Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113222105
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8113222105.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov
senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobkyne F. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Katarínou Leškovou, so sídlom v Prešove, Plzenská 2,
proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690
904, zastúpenému advokátom JUDr. Danielom Blyšťanom, so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, o

zrušenie rozhodcovského rozsudku, odklad vykonateľnosti, takto o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 8C/178/2013-213 zo dňa 28.06.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok, okrem výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie finančného
zadosťučinenia zamietol v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452, zo dňa 19.01.2012
pod sp. zn. 3C/859/2012. Žalobkyni priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 327,45 Eur,
ktoré je žalovaný povinný nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia zamietol a o trovách
konaniarozhodoltak,žebudeonichrozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostirozhodnutia

vo veci samej.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, súdu doručenou 29.07.2013
domáhala zrušenia rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp.
zn. 3C/859/2012 z 19.01.2012, žiadajúc o povolenie odkladu vykonateľnosti tohto rozhodcovského
rozsudku, pričom uplatnila taktiež nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- Eur. V dôvodoch
žaloby uviedla, že 26.06.2013 bol jej doručený rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, zrušenia ktorého

sa domáha, pričom týmto rozsudkom bolo jej uložené do 5 dní zaplatiť peňažnú sumu 51,45 Eur a
trovy rozhodcovského konania 276,- Eur. O priebehu a výsledku rozhodcovského konania sa dozvedela
až z rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd rozhodol v skrátenom konaní o pohľadávke, ktorá
mala vzniknúť z poistenia uzatvoreného 20.01.2009 medzi žalovaným a žalobkyňou z poistnej zmluvy
č. 4451090003. Zo žaloby vyplynulo, že nie je si vedomá žiadneho dlhu vo vzťahu k žalovanému.
Rozhodcovské konanie sa vykonalo bez riadneho zmocnenia z jej strany, nemala vôľu rozhodcovskú

zmluvu ani rozhodcovskú doložku prijať a rozhodcovský rozsudok je preto absolútne neplatným.
Ak žalovaný existenciu doložky vydedukoval zo všeobecných obchodných podmienok, je takáto
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka neplatná. Nebola osobitne vyjednaná, čím sa jej ako
spotrebiteľke odoprela možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č. k. 8C/178/2013-79 z 18.07.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove z 29.10.2014 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, zrušenia

ktorého sa žalobkyňa domáhala. Uviedol taktiež, že jeho rozsudok č. k. 8C/178/2013-168 z 10.07.2015,ktorým žalobe vyhovel bol zrušený uznesením odvolacieho súdu č. k. 5Co/381/2015-200 z 10.11.2015
z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z dôkazov, ktoré vôbec neboli vykonané.
Súd prvej inštancie konštatoval, že súc viazaný názorom odvolacieho súdu, rešpektujúc jeho pokyny,

na pojednávaní 28.06.2016 vykonal dokazovanie a z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žalobný návrh bol podaný dôvodne. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu č. 4451090003
so začiatkom poistenia 21.01.2009, koncom poistenia 21.01.2059. Poistenie bolo dojednané na dobu
49 rokov. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky, v ktorých bola uvedená
rozhodcovská doložka. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa bola spotrebiteľkou, aj keď pre žalovaného

vykonávala činnosť sprostredkovateľa. Zmluvu neuzatvárala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodcovskú doložku súd prvej inštancie vyhodnotil ako
neprimeranú zmluvnú podmienku a rozhodcovský rozsudok podľa § 41 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z.
na návrh žalobkyne zrušil. Za dôvodný mal aj nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie.
Podľa súdu prvej inštancie, žalobkyňa bola do rozhodcovského konania „vtiahnutá“ na základe neplatnej
rozhodcovskej doložky, bez možnosti brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Priznanie finančného

zadosťučinenia má podľa neho čiastočne sankčný charakter zo širšieho pohľadu, nakoľko súdu sú z jeho
činnostiznámepostupyžalovanéhoajvinýchkonaniach.Výškufinančnéhozadosťučineniakvantifikoval
čiastkou 327,45 eura, čo zodpovedá súčtu istiny 51,45 eura a trovám rozhodcovského konania 276
eura podľa rozhodcovského rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok na primerané finančné zadosťučinenie
zamietol.

