návrhu

otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu (zmena zverenia) a
o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s maloletým. Konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené.

6. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia, s vyjadrením otca,

ako aj so všetkými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel súd k záveru, že v danom
prípade sú splnené zákonné predpoklady odôvodňujúce okamžitý zásah do pomerov účastníkov formou
neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa prítomnosti matky pri realizácii styku otca s maloletým. Súd
pri svojom rozhodovaní v prvom rade zohľadnil to, že maloletý je na základe rozsudku Okresného súdu
Bratislava V č.k. 20P/129/2015-137 zo dňa 14.06.2016, právoplatného dňa 07.07.2016, zverený do

osobnej starostlivosti matky a styk s otcom je upravený na každý nepárny víkend v sobotu od 08,00 hod.
do 14,00 hod. a v nedeľu od 08,00 hod. do 14,00 hod. a každý párny týždeň v stredu a vo štvrtok vždy od
17,00 hod. do 19,00 hod. s tým, že počas obdobia prvých dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
mal styk prebiehať za prítomnosti matky a následne už bez jej prítomnosti. Na takejto úprave výkonu
rodičovských práv a povinností sa zhodli obaja rodičia a súd navrhnutú rodičovskú dohodu schválil,

keďže mal po vykonanom dokazovaní tiež za to, že táto úprava je v záujme maloletého dieťaťa. Ďalej
súd pri rozhodovaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil to, že z listinných
dôkazov,ktorépredložila,niesúpreukázanétakézávažnéskutočnosti,ktorébybezakýchkoľvekpochýb
a bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania odôvodňovali okamžite autoritatívne zúžiť styk otca
s maloletým na časový úsek 2 a pol hodiny počas dvoch kalendárnych týždňov. Takýto zásah je s

poukazom na nízky vek maloletého a obdobie jeho vývoja, v ktorom si ešte len buduje a upevňuje svoje
väzby k blízkym osobám a k okoliu tak závažný, že bez ďalšieho dokazovania, nie je možné návrhu
matky v tomto smere vyhovieť. Súd dáva do pozornosti, že na úprave styku otca s maloletým sa zhodli
vzájomne obaja rodičia a to len pred necelými 5 mesiacmi. To, či od tohto súdneho rozhodnutia skutočne
nastali také zmeny pomerov, ktoré by odôvodňovali rozhodnúť či už o návrhu matky na zmenu (zúženie)

úpravy styku otca s maloletým, alebo o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu (zmenu zverenia), bude súd podrobne skúmať v konaní vo veci samej,
v ktorom bude vykonávať v tomto smere podrobné dokazovanie tak, aby bolo možné rozhodnúť v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Návrh matky v časti týkajúcej sa potreby jej prítomnosti pri
realizácii styku otca s maloletým, súd považuje, vzhľadom na predložené lekárske správy za dôvodný,

keďže zo správ vyplýva, že maloletý je fixovaný na matku a je odporúčané pokračovať v styku s otcom za
jej prítomnosti. Keďže matka zabezpečuje každodennú starostlivosť o maloletého od jeho narodenia a
maloletý k nej má vybudované citové väzby, je v jeho záujme, aby styk s otcom momentálne pokračoval
za prítomnosti matky, ktorá môže byť oporným bodom pre dieťa tak, aby styk prebehol bezproblémovo,
aby bol maloletý spokojný a plnohodnotne využil čas strávený s otcom. Preto súd nariadil neodkladné

opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a vo zvyšnej časti návrh matky zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

Proti uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.