Spor právne posúdil podľa Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 2, ods. 4, § 53 ods. 1, 2, podľa Zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - § 40 ods. 1 písm. c), písm. j), § 40 ods. 2, § 41 ods. 1,
§ 43 ods. 1, § 41 písm. c), podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, odkazujúc
aj na čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to zo všetkých odvolacích
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“). Poukázal na to, že vo veci konal a rozhodoval nezákonný sudca. Súd zrušoval rozhodcovský
rozsudok, ktorý je už zrušený ex lege podľa § 243d exekučného poriadku. Podľa žalovaného, súd prvej
inštancie nesprávne vec posúdil. Skutkovo, čo sa týka postavenia účastníkov, konal priamo v rozpore

s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Podľa žalovaného žalobkyňa vystupovala v záväzkovom vzťahu so
žalovaným ako podnikateľka. Bola sprostredkovateľkou poistenia a sprostredkovanie poistenia podľa
zákona č. 360/2005 Z.z. je podnikaním. Zmluvu podpísala za žalovaného aj ako poistená. ako fyzická
osoba sa však nemohla rozdvojiť a pri podpísaní zmluvy za poistníka zabudnúť, či oddeliť všetky svoje
povinnostiavedomostiakosprostredkovateľkypoistenia.Stáleišlootúistúosobu,ktorávystupovalaako

sprostredkovateľka poistenia pre žalovaného a ktorá priamo profitovala aj zo sprostredkovania uzavretia
tejto zmluvy. v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-464/01 z 20.01.2005,
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/89/2014 z 28.05.2014. Mal za to, že súd prvej
inštancie hrubo porušil jeho práva na spravodlivý proces. Pokiaľ priznal finančné zadosťučinenie, priznal
ho nezákonne. Nejednalo sa o spotrebiteľský spor. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku má

oporu v zákone 244/2002 Z.z. a tento predpis ani žiadny iný predpis neumožňuje spojiť konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku s primeraným finančným zadosťučinením. Predmetom konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle právnej úpravy nie je rozhodnutie o nároku spotrebiteľa,
ktorým sa domáha ochrany svojich práv podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a iných osobitných
predpisov. Podľa žalovaného si žalobca v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže uplatniť

nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Ide o úplne iný nárok, a to nárok na plnenie. Okrem
toho, súd prvej inštancie opomenul vykonať test primeranosti podmienky, pokiaľ mal za to, že niektorá
podmienka v zmluve je neprimeranou. Neprimeranou je len taká zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Test
primeranosti je vyžadovaný v Smernici 93/13/EHS a vyplýva tiež z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ

C-237/02 Freiburger Komunalbauten, C-453/10 Pereničova, C-76/10 Korčkovská. Poukázal aj na závery
vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-478/99, aj z rozsudku C-472/11. Žiadal preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vychádzajúc z ust. § 470 ods. 1, ods. 2, veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu odvolania, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru o neexistencii predpokladov pre potvrdenie, ani zmenu odvolaním napadnutých výrokov
rozhodnutia súdu prvej inštancie.

5. Odvolaním nebol, ako z obsahu odvolania vyplýva, napadnutý výrok, ktorým súd prvej inštancie v

prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia zamietol. V tomto výroku rozhodnutie
súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu
podrobiť ho prieskumu.

6. Žalovaný v odvolaní argumentoval všetkými odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 CSP.
Žalovaný mal za to, že vo veci rozhodol nezákonný sudca. K predmetnému odvolaciemu argumentu je

potrebné uviesť, že pre tento argument nie je dôvod. Na č.l. 205 spisu nachádza sa úradný záznam o
pridelení veci na základe použitia pravidiel určenia zákonného sudcu pre výnimky z náhodného výberu
z dôvodu zmeny rozvrhu práce dodatkom č. 6-1SprR6/2016. Na č. l. 206 spisu nachádza sa potvrdenie
o tom, že spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/178/2013 bol pridelený na rozhodnutie sudcovi JUDr.
Michalovi Drimákovi.

Ako zo spisu vyplýva, uznesením č. k. 5Co/381/2015-200 z 10.11.2015, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý o nárokoch uplatnených žalobkyňou rozhodol rozsudkom č.
k. 8C/178/2013-168 z 10.07.2015 z dôvodu absencie vykonania dôkazov, ktoré k svojim tvrdeniam
predložili súdu strany sporu. Uložil mu v ďalšom priebehu konania vykonať dokazovanie, z ktorého bude
možné, okrem iného, riadne zistiť skutkový stav.

Pre ďalší postup platilo pre súd prvej inštancie ust. § 226 O.s.p., ktorému v súčasnosti zodpovedá ust. §
391 ods. 2 CSP. Zo spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokynov odvolacieho súdu neriadil dôsledne.
Na pojednávaní 28.06.2016 vykonal dokazovanie len časťou listín, absentuje napr. dokazovanie listinou
na č. l. 9 spisu, ktorá má s vysokou pravdepodobnosťou súvislosť s tvrdením v žalobe o tom, že
žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok, zrušenia ktorého sa domáha, doručený 26.06.2013; nasvedčuje

tomu totožný dátum na listine na č.l. 9 spisu - 26.06.2013.
Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku je pritom podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, z ktorého súd prvej inštancie tiež vychádzal, podať v lehote 30 dní odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.
V zmysle § 82 ods. 1 O.s.p. platného v čase podania žaloby na súd, sa konanie začína dňom, keď návrh

dôjde na súd, t.j. vtedy, keď dôjde do dispozičnej sféry súdu.
Žaloba bola súdu doručená 29.07.2013, vzhľadom na úpravu danú ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z. bolo preto namieste prioritne vykonať dôkaz listinou na č.l. 9 spisu, vo vzťahu k včasnosti podania
žaloby na súd, čo vyplýva aj z v tom čase platného ust. § 6 O.s.p.

Právnym dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok bolo ust. § 41 písm. c)
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tento zákon však nepozná zákonné ustanovenie s
týmto označením. Súd prvej inštancie teda vec nesprávne právne posúdil.
Uvedené dôvody sú dôvodmi, pre ktoré bolo potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť.

7. Žalobou bol uplatnený aj nárok na finančné zadosťučinenie 1.000,- Eur s poukazom na ust. § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, bez akejkoľvek argumentácie k tomuto nároku.
Súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie 327,45 eura majúc

za to, že poistná zmluva v konkrétnom zmluvnom vzťahu je zmluvou spotrebiteľskou, konštatujúc,
že žalobkyňa bola „vtiahnutá“ do rozhodcovského konania bez možnosti brániť svoje práva pred
všeobecným súdom.
Podľa odvolacieho súdu sú súdom prvej inštancie zistené predpoklady pre priznanie finančného
zadosťučinenia predčasné, nielen preto, že nárok na finančné zadosťučinenie nebol v žalobe vôbec

odôvodnený, ale aj preto, že žalobkyňa doposiaľ nedisponuje právoplatným rozhodnutím, z ktorého
by vyplynulo, že na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Okrem toho, sú tu podľa názoru odvolacieho súdu aj pochybnosti o statuse žalobkyne ako spotrebiteľky.
Žalovaný nielen v odvolaní, ale aj v priebehu konania poukazoval na názory vyplývajúce z rozsudkuSúdneho dvora EÚ C-464. Ide o rozsudok z 20.01.2005 vo veci Johann Gruber proti Bay Wa AG, podľa
ktorého na ochranu slabšej strany sa zásadne nemôže odvolať osoba, ktorá uzavrie zmluvu týkajúcu
sa čiastočne jej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne koná mimo

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. K inému záveru je možné dospieť len v prípade, ak to
spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej osoby bolo tak
slabé, že by bolo len okrajové a z toho dôvodu by v rámci plnenia, pre ktoré bola zmluva uzavretá,
malo, posudzujúc ju v celosti, len zanedbateľnú úlohu. Z predmetného rozsudku taktiež vyplýva, že je
na strane, ktorá ochranu požaduje, aby túto skutočnosť preukázala.

Zo spisu vyplýva (č. l. 131 spisu), že žalobkyňa vystupovala v záväzkovom vzťahu ako profesionál. Je
teda otázne, či si mohla alebo nemohla byť vedomá toho, že ak rozhodcovskú doložku prijme, aký bude
mať rozhodcovská doložka vplyv a význam pre poistný vzťah. S týmito skutočnosťami, pri predpoklade
úspešného uplatnenia práva, sa musí súd dôsledne vysporiadať.
Nakoľko súd prvej inštancie tak nerealizoval, jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd preto napadnutý rozsudok aj v časti priznaného

finančného zadosťučinenia zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. V priebehu ďalšieho konania súd prvej inštancie, ktorý je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, vec opätovne prejedná. Pokiaľ žalobkyňa zotrvá na žalobe, resp. pokiaľ
strany sporu nedospejú k zmierlivému vyriešeniu sporu, k čomu ich má viesť (čl. 7 ods. 2 CSP), zrealizuje

aj v závislosti od stranami sporu zvolených prostriedkov procesného útoku alebo procesnej obrany
procesné úkony s cieľom zistenia, či je dôvodné žalobe vyhovieť, pokiaľ áno, či u obidvoch žalobou
uplatnených nárokov.

K nároku na zrušenie rozhodcovského rozsudku prioritne zistí, či bola žaloba na súde podaná včas. Ak

áno, a bude mať za to, že existujú dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, uvedie na základe
akého zákonného ustanovenia k dôvodu pre zrušenie dospel. Ak opätovne dospeje k záveru o tom, že
žalobkyňa mala v záväzkovom vzťahu - poistnej zmluve, ktorú uzavrela podpísaním v dvojjedinej úlohe
- ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného, aj ako poistená osoba status
spotrebiteľa, s týmto jej možným statusom sa vysporiada s prihliadnutím na to, že posúdenie každého

nároku je posúdením individuálnych skutkových zistení.
U nároku na finančné zadosťučinenie pokiaľ, opätovne dospeje k záveru, že je nárokom dôvodne
žiadaným, uvedie konkrétne predpoklady pre jeho priznanie.
V novom rozhodnutí sa taktiež vysporiada aj s ostatnými odvolacími námietkami uvedenými v odvolaní
žalovaného.

9. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